Navrat na publikaciu POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE G. Rozhodovaci proces III: utvorenie konecneho rozhodnutia Diskusia v tejto sekcii sa sustredila na problem uistenia sa, ze rozhodovatel s konecnou autoritou nad projektom, bude venovat dostatocny priestor uvaham o environmentalnych faktoroch, identifikovanym pocas EIA procesu. Tento problem prinasa mnohe otazky typu (1) ake je rozhodnutie a aky vplyv ma na projekt? (2) kto je konecny rozhodovatel? (3) na com by malo byt environmentalne rozhodnutie zalozene? (4) moze rozhodnutie klast podmienky na projekt, ako napr. zmiernovacie opatrenia? (5) ked je rozhodnutie uz urobene, ako ma byt dokumentovane? 1. Ake je rozhodnutie? Zakladna, ale zlozita otazka, ktora vystupila v diskusii bola, aky vplyv by EIA proces mal mat na projekt. Mala by tu byt poziadavka, ze ak EIS urci, ze projekt bude mat negativne vplyvy na prostredie, zakaze sa realizacia projektu. Alebo by mali byt environmentalne vplyvy odhalene v priebehu EIA procesu posudzovane spolu s neenvironmentalnymi zalezitostami / takymi ako ekonomicke a socialne vplyvy a technicke moznosti / pri tvorbe pracovneho rozhodnutia, zohladnujuceho vhodnost projektu? Niektori ucastnici argumentovali, ze cisto environmentalne rozhodnutie povoluje "environmentalne veto" projektu. Su presvedceni, ze rozhodnutie o projekte musi byt zalozene na troch aspektoch: environmentalnej primeranosti, technickej primeranosti a ekonomickej primeranosti. Ani jeden z tychto troch aspektov by nemala mat prevahu nad dalsimi dvoma, rozhodnutie by malo byt zalozene na vsetkych troch aspektoch rovnocenne. Ako jeden z ucastnikov skonstatoval, na kazdy projekt by sa malo pozerat ako na na troj-nohy stolcek, s tromi nohami reprezentujucimi ekonomicku, technicku a environmentalnu primeranost projektu . Bez rovnovazneho rozhodnutia, zalozeneho na tychto troch faktoroch, rozhodnutie bude nestabilne a projekt zlyha, prevratiac sa ako stolcek s nerovnymi nohami. Dalsi ucastnici sa tiez znepokojovali, ze environmentalne veto da prilis vela moci jednej skupine ludi a umozni im zastavit inak dobre projekty z politickych dovodov. Stale vsak niektori ucastnici boli presvedceni, ze je vhodne doporucit zaviest podstatne ustanovenie zakona, zabranujuce projektu v postupe, ak EIS pride k zaveru,ze projekt bude mat nepriaznive environmentalne vplyvy. Napriek tomu, ze suhlasili, ze znepokojenie niektorych ucastnikov o environmentalnom vete ma svoje opodstatnenie, nemyslia si, ze absencia takehoto podstatneho standardu zmierni tieto pochybnosti. Tito ucastnici boli presvedceni, ze existuju este tri pochybnosti rovnakeho druhu - bez podstatneho veta - EIA proces sa moze stat len formalitou a bude v rozhodovacom procese ignorovany / napr., ze ekonomicke a technicke posudenia vhodnosti daleko prevysia akekolvek environmentalne zaujmy /. Prave teraz je taketo zvlast silne riziko v strednej a vychodnej Europe, kde ekonomicke zaujmy su take zive a verejnost si este nie je plne vedoma svojej ulohy pri ovplyvnovani environmentalnych rozhodnuti. Novy kanadsky EIA zakon obsahuje podstatny standard "environmentalneho veta", ktory bol navrhnuty tak, aby sa zarucilo, ze projekty s nepriaznivymi environmentalnymi vplyvmi sa nebudu realizovat. V USA, vsak ziadne taketo environmentalne veto nie je povolene. NEPA je len procesom, ktory zarucuje, ze environmentalne otazky su posudzovane v planovacom procese projektu. Technicky, ak EIS pride k uzaveru, ze pride k vaznym environmentalnym vplyvom, projekt moze postupovat potial, pokial sa nedostane do konfliktu s procedurami NEPA. V praxi vsak nie je prilis pravdepodobne, ze by sa to mohlo stat, vzhladom na verejny a politicky tlak, ktory vyplyva z publicity environmentalnych rizik. Ako jeden zapadny ucastnik vysvetli, da to zdravy rozum, ze projekty s nepriaznivymi environmentalnymi vplyvmi, by nemali byt skompletizovane. Skonstatoval, ze vyrok "sloni nelietaju" sa hodi na takyto projekt. Avsak dalsi ucastnik reagoval tym, ze v strednej a vychodnej Europe sloni v minulosti lietali - zdravy rozum nemusi stacit, ked sa jedna o prevenciu projektov s nepriaznivymi environmentalnymi vplyvmi. 2. Kto je tvorca rozhodnutia ? Identifikovanie vhodneho tvorcu rozhodnutia je uzko spojene s definiciou rozhodnutia, kedze vysledok rozhodnutia vplyva na skutocnost, kto to musi urobit. Kazdy projekt moze zahrnovat nespocetne vela statnych agentur, ktore su postihnute projektom a mali by mat svoj vklad do EIA procesu. Mnohe z tychto agentur musia udelit povolenie pre niektory aspekt projektu /napr. povolenie pre vzduch alebo vodu, stavebne povolenie, povolenie odvozu smeti zo staveniska alebo povolenie odstranit stromy z majetku/. Jeden z ucastnikov navrhol, ze vsetky tieto povolenia by mali byt skombinovane do jedneho integrovaneho povolenia. Konecne rozhodnutie, zalozene na EIA, by malo vyustit do udelenia, odmietnutia alebo podmienenia tohto povolenia. Dalsia osoba vystrihala, ze EIA stanovisko by malo byt oddelene od povolovacieho procesu. Vysvetlil, ze ziskanie povolenia by malo byt sucastou navrhu projektu. EIA rozhodnutie by malo prist skor nez sa posudzuje vhodnost projektu. Jeden z ucastnikov vysvetlil, ze v Kanade sa vybera veduce ministerstvo, zo vsetkych ministerstiev, ktore maju nejaku sudnu pravomoc nad projektom. Toto veduce ministerstvo robi konecne rozhodnutie o projekte. Ak sa ministerstva nedokazu nezavisle rozhodnut, ktore bude zodpovedne za EIA daneho projektu, minister pre zivotne prostredie ulahci rozhodnutie. Podobny proces sa pouziva aj v USA. 3. Na com by malo byt environmentalne rozhodnutie zalozene? Ucastnici tiez rozdiskutovali poziadavky, ktore by mali byt kladene na tvorcu rozhodnutia pri rozhodovani. Jeden z ucastnikov z tejto oblasti navrhol, ze od tvorcu rozhodnutia by sa malo ziadat posudenie EIS, poznamky zucastnenych stran a ohodnotenie environmentalnych ucinkov nezavislymi expertami. Kriteria pre taketo ohodnotenie by mohli byt v sulade s minimom zakonnnych poziadaviek, ako napr. standardy emisii a medzinarodne konvencie, ako aj "vztah ku trvalo udrzatelnemu vyvoju, vratane biodiverzity, udrzania samoregulacnych procesov a straty nenahraditelnych hodnot". Dalsi ucastnik opisoval sposob, podla ktoreho boli navrhnute americke NEPA predpisy, so zvlastnym zretelom poistenia dobreho rozhodnutia. Po prve, predpisy vyzaduju, ze EIS musi byt prijatelnej dzky /nie viac nez 150 stran vo vacsine pripadov/, lebo je pravdepodobne ze rozhodovatel si vlastne precita a posudi informacie v EIS. Predpisy tiez vyzaduju, aby si rozhodovatel vybral jednu z alternativ posudenu v EIS, a nie novu alternativu. Toto zarucuje, ze environmentalne vplyvy vybratych cinnosti boli skutocne posudene. 4. Podmienky pre rozhodnutie Vacsina ucastnikov sa zhodla na tom, ze je dolezite umoznit ulozit podmienky pre konecne rozhodnutie. Najdolezitejsie podmienky su tie, ktore vyzaduju od navrhovatela projektu, aby robil take ciny, ktore budu minimalizovat alebo eliminovat skodlive environmentalne vplyvy projektu. Casto tieto zmiernovacie opatrenia mozu obratit niektory inak environmentalne skodlivy projekt na taky, ktory bude mat ovela menej vplyvov na prostredie. Identifikacia takychto zmiernovacich opatreni, umoznuje pokracovat v projekte, tymto sluziac zaujmom navrhovatela projektu, a tiez redukuje alebo eliminuje environmentalne vplyvy projektu a tym sluzi zaujmom environmentalistov. Mnohokrat je prave toto zdoraznovany ciel celeho EIA procesu - modifikovat rozvojove planovanie v jeho rannych stadiach tak, aby sa projekty vyvijali s minimalnym vplyvom na prostredie. Avsak zmiernovacie opatrenia nie su ucinne, pokial nie su realizovane. Jeden z ucastnikov poukazal na to, ze vo federalnom americkom EIA zakone, tieto zmiernovacie opatrenia nie su uvedene do platnosti. Tymto vlastne, aj ked sa navrhovatel projektu spolieha na tieto prostriedky pri uzatvarani, ze projekt nebude mat environmentalny vplyv, neexistuje ziaden sposob, ktory zarucuje, ze tieto opatrenia sa vlastne budu realizovat. Viaceri ucastnici vystrihali krajiny strednej a vychodnej Europy, aby neopakovali tuto istu chybu. EIA zakon statu Kalifornia a novy federalny zakon Kanady explicitne vyzaduju zmiernovacie opatrenia. Tieto poziadavky mozu byt uvedene v platnost sudom. 5. Dokumentacia rozhodnutia Tato diskusia sa sustredila na americku skusenost vyzadovania verejneho "zaznamu rozhodnutia", na zaver EIA procesu. Zaznam rozhodnutia identifikuje vsetky alternativy, ktore posudzovala agentura pri dosiahnuti rozhodnutia, specifikuje environmentalne preferovanu alternativu, a ak tato alternativa nebola vybrata, vysvetluje preco nie. Zaznam rozhodnutia tiez rozdiskutovava vsetky koncepcne zamery, ktore vstupili do rozhodnutia, a opisuje ako tieto zamery agentura zvazovala. Navyse, zaznam rozhodnutia indikuje, ci agentura prijala "vsetky prakticke prostriedky, aby zabranila alebo minimalizovala environmentalnu skodu" z vybratej alternativy. Viaceri americki ucastnici uviedli, aky dolezity je tento zaznam rozhodnutia pre efektivnost EIA procesu. Tento verejne platny zaznam nuti rozhodovatela, aby obranoval projekt v environmentalnych nazvoch. Toto casto zabranuje rozhodnutiam, ktore su motivovane zjavne inymi zaujmami a vystavuje podozrive rozhodnutia verejnej podobnej prehliadke a politickemu tlaku. Viaceri ucastnici sa zhodli, ze toto opatrenie sluzilo - aspon v USA - ako prijatelna alternativa k zasadnemu "environmentalnemu vetu" pri zarucovani, ze projekty s nepriaznivymi environmentalnymi vplyvmi nebudu pokracovat. Navrat na publikaciu POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE