ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

E T P - hlavna stranka * * * Publikacie ETP

Navrat na publikaciu
NOVE PRISTUPY K TVORBE OSNOV
ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY NA VYSOKYCH SKOLACH

HISTORIA VZDELAVANIA V ZIVOTNOM PROSTREDI
NA SLOVENSKU

Frantisek Siska
Technicka univerzita, Kosice

    Urobit  historicky prehlad  vzdelavania v  zivotnom prostredi
    caka  na povolanejsich  odbornikov z  radov historikov. Avsak
    ani   historici   si   neporadia   bez   zdrojov   informacii
    o spracovavanom objekte.

    S urcitou  davkou  pribliznosti  je  mozno  uviest,ze v nasej
    krajine  sa venovala  pozornost ochrane  zivotneho prostredia
    a jeho  zloziek  prinajmensom  od  skoncenia  prvej  svetovej
    vojny.  Svedcia  o  tom   snahy  o  ochranu  urcitych  uzemi,
    prirodnych  utvarov,  stromov  a  stavieb,  vyvijane  roznymi
    organizaciami a  jednotlivcami. K poznavaniu,  ucte a ochrane
    prirody  prvej republiky,  hoci sa  v nasej  krajine v  tomto
    obdobi    este    nehovorilo    ani    o   ekologickych   ani
    environmentalnych vedach. Osobne si spominam na svoje skolske
    roky a tuto skutocnost mozem vzdy potvrdit. Za to, ze sa dnes
    venujem   problemom  environmentalneho   inzinierstva  vdacim
    svojmu panu ucitelovi z ludovej skoly,  a bolo to uz viac ako
    pred 50 rokmi.

    Potreba  systematickeho   vzdelavania  vsetkeho  obyvatelstva
    v oblasti  ochrany  zivotneho  prostredia  v  nasej  krajine,
    podobne  ako  v  inych  krajinach,  vynikla  po Stockholmskej
    konferencii  OSN v  r. 1972.  Sucastou priprav  vlad na  tuto
    konferenciu boli spravy o  stave zivotneho prostredia cloveka
    v jednotlivych clenskych statoch OSN.

    Sedemdesiate  roky  boli   poznacene  viacerymi  ekologickymi
    krizami prejavujucimi  sa vo vyraznom  znecistovani ovzdusia,
    zhorsovani  kvality  vody,   velkoplosnom  odumierani  lesov,
    poskodzovani  stavieb  a  tiez  zhorsovani  zdravotneho stavu
    obyvatelstva.

    Extenzivny  rozvoj nasej  ekonomiky v  minulych rokoch, caste
    uprednostnovanie   ekonomickych   vysledkov   pred  potrebami
    starostlivosti  o  zivotne  prostredie,  nesetrne  vyuzivanie
    relativne  lacnych az  celkom bezplatnych  prirodnych zdrojov
    v minulosti  viedlo  ku  vzniku  obtiaznej  situacie  v stave
    zivotneho  prostredia,  ktoru   v  sucasnej  dobe  pozorujeme
    a ktora sa  musi riesit v  zaujme harmonickeho rozvoja  nasej
    spolocnosti.

    Dalsi  rozvoj vztahov  medzi spolocnostou  a prirodou,  medzi
    clovekom  a jeho  zivotnym prostredim  sa moze  vyvijat dvomi
    smermi. Pokial by nedoslo k zasadnemu obratu v znehodnocovani
    a zneuzivani prirody,  bola by touto  alternativou len zahuba
    ludstva.    Stupen     poznania    technickych,    prirodnych
    a spolocenskych  vied  vsak  v  tejto  dobe  otvara  moznosti
    k dosiahnutiu novej, kvalitativne vyssej povahy vztahov medzi
    clovekom  a  prirodou  ako  vztahov  harmonie  a  ekologickej
    rovnovahy,  ked  sa  ludska  spolocnost  rozvija takym tempom
    a takym  sposobom, ktory  zachovanie ZP  neohrozi, ale dokaze
    zlepsit nad sucasny stav.

    V kratkom case po  Stockholmskej konferencii vynikali narodne
    centra  ochrany  zivotneho  prostredia,  zakladali sa odborne
    spolocnosti, vznikali nove periodika,  ale boli tiez zalozene
    prve katedry zivotneho prostredia  na roznych typoch vysokych
    skol.

    "Ekologicka vychova" na vysokych  skolach vyrastala z potreby
    a nutnosti "nieco urobit" pre zivotne prostredie aj ked, a to
    je  treba  otvorene  priznat,  mnohi  autori projektov nemali
    presnu predstavu o tom ako je  to treba urobit. Z toho dovodu
    sa  projekty  casto  menili  a  prestavovali. Mnoho disciplin
    vynikalo a vznikalo v  priebehu niekolkych rokov, avsak pojem
    ochrany  zivotneho  prostredia   zapustil  uz  hlboke  korene
    v spolocnosti a vdaka nim prezil aj krizove obdobia.

    Medzi  prvymi vysokymi  skolami, na  ktorych bola  uz rok  po
    Stockholmskej konferencii zalozena katedra, bola Vysoka skola
    technicka v  Kosiciach a jej  banicka fakulta. V  r.1973 bola
    katedra  upravnictva  pretransformovana   na  katedru  tvorby
    zivotneho    prostredia    a    upravnictva    pod    vedenim
    prof.Frantiska Spaldona a v sk. r. 1974-75 sa zacalo s vyukou
    v zamerani Ochrana zivotneho prostredia. Toto zameranie
    s mensimi upravami prezilo desat rokov, pricom ho absolvovalo
    sto  studentov  denneho  studia  a  patdesiat postdiplomovych
    studentov   v   4-semestralnych   kurzoch.   Predmety  tohoto
    zamerania, aj ked vo svojich  nazvoch nemali eko- ani enviro-
    predpony,  spnali  poziadavky  ochrany  zivotneho prostredia
    svojou  naplnou. Spojovacim  predmetom bol  predmet "Biologia
    krajiny",  ktory mozno  charakterizovat ako  uvod do ekologie
    a priblizoval studentom technickych fakult ekologicke problemy.
    Na uvedenej  katedre studovali studenti  nielen banickej, ale
    aj  hutnickej  a  strojnickej  fakulty  po  urcitych upravach
    studijnych  osnov.  Studenti  elektrotechnickej  fakulty mali
    vlastne  zameranie   orientujuce  sa  hlavne   na  silnoprude
    elektrotechnicke problemy.

    V roku  1985  bolo  toto  zameranie  na  prikaz  nadriadenych
    organov  zrusene,  avsak  nazov  katedry  zostal, pricom bola
    prijata zasada,  ze vsetci studenti fakulty  budu mat predmet
    "Ochrana  zivotneho prostredia"  v rozsahu  2 hodin  v jednom
    semestri.

    Uz od pociatku tohoto zamerania sme sa drzali motivu, ze
    nasich specialistov  budeme vychovavat tak,  aby mohli riesit
    environmentalne  problemy v  banictve, hutnictve,  energetike
    a tazkom  strojarenstve. Bolo  nam jasne,  ze v  tomto ohlade
    nemozeme   konkurovat  specializaciam   prirodovednych  a  im
    pribuznych   fakult.   Tomuto   zameru   boli  podriadene  aj
    prednasane  discipliny. Katedra  mala a  ma skusenosti hlavne
    s upravou  primarnych surovin,  energetickymi pocinajuc,  cez
    rudne a nerudne a konciac stavebnymi, chemickymi a ostatnymi.
    Vsetky  principy upravy  primarnych surovin  su vyuzitelne aj
    pri uprave  sekundarnych - teda uprave  tak priemyselneho ako
    aj komunalneho  odpadu. Podobna analogia  bola medzi ochranou
    banskej atmosfery a  ovzdusim, pracovnym prostredim, cistenim
    a upravou vod a pod.

    Tejto  nasej tezy  sa drzime  aj v  sucasnosti ale  s tym, ze
    zamerania prisposobujeme potrebam spolocenskej praxe.

    Ochrana  (starostlivost)   zivotneho  prostredia  predstavuje
    integralnu sucast harmonickeho rozvoja spolocnosti a ma svoje
    pevne  miesto  a  stale  rastuci  vyznam  v procese zasadnych
    premien nasho  narodneho hospodarstva, ktory  v sucasnej dobe
    prebieha.

    Aj napriek tomu, ze zivotne prostredie a starostlivost o neho
    je  predmetom  skumania  prirodovednych  a  technickych vied,
    nemozno   zabudat   na   ekonomicke   zazemie   celej   tejto
    problematiky.  Pozitivne  zmeny  v  stave  a vyvoji zivotneho
    prostredia  nastavaju  len  vtedy,  ak  su prevedene dosledne
    zmeny  v  strukture  a  stupni  rozvoja  jednotlivych odvetvi
    materialnej  vyroby, ktore  urcuju rozsah  a sposob posobenia
    materialnej vyroby  na zivotne prostredie a  urcuju aj rozsah
    a posobenie nevyrobnej sfery.

    Vysledkom  sucasnych spolocenskych  procesov je  akceptovanie
    nutnosti  vsestrannej  ekologickej  vychovy  a  foriem  vyuky
    o zivotnom prostredi na vsetkych stupnoch skol.

    Podla  mojich osobnych  informacii prebiehala environmentalna
    vychova  obdobnym  sposobom  na  SVST  v Bratislave (stavebna
    a chemicko-technologicka  fakulta) na  VSLaD vo  Zvolene, VSD
    v Ziline,  VSP   v  Nitre  a  VSV   v  Kosiciach.  Nespominam
    prirodovedecke fakulty, ale viem, ze  tak v Bratislave ako aj
    v Kosiciach   sa  ekologicke   discipliny  pestovali.   Podla
    materialov Zbornika  konferencie "Strategia environmentalneho
    vzdelavania a vychovy na skolach Slovenskej
    republiky  a  vo  svete",  ktora  sa  konala  v  aprili  1994
    v Bratislave  je  zrejme,  ze  ekologicka  a  environmentalna
    vychova  pevne  zakotvila  vo  vedomi  vedeni  vsetkych alebo
    takmer vsetkych vysokych skol  na Slovensku. Som presvedceny,
    ze  je  to  dobry  pociatok,  ktory  bude  nutne  dalej velmi
    seriozne a uvazlivo rozvijat a  viest cestou, ktora sa, podla
    skusenosti inych vyspelych krajin, stava cestou schodnou a
    nadejnou.

    Aj v nasej mladej republike dozrel cas, aby sme si v urcitych
    nazoroch urobili  jasno a pokial sa  na tom dohodneme, drzali
    sa urciteho systemu.

    Priklanam sa  k nazoru prof.Ruzicku a  Dr.Eliasa, ze kazda zo
    skol, ktore sa venuju  ekologickej a environmentalnej vychove
    sa  profiluje  urcitym  smerom  a  zatial nevznikla situacia,
    v ktorej by jednotlive skoly  nevrazivo superili o prvenstvo.
    Suvisi  to  aj  s  tou  skutocnostou,  ze  v  kazdom  odvetvi
    narodneho  hospodarstva  a  spolocenskych  aktivit  je  tolko
    problemov v zivotnom prostredi, ze na mnoho desatroci nehrozi
    strach z prebytku specialistov.

    V prvom  rade by  sme sa  mali ujednotit  na dvoch zakladnych
    pojmoch a to:

      ekologicka vychova  a
      environmentalna vychova.

    Ekologicka vychova a vzdelavanie ma hlbsie a prepracovanejsie
    tradicie   spajajuce    uplatnenie   ekologickych   poznatkov
    s dosiahnutim efektivnejsieho manazmentu zivotneho prostredia
    cloveka.  Uci zakladom  poznavania ekologickych  systemov, je
    uzsie spata s zivou prirodou,  uci mladez od utleho veku ctit
    a vazit  si  vsetko  zive  a  ochranovat  ho  pred skodlivymi
    ucinkami roznych ludskych cinnosti.

    Environmentalna vychova a vzdelavanie sustreduje pozornost na
    autropicku  cinnost  a  hlavne   teda  na  interakcie  clovek
    - prostredie.    Environmentalna   vychova    a   vzdelavanie
    prirodzene  sa  rozvijala  na  technickych  vysokych  skolach
    a zahrnala  v  sebe  tak  spolocenske,  ako  aj  prirodovedne
    technicke  discipliny. Mozno  teda povedat  zo skusenosti, ze
    neucila studentov iba "poznavat  a chranit", ale tiez aktivne
    zasahovat do vyroby energii a technologii takym sposobom, aby
    sa  negativny  dopad  na  zivotne  prostredie  minimalizoval,
    znizoval  a postupne  uplne zastavoval.  V tomto  smere vidim
    hlavne poslanie environmentalneho  vzdelavania na technickych
    univerzitach.

    Pokladam   vsak  za   velmi  dolezite,   aby  si   ekologovia
    s environmentalistami  dokonale rozumeli  a hovorili rovnakym
    jazykom.  Z toho  dovodu je  nutne, aby  tak v  jednom ako aj
    druhom    zamerani   vychovy,    teda   v    ekologickom   aj
    environmentalnom   bola   aspon   jedna   "spajajuca"  uvodna
    disciplina tvoriaca most porozumenia.

    Isteze  je rovnako  dolezite, aby  sa systematicky  zvysovalo
    ekologicke  uvedomenie vsetkeho  obyvatelstva statu.  V tomto
    smere hraju  skoly prvoradu ulohu,  ktoru je nutne  umocnovat
    medialnymi prostriedkami. Chyba nam uceleny koncepcny program
    ekologickej a environmentalnej vychovy v televizii a rozhlase
    v najsledovanejsom   case,   podla   moznosti   vo  vecernych
    hodinach,  ale nie  v  neskorych,  ktore uz  naprosta vacsina
    obyvatelstva nesleduje, teda po 22.00 hod.

    Pozerajuc  sa  na  kratku   a  neuplnu  historiu  vzdelavania
    v zivotnom   prostredi  mozeme   povedat,  ze   vryla  hlboke
    a nevymazatelne  stopy  do  environmentalneho  a ekologickeho
    vedomia obyvatelstva  tohoto statu. Je  to vsak iba  pociatok
    nastupenej  cesty,  ktorej  dzka  bude  zavisiet  na  nasich
    cinoch, na nasej praci a zhode  urobit vsetko pre to, aby sme
    nase  zivotne prostredie  nielen  ochranili,  ale aby  sme ho
    "urobili" kvalitnejsim v zaujme nasho potomstva a celej nasej
    planety.

Navrat na publikaciu
NOVE PRISTUPY K TVORBE OSNOV
ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY NA VYSOKYCH SKOLACH

E T P - hlavna stranka * * * Publikacie ETP


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa