Navrat na publikaciu POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE C. Priprava spravy posudzovania vplyvov: kto to vykona a kto to zaplati ? Dalsie zasadanie pri okruhlom stole sa zameralo na problemy, ktore sa vztahuju na ustredny dokument EIA procesu - spravu o posudzovani vplyvov /EIS - environmental impact statement/. To je prave ten dokument, ktory je zakladom pre konecne rozhodnutie o projekte. Kedze EIS je taziskom EIA procesu, je dolezite starostlivo zvazit otazku, kto pripravuje a kto znasa naklady pre EIS. 1. Kto vykona tuto pracu ? Pri priprave EIS je potrebne splnit mnoho uloh, vratane zaciatocneho vyhodnotenia, ci je cele EIS potrebne, urcenia rozsahu hodnotenia EIS, vypracovania vedeckych studii potrebnych pre EIS, napisania samotneho EIS dokumentu, kontroly prace, opravy a finalizacie konceptu EIS. Tymto je otazka, kto by mal pripravit EIS komplexna. Mozme si predstavit, ze zodpovednost za tieto ulohy by mohla byt ulozena / alebo rozdelena medzi / navrhovatela projektu, statny urad s pravomocou nad tymto projektom, nezavislou statnou agenturou alebo vyborom alebo sukromnym dohodovatelom / ktoreho najima alebo statna agentura alebo navrhovatel projektu /. Kazda z tychto navrhovanych moznosti by vyzadovala od navrhovatela projektu, aby pripravil vsetky aspekty EIS. Ucastnici uvadzali vyhody aj nevyhody takehoto pristupu. Na strane vyhod je skutocnost, ze navrhovatel bude pravdepodobne lepsie oboznameny s projektom, a tak bude moct pripravit informovanejsie EIS. Na dovazok, kedze navrhovatel projektu je v tej najlepsej pozicii pre zmenu projektu, v tom zmysle, aby znizil na minimum vplyvy na prostredie, pozadovanie pripravy EIS od navrhovatela zvysi pravdepodobnost, ze navrhovatel sa sustredi najma na tieto vplyvy. Na druhej strane zase je zrejme, ze navrhovatel ma jasny zaujem na tom, aby projekt postupoval a moze inklinovat k tomu, aby minimalizoval riskantnost projektu a zvysil jeho prospesnost. Z tychto dovodov, niektori ucastnici zdoraznili, ze ak navrhovatel pripravuje EIS, mal by statny urad alebo nezavisly EIA vybor, starostlivo preskumat jeho vysledky. Dalsia doporucena moznost by preniesla zodpovednost za pripravu EIS na statny urad, ktory by mal schvalovaciu pravomoc nad projektom. Aj pri tomto systeme by sa vsak od navrhovatela pravdepodobne pozadovalo pripravit vstupne environmentalne ohodnotenie a urcenie ci je potrebne plne EIS . Niektori ucastnici konstatovali, ze EIS by malo byt pripravovane vladou, len vtedy, ked EIS posudzuje plany alebo programy. Tretia moznost by mohlo byt ulozenie pripravy EIS nezavislej statnej agenture. Toto bola procedura, ktoru v minulych rokoch pozivali v Bulharsku a ktora vyustila do velmi maleho vplyvu na projektove rozhodnutia. Bolo vyjadrene urcite znepokojenie nad tym, ze EIS pripravene nezavislou statnou agenturou bude prilis vzdialene od planovacieho procesu projektu a tym vyusti len do akademickej spravy o projekte. Viacero ucastnikov skonstatovalo, ze toto by bola prijatelna volba pre investicie statneho vyznamu, ale nie je to vhodne pre male projekty. Ucastnici tiez rozdiskutovali moznost vyuzit sukromnych konzultantov z tretej zlozky pre pripravu EIS. Tato prax je dost bezna v mnohych EIA systemoch. Niektori ucastnici predvidali potencialne konflikty zaujmov, ak navrhovatelom bolo umoznene vybrat troj-strannych dohodovatelov na pripravu ich EIS. Da sa predpokladat, ze dohodovatel, vybraty a plateny navrhovatelom by asi v mensej miere nez statna agentura alebo nezavisly organ, hladal environmentalne problemy. Ako si vsimol jeden ucastnik zo Zapadu, pri priprave EIS existuju dva konkurencne zaujmy. Prvym je zelanie, aby si navrhovatel projektu dal posudit environmentalne otazky, v priebehu planovacieho procesu. Tento zaujem predpoklada, ze navrhovatel by mal pripravit EIS. Avsak druhy zaujem je, ze environmentalne posudenie ma byt nezavisle a nezaujate. Toto nam diktuje, aby sme si dali EIS previest nezavislym organom. Ucastnici neboli schopni najst riesenie, ktore by uplne vyhovovalo obom tymto zaujmom. USA sa pokusili vyriesit tento konflikt tym, ze pozaduju od navrhovatela projektu previest vstupne posudenie a stat robia zodpovednym za plne EIS. Toto EIS potom zvycajne vykona dohodovatel z tretej zlozky, ktoreho najima stat, ale plati ho navrhovatel projektu. Ucastnici tiez rozdiskutovali moznost, aby stat udelil licenciu na sukromnych EIA kontraktorov, co sa v sucasnosti pozaduje v Polsku. Zdalo sa, ze mnohi uprednostnuju tento pristup, pretoze stanovuje aspon minimalnu kvalifikacnu uroven pre dohodovatelov. Avsak viaceri ucastnici argumentovali tym, ze na zaklade schvaleneho zoznamu dohodovatelov moze vzniknut umelo napaty trh, ktory moze vyvolat korupciu pri ziskavani licencii. 2. Kto plati za tuto pracu ? Mnohi ucastnici tvrdili, ze zodpovednost za pokrytie nakladov pripravy EIS by mal niest navrhovatel projektu. Jeden z ucastnikov z tejto oblasti uviedol, ze "znecistovatel plati za princip", aby podporil myslienku, ze navrhovatel by mal platit za vsetky aspekty EIA. Avsak, iny ucastnik vyjadril znepokojenie nad poziadavkou, aby platil navrhovatel, kedze stredna a vychodna Europa sa v sucasnosti pokusa pritiahnut investicie. Jeden ucastnik zo Zapadu vysvetlil pridelovy system pre naklady, ktory pouziva stat Kalifornia. V tomto systeme, rozsah hodnotenia /t.j. definovanie rozsahu problemov, ktore maju byt studovane/ vykonava a plati za nu statna agentura, EIS sa vykonava na naklady navrhovatela, a agentura nesie naklady za skontrolovanie EIS. Niektori ucastnici boli toho nazoru, ze tato schema kladie prilis velku financnu zataz na stat a je dost tazke zaviest ju aj v tomto stredoeuropskom regione. Niekolko ucastnikov z tohto regionu sa zaujimalo o kolko sa EIA procesom zvysia naklady na projekt. Ucastnici z troch zapadnych krajin mu odpovedali, ze naklady spojene s EIA nepredstavuju viac nez .01 az .03 percenta celkovych nakladov celeho projektu /.01 % v Kanade, .02 % v USA, a .03 % v Holandsku/. Navyse, ako jeden z ucastnikov napisal, EIA "vlastne setri mnohym projektom peniaze tym, ze dostatocne skoro vnasa do projektu environmentalne myslenie, aby sa vyhlo environmentalnym napatiam alebo, aby sa vyuzili domace podmienky na zvysenie niektorych aspektov projektu". Navrat na publikaciu POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE