|
Kosice, Moldava nad Bodvou
B A M B I
interaktivny seminar
E T P
A U.S.A.I.D. - funded collaborative
Bonnie Roemhildt
Bonnie Roemhildt vyrastala na vidieku v severnej Minnesote. Kazdy den merala peso cestu do skoly po prasnych cestach. Naucila sa nepodcenovat vyznam kontaktu s prirodou pre rozvoj maleho dietata. Svojim srdcom a svojou pracou nikdy neopustila prostredie vidieka. Bonnie ku nam prichadza z Wilder Forest (Divy les), centra pre zivotne prostredie a rozvoj mladeze, ktore zabera 1 100 akrov v pristave na rieke St. Croix v Minnesote. Centrum patri pod Agenturu socialnych sluzieb a zameriava sa najma na mestske skoly a neziskove organizacie , ktorych cielom je podporovat roznorode aktivity na ochranu Zeme a ludi, ktori na nej ziju. Bonnie aktivne pestuje turistiku, kanoistiku, taborenie, bicyklovanie, beh na lyziach a podporuje v tychto aktivitach mladez i dospelych. Bonnie ma styri deti a tri vnucata. Ma slovensky povod. Sandy Bowell
Sandy Bowell vyrastala na dedine vo vychodnej casti Minnesoty, na hranici s Wisconsinom. Je to nadherna cast udolia rieky St. Croix vo farmarskej oblasti. Ako dieta mala rada aktivity v prirode, plavanie, korculovanie, kanoistiku, tenis, turistiku a golf, ktorym sa venuje az dodnes. Toto vsetko ju naucilo ocenovat krasy prirody. Sandy prichadza ako ucitelka zakladnej skoly, ktora vzdelanie ziskala na univerzitach v Minnesote. Ma zaujem o psychologiu. Starostlivost o cloveka a jeho vyzivu, ako aj to, ako sa sprava ku svojmu okoliu a ako ho chrani povazuje za velmi dolezite. Bonnie ma tri dcery: Lizu, Carrie, Kristi a psa Jazzy. LISTY 1. Triedenie papierovych listov podla: - farby - pilkovitych okrajov listov alebo hladkych okrajov listov - podla toho, ci su ovalne alebo trojuholnikovite - triedenie podla mien (napr. javorovy, dubovy) 2. Chodte vonku a nazbierajte listy
3. Vyberte si graf 4. Rychlost..... 5. Namoc suchy list (experiment - pokus s namocenym listom) 6. Urob si dalekohlad z rolky z toaletneho papiera Znazornovanie a zoskupovanie listov (Otazky do diskusie)
Dalekohlady z rolky toaletneho papiera.
Vyzdob rolku z toaletneho papiera a pouzi zbytky materialov, ktore mas po ruke (gombiky, sisky, kusky papiera, vlny) BUDU POUZITE NA POZOROVANIE A POCUVANIE
Latkova nastenka
OTLACANIE LISTOV
MATERIAL:
P O K U S :
2. Poloz list natretou stranou na biely papier 3. Zakry list dalsim kusom bieleho papiera 4. Pevne pritlac valcek na papier a prevalcuj papierom zakryte listy 5. Pomaly odkry papier a zoskriab otlaceny list. Na odtlacku lista budes vidiet zilky, stonku a obrysy listu. CASTI STROMU: 1. Vonkajsie aktivity - pozoruj koru stromov a rozpravaj o tom.
Vonkajsie aktivity
Pozeraj sa cez rolku toaletneho papiera a pozoruj rozne stromy.
Ako sa podoba nasa koza na koru stromov? Zatvor oci a ohmatavaj koru.
Diskusia
Kora je velmi dolezita cast stromu. Vonkajsia cast kory sluzi ako brnenie, ktore chrani strom pred vonkajsimi vplyvmi, hmyzom, chorobami. Kora chrani vnutro stromu pred poskodenim a vplyvmi pocasia, napr. burkami, extremnymi teplotami. Kora urciteho zlozenia ochranuje strom pred ohnom. Opis kory je zalozeny na farbe, strukture, hrubke, a na inych detailoch. Kora niektorych stromov sa podstatne meni s vekom. Kora rastie na kmeni stromu. Kora sa musi roztahovat podla toho ako rastie strom. Niektore s tromy maju velmi elasticku koru, ktora vyzera hladka, pretoze sa lahko roztahuje. Ine stromy maju koru menej elasticku, ktora praska ked strom rastie. To je dovod preco niektore stromy maju drsnu koru s hlbokymi ryhami. Otlacky kory( Bark rubbing) je jednym zo sposobov, pri ktorom mozes vidiet ako sa kora, ktora pokryva a chrani stromy roztahuje a rastie.
Bark Rubbings (Otlacky kory)
Material:
1. Rozotieraj pomaly jednym smerom plochou stranou ceruzku KORENE
Kto vie, kde su korene? Pozri sa cez dalekohlad a pozoruj ich. Co robia korene?
Ako sa dostava voda do stromu? (cez system korenov)
Ako sa dostava do vsetkych casti stromu? (uzucke kanaliky rozvadzaju vodu do kmena, vetiev a listov) * Takmer vsetky korene rastu okolo jedneho metra pod povrchom zeme.
* Korene rastu aj podla toho, kde mozu najst vlahu a mineraly, ktore potrebuju. Rastu hore, dolu a do stran. * Existuje spojenie medzi korenovym systemom a zbytkom stromu. Ak cast korenov odumrie, moze odumriet aj cast koruny. * Korene stromov maju roznu velkost. Niektore su take drobucke, ze ich mozeme pozorovat len cez mikroskop. * Velke korene rastu horizontalne, najma prvych asi 30 centimetrov pod zemou a zvycajne nie hlbsie ako 2 metre. Casto sa tahaju od kmena zaberajuc plochu sedemkrat vacsiu ako koruna. Korene drzia strom pevne na zemi, tak, aby mohol stat rovno. Vstrebavaju vodu a mineraly, ktore sa dostavaju cez kmen do vsetkych casti stromu. Tiez uskladnuju energiu. KMENE A VETVY
Kmene a vetvy davaju stromu tvar. Kmene vacsiny ihlicnatych stromov rastu rovno zdola nahor. Vsetky vetvy vyrastaju zo kmena. Vetvy blizsie ku vrcholcu su kratsie ako tie, ktore su nizsie, takze vyzeraju ako "vianocne stromceky". Kmene vacsiny listnatych stromov su ine. Kmen sa rozdeluje na rozvetvene vetvy, co dodava korune okruhly tvar. KORUNA
Lez na zemi a pozeraj sa cez dalekohlad. Vetvy a listy stromu tvoria korunu. Ma dolezitu ulohu pri vyzive stromu. Slnecne svetlo sa dostava do listov cez pokozku listov, ktora je krystalovocista. BUD STROM
* Rozvin sa a klakni si - si vyhonok * Vystrc jednu ruku - vyhnal si vetvicku * Vystrc druhu ruku - vyhnal si druhu vetvicku * Roztiahni prsty - vyrastlo Ti vela listov * Postav sa (Nohy spolu) - vyrastol si * Roztiahni nohy - zapustil si vela korenov * Roztiahni prsty na nohach - vyhnal si vela malych korienkov * Zacni sa skriabat po celom tele - napadol ta hmyz * Zacni kricat - zacalo na Teba svietit * Usmievaj sa a vzdychaj - stal si sa domovom pre zvieratka * Kric ako keby si buchal - datle klopkaju na Tvoje odumrete drevo * Rob ako keby si vrzgal - ohyba Ta vietor v burke * Vystrc jednu ruku - vyklicilo Z teba nove semienko Teraz si predstav, ze Ti vyrastaju vetvy z kmena. Roztiahni koncatiny a predstav si ako sa vetvy rozdeluju na mensie a mensie. Predstav si listy na konci vetiev. Ako vyzeraju? Su velke alebo male? Spicate alebo okruhle? Predstav si, ze vidis, ake zelene mas listy a vidis v nich rozprsknute zelene kusocky, ktore sa volaju chlorofyl. Tvoje listy maju tiez malicke dierky, ktore listom umoznuju dychat. Predstav si, ze citis ako sa Ti dostava cez tieto dierky vzduch do listov. Hlboko v zemi nasavas cez korene vodu. Predstav si, ze citis ako Ti voda prudi od korenov smerom hore ku kmenu a do listov. Teraz si predstav, ze citis slnecne luce na listoch. Nechaj ich preniknut dovnutra listov. Predstav si chlorofyl, ktory v listoch zachytava slnecne svetlo. Pouzi slnecnu energiu na premenu karbondioxidu a vody na vyzivu pre strom. Stromy si vyzaduju to, co na svoj rast a vyzivu potrebuju aj ludia a zvierata (voda, vyziva a priestor na rast).
AKTIVITA: POTREBY STROMU
1. Vysvetli, ze pre vela druhov stromov plati, ze priemer roztiahnutych korenov priblizne zodpoveda vyske stromu. Nech sa ziaci odmeraju a potom urobia kruh (s pouzitim kriedy alebo snury) s priemerom zodpovedajucim ich vyske. 2. Zahraj sa hru s kazdym ziakom, stojac uprostred jej alebo jeho kruhu. 3. Povedz ziakom, ze strom sa moze hybat (korene) len vo svojom kruhu.
MATERIAL:
2 papierove stvorce velkosti 7x7 cm pre kazdeho ziaka:
Vyhod papier do vzduchu a pozoruj kolko stromov dostane vsetko, co potrebuje pre zivot. Tie, ktore nedostanu alebo vodu, alebo slnko alebo vyzivu spadnu na zem a zomru. OPAKUJ
Dalsie napady na hru: * Rozostav ziakov dalej od seba * Postav ich blizsie k sebe * Pouzi viac stromov * Pouzi menej stromov * Pouzi menej modrych stvorcov (co znamena sucho) * Pouzi menej zltych stvorcov * Pouzi menej hnedych stvorcov LETOKRUHY 1. Rozpravaj o chorobach stromov 2. Preco su stromy chore? 3. Podla coho vies aky stary je strom? 4. Rozdaj si kolace zo stromov 5. ..........? 6. Kazdy ziak urobi letokruh, podla ktoreho vidi, ze strom bol poskodeny 7. Poezia 8. Domaca uloha 9. Ozdoba zo stromov Diskutuj o tom preco je niekto chory alebo zdravy. Porovnaj faktory ktore udrziavaju ludi zdravymi s tymi ktore pomahaju uchovat zdravie pre stromy. LETOKRUHY
Najlepsi sposob ako sa mozeme naucit viac o raste stromov je pozriet sa blisie na letokruhy. Nielen ze nam povedia aky je strom stary, ale tiez ukazu ake boli klimaticke podmienky za posledne roky. Akonahle zacne strom na jar rast, zacne produkovat lahko zafarbene kruhy z tenkostennych buniek, ktore sa volaju skore drevo. Ked sa rast v lete spomali sformuje sa tmavsi kruh z hrubostennych buniek, ktory volame neskore drevo. Tieto spolu vytvoria rocny letokruh.
Urcovanie veku stromov
Poezia
Domaca uloha
Kazdy ziak si vyberie strom blizko pri skole alebo svojom dome. Nechaj ziakov, aby stravili nejaky cas so svojim stromom tak. ze budu sediet naproti stromu, lezat pod nim alebo sa okolo neho prechadzat. Pocas tohto casu by si mali zapisovat slova, pocity, myslienky a dojmy, na ktore v tom case mysleli. Odpovedz na tieto otazky:
Ozdob strom s napisanymi pracami.
Vyrobky z dreva 1. Rozpravaj co je vyrobene zo stromov. 2. Vytiahni zuvacku. Preco zujeme zuvacky? 3. Vymente si zoznam vyrobkov z dreva 4. Urob a treasure tree 5. Siska .... 6. Deti nakreslia obrazok ich domov bez stromov 7. Projekt s vtakmi Pripevni slovo STROM na tabulu. Vyzvi ziakov, aby povedali, co pochadza zo stromov. Navrhy zapis! Vysvetli im. ze papier, drevo a potrava su tri hlavne zlozky, ktore ludia vyuzivaju zo stromov Vyrobky z drea
Vyrobky z kory korok med korkove vnutra baseballu korkove nastenky farby na latky lieky oleje podlahovina celofan niektore zlozky samponov kozmetika imitacia koze kremy na opalovanie Vyrobky z papiera noviny servitky knihy casopisy kartony ine druhy papiera Vyrobky z dreva
Aktivita: Prines si vyschnutu limbu (s mnozstvom vetiev), pouzity vianocny stromcek Limbu podoprite a ozdobte s obrazkami vyrobkov z dreva. Ziaci mozu alebo nakreslit vlastne obrazky alebo vystrihnut obrazky z casopisov. Mozu tiez pouzit skutocne male vyrobky z dreva, ako napr. ceruzky, paierove utierky, ovocie, orechy, celofan a pod. Ak chcete, mozete pouzit aj velky kus papiera, na ktory nakreslite obrazok dvoch stromov, prvy taky, na ktorom vidno koru, druhy taky, ktory ukazuje vnutro stromu. Poziadaj ziakov, aby umiestnili svoje vyrobky na spravny strom.
Sisky 1
Material
Navod:
Sisky 2
Krmitko pre vtaciky zo sisiek
Domaca uloha
Nechaj ziakov nakreslit ich dom bez stromov. Rozpravaj sa s nimi ake by to bolo zit bez stromov
Dokonci projekt s vtakmi so ziakmi
RECYKLOVANIE
Ak sa o stromy starame budu sa samy recyklovat.
1. Precitaj "Priroda sa recykluje" ziakom Predstav prirodnych recyklatorov a ako robia svoju pracu (slimak, huby, dazdovka, rohac, stonozka, ine chrobaky)
Nech deti vystrihnu prirodnych recyklatorov, vyfarbia strom a nalepia nan recyklatorov 2. Rozpravaj sa s detmi o zivotnom cykluse stromu a podmienkach pre jeho uspesny rast. Zdoraznuj myslienku, ze priroda zacina stale novy zivotny cyklus. 3. Co mozeme urobit pre to, aby sme na svete mali stale dost stromov? Zasad strom. Rozpravaj o tom, ako zasadit strom. Urob o tom zaznam na vykres Zasad strom alebo slnecnicove semienko. Polievaj ich a staraj sa o ne. Vsetky rastliny potrebuju pravidelne slnko a vodu. 4. Ako mozeme pomoct, aby sa vyrobky z dreva nestavali odpadkami? Opat ich pouzi Minaj menej Recykluj - zmen odpad na nieco nove
Predstav ziakom znacku recyklovania
Co znamena?
5. Hra s odpadmi
Co by sa stalo so svetom, keby kazdy odhadzoval vsetko, co pouzil?
6. Poloz paierove vrecusko ku lavici
Nech ziaci polozia papierove tasky ku svojim laviciam aspon na tyzden. Deti tam budu odhadzovat vsetky odpadky okrem zbytkov jedal. Tento experiment nie je sutazou. Na konci tyzdna:
7. Priprav dramatizaciu hry
8. Obeduj bez odpadkov
9. Odpad na papieri v triede. Prechadzaj sa po skole a urob si zoznam odpadkov, ktore si videl. Diskutuj o tom. 10. "Minaj menej" - Priprav si vykres s napisom: Co mozeme robit
Opat sme vyuzili tieto veci velmi rozumnym sposobom. Mozeme tiez recyklovat sklo, papier, plasticke hmoty, hlinik a kov. Tieto vyrobky nie su vyrabane z ropy Musime alebo recyklovat, opat pouzit alebo poslat odpad na skladku Cas rozkladu rozneho odpadu je takyto:
Premietanie diapozitivov
Takto prirodni recyklatori popri tom ze chrumkaju, maskrtia a hryzu, trhaju listy na kusocky, a tie sa im stavaju potravou. Vyziva v pode pomaha stromom rast a silniet. Je nasavana korenmi stromu hned ako sa zacne jar. Vyziva v pode je pre stromy taka dolezita, ako pre ludi jedlo. Pomaha vytvarat stromu nove listy, silne vetvy a drevo. Takze minulorocny spadnuty, hnedy list sa premenil na vyzivu a pomaha novym listom rast.
Dalsie napady
Nech sa deti zoradia s papiermi v rukach. Nechaj deti, aby presli za vyznacenu ciaru jeden za druhym a aby odhodili papier akonahle prekrocia ciaru. Poziadaj deti, aby sa snazili nestupit na odhodene papiere. Zda sa to byt stale tazsie a tazsie?
Preco asi?
Co to ma spolocne s narastom poctu obyvatelov.
Nech sa len niektore deti postavia na ciaru a odhodia smeti. Uz to nie je take zle, vsak? Nech dalsie deti postupia k ciare a dhodia smeti. Zhorsuje sa to s pribudajucim poctom ludi? Ako mozeme kontrolovat problem odpadkov? Su na to nejake sposoby?
Zasad strom.
Starostlivo si vyber miesto.
Poobzeraj sa okolo seba, hore a dolu. Strom, ktory zasadis by mohol v buducnosti merat aj 12 az 30 metrov podla toho, o aky strom sa jedna. Nechaj pre strom dostatok miesta - korene mu budu rast do sirky a do hlbky. Zasad ho v dostatocnej vzdialenosti od budov a elektrickeho vedenia, aby ho nic neposkodilo. Zasad strom tak, aby mu korene neprerastali cez kanalizaciu a rurky v zemi, alebo, abu mu korene nerastli pod cestou alebo chodnikom. Pozri sa na strom
Poobzeraj sa dobre po okoli, ake su tam podmienky, aby mal najlepsiu sancu na prezitie. Staraj sa o strom pocas sadenia
Postaraj sa, aby mal strom vlhko a aby bol v tieni a zabezpec vlahu pre korene, kym strom nezasadis. Pocas sadenia sa nedotykaj korenov stromu. Pozatlacaj pevne zeminu, ale nie prilis, lebo korene sa nebudu moct dostat ku vyzive a pevne ukotvit strom. Pokrop zeminu okolo stromu s vodou , aby sa strom dobre zakorenil. Ak sadis mlady strom - vykop dvakrat hlbsiu a sirsiu jamu ako je obvod korenov. Urob zo zeminy kopcek a poloz strom na vrchol kopceka tak, aby bol asi 5 cm nad spodkom jamy. Ak su korene zabalene, odstran obal. Vypln jamu so zeminou, pozatlacaj ju s nohou a zalej s vodou. Ak sadis priesadu - vykop jamu trochu hlbsiu ako su korene. Vypln dieru okolo stromu so zeminou. Potom jemne povytiahni kmen stromu hore, aby sa mu vyrovnali korene. Staraj sa o stromcek najma pocas jeho prvych rokov, kedy sa rozvija. Stromcek je najviac zranitelny pocas prvych rokov svojho zivota. Ochranuj ho pred skodcami a zvieratami. Casto ho polievaj. Potom si sadni a te sa z neho. Ak sa on budes poriadne starat, kazdy strom bude rast a kvitnut a bude tesit svojou pritomnostou cele generacie. Zachrana planety s "Globikom"
Diapozitiv cislo:
1. Prazdninova farma (ranch), #1 Bitter 21
2. Prazdninova farma (ranch), Bitter 21 (vyblednuty)
3. Ahojte kazdy! To som ja, Globik. Myslim, ze dnes by sme mohli navstivit mojho priatela Chrisa.
4. Globik: neviem kolko toho Chris vie o Zemi a o tom ako sa o nu treba starat. Asi toho nevie vela, ale my mu mozemem pomoct, aby sa nieco naucil. Podme teraz do jeho domu.
5. Globik: Hmm! Vyzera to, ze este stale spi. Chris, Chris! (zapni svetlo).
6. Globik: Chris, zobud sa, to som ja Globik!
7. Chris: Uah!(zivajuc). Ahoj, Globik Globik: Dobre rano Chris! Vies preco sme tu? Chris: O, ano, dnes mi chcete ukazat ako sa da uchranit planeta. Globik: Presne tak!
8. (Zvuk tecucej vody z kohutika)
9. Globik: (zvuk vody tecucej z kohutika) Chris vies, ze ak nechas pustenu vodu kym si umyvas zuby, mozes minut tolko vody, kolko by stacilo na naplnenie 13 plechoviek coca-coly. 10. Globik: To je vela vody, ktora bez uzitku vytecie do kanala. Aby si usetril vodu mozes si navlhcit zubnu kefku a potom vypnut vodu az kym si nepotrebujes vyplachnut usta. Chris: To je dobry napad!
11. Chris: Hm.. Co som to chcel na ranajky? Zeby jablko?
12. Chris: Nie, nie jablko. Potrebujem mlieko...a...
13. Chris: Oh, myslim, ze mam Globik: Chris... Rozmyslal si niekedy o tom, kolko energie minies ked nechas takto otvorene dvere na chladnicke? Zakazdym ked otvoris dvere studeny vzduch v chladnicke a teply vzduch vonku si vymenia miesto. To znamena, ze chladnicka musi vyrobit viac energie, aby ochladila teply vzduch zvonku. Na to potrebujes vela energie. Chris: Keby som sa rozhodol co chcem na ranajky predtym ako otvorim chladnicku, mohol som usetrit energiu.
14. Globik: To je vyborna myslienka. Chris: Dam si na ranajky len vlocky.
15. Chris: Ach, vylial som skoro vsetko mlieko.
16. Globik: Pockaj, Chris! Chris: Co? Globik: Mozes predsa recyklovat obal od mlieka. Pozri sa na spodok, vidis symbol recyklovania s tromi sipkami?
17. Chris: Ano, vidim ho. Ma uprostred cislo 2. Globik: To znamena, ze tento obal mozes recyklovat a cislo Ti pomoze urcit o aky typ plastiku ide. Ktore cisla sa recy kluju v stvrti kde ty byvas sa da zistit, ak zavolas mestsky urad. Chris: To je dobre vediet. Budem teda recyklovat.
18. Chris: Vies, teraz musim ist do obchodu a kupit mlieko. Globik: Musis ist autom? Je to celkom blizko. Chris: Myslim, ze mozem ist aj peso. Aspon usetrim zem od vyfukovych plynov.
20. (hudba, postupne slabne)
21. Chris: Na zozname mam mlieko. Globik: Chris, da sa to recyklovat? Chris: Nie, myslim, ze nie.
22. Chris: Zoberiem si take, ake som mal predtym.
23. Chris: Potrebujem este papierove obrusky. Globik:Preco nepouzijes latkove, ktore mozes vyprat a opat pouzit. Nezaberaju miesto v smetnom kosi. Chris: V poriadku. Myslim, ze take dokonca mam doma.
24. Chris: Potrebujem este dzus. Globik: Chris, vies ze je velmi tazke recyklovat krabice od napojov, pretoze pouzivaju rozdielne druhy papiera.Ak si ale kupis kondenzovany dzus v konzerve, bude to lacnejsie a mozes si pripravit viac dzusu.
25. Chris: Potom si zoberiem takyto.
26. Chris: Teraz moja oblubena zmrzlina. Zboznujem cokoladovu. Globik: Pocuj, ale ta sa neda rcyklovat.
27. Chris: Tu je dalsia, ktora sa da recyklovat. Je trosku vacsia, ale to je v poriadku. Som si isty, ze nebudem mat problem dojest ju.
28. Chris: A nakoniec este potrebujem sodu. Tu je. Tieto plechovky su dokonca recyklovatelne. Globik: Spravne. Pamataj si este jednu vec o plechovkach. Je to plastikovy kruzok, ktory ich drzi pokope. Ak ho spravne neznicite, moze sa dostat do jazier a potokov. Ryby a vtaky ich mozu chytat a zomriet, ak si ich pomylia s potravou.
29. Chris: Pockaj chvilu, Globik... Musim sa pozriet na nieco v novinach. Aha, tu to je!
30. Globik: Mozes to tiez recyklovat.
31. Chris: Mas pravdu. Zoberiem ich domov a budem ich recyklovat. Globik: V poriadku Chris! Chris: Globik, kde ide vsetko, co recyklujem?
32. Globik: Musis si byt isty, ze das vsetko, co chces recyklovat do spravneho kontajnera.
33. Globik: Vela ludi recykluje svoj odpad.
34. Globik: Recykluju rozne veci
35. Globik: Telefonne zoznamy
36. Globik: Noviny a casopisy
37. Globik: Pneumatiky
38. Globik: Plastove flase
39. Globik: Cinove konzervy
40. Globik: Sklenene flase
41. Globik: Hlinikove konzervy
44. Globik: Kazdy material sa recykluje inym sposobom a je dopraveny k vyrobcovi, ktory vie z neho urobit nieco nove uzitocne pre ludi.
45. Chris: Nikdy som nevedel, ze v centre pre recyklovanie pracuje tolko ludi, ktorych ulohou je dohliadat na to, aby sa vsetko spravne recyklovalo. Mam poriadny hlad. Co by som si dnes mohol dat?
46. Chris: Puding, sodu
47. Chris: Sendvic
48. Chris: A naly balik zemiakovych lupienkov Globik: Pozri sa, Chris, kolko odpadkov ostalo po tvojom obede. Chris: Co s tym mozem robit?
49. Globik: Mal by si sa postarat, aby Ti hlavne smeti nerozfukal vietor. Potom by si si mal kupit malu krabicku na skladovanie sendvica, lupienkov, napoja a pudingu, ale taky ktory mozes opatovne pouzit. Chris: To je skvela rada Globik, kupim si krabicu na obed alebo tasku, ktoru mozem pouzit viackrat.
50. Chris: Globik, preco si nezoberies knihu a...
51. Chris: O, nie!!! Ziarovka sa vypalila!
52. Chris: Viem, co s tym treba robit.
53. Chris: Reee....cykluj! Globik: Vies, Chris, ziarovky sa nerecykluju, tak isto ako sklenene okenne tabule, taniere a salky.
54. Chris: Som z toho trochu zmateny. Podme na prechadzku a tam mi to opat vysvetlis. Chces trochu zuvacky? Globik: Nie, dakujem.
55. Chris: Myslim, ze si jednu dam. Globik: Chris! Chces nechat papierik od zuvacky na zemi? Chris: Oh, nie, prepac. Globik: Svet by vyzeral hrozne, keby kazdy odhadzoval papiere na zem.
56. Chris: Zodvihnem ho!
57. Chris: A odhodim do smetnej bedne.
58. Chris:Uz som sa naucil vela, ale mam este jednu otazku. Kde idu vsetky smeti? Ked sa to neda recyklovat alebo opat pouzit, hodim to do smeti a potom von do smetnej debny a potom sa stane co?
59. Globik: Potom ako smeti vyhodis,
60. alebo das do smetnej bedne
61. Smetiarske auto pride pre smeti a odvezie ich na skladku
62. Globik: Smetiarske auto vysype smeti na skladku a buldozer ich porozhrna. Dno skladky je vysypane hlinou a pokryte hrubou plastickou hmotou, ktore zabezpecuju, aby sa nebezpecne latky a jedy z rozkladajuceho sa smetia nedostali do pody a spodnych vod.
63. Globik: Na kazdu vrstvu smeti sa vysype este asi 15cm zeme, ktoru zarovnaju taketo stroje
64. Globik: Takze to vyzera asi takto. Asi po 20 rokoch sa skladka zaplni.Potom sa moze zakryt a vysadit s travou, premenit na futbalove alebo dokonca golfove ihrisko.
65. Chris: To je naozaj zaujimave. Globik, chcem Ti ukazat zvlastne miesto.
66. Nie je to neuveritelne. Pozri sa na ten vyhlad. Uvedomujem si, aka krasna je nasa Zem a ako sa mame o nu starat.
69. Chris:Vecera - uz sa nemozem dockat! Globik: Pozri sa na vsetky tie odpadky! Chris: Co myslis? Globik: Nic z tychto veci sa neda recyklovat. Mozno by si ich mohol poziadat, aby pouzivali ine obaly alebo mozes ist do inej restauracie, kde je menej smeti.
70. Chris a Globik: V poriadku (plesnutie ruk)
71. Chris: Som rad, ze si dnes prisiel Globik. Mozem zacat pracovat na tom, aby bola nasa Zem cista. Vela som sa naucil a poviem to kazdemu koho poznam. Dakujem Globik! Dobru noc.
72. Globik: Hura! Chris vie viac a ja viem viac tiez.
Krmitko pre vtaciky
Material:
Postup: 1. S nozom vykroj dve asi 7 cm diery naproti sebe tak, aby boli takmer pri dne dvojlitrovej flase. 2. S dierkovacom urob male dierky asi 2 - 3 cm pod kazdou velkou dierou. 3. Vloz do nich palicku a urob bidielko Uvod
Pusti detom magnetofonovu pasku so zvukmi prirody a nechaj deti, aby identifikovali jednotlive zvuky. Napis nazov kazdeho zvuku na karticky tak, ako ich deti definuju. Zosilni zvuk na roznych miestach pasky a poziadaj deti, aby opisali ako sa citia, ked hra magnetofon prilis nahlas.
Cinnost
S pouzitim karticiek, o ktorych sme hovorili, uloz detom, aby pantomimicky predviedli zvuky, ktore maju uvedene na kartickach. Poziadaj deti, aby najprv pantomimicky vyjadrili zvuk, ktory kazda z veci vydava, potom pohyb, ktory robi vec, ked vydava zvuky. Tato cinnost moze byt organizovana vo forme hry tak, ze sa deti rozdelia do dvoch skupin a vyberu si v kazdej skupine veduceho. Rozdel karticky a daj kazdemu veducemu rovnaky pocet. Veduci ukazu prvemu hracovi vo svojom druzstve prvu karticku. Prvy hrac pantomimicky znazorni zvuk. Zvysok druzstva ma dve minuty na to, aby uhadol, o aky zvuk ide. Druzstvo, ktore uhadne najvi ac zvukov vyhrava. Ked sa hraju tuto hru deti v skolke, mozete drzat karticky a citat ich pre deti.
Cinnost: Obed bez odpadkov
Par dni predtym ako si naplanujes tuto aktivitu, posli po detoch oznamenie, aby si priniesli v urceny den obed z domu. Hlavnou myslienkou je znizit mnozstvo odpadkov pocas obeda, preto to nezabudni detom pripomenut. Najprv jedz, potom klad otazky
Ked deti dojedia obed, poziadaj ich, aby si posadali do kruhu s tym, co im ostalo po obede. Ak deti maju nejake odpadky, popros ich, aby ich dali do papierovych sackov. Najprv sa opytaj, ci niekto ma nejaky napad, ako zabalit obed. Potom pozidaj deti, aby zodvihli obaly, do ktorych si zabalili obed. Napriklad ich poziadaj, aby zodvihli obal, v ktorom mali zabaleny chlebik, alebo rozok. Kazdy zodvihne obal, v ktorom si priniesol pitie. Vysvetli detom rozdiely medzi jednotlivymi obalmi a ake maju vyhody pred plastikovymi obalmi a pod. Poziadaj deti, aby porozmyslali, ci poznaju ine obaly, ktore by mohli pouzit namiesto tych, v ktorych si priniesli obed. Ktore su lepsie? Preco?
Zahradka vo flasi
Moze to byt aj skupinova cinnost, pri ktorej sa deti naucia spolu pracovat a dozvedia sa viac o potrebach rastlin. Material:
Postup:
1. Na kazdu zahradku potrebujeme jednu flasu. Aby sme mohli odstranit nalepku, musime do jednej stvrtiny flase naliat teplu vodu. Poriadne zatoc uzaver flase, prevrat flasu na jednu stranu, tak, aby tepla voda zohrievala miesto, kde je nalepena nalepka. Teplo zohreje lep, ktorym je nalepka prilepena. Pomaly odlep nalepku z flase. 2. Aby si mohol odstranit dno flase prevrat flasu dnom, tak, aby tepla voda zohrievala lepidlo, ktore drzi dno. Pridrz pevne flasu a pomaly odkrut odo dna. Vyprazdni vodu z flase a potom pevne zakrut vrchnak. 3. S ostrymi noznicami prestrihni bok flase tak, aby si odstranil vrch od okruhleho spodku. Okruhly spodok moze byt recyklovany alebo pouzity na dalsi projekt. 4. Pouzi spodok flase na kvetinac. Nech deti na spodok polozia male kamienky a potom zeminu tak, aby skoro zakryla zakladnu. 5. Pomoz im zasadit semienka alebo male rastlinky. Nechaj ich utlacit zem okolo semienok alebo okolo rastlin a pridaj trochu vody. 6. Pomoz kazdemu zalozit hornu cast na zakladnu. Zlahka zatoc. Poloz male zahradky na okenne dosky, kde budu mat dost slnka. 7. Starostlivost o zahradky je lahka. Ak nebudes flasu otvarat, zahradka by sa mala sama polievat. Ak sa steny flse budu rosit prilis, odkrut vrchnak na par hodin a potom ho zase zatoc spat. Ak sa ti zda, ze rastliny nebudu mat dost vody, odkrut vrchnak, a pridaj trochu vody. Potom opat pevne zakrut vrchnak spat. 8. Skontroluj zahradku dvakrat do tyzdna spolu s detmi. Urob si zaznamy o tom ako rastlinky rastu a ako casto ste ich polievali.
Vyroba papiera
Neznecistuj
Zdroje v prirode musime vyuzivat velmi opatrne.
Pokus s kompostovanim
1. Napln flase do polovice podou.
2. Zahrab nejaky odpadok do kazdej flase. Navlhci zeminu. Na flasu prilep nalepku. Daj prec vrchnak a odloz tak, aby na flasu nedopadalo priame slnecne svetlo. 3. Z casu na cas zamiesaj a polej, aby bola zem stale vlhka. 4. Zaznamenavaj pravidelne zmeny pocas niekolkych tyzdnov. Co sa stalo?
Pokus c.2
Vysvetli ziakom, ze kompostovanie je proces pocas ktoreho sa rastliny dostavaju opat do pody. Kompostovanie obohacuje a zlepsuje kvalitu pody a zaroven znizuje mnozstvo pevnych odpadov. Nech ziaci urobia svoj vlastny pokus s kompostovanim.
1. Uloz niektory z nasledovnych zvyskov jedal do plastickeho vracuska vo vyznacenej oblasti. Napr. supky z jablka, listy, stary chlieb, kavovu usadeninu, listy zo zeleniny, zemiakove supy. Maso a tuk nepouzivaj.
2. Zmiesaj ich s vodou a odpadom zo zahrady, napr. listy, alebo pokosena trava 3. Zaviaz vrecusko alebo kopcek zakry s hlinou.
4. Raz za den otvor vrecusko, aby sa tam mohol dostat kyslik. Vysvetli preco potrebujeme ku kompostovaniu kyslik. Rozpravaj o tom, co sa stane (odpad sa zacne rozpadavat a zjednocovat co do farby a struktury) Nech si ziaci vedu zaznamy o procese rozkladu. Nech zaznamenavaju zmeny farby, struktury, zapachu a pod. 5. Urob vykres Chran, Tried a Recykluj.
6. Rozpravaj sa o zdrojoch, ktore sa neobnovuju.
7. Znecistenie vzduchu
8. Cinnost s vodou.
Ukaz viacero flias s vodou, v ktorych je voda znecistena roznymi odpadmi. 9. Diapozitivy
Vazeny obcan!
mesto pre ucely recyklovania zabezpecuje pre kazy dom specialne kontajnery. Kontajner je spojeny s vlastnictvom domu, preto aj ked sa povodny majitel odstahuje, kontajner ostava novemu majitelovi. Kontajner je oznaceny cislom, vhodne by bolo, aby ste si nan nalepili aj adresu Vasho domu, aby nedoslo k zamene. Kontajnery su vybavene kolieskami, aby sa s nimi lahko dalo manipulovat. cena koliesok je $3.50 za par koliesok a mozete si ich objednat na mestskom urade. Instrukcie pre ucast v programe recyklovania.
Kedy recyklovat? Kazdy tyzden vo vopred urceny den
Ako recyklovat? Daj odpad na recyklovanie do kontajnera a kontajner prisun k obrubniku.
Co recyklovat?
Plechovky (cinove, ocelove a hlinikove)
2. Vloz do hnedych papierovych sackov a odlis ich od ostatnych odpadkov.
Sklo: (vsetky farby. Sklo nerozbijaj a nerecykluj okenne tabule, keramiku, porcelan ziarovky alebo zrkadla)
Papier: Trieda I - Biely papier 1. Vloz do papierovych sackov
Trieda II - Novinovy a tmavy papier 1. Vloz do papierovych sackov
Trieda III - kartony 1. Zloz do plochy Poznamka: 1. Nemiesaj rozne triedy papiera dokopy 2. Nerecykluj casopisy, katalogy, leskly papier, telefonne zoznamy, potravinove obaly, servitky, kopirovaci papier, faxovy papier alebo obalky s plastickymi okienkami. |