Navrat na publikaciu NOVE PRISTUPY K TVORBE OSNOV ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY NA VYSOKYCH SKOLACH HISTORIA VZDELAVANIA V ZIVOTNOM PROSTREDI NA SLOVENSKU Frantisek Siska Technicka univerzita, Kosice Urobit historicky prehlad vzdelavania v zivotnom prostredi caka na povolanejsich odbornikov z radov historikov. Avsak ani historici si neporadia bez zdrojov informacii o spracovavanom objekte. S urcitou davkou pribliznosti je mozno uviest,ze v nasej krajine sa venovala pozornost ochrane zivotneho prostredia a jeho zloziek prinajmensom od skoncenia prvej svetovej vojny. Svedcia o tom snahy o ochranu urcitych uzemi, prirodnych utvarov, stromov a stavieb, vyvijane roznymi organizaciami a jednotlivcami. K poznavaniu, ucte a ochrane prirody prvej republiky, hoci sa v nasej krajine v tomto obdobi este nehovorilo ani o ekologickych ani environmentalnych vedach. Osobne si spominam na svoje skolske roky a tuto skutocnost mozem vzdy potvrdit. Za to, ze sa dnes venujem problemom environmentalneho inzinierstva vdacim svojmu panu ucitelovi z ludovej skoly, a bolo to uz viac ako pred 50 rokmi. Potreba systematickeho vzdelavania vsetkeho obyvatelstva v oblasti ochrany zivotneho prostredia v nasej krajine, podobne ako v inych krajinach, vynikla po Stockholmskej konferencii OSN v r. 1972. Sucastou priprav vlad na tuto konferenciu boli spravy o stave zivotneho prostredia cloveka v jednotlivych clenskych statoch OSN. Sedemdesiate roky boli poznacene viacerymi ekologickymi krizami prejavujucimi sa vo vyraznom znecistovani ovzdusia, zhorsovani kvality vody, velkoplosnom odumierani lesov, poskodzovani stavieb a tiez zhorsovani zdravotneho stavu obyvatelstva. Extenzivny rozvoj nasej ekonomiky v minulych rokoch, caste uprednostnovanie ekonomickych vysledkov pred potrebami starostlivosti o zivotne prostredie, nesetrne vyuzivanie relativne lacnych az celkom bezplatnych prirodnych zdrojov v minulosti viedlo ku vzniku obtiaznej situacie v stave zivotneho prostredia, ktoru v sucasnej dobe pozorujeme a ktora sa musi riesit v zaujme harmonickeho rozvoja nasej spolocnosti. Dalsi rozvoj vztahov medzi spolocnostou a prirodou, medzi clovekom a jeho zivotnym prostredim sa moze vyvijat dvomi smermi. Pokial by nedoslo k zasadnemu obratu v znehodnocovani a zneuzivani prirody, bola by touto alternativou len zahuba ludstva. Stupen poznania technickych, prirodnych a spolocenskych vied vsak v tejto dobe otvara moznosti k dosiahnutiu novej, kvalitativne vyssej povahy vztahov medzi clovekom a prirodou ako vztahov harmonie a ekologickej rovnovahy, ked sa ludska spolocnost rozvija takym tempom a takym sposobom, ktory zachovanie ZP neohrozi, ale dokaze zlepsit nad sucasny stav. V kratkom case po Stockholmskej konferencii vynikali narodne centra ochrany zivotneho prostredia, zakladali sa odborne spolocnosti, vznikali nove periodika, ale boli tiez zalozene prve katedry zivotneho prostredia na roznych typoch vysokych skol. "Ekologicka vychova" na vysokych skolach vyrastala z potreby a nutnosti "nieco urobit" pre zivotne prostredie aj ked, a to je treba otvorene priznat, mnohi autori projektov nemali presnu predstavu o tom ako je to treba urobit. Z toho dovodu sa projekty casto menili a prestavovali. Mnoho disciplin vynikalo a vznikalo v priebehu niekolkych rokov, avsak pojem ochrany zivotneho prostredia zapustil uz hlboke korene v spolocnosti a vdaka nim prezil aj krizove obdobia. Medzi prvymi vysokymi skolami, na ktorych bola uz rok po Stockholmskej konferencii zalozena katedra, bola Vysoka skola technicka v Kosiciach a jej banicka fakulta. V r.1973 bola katedra upravnictva pretransformovana na katedru tvorby zivotneho prostredia a upravnictva pod vedenim prof.Frantiska Spaldona a v sk. r. 1974-75 sa zacalo s vyukou v zamerani Ochrana zivotneho prostredia. Toto zameranie s mensimi upravami prezilo desat rokov, pricom ho absolvovalo sto studentov denneho studia a patdesiat postdiplomovych studentov v 4-semestralnych kurzoch. Predmety tohoto zamerania, aj ked vo svojich nazvoch nemali eko- ani enviro- predpony, spnali poziadavky ochrany zivotneho prostredia svojou naplnou. Spojovacim predmetom bol predmet "Biologia krajiny", ktory mozno charakterizovat ako uvod do ekologie a priblizoval studentom technickych fakult ekologicke problemy. Na uvedenej katedre studovali studenti nielen banickej, ale aj hutnickej a strojnickej fakulty po urcitych upravach studijnych osnov. Studenti elektrotechnickej fakulty mali vlastne zameranie orientujuce sa hlavne na silnoprude elektrotechnicke problemy. V roku 1985 bolo toto zameranie na prikaz nadriadenych organov zrusene, avsak nazov katedry zostal, pricom bola prijata zasada, ze vsetci studenti fakulty budu mat predmet "Ochrana zivotneho prostredia" v rozsahu 2 hodin v jednom semestri. Uz od pociatku tohoto zamerania sme sa drzali motivu, ze nasich specialistov budeme vychovavat tak, aby mohli riesit environmentalne problemy v banictve, hutnictve, energetike a tazkom strojarenstve. Bolo nam jasne, ze v tomto ohlade nemozeme konkurovat specializaciam prirodovednych a im pribuznych fakult. Tomuto zameru boli podriadene aj prednasane discipliny. Katedra mala a ma skusenosti hlavne s upravou primarnych surovin, energetickymi pocinajuc, cez rudne a nerudne a konciac stavebnymi, chemickymi a ostatnymi. Vsetky principy upravy primarnych surovin su vyuzitelne aj pri uprave sekundarnych - teda uprave tak priemyselneho ako aj komunalneho odpadu. Podobna analogia bola medzi ochranou banskej atmosfery a ovzdusim, pracovnym prostredim, cistenim a upravou vod a pod. Tejto nasej tezy sa drzime aj v sucasnosti ale s tym, ze zamerania prisposobujeme potrebam spolocenskej praxe. Ochrana (starostlivost) zivotneho prostredia predstavuje integralnu sucast harmonickeho rozvoja spolocnosti a ma svoje pevne miesto a stale rastuci vyznam v procese zasadnych premien nasho narodneho hospodarstva, ktory v sucasnej dobe prebieha. Aj napriek tomu, ze zivotne prostredie a starostlivost o neho je predmetom skumania prirodovednych a technickych vied, nemozno zabudat na ekonomicke zazemie celej tejto problematiky. Pozitivne zmeny v stave a vyvoji zivotneho prostredia nastavaju len vtedy, ak su prevedene dosledne zmeny v strukture a stupni rozvoja jednotlivych odvetvi materialnej vyroby, ktore urcuju rozsah a sposob posobenia materialnej vyroby na zivotne prostredie a urcuju aj rozsah a posobenie nevyrobnej sfery. Vysledkom sucasnych spolocenskych procesov je akceptovanie nutnosti vsestrannej ekologickej vychovy a foriem vyuky o zivotnom prostredi na vsetkych stupnoch skol. Podla mojich osobnych informacii prebiehala environmentalna vychova obdobnym sposobom na SVST v Bratislave (stavebna a chemicko-technologicka fakulta) na VSLaD vo Zvolene, VSD v Ziline, VSP v Nitre a VSV v Kosiciach. Nespominam prirodovedecke fakulty, ale viem, ze tak v Bratislave ako aj v Kosiciach sa ekologicke discipliny pestovali. Podla materialov Zbornika konferencie "Strategia environmentalneho vzdelavania a vychovy na skolach Slovenskej republiky a vo svete", ktora sa konala v aprili 1994 v Bratislave je zrejme, ze ekologicka a environmentalna vychova pevne zakotvila vo vedomi vedeni vsetkych alebo takmer vsetkych vysokych skol na Slovensku. Som presvedceny, ze je to dobry pociatok, ktory bude nutne dalej velmi seriozne a uvazlivo rozvijat a viest cestou, ktora sa, podla skusenosti inych vyspelych krajin, stava cestou schodnou a nadejnou. Aj v nasej mladej republike dozrel cas, aby sme si v urcitych nazoroch urobili jasno a pokial sa na tom dohodneme, drzali sa urciteho systemu. Priklanam sa k nazoru prof.Ruzicku a Dr.Eliasa, ze kazda zo skol, ktore sa venuju ekologickej a environmentalnej vychove sa profiluje urcitym smerom a zatial nevznikla situacia, v ktorej by jednotlive skoly nevrazivo superili o prvenstvo. Suvisi to aj s tou skutocnostou, ze v kazdom odvetvi narodneho hospodarstva a spolocenskych aktivit je tolko problemov v zivotnom prostredi, ze na mnoho desatroci nehrozi strach z prebytku specialistov. V prvom rade by sme sa mali ujednotit na dvoch zakladnych pojmoch a to: ekologicka vychova a environmentalna vychova. Ekologicka vychova a vzdelavanie ma hlbsie a prepracovanejsie tradicie spajajuce uplatnenie ekologickych poznatkov s dosiahnutim efektivnejsieho manazmentu zivotneho prostredia cloveka. Uci zakladom poznavania ekologickych systemov, je uzsie spata s zivou prirodou, uci mladez od utleho veku ctit a vazit si vsetko zive a ochranovat ho pred skodlivymi ucinkami roznych ludskych cinnosti. Environmentalna vychova a vzdelavanie sustreduje pozornost na autropicku cinnost a hlavne teda na interakcie clovek - prostredie. Environmentalna vychova a vzdelavanie prirodzene sa rozvijala na technickych vysokych skolach a zahrnala v sebe tak spolocenske, ako aj prirodovedne technicke discipliny. Mozno teda povedat zo skusenosti, ze neucila studentov iba "poznavat a chranit", ale tiez aktivne zasahovat do vyroby energii a technologii takym sposobom, aby sa negativny dopad na zivotne prostredie minimalizoval, znizoval a postupne uplne zastavoval. V tomto smere vidim hlavne poslanie environmentalneho vzdelavania na technickych univerzitach. Pokladam vsak za velmi dolezite, aby si ekologovia s environmentalistami dokonale rozumeli a hovorili rovnakym jazykom. Z toho dovodu je nutne, aby tak v jednom ako aj druhom zamerani vychovy, teda v ekologickom aj environmentalnom bola aspon jedna "spajajuca" uvodna disciplina tvoriaca most porozumenia. Isteze je rovnako dolezite, aby sa systematicky zvysovalo ekologicke uvedomenie vsetkeho obyvatelstva statu. V tomto smere hraju skoly prvoradu ulohu, ktoru je nutne umocnovat medialnymi prostriedkami. Chyba nam uceleny koncepcny program ekologickej a environmentalnej vychovy v televizii a rozhlase v najsledovanejsom case, podla moznosti vo vecernych hodinach, ale nie v neskorych, ktore uz naprosta vacsina obyvatelstva nesleduje, teda po 22.00 hod. Pozerajuc sa na kratku a neuplnu historiu vzdelavania v zivotnom prostredi mozeme povedat, ze vryla hlboke a nevymazatelne stopy do environmentalneho a ekologickeho vedomia obyvatelstva tohoto statu. Je to vsak iba pociatok nastupenej cesty, ktorej dzka bude zavisiet na nasich cinoch, na nasej praci a zhode urobit vsetko pre to, aby sme nase zivotne prostredie nielen ochranili, ale aby sme ho "urobili" kvalitnejsim v zaujme nasho potomstva a celej nasej planety. Navrat na publikaciu NOVE PRISTUPY K TVORBE OSNOV ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY NA VYSOKYCH SKOLACH