ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

E T P - hlavna stranka * * * Publikacie ETP

Navrat na publikaciu
POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE

C. Priprava spravy posudzovania vplyvov:
kto to vykona a kto to zaplati ?

     Dalsie zasadanie pri okruhlom stole sa zameralo na problemy,
ktore  sa vztahuju  na ustredny  dokument EIA  procesu - spravu o
posudzovani vplyvov /EIS - environmental impact statement/. To je
prave ten  dokument, ktory je zakladom  pre konecne rozhodnutie o
projekte.  Kedze  EIS  je   taziskom  EIA  procesu,  je  dolezite
starostlivo  zvazit otazku,  kto pripravuje  a kto  znasa naklady
pre EIS.

     1. Kto vykona tuto pracu ?

     Pri  priprave EIS  je  potrebne  splnit mnoho  uloh, vratane
zaciatocneho  vyhodnotenia,  ci  je  cele  EIS  potrebne, urcenia
rozsahu hodnotenia EIS,  vypracovania vedeckych studii potrebnych
pre  EIS,  napisania  samotneho  EIS  dokumentu,  kontroly prace,
opravy a finalizacie  konceptu EIS. Tymto je otazka, kto  by  mal
pripravit EIS komplexna. Mozme  si predstavit, ze zodpovednost za
tieto  ulohy  by  mohla  byt  ulozena  /  alebo rozdelena medzi /
navrhovatela  projektu,  statny  urad   s  pravomocou  nad  tymto
projektom,  nezavislou  statnou  agenturou  alebo  vyborom  alebo
sukromnym  dohodovatelom  / ktoreho najima  alebo statna agentura
alebo navrhovatel projektu /.

     Kazda  z  tychto  navrhovanych  moznosti  by  vyzadovala  od
navrhovatela    projektu,  aby   pripravil  vsetky   aspekty  EIS.
Ucastnici  uvadzali   vyhody aj  nevyhody takehoto pristupu.   Na
strane  vyhod je  skutocnost, ze  navrhovatel bude  pravdepodobne
lepsie  oboznameny  s  projektom,   a  tak  bude  moct  pripravit
informovanejsie EIS. Na dovazok,  kedze navrhovatel projektu je v
tej  najlepsej  pozicii  pre  zmenu  projektu,  v tom zmysle, aby
znizil na minimum vplyvy  na prostredie, pozadovanie pripravy EIS
od navrhovatela zvysi pravdepodobnost, ze navrhovatel sa sustredi
najma  na  tieto  vplyvy.  Na  druhej  strane  zase je zrejme, ze
navrhovatel ma jasny zaujem na tom, aby projekt postupoval a moze
inklinovat  k  tomu,  aby  minimalizoval  riskantnost  projektu a
zvysil  jeho prospesnost.  Z tychto  dovodov, niektori  ucastnici
zdoraznili, ze ak navrhovatel pripravuje  EIS, mal by statny urad
alebo nezavisly EIA vybor, starostlivo preskumat jeho vysledky.

     Dalsia  doporucena  moznost  by  preniesla  zodpovednost  za
pripravu EIS  na statny urad, ktory  by mal schvalovaciu pravomoc
nad projektom.  Aj pri tomto  systeme by sa  vsak od navrhovatela
pravdepodobne   pozadovalo   pripravit   vstupne  environmentalne
ohodnotenie  a  urcenie  ci  je  potrebne  plne  EIS  .  Niektori
ucastnici konstatovali,  ze EIS by malo  byt pripravovane vladou,
len vtedy, ked EIS posudzuje plany alebo programy.

     Tretia   moznost  by   mohlo  byt   ulozenie  pripravy   EIS
nezavislej  statnej  agenture.  Toto   bola  procedura,  ktoru  v
minulych rokoch  pozivali v Bulharsku  a ktora vyustila  do velmi
maleho  vplyvu na  projektove rozhodnutia.  Bolo vyjadrene urcite
znepokojenie  nad  tym,  ze  EIS  pripravene  nezavislou  statnou
agenturou bude prilis vzdialene  od planovacieho procesu projektu
a tym  vyusti  len  do  akademickej  spravy  o  projekte. Viacero
ucastnikov skonstatovalo,  ze toto by  bola prijatelna volba  pre
investicie  statneho  vyznamu,  ale  nie  je  to  vhodne pre male
projekty.

     Ucastnici  tiez  rozdiskutovali  moznost  vyuzit  sukromnych
konzultantov z tretej zlozky pre pripravu EIS. Tato  prax je dost
bezna  v  mnohych  EIA  systemoch.  Niektori ucastnici predvidali
potencialne  konflikty  zaujmov,  ak  navrhovatelom bolo umoznene
vybrat troj-strannych  dohodovatelov na pripravu  ich EIS. Da  sa
predpokladat, ze  dohodovatel, vybraty a plateny navrhovatelom by
asi  v mensej  miere nez  statna agentura  alebo nezavisly  organ,
hladal environmentalne problemy.

     Ako  si vsimol  jeden ucastnik  zo Zapadu,  pri priprave EIS
existuju  dva  konkurencne  zaujmy.  Prvym  je  zelanie,  aby  si
navrhovatel   projektu   dal   posudit   environmentalne  otazky,
v priebehu  planovacieho  procesu.  Tento  zaujem predpoklada, ze
navrhovatel  by  mal  pripravit  EIS.  Avsak  druhy zaujem je, ze
environmentalne posudenie  ma byt nezavisle  a nezaujate.   Toto
nam  diktuje, aby  sme si  dali EIS  previest nezavislym organom.
Ucastnici   neboli  schopni   najst  riesenie,   ktore  by  uplne
vyhovovalo  obom tymto  zaujmom. USA  sa pokusili  vyriesit tento
konflikt  tym,  ze  pozaduju  od  navrhovatela  projektu previest
vstupne posudenie a stat robia  zodpovednym za plne EIS. Toto EIS
potom zvycajne vykona dohodovatel z tretej zlozky, ktoreho najima
stat, ale plati ho navrhovatel projektu.

     Ucastnici  tiez  rozdiskutovali  moznost,  aby  stat  udelil
licenciu  na  sukromnych  EIA  kontraktorov,  co sa  v sucasnosti
pozaduje  v  Polsku.  Zdalo  sa,  ze  mnohi  uprednostnuju  tento
pristup,  pretoze stanovuje  aspon minimalnu  kvalifikacnu uroven
pre dohodovatelov. Avsak viaceri  ucastnici argumentovali tym, ze
na  zaklade   schvaleneho  zoznamu  dohodovatelov  moze  vzniknut
umelo  napaty  trh,  ktory  moze  vyvolat  korupciu pri ziskavani
licencii.

     2.    Kto plati za tuto pracu ?

     Mnohi  ucastnici   tvrdili,  ze  zodpovednost   za  pokrytie
nakladov pripravy EIS by mal  niest navrhovatel projektu. Jeden z
ucastnikov z tejto oblasti uviedol, ze  "znecistovatel  plati  za
princip", aby podporil myslienku, ze navrhovatel by mal platit za
vsetky aspekty EIA. Avsak, iny ucastnik vyjadril znepokojenie nad
poziadavkou,  aby platil  navrhovatel, kedze  stredna a  vychodna
Europa  sa  v  sucasnosti  pokusa  pritiahnut  investicie.  Jeden
ucastnik zo Zapadu vysvetlil  pridelovy system pre naklady, ktory
pouziva  stat   Kalifornia. V tomto  systeme,  rozsah  hodnotenia
/t.j.  definovanie rozsahu  problemov, ktore  maju byt studovane/
vykonava  a  plati  za  nu  statna  agentura,  EIS sa vykonava na
naklady navrhovatela, a agentura  nesie naklady za skontrolovanie
EIS. Niektori  ucastnici boli toho nazoru,  ze tato schema kladie
prilis velku financnu zataz na stat  a je  dost  tazke zaviest ju
aj v tomto stredoeuropskom regione.
     Niekolko ucastnikov z tohto regionu  sa zaujimalo o kolko sa
EIA  procesom  zvysia  naklady  na  projekt.  Ucastnici  z  troch
zapadnych  krajin  mu  odpovedali,   ze  naklady  spojene  s  EIA
nepredstavuju  viac nez  .01 az  .03 percenta  celkovych nakladov
celeho  projektu  /.01  %  v  Kanade,  .02  %  v  USA,  a .03 % v
Holandsku/. Navyse, ako jeden  z ucastnikov napisal, EIA "vlastne
setri mnohym projektom peniaze tym,  ze dostatocne skoro vnasa do
projektu environmentalne myslenie,  aby sa vyhlo environmentalnym
napatiam  alebo,  aby  sa  vyuzili  domace  podmienky na zvysenie
niektorych aspektov projektu".

Navrat na publikaciu
POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE

E T P - hlavna stranka * * * Publikacie ETP


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa