POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE E. Rozhodovaci proces I : uloha verejnosti
Toto zasadnutie skumalo vhodnu ulohu verejnosti v EIA
procese. Zainteresovanie verejnosti moze zahrnat: pomoc urcit, ci
EIA proces je potrebny, pomoct urcit rozsah hodnotenia EIA studie
na zaciatku tohto procesu, rozpravanie na verejnych hiringoch,
komentovanie pracovnej verzie EIA predtym,nez sa prijme konecne
rozhodnutie o projekte a vnesenie sudnych sporov vedenych proti
statnej agenture, aby sa posilnili poziadavky EIA zakona alebo
poprelo konecne rozhodnutie.
Tato diskusia o vhodnej ulohe verejnosti v EIA vyprovokovala
jednu z najostrejsich nazorovych vymen okruhleho stola. Mnohi
ucastnici zo Zapadu hovorili o uzitocnosti zainteresovanie
verejnosti pocas celeho EIA procesu. Uvadzajuc zapadnu skusenost,
identifikovali niekolko hodnot, ktore v procese EIA podporovala
verejnost. Napr. miestni obcania casto vedia vela o stavenisku,
ktore sa posudzuje a ich vklad moze byt velmi cenny pre expertov
vykonavajucich EIA. Jeden z ucastnikov spomenul pripad, kedy
obcan, ktory nebol technickym expertom, objavil, ze navrhovana
jadrova elektraren bude umiestnena na vrchole zony zemetrasenia.
Navyse, mnohi ucastnici zo Zapadu boli presvedceni, ze skore a
caste zainteresovanie verejnosti v EIA robi projekty
zrorzumitelnejsimi, viac odpovedajucimi na dolezite socialne
zaujmy a napokon prijatelnejsimi pre verejnost.
Viaceri ucastnici z tejto oblasti vyjadrili znepokojenie nad
ucastou verejnosti v EIA. Videli urcity rozdiel medzi typmi
"verejnosti", ktorej by malo byt dovolene participovat. Vo
vseobecnosti identifikovali tri skupiny: vedeckych a technickych
expertov, environmentalne skupiny a vseobecnu verejnost. Vacsina
stredoeuropskych ucastnikov sa zhodla na tom, ze expertom by mal
byt umozneny vstup do EIA procesu. Mnohi tiez suhlasili, ze aj
environmentalnym skupinam by mal byt umozneny vstup. Avsak boli
velke pochybnosti o tom, ci bezna verejnost by mala /alebo mohla/
vniest nejaky konstruktivny vklad do tohto procesu.
Jeden z ucastnikov z tejto oblasti konstatoval, ze "ucast
verejnosti moze posobit proti prostrediu". Dalej vysvetloval, ze
obcania strednej a vychodnej Europy sa viac zaoberaju s
bezprostrednymi ekonomickymi zalezitostami nez s dlhodobym
environmentalnym upadkom. Bezna verejnost by mozno mohla vlozit
svoj vplyv na EIA proces, do znizenia dolezitosti
environmentalnych zalezitosti. Z toho dovodu viaceri ucastnici
tvrdili, ze by to mali byt environmentalne skupiny a nie bezna
verejnost, ktorym by malo byt povolene participovat v EIA
procese. Dovodili tym, ze environmentalne skupiny maju dlhodobu
perspektivu a budu sa snazit dostatocne zastupovat
environmentalne zaujmy. Verejnost, na druhej strane, bude
posudzovat len kratkodobe efekty a moze uprednostnit ekonomicke
vyhody pre seba pred dlhodobym, environmentalne trvalo
udrzatelnym stavom. EIA komisia v Polsku pozyva vybrane skupiny
a jednotlivcov, aby participovali, ale nepovoluje participaciu
beznej verejnosti. Jeden zo stredoeuropskych ucastnikov si
vsimol, ze tato situacia vlastne odraza konflikt medzi
demokratizaciu a environmentalizmom - posilnujete environmentalne
zaujmy, aj ak ich verejnost nefavorizuje ?
Dalsi ucastnici z tejto oblasti chapali EIA primarne ako
cvicenie profesionalnej expertizy. Podla ich nazoru, verejnost by
mala byt informovana o vysledkoch tohto procesu, ale nemusi byt
zapojena do celkoveho procesu. Ako jeden z ucastnikov
konstatoval, "participacia verejnosti je navrat komunizmu" -
najdolezitejsi vklad je zo strany kapitalistov a expertov, uloha
beznej verejnosti je sekundarna.
Tieto poznamky odrazali vseobecne rozdiely v nazoroch o
ulohe EIA v rozhodovacom procese. Mnohi ucastnici zo Zapadu
chapali primarnu ulohu EIA ako procesu pre environmentalne
rozhodovanie. Proces ziskavania vstupov od vsetkych skupin a
vychova tychto skupin, sa chape ako presne tak dolezity ako
technicky obsah EIS a konecne rozhodnutie. Mnoho stredoeuropskych
ucastnikov chapalo primarnu ulohu EIA ako metodu vedeckeho
ohodnotenia environmentalnych vplyvov projektu. Pre nich, bol
obsah EIS ovela dolezitejsi nez proces rozhodovania.
Odpoved ucastnikov zo Zapadu na tieto argumenty, ze uplna
participacia verejnosti nie je potrebna, sa zamerala na
vysvetlovanie pozitivneho vplyvu participacie verejnosti v EIA v
priebehu dlhsieho obdobia. Vysvetlovali, ze aj verejnost, aj
vlada sa musia vela dozvediet na zaciatku novych EIA systemov.
15
Vladni experti maju tendenciu produkovat masivne a komplexne
dokumenty, ktore su velmi tazke na porozumenie aj pre verejnost,
aj pre tvorcov rozhodnuti. Clenovia verejnosti, zo svojej strany,
nechapu vzdy okamzite, ako maju participovat v EIA procese. Nie
su zvyknuti jednat s expertami, nie su zvyknuti na proces
vyjednavania a kompromisov, a dokazu vyjadrit svoju mienku len v
jednoduchych vyrazoch nepriatelstva alebo podpory. Vlada,
naopak, nie je zvyknuta ziskavat vstupy od verejnosti
- a konstruktivne odpovedat na - verejnost. Z tychto dovodov,
vlada moze chapat participaciu verejnosti ako mrhanie casom,
ktory by bolo lepsie venovat na dodatkovu studiu projektu.
Ale priebehom casu, zainteresovanie verjnosti do EIA,
vychovava verejnost aj vladu k ich prislusnym uloham v tomto
procese. Kvalita vkladov verejnosti sa zacina zvysovat tym, ako
obcania ziskavaju viac poznatkov a zvykaju si pracovat s EIA
procesom. Podobne, vladni experti a rozhodovatelia sa zlepsuju v
komunikovani o svojich zisteniach a doporuceniach tym, ze si tiez
zvykaju na tento system. Podla nazoru niektorych zapadnych
ucastnikov, je zainteresovanie verejnosti najvitalnejsim aspektom
celeho EIA procesu.
Majuc toto na pamati, je podstatne vypracovat EIA dokumenty
tak, aby boli zrozumitelne pre verejnost. Ako jeden z ucastnikov
ulozil,
EIA dokumenty by sa mali pokusit prelozit sterilne cisla na
veci, ktorym ludia dokazu rozumiet. Napr. v rozvojovom
projekte, ktory sa tykal miesta, kde sa pestovali paradajky,
EIS sprava hovorila, ze "x" pocet buslov paradajok sa nebude
dalej dopestovavat ako vysledok tohto projekt. Ale co to v
skutocnosti znamena ? Jeden konzultant prelozil tento fakt
do poctu paradajok, ktore by zjedlo 8,OOO rodin za rok.
Takze to davalo zmysel toho, co ten projekt v skutocnosti
znamena v takom vyjadreni, o kolko menej paradajok by sa
pestovalo tam, kde by sa tento rozvojovy projekt uskutocnil.
Takze je dolezite vyuzivat vasu tvorivost a prist so
sposobmi, pri ktorych ludia dokazu pochopit, o com hovorite.
Toto potom tiez cely EIA proces vhodne popularizuje
a rozmnozuje subor zastancov procesu, ked si ludia uvedomia,
ze toto je vysvetlenie vytvorene kvoli mne.
Dalsi ucastnici nazerali na primarnu funkciu participacie
verejnosti ako na sporne rozhodnutie. Podla ich nazoru
participacia verejnosti umoznuje verejnosti, vlade a
navrhovatelovi projektu, aby sa dozvedel viac o projekte a
/dufajme/ aj lepsie pochopil nazory a zaujmy inych zucastnenych
stran. Tym, ze umoznime, aby sa zaujmy verejnosti vypoculi, a v
celom procese umoznime verejnosti, aby sa dozvedela viac o
projekte, mozeme sucasne verejnosti pomoct, aby pochopila konecne
rozhodnutie a aby mala pocit, ze pri nom zohrala urcitu ulohu.
Toto moze zvysit potencianu schopnost na spolupracu a kompromisy
medzi zucastnenymi stranami.
Tato debata o vhodnej roli verejnosti presiahla typicky
obsah EIA. Tato diskusia pokracovala opat posledny den okruhleho
stola, v sekcii venovanej vylucne otazke zainteresovania
verejnosti do environmentalneho rozhodovacieho procesu.
Navrat na publikaciu
|