Navrat na publikaciu VYUZIVANIE INFORMACII PRE EFEKTIVNY MANAZMENT ZIVOTNEHO PROSTREDIA VYUZIVANIE INFORMACII PRE EFEKTIVNY MANAZMENT ZIVOTNEHO PROSTREDIA Vycvikovy program pripraveny The Institute for Sustainable Communities financovany Agenturou Spojenych statov pre medzinarodny rozvoj (The United States Agency for International Development) PRIRUCKA PRE UCASTNIKOV JANUAR 1 9 9 3 Materialy v tejto prirucke vyhotovili pracovnici ISC : Jonathan Gibson, Paul Markowitz a Gwendolyn Hallsmith s pomocou Susan Santos, Jamesa Rodgersa, Kena Jonesa a Richarda Czaplinskeho. Akekolvek dotazy ohladom reprodukovania by sa mali adresovat na : The Institute for Sustainable Communities Chelsea Street, P. O. Box 96 South Royalton, VT 05068 telefon : (802) 763-8303 fax: (802) 763-2920 Vazeny pan/pani, dovolte mi, aby som Vas privital na prvom seminari pripravenom Institutom pre udrzatelne spolocenstva (Institute for Sustainable Communities, USA - ISC) na Slovensku, ktory sa uskutocnuje v ramci Projektu environmentalneh vzdelavania pre strednu a vychodnu Europu (ETP). Tento projekt je financovany Agenturou USA pre medzinarodny rozvoj (US A.I.D.). Dufame, ze tento seminar bude znamenat pevny zaklad pre dalsie vzdelavacie aktivity nasho programu pre region Kosic. Tento seminar predstavuje uvod v serii vzdelavacich aktivit pripravenych ISC v ramci ETP, ktore sa budu zaoberat planovanim a manazmentom zivotneho prostredia. Vo vsetkych nasich aktivitach sa budeme zaoberat otazkami ucasti verejnosti a pristupu k informaciam. Domnievame sa, ze je vhodne, aby sa nas prvy seminar zameral na temu: "Vyuzitie informacii pre efektivnejsi environmentalny manazment" Sme si vedomi toho, ze celite mnozstvu naliehavych problemov v zivotnom prostredi. Nasim cielom je pomoct Vam tieto problemy riesit. Dufame, ze tento seminar Vam ponukne nove pohlady a prakticke zrucnosti pri vyuzivani informacii pre lepsie porozumenie a riesenie problemov kvality vody inych problemov zivotneho prostredia Vasho regionu. Skolitelia z ISC pripravili tento seminar na zaklade dvoch prekpokladov. Po prve, domnievame sa, ze spravne rozhodovanie o zivotnom prostredi je zalozene na spravnych informaciach. Pod informaciou mame na mysli aj technicke data ale aj poznanie nazorov a hodnot ludi, ktorych sa tieto rozhodnutia dotykaju. Po druhe, domnievame sa, ze pristup k informaciam je fundamentalnym pravom a ze podpora verejnosti pri rieseni zlozitych ekologickych problemov sa da dosiahnut len ked su informacia dostupne a spolahlive. Nasa filozofia pri tomto vycviku je zalozena na nasom presvedceni, ze ludia sa ucia praktickou cinnostou a opakovanim a aktivnou ucastou pri pouzivani novych technik a perspektiv. Tento seminar Vam ponuka pracu v malych skupinach,aby ste si mohli vyskusat a prediskutovat to co sa naucite na prednaskach. Musim priznat, ze je aj nasim egoistickym zaujmom na strane skolitelov z USA naucit sa nieco od Vas - o stave informacii o zivotnom prostredi v tejto oblasti, o aktivitach, na ktorych pracujete a o tom, ako Vam moze aktivita ETP co najlepsie pomoct pri rieseni problemov manazmentu zivotneho prostredia. Ak si myslite, ze existuje nieco co by mohlo tento projekt vzdelavania urobit pre Vas viac uzitocnym a produktivnejsi, prosim nevahajte nas nakontaktovat, ci uz do USA alebo nasich miestnych skolitelov pracujucich pre ISC. S uctou Jonathan Gibson Riaditel, ETP PROGRAM SEMINARA 1. DEN 8:15-8.45 REGISTRACIA 8:45-9:00 UVITANIE A UVOD 9:00-9:40 UCEL SEMINARA 9:40-9:55 CVICENIE NA PRELAMOVANIE BARIER 9:55-10:20 UVOD DO ENVIRONMENTALNEHO MANAZMENTU 10:20-10:50 VYZNAM INFORMACII 10:50-11:00 PRESTAVKA 11:00-11:30 VYZNAM INFORMACII (POKRACOVANIE) 11:30-12:00 ZAMERANIE NA PROBLEEM - KVALITA VODY V RIEKE HORNAD 12:00-1:00 OBED 13:00-13:20 AKO ROBIT BRAINSTORMING A JEHO PREDVEDENIE 13:20-14:05 IDENTIFIKACIA A KLASIFIKACIA ILUSTRATIVNYCH PROBLEMOV KVALITY VODY V HORNADE 14:05-14:55 ULOHA UCASTI VEREJNOSTI A PRISTUP K INFORMACIAM: KTO POTREBUJE INFORMACIE A AKO ICH MoZE ZISKAT 14:55-15:10 PRESTAVKA 15:10-16:10 KTO POTREBUJE INFORMACIE A AKO ICH MoZE ZISKAT (POKRACOVANIE) 16:10-16:45 DISKUSIA O HLAVNYCH PROBLEMOCH 16:45.17:00 ZAKONCENIE 1. DNA, PREHLAD PROGRAMU 2. DNA 2. DEN 8:30-9:00 ZHRNUTIE PROGRAMU 9:00-9:30 AKO BUDOVAT TIM - UVOD 9:30-10:15 POROZUMENIE PROBLEMOM ZIOVOTNEHO PROSTREDIA 10:15-10:30 PRESTAVKA 10:30-11:30 POROZUMENIE PROBLEMOM ZIVOTNEHO PROSTREDIA (POKRACOVANIE) 11:30-12:15 DISKUSIA PO PRACI V MALYCH SKUPINACH 12:15-13:15 OBED 13:15-13:55 PREDNASKA 13:55-14:25 IDENTIFIKACIA ZDROJOV INFORMACII: CO A KDE JE K DISPOZICII 14:25-15:40 IDENTIFIKACIA ZDROJOV INFORMACII: CO A KDE JE K DISPOZICII (SKUPINOVE CVICENIE C.4) 15:40-15:55 PRESTAVKA 15:55-16:40 DISKUSIA PO PRACI V MALYCH SKUPINACH 16:40-17:00 ZAKONCENIE 2.DNA, VYHODNOTENIE A PREHLAD PROGRAMU 3. DNA 3. DEN 8:30-8:50 ZHRNUTIE A PREHLAD PROGRAMU 8:50-9:50 PREKAZKY PRI ZISKAVANI A POUZIVANI INFORMACI O ZIVOTNOM PROSTREDI 9:50-11:00 PREKAZKY PRI ZISKAVANI A POUZIVANI INFORMACI O ZIVOTNOM PROSTREDI 11:00-11.45 SPRAVY PO PRACI V MALYCH SKUPINACH 11:45-13:00 OBED 13:00-13:50 PODNIKNUTIE KROKOV NA VYRIESENIE PROBLEEMOV 13:50-15.40 PODNIKNUTIE KROKOV NA VYRIESENIE PROBLEEMOV 15:40-16:40 DISKUSIA 16:40-17:00 ZAKONCENIE 3. DNA, JEHO VYHODNOTENIE A PREHLAD PROGRAMU 4. DNA 4. DEN 8:30-8:50 ZHRNUTIE PROGRAMU 8:50-9:10 PLANOVANIE PRACE A POTREBA TYKAJUCE SA VYCVIKU 9:10-10:00 PLANOVANIE PRACE A POTREBY TYKAJUCE SA VYCVIKU 10:00-10:30 SPRAVY PO PRACI V MALYCH SKUPINACH 10:30-10:45 PRESTAVKA 10:45-11:00 VYHODNOTENIE A MONITORING - PREHLAD 11:00-11:45 VYHODNOTENIE A MONITORING: CO SME SA NAUCILI? 11:45-12:00 SPRAVY PO PRACI V MALYCH SKUPINACH 12:00-12:15 ZAVERECNE VYHODNOTENIE 12:15-12:30 ZAVER, ROZLUCKA A OBED SKOLITELIA SEMINARU ETP - ISC SLOVENSKO Susan Santos je riaditelkou vyskumneho programu Centra pre rizikovu komunikaciu (CRC) Univerzity v Columbii (Columbia University,s Center for Risk Communication), zakladatelkou a majitelkou nezavislej poradenskej firmy FOCUS GROUP. Studovala chemiu a sociologiu na Boston College a vysokoskolske vzdelanie v oblasti stavebneho inzinierstva a zdravia ludu ziskala na Tuftskej univerzite. Susan sa specializuje na zhodnotenie a hlasenie ohrozenia zivotneho prostredia, na analyzu usmernovania a planovania, na informacie o zivotnom prostredi a vzdelavacie programy. S. Santos pred tym, nez zacala svoje vlastne podnikanie v oblasti zivotneho prostredia, pracovala osem rokov v regionalnom urade Agentury pre ochranu zivotneho prostredia USA (US Environmental Protection Agency) v Bostone, hlavne v oblasti nakladania s chemickymi a nebezpecnymi odpadmi. V roku 1989 ziskala cenu German Marshall Fund Fellowship Award za Porovnavaciu studiu o praxi v posudeni ohrozenia a hlaseni ohrozenia zivotneho prostredia v Zapadnej Europe a v Spojenych statoch. Ma rada hru na gitare a spev, citanie, hudbu, lyzovanie na bezkach a ekologicku a feministicku filozofiu. James Rodgers je nezavislym konzultantom so skusenostami v oblasti vycviku v krajinach s inou kulturou, v oblasti formulacie zasad, navrhov a realizacie projektov a v oblasti riadenia a rozvoja projektov. Pracoval ako vysokoskolsky profesor amerikanistiky, vyucoval na univerzitach v Parizi, Nice, Berne, Fribourgu a Zeneve. Spolu so svojou zenou a dvoma malymi detmi ma rad hudbu, varenie, lyzovanie na bezkach a rozpravky. Jonathan Gibson je riaditelom programov environmentalneho vzdelavania na Institute for Sustainable Communities (ISC). Ma vysokoskolske vzdelanie v oblasti manazmentu prirodnych zdrojov a pracoval pre miestne, regionalne a celostatne vladne a nevladne (NGO) organizacie. Jeho profesionalnymi zaujmami su zhodnotenie vplyvov na zivotne prostredie, vyuzitie pody, lesne hospodarstvo a manazment NGO. Spolu so svojou zenou a dvoma dcerami ma rad vylety a stanovanie, zahradkarenie, plavanie a klasicku hudbu. Boris Strecansky je koordinatorom projektu Environmental Training Project pre Slovensko. Je absolventom historie a filozofie na FFUK v Bratislave. Pocas a po ukonceni studia pracoval v studentskych organizaciach, neskor ako tlmocnik. Jeho profesionalnymi zaujmami su jazyky a organizacna praca. Rad cestuje, fotografuje a pestuje turistiku. Miestni skolitelia: Lubos Vatral. Vystudoval Elektrotechnicku fakultu TU v Kosiciach. Pracoval vo VSZ, nskor ako aktivista pre Laura Dittelova, Ivan Vatral . Tlmocnici: Zdena Butkova Preklad materialov: Lubica Brixova Boris Strecansky Dusan Ondrejicka Projekt environmentalneho vzdelavania pre strednu a vychodnu Europu PATTROCNY PROJEKT FINANCOVANY U.S. AGENCY FOR INTERNATIONAL DEVELOPMENT (US A.I.D.) KONZORCIUM SO SIDLOM V USA ZAHRNUJE : The University of Minnesota The Center for Hazardous Materials Research The World Wildlife Fund - US The Institute for Sustainable Communities POSKYTUJE SKOLENIA PRE : Environmentalne firmy Nevladne organizacie Miestnu statnu spravu a samospravu Univerzity a vzdelavacie institucie V KRAJINACH : Bulharsko Madarsko Ceska republika Polsko Slovenska republika Rumunsko The Institute for Sustainable Communities UCEL Podporovat v strednej a vychodnej Europe udrzatelny rozvoj, ochranu zivotneho prostredia a demokraciu za ucasti vsetkych prostrednictvom komunitnych programov. POPIS Neziskova organizacia zalozena pri Pravnickej Fakulte vo Vermonte (Vermont Law School) s jedenastimi pracovnikmi vo Vermonte, Bulharsku a Madarsku. SUCASNE PROJEKTY USAID Projekt environmentalneho vzdelavania Environmentalne manazerske skoliace centra v Bulharsku, Polsku a Madarsku Projekt environmentalneho vzdelavania v Estergome a Kecskemete v Madarsku Projekt komparativneho rizika v Trojane v Buharsku Projekty environmentalnych akcii komunity v Mosonmagyarovari a Satoraljaujhely v Madarsku CIELE SEMINARA Posilnit schopnost jednotlivych ucastnikov a regionalnych institucii riesit problemy zivotneho prostredia pomocou efektivneho manazmentu zivotneho prostredia. Zlepsit sposob pouzitia informacii o zivotnom prostredi pre environmentalne rozhodnutia a tym zlepsit kvalitu tychto rozhodnuti a Zvysit pouzitelnost a dostupnost informaci pre vsetky skupiny publika. ULOHY 1. Skumat preco je informacia dolezita. 2. Ukazat, ako sa informacia vyuziva pri procese rozhodovania. 3. Rozhodnut, aky druh informacii sa pozaduje. 4. Stanovit, kto ma ake informacie. 5. Urcit sposoby ako zlepsit komunikaciu, pristup k informaciam a vymenu informacii a ako zvysit zaangazovanost verejnosti do environmentalneho rozhodovania. 6. Stanovit napln dalsej cinnosti pre tento seminar a doplnkove skolenie potrebne na podporu tejto cinnosti. PRECO HOVORIME O PROBLEMOCH S VODOU ? Problemy s kvalitou a mnozstvom vody sa vyskytuju vsade a skusenosti, ktore sa ziskali pri vyuzivani informacii na zvladnutie problemov tykajucich sa kvality vody, sa mozu aplikovat na mnoho dalsich problemov zivotneho prostredia. PRECO SME VYBRALI RIEKU HORNAD? Regionalne zameranie ETP na stredne velke mesta s vaznymi environmentalnymi problemami Zvycajne je znacny zaujem o problemy tykajuce sa kvality vody a existuje mnozstvo informacii o tychto problemoch. Hornad je dolezitou oblastou environmentalneho programu pre povodie rieky Dunaja. TEMY - PRVY DEN Co chapeme pod pojmom "Manazment zivotneho prostredia?" Preco su v manazmente zivotneho prostredia potrebne informacie ? Sposob uvazovania o vodnych zdrojoch : ake vyuzitie rieky Hornad ocenujeme ? Aka je uloha verejnosti v manazmente zivotneho prostredia : . Kto potrebuje informacie, preco ich verejnost potrebuje kedy by ich mala mat ? . Ako mozu ludia ziskat informacie a zapojit sa do procesu rozhodovania ? TEMY - DRUHY DEN Ake informacie potrebujeme, aby sme pochopili environmentalne problemy ? Ake informacie su k dispozicii o problemoch zivotneho prostredia/kvality vody v regione Kosic? Kto ma tieto informacie ? Nakolko su spolahlive a dostupne ? TEMY - TRETI DEN Ake prekazky existuju pri ziskavani uzitocnych informacii o zivotnom prostredi ? Ake su nase ciele vzhladom na informacie o zivotnom prostredi v oblasti Kosic? Ako mozme vyriesit problemy suvisiace s informaciami ? TEMY - STVRTY DEN Kam pojdeme odtialto : co, kto a kedy ? Ake dodatocne skolenia by boli prospesnou pomocou ? Ako sa vyuzivaju informacie pri monitorovani a vyhodnocovani ? Co sme sa naucili na tomto seminari ? Toto je INTERAKTIVNY SEMINAR Interaktivny seminar predpoklada aktivne zapojenie sa vsetkych ucastnikov do procesu ucenia a neopiera sa len o prednasky. Interaktivny seminar podporuje vase ucenie pomocou prace s ostatnymi v malych skupinach, kde sa uvadzaju do praxe pojmy, o ktorych sa prednasa. Interaktivny seminar vam ponuka rozne pristupy k tomu istemu problemu ciastocne priblizovanim skusenosti jednotlivych ucastnikov, ktori prichadzaju z rozlicneho prostredia a maju rozne povolania. ZRUCNOSTI ZISKANE V PROCESE Spolocnou pracou na rieseni skutocnych problemov budeme v tomto procese rozvijat nasledujuce zrucnosti : . Brainstorming . Proces rozhodovania v skupinach . Timova praca . Vytvaranie spolocneho postoja ZAKLADNE PREDPOKLADY O UCENI SA A VYCVIKU ZALOZENOM NA SKUSENOSTI Je tu niekolko dolezitych predpokladov, ktore predstavuju zaklad toho, co sa budeme snazit na tomto skoleni splnit a toho, co ocakavame od ostatnych pocas seminaru. 1. Kazdy jednotlivec ma svoju vnutornu hodnotu ako osoba. Kazdy jednotlivec ma pravo na sebauctu a dostojnost. Jeho alebo jej pocity maju velky vyznam a tiez ich treba respektovat. Kritizovanie nazoru jednotlivca na danu temu alebo jeho spravania v skupine by sa malo uskutocnovat taktne a nikdy by nemalo naznacovat, ze ho alebo ju niekto odmieta ako osobu. 2. Kazdy jednotlivec ma schopnost rast a menit sa, predovsetkym prostrednictvom ucenia sa. Hoci vacsina ludi ma tendenciu robit opakovane to, co sa uz naucila robit v minulosti pomocou navykov, ludia su tiez schopni menit svoj postoj, presvedcenie a chovanie v dosledku novych emocionalnych a intelektualnych zazitkov. 3. Najefektivnejsia forma ucenia sa je taka, ktora sa deje pomocou premyslania a praxe v spojeni so skutocnymi zazitkami z prvej ruky. Ucenie sa takym sposobom, ze splname skutocnu ulohu alebo pocitujeme prave emocie, je tym druhom ucenia sa, ktore s najvacsou pravdepodobnostou moze zmenit nase chovanie. Reakcie (spatna vazba) na nase chovanie potom podporuje aktivne ucenie sa. 4. Atmosfera dovery, ktora vyzaduje otvorenu diskusiu a moznost experimentovania s roznymi sposobmi chovania, tvori zaklad efektivneho ucenia sa. Iba vtedy, ak jednotlivci citia dostatocnu istotu chovat sa tak, ako im to vyhovuje, bude mozne uskutocnit zmeny v chovani. V prostredi, v ktorom sa nekritizuje, je clovek ochotnejsi prijat spatnu vazbu a pripravenejsi skusit odlisne sposoby ako sa vyjadrit. 5. Ti, ktori su zodpovedni za skolenie, su zodpovedni za to, aby pomohli ucastnikom seminaru naucit sa z ich skusenosti. Skolitelia potrebuju vytvorit v skupinach take podmienky, ktore budu napomahat uceniu sa a rozsirovat prilezitosti na ucenie. Skolitel ovplyvnuje udalosti v ramci tychto prilezitosti na ucenie sa. Skolitel ovplyvnuje priebeh cinnosti v skupine, a preto je znacne zodpovedny za svoju funkciu na seminari. Skolitel musi byt ochotny povzbudzovat uprimne a dobre myslene snahy ucastnikov kontrolovat jeho alebo jej funkciu, aby podporil take pracovne podmienky, v ktorych ucastnici skupiny budu skumat svoje chovanie i spravanie sa inych. 6. Spolupraca predstavuje najproduktivnejsi sposob analyzovania problemov a hladania odpovedi. Timova praca vedie k vacsej spoluzodpovednosti a zapojeniu sa do rozhodovacieho procesu v skupine. 7. Zvysovanim uvedomovania si skupinovych procesov, predovsetkym tym, ako skupiny plnia pracu a ako sa ludia vzajomne ovplyvnuju v skupinach, sa zlepsuje ucinnost a produktivita prace v skupinach. Najcastejsie priciny toho, preco ludia nedokazu efektivne spolupracovat, zavisia skor od sposobu, akym riesia situacie v skupinach, ako od ich urovne zvladnutia technickych znalosti a zrucnosti. Vsetci ludia celia problemom pri spolupracovani. Studiom tychto problemov, tym ze si uvedomime ako ludia pracuju v skupinach a ako mozme zvysit niekoho schopnost pracovat v skupinach, tu a teraz, nam umoznuje pracovat so zmysluplnejsim porozumenim toho, co kazdy z nas moze urobit efektivnejsie prave teraz, i v buducnosti. Spracovane podla Handbook of Staff Development and Human Relations Training : Materials Developed for Use in Africa, napisali D. Nylen, J. Robert Mitchell a A. Stout. UVOD DO MANAZMENTU ZIVOTNEHO PROSTREDIA Co chapeme pod "Manazmentom zivotneho prostredia?" MANAZMENT ZIVOTNEHO PROSTREDIA Dynamicky proces - Identifikovat problemy a urcit ich prioritu Zorganizovat a rozmiestnit zdroje - na dosiahnutie zelanej kvality zivotneho prostredia. Neexistuje ziadny "najlepsi" system manazmentu zivotneho prostredia, ziadny "zazracny recept", ktory by zaistil, ze dany manazersky vykon bude mat uspech. Potrebne su rozne pristupy v zavislosti od - . politickych a ekonomickych podmienok . historickych a kulturnych pomerov . spolocenskych cielov - spravodlivost, hospodarnost, demokracia . druhu prirodneho zdroja, ktory treba ovladnut . charakteru a pravomoci manazerskej agentury . mnozstva dostupnych organizacnych zdrojov Vsetky tieto rozmanite faktory predstavuju vo vzajomnej spatosti podklad pre manazment zivotneho prostredia. V pluralistickej spolocnosti sa proces manazmentu zivotneho prostredia nenachadza vo vakuu, ale je formovany a ovplyvnovany komplexnou suhrou rozlicnych a casto navzajom si konkurujucich zaujmov. Je to proces, ktory zahrnuje tvorive napatie a ktory casto vyzaduje vyriesenie sporu. Pri zavadzani postupov a rozvijani programov musia manazeri zivotneho prostredia reagovat na mnozstvo spolocenskych cielov a konkurencnych zaujmov a vyvazovat ich. Faktory ovplyvnujuce proces manazmentu zivotneho prostredia . Zelanie znizit ohrozenie ludskeho zdravia . Spolocenske hodnoty . Ekonomicke nariadenia . Potreba uchovat ekologicku stabilitu . Pravne poziadavky . Ciele demokratickeho pluralizmu . Technologicke obmedzenia . Politicke zaujmy . Sposobilost institucii . Efektivne vyuzitie zdrojov Proces manazmentu zivotneho prostredia odraza suhru navzajom si konkurujucich sil Ake vseobecne crty ma proces manazmentu zivotneho prostredia ? Takmer vsetky systemy manazmentu zivotneho prostredia predsa len zdielaju urcite spolocne crty. Na zaklade nasich skusenosti v Spojenych statoch mozeme poukazat na zakladne prvky, ktore charakterizuju proces manazmentu zivotneho prostredia. Tieto prvky sa mozu menit v zavislosti od specifickych okolnosti, ale podstatou zostava, ze manazment zivotneho prostredia predstavuje systematicky a iterativny (cyklicky) proces zamerany na ochranu a upevnenie kvality zivotneho prostredia. Pocas nasho seminaru budeme s vami diskutovat o tomto procese a system, ktory tu uvadzame nam pre to poskytne spolocny jazyk. PROCES MANAZMENTU ZIVOTNEHO PROSTREDIA . Identifikovat problem . Definovat a pochopit problem . Stanovit ciele . Identifikovat prekazky . Vyvinut a vybrat alternativne metody . Realizovat vhodne metody . Sledovat, vyhodnocovat a kontrolovat programy NA KAZDOM STUPNI PROCESU MANAZMENTU ZIVOTNEHO PROSTREDIA - . Pocitajte so vstupom a ucastou verejnosti a . V procese rozhodovania pouzite najdostupnejsie informacie PROCES MANAZMENTU ZIVOTNEHO PROSTREDIA JE SYSTEMATICKY A ITERATIVNY PROCES Ako sa vyuzivaju informacie v manazmente zivotneho prostredia ? Zbieranie a predavanie adekvatnych a spolahlivych informacii je podstatnou zlozkou efektivneho manazmentu zivotneho prostredia. Na kazdom stupni procesu manazmentu sa pozaduju ine druhy informacii a informacie sa vyuzivaju roznymi sposobmi. Ale stupen, ktory neobsahuje informacie, je slabym clankom retaze a je miestom, kde sa s najvacsou pravdepodobnostou proces zruti a kde zacnu zlyhat programy a plany. Prave tak, ako existuje logicky postup v procese manazmentu zivotneho prostredia ako celku, takisto existuje logicky sled krokov pre vyuzitie informacii na kazdom stupni procesu manazmentu. Tieto kroky "informacneho manazmentu" urcitym sposobom predstavuju v malom celkovy proces, ktory sme hore popisali. Na nasom dalsom stretnuti budeme skumat pat takychto krokov omnoho detailnejsie. DOLEZITOST INFORMACII VLASTNOSTI INFORMACII . Presnost a spravnost . Zavaznost . Dostupnost . Spolahlivost . Uplnost Zakladne vyuzitie informacii v manazmente zivotneho prostredia 1. Rozoznanie problemu 2. Pochopenie problemu 3. Stanovenie cielov 4. Vyriesenie problemu 5. Sledovanie vysledkov ROZOZNANIE PROBLEMU Na to, aby ste identifikovali problemy, je potrebne polozit si dve otazky : Co su problemy ? a) mrtve ryby v rieke b) spravy, ze clny narazaju na plytcinu c) zapachajuca voda Preco su to problemy ? a) mrtve ryby su ukazovatelom toho, ze voda je mozno zavadna aj pre ludi, mrtve ryby su ukazovatelom nezdraveho ekosystemu a mrtve ryby su estetickym vykricnikom b) clny narazajuce na plytcinu su znakom toho, ze rieka ma nizky prietok alebo ze nastala mimoriadna situacia c) zapachanie vody je estetickym problemom Tieto tri priklady ilustruju identifikaciu problematickych oblasti tym, ze : 1) uvadzaju udaje alebo pozorovania, ktore referuju o niecom, co 2) je v protiklade s vasimi hodnotami ROZOZNANIE ENVIRONMENTALNEHO PROBLEMU . Pozorovania alebo udaje o probleme . Poznanie ako problem suvisi s hodnotami ludi (Problem je nieco, co je v protiklade s vasimi hodnotami) Aby ste sa uistili, ze identifikujete vsetky potencialne problemy, polozte si otazku : Napomaha zivotne prostredie svojmu potencialnemu vyuzitiu ? ZAPOJENIE VEREJNOSTI DO MANAZMENTU ZIVOTNEHO PROSTREDIA Na zapojenie verejnosti do riesenia problemu potrebujete : Identifikovat postihnutu skupinu obyvatelstva Identifikovat hodnoty postihnutej skupiny obyvatelstva Informacie sa mozu pouzit na zodpovedanie tychto otazok : Kto je postihnuty environmentalnym problemom ? Priklad : Aki ludia piju vodu z kontaminovanych pramenov ? Ake deti sa kupu v znecistenych vodach ? Odpovede na tieto otazky mozu byt zdrojom informacii o tom, kto by sa mohol najviac zaujimat o dany problem. Ake su hodnoty tychto postihnutych ludi, aby sme mohli spolu s nimi pracovat pre zachranu ich hodnot ? Priklad : Staraju sa rodiny deti, ktore sa kupu v rieke, o zdravie svojich deti ? Prirodzene, ze sa staraju, ale niekedy nie je take jednoduche urcit, co si ludia cenia. Zaujimaju sa tiez o to, ze v rieke nemozu zit ryby ? Zaujimaju sa o to, ze voda v rieke zapacha ? Casto je otazka, kto je ohrozeny, spojena s otazkou, ake su hodnoty ludi. Ale dolezite je, ze porozumenim hodnot mozeme lepsie pochopit, koho treba zapojit do procesu rozhodovania, preco by sa mali zapojit a ako ich pre to ziskat. Toto nasledne pomoze najst take sposoby na odstranenie problemu, ktore zodpovedaju hodnotam ludi a pomoze ziskat podporu ludi pre opatrenia, ktore treba prijat na vyriesenie problemu. POCHOPENIE PROBLEMU POCHOPENIE PODSTATY A ROZSAHU PROBLEMU . Co je zdrojom problemu ? . Ake su dosledky problemu ? . Aky zavazny je jeho dopad ? . Zhorsuje sa problem ? Vezmime si, napriklad, situaciu, kedy sa ludia domnievaju, ze znecistena voda je pricinou ochorenia traviaceho traktu. Ake informacie potrebujeme na pochopenie tohto problemu ? Co je zdrojom problemu ? Informacie, ktore zozbierali odbornici alebo ktore su vysledkom triezveho uvazovania nam mozu pomoct urcit zdroj problemu. Zdroj moze byt antropogenny, to znamena suvisiaci s LUDSKOU CINNOSTOU (napriklad zle rieseny odtok z nepostacujucej cisticky odpadovych vod) alebo materialny (napriklad vyskyt divej zveri v blizkosti rieky). Tento zdroj vytvara to, co nazyvame zatazovoy faktor (stresor), ktory funguje ako cinitel alebo specificka pricina problemu. Zatazovy faktor moze byt fyzikalny, chemicky alebo biologicky. V tomto pripade by bol biologicky, vo forme fekalnych koliformnych bakterii. Tento zatazovy faktor potom postihuje ludi cestou, ktorou by v tomto pripade bolo pozitie ci prehltnutie infikovanej vody. Ake su dosledky problemu ? Prepojenie zatazoveho faktora a dosledku je zlozitejsie a opiera sa o komplexnejsie vyuzitie informacii. Jednou z beznych metod prepojenia pricin a nasledkov je hladanie ich vzajomneho vztahu. Graf, ktory ukazuje vyskyt ochoreni traviaceho traktu, udava, ze pocas poslednych 30 rokov sa pocet tychto pripadov zvysoval. (Pozri obr. 1). Pocet obyvatelov sa tiez zvysoval (obr. 2), ale nie takou istou rychlostou ako vyskyt ochorenia, a teda stale treba najst zdroj problemu. Ked sa pozrieme na odtok chemicky a biologicky znecistujucich latok, vidime ze existuje zavislost medzi odtokom biologicky znecistujucich latok a ochorenim a chyba vztah medzi odtokom chemicky znecistujucich latok a ochorenim (obr. 3). Mozno existuje dokonca silnejsia zavislost, ak by detailnejsie sledovanie ukazalo tyzdenne zvysovanie poctu ochoreni, ktore by bolo nasledkom zvyseneho odtoku odpadovej vody do rieky. Aky zavazny je jeho dopad ? Ako priklad zavaznosti jeho nasledkov by sa mohla uviest informacia, ze v roku 1991 bolo prijatych do nemocnice 3.512 ludi s ochorenim traviaceho traktu. Zhorsuje sa problem ? Obrazok 1 ukazuje, ze pocet pripadov narasta. Takmer vzdy sa problem chape ako vacsi vtedy, ked sa casom vyrazne meni. Hoci ine praktiky mozu sposobovat dokonca vacsie zdravotne nasledky, ako napriklad zlu kvalitu ovzdusia pocas klimatickych zmien, taketo podmienky existuju uz roky a nemusia podnietit tu istu uroven zaujmu ako je to pri probleme, kde sa znacne zvysuje ohrozenie (pozri obr. 3). PAT PRAVIDIEL NA POCHOPENIE PROBLEMU 1. Jasne uvedte zdroje vasich pozorovani a udajov a vase predpoklady o tom, aky maju vyznam. 2. Budte uplni, nic nevynechajte. 3. Vyhybajte sa prekryvaniu, definujte kazdy problem zvlast. 4. Uistite sa, ze ste nezamenili pricinu a nasledok. 5. Nezamienajte si tazkosti pri rieseni problemu s problemom samotnym. obr.1,2,3: vid manual RIESENIE PROBLEMU Ked sme uz environmentalne problemy identifikovali, pochopili a mame ich podlozene dokazmi, potom ti, co robia rozhodnutia, musia tieto problemy vyriesit. Toto vyzaduje niekolko krokov poznania : po prve, stanovenie jasnych cielov a priorit tak, ze vytvorene metody realizacie budu formovane na zaklade celkoveho systemu procesu rozhodovania. Po druhe, potrebujete rozoznat vsetky prekazky, ktore existuju na ceste k dosiahnutiu vasich cielov a po tretie, musite navrhnut metody realizacie na prekonanie prekazok a dosiahnutie cielov. STANOVENIE CIELOV A PRIORIT . Urobte prehlad informacii o vsetkych problemoch, ktorym celi konkretny region. . Ujasnite si, ktore su najdolezitejsie zaujmy a hodnoty postihnutej casti obyvatelstva. . Na zaklade dolezitych zaujmov a hodnot stanovte ciele a priority. V procese manazmentu zivotneho prostredia sa casto prvy krok, stanovenie jasnych cielov a priorit, prehliada. Vsetky environmentalne problemy su dolezite a planovaci sa casto pustia do realizovania mnohostrannych metod bez toho, ze by pochopili relativnu dolezitost problemov, ktorym celia. Proces stanovenia cielov a priorit sa realizuje tak, ze sa vyuzivaju zozbierane informacie o vsetkych problemoch, ktorym region celi a ktore su v posobnosti tych, ktori rozhoduju. Informacie sa analyzuju, aby sa urcilo, ktore problemy su najdolezitejsie a co mozno urobit pre realne vyriesenie tychto problemov. Napriklad, skupina pracovnikov miestnej statnej spravy sa snazi urcit, kde by bolo treba investovat na upravu povodia rieky. Voda v rieke je natolko znecistena, ze ju nemozno pouzit dokonca ani na priemyselne spracovanie a je kontaminovana v blizkosti zdrojov pitnej vody. Rovnako je tu problem, ze sa pocet obyvatelov v mestach pozdz rieky zvysuje, pretoze v poslednej dobe vznikli nove priemyselne odvetvia a zvyseny doraz sa kladie na uz aj tak pretazene cisticky odpadovych vod. Napokon je tu este aj problem kvality vody, existuje mnozstvo navzajom si konkurujucich sposobov vyuzitia limitovanych zasob cistej vody, ktora je k dispozicii, v mnohych mestach pri rieke maju obyvatelia iba vymedzeny pocet hodin za den, kedy mozu ziskat vodu. Pracovnici miestnej statnej spravy sa rozhodnu, ze ohrozenie ludskeho zdravia je pre nich najvacsim problemom. Odporucania, ktore pripravia pre investicie do rieky sa rozdelia podla prioret podla toho, nakolko budu investicie ucinne pre vyriesenie problemu kvality pitnej vody. Detailnejsie informacie o konkretnych problemoch tykajucich sa kvality pitnej vody, napriklad ake druhy znecistujucich latok sa nachadzaju vo vode a ake su zdroje tychto znecistujucich latok, tiez pomoze skupine zoradit vhodne postupy podla dolezitosti. ROZOZNANIE PREKAZOK . Identifikujte technicke, institucionalne, politicke a informacne bariery na ceste dosiahnutia cielov a priorit, ktore ste zostavili. . Technicke prekazky : Existuje dostupna technologia ? . Institucionalne prekazky : Existuju kvalifikovane institucie ? . Politicke prekazky : Aky nazor ma verejnost ? . Informacne prekazky : Su k dispozicii informacie pre racionalny proces rozhodovania ? Druhy krok, rozoznanie prekazok braniacich vyrieseniu problemu, je uzko spojeny s tretim krokom, ktorym je vyvinutie metod realizacie. V tejto faze sa stanovia metody na zlepsenie zivotneho prostredia a urcia sa technicke, institucionalne, politicke a informacne problemy spojene s kazdou metodou. Niektore z tychto problemov budu podstatou prekazok pre realizaciu metod a niektore z nich budu jednoducho poukazovat na opatrenia, ktore je potrebne prijat na to, aby metoda realizacie bola uspesna. Ked pouzijeme priklad procesu rozhodovania o povodi rieky, prekazkou na ziskanie cistej pitnej vody je fakt, ze niekolko zavodov vypusta do rieky nedostatocne upravene odpadove vody. Dvojstrannym riesenim ako zlepsit kvalitu pitnej vody by bolo znizit mnozstvo odpadovej vody, ktoru priemyselne zavody vypustaju a upravit zostavajuci odtok. Prekazkou zmensenia toku odpadovej vody by boli technicki riaditelia, ktori nie su otvoreni voci novym technologiam. Prekazkou upravy zostavajucej priemyselnej odpadovej vody by bol nedostatok potrebnych financii na postavenie adekvatnych cisticiek. Sposob ako prekonat prvu prekazku by bolo zabezpecit riadnu stimulaciu pre technickych riaditelov formou pokut a penalov za znecistenie, tak ze zacnu uvazovat o novych technologiach a sposob na prekonanie druhej prekazky by bol najst mimoriadne zdroje financii a financne nenarocne technologie na vybudovanie cisticky odpadovych vod. NAVRH A VYHODNOTENIE METOD REALIZACIE . Identifikujte technicke, institucionalne, politicke a informacne metody na prekonanie prekazok a dosiahnutie cielov. . Ciele zoradene podla dolezitosti urcia prioritu metod. . Ucast verejnosti je nevyhnutne dolezita. Dalsimi dolezitymi kategoriami problemov, ktore treba vziat do uvahy, su technicke, institucionalne, politicke a informacne obmedzenia, ktore brania vyrieseniu konkretneho problemu. Ked pouzijeme nas priklad, bolo by potrebne urcit a zhodnotit technologie cistenia odpadovych vod pre jednotlive odtoky. Bolo by potrebne zistit autoritu, ktora je zodpovedna za tvorbu smernic upravujucich rozne metody a za uplatnovanie tychto nariadeni a bolo by treba zhodnotit jej schopnost presadzovat nove nariadenia. Bolo by potrebne odhadnut aj postoj verejnosti k danej metode. Znamenala by stratu pracovnych miest ? Sleduje metoda ciste prospech verejnosti ? Vyzaduje tato metoda nejake naklady zo strany sirokej verejnosti alebo zo strany urcitych casti obyvatelstva ? Presne, spolahlive, zavazne a vcasne informacie hraju zivotne dolezitu ulohu vo vsetkych tychto hodnoteniach a rozhodnutiach. Neskor budete mat na seminari moznost aplikovat techniky a metody informacneho manazmentu na konkretne problemy, ktorym celite. KVALITA VODY V RIEKE HORNAD Jednym sposobom, ako sa pozerat na zdroj je uvazovat o nom z hladiska roznych sposobov jeho vyuzitia. A tak napriklad zdroj vody, ako rieka Hornad, je pre nas cenny, pretoze sluzi pre nasledujuce ucely : Spotreba v domacnosti Rekreacia Polnohospodarstvo Plavba Priemysel Vyroba energie Fauna a flora Odstranovanie odpadu Otazky a problemy, ktore treba zvazit, ked uvazujeme o zdroji vody. Aby sme pochopili, ci sa rieka vyuziva pre vyssie uvedene ucely, bude vhodne polozit si nasledujuci rad otazok : Spotreba v domacnosti Aky objem vody sa vyuziva v domacnostiach ? Ma pitna voda postacujucu kvalitu ? Ake problemy existuju ? Biologicke znecistenie Chemicke znecistenie Zla chut alebo zapach Zakalena voda alebo nechutne sfarbenie vody Aky stupen upravy vody je potrebne realizovat, aby nebola skodliva ? Filtracia Chemicke dezinfekcne prostriedky Varenie Polnohospodarstvo Ake mnozstvo vody sa pouziva na zavlazovanie ? Ma voda pozadovanu kvalitu pre splnenie tohto ucelu ? Ake problemy existuju ? Nedostatok vody Znecistenie odpadmi z ludskej cinnosti Chemicke znecistenie Priemysel Ake mnozstvo vody sa pouziva v priemysle ? Ma voda pozadovanu kvalitu pre splnenie tohto ucelu ? Ake problemy existuju ? Nedostatok vody pre priemyselne vyuzitie Tuhe alebo partikularne latky Chemicke znecistenie Prilis vysoka teplota Fauna a flora Ake su vlastnosti riecneho systemu ? Ake druhy fauny a flory ziju vo vode ? Ake druhy fauny a flory zili vo vode v minulosti ? Ohrozuje kvalita vody dalsie prezitie tychto druhov ? Ake problemy existuju ? Prilis nizky prietok Prilis nizky obsah kyslika Chemicke znecistenie Nasadene druhy porusili ekologicku rovnovahu Rekreacia Ake moznosti rekreacie poskytuje rieka ? plavanie rybolov clnkovanie Ma voda pozadovanu kvalitu pre splnenie tohto ucelu ? plavanie - biologicke znecistenie, kalnost, zapach rybolov - biologicka rozmanitost druhov, stabilny pocet druhov clnkovanie - prietok vody Splavnost Ktore casti systemu sa vyuzivaju na plavbu ? Je adekvatny prietok a hbka ? Vyroba energie Pouziva sa rieka na vyrobu elektrickej energie ? Je prietok adekvatny alebo optimalny pre vyrobu energie ? Odstranovanie odpadu Vyuziva sa rieka na dopravu odpadov ? Z domacnosti Priemyselnych Polnohospodarskych Je toto vyuzitie v rozpore s ostatnymi vyssie popisanymi sposobmi vyuzitia ? Aby sme zodpovedali tieto otazky o vyuziti vody a aby sme pochopili a riesili problemy, ktore skodia alebo brania nasemu vyuzitiu vodneho zdroja, potrebujeme aktualne a presne informacie. UMENIE KOMUNIKOVAT Niekolko rad Na to, aby v komunikacii medzi dvoma jednotlivcami alebo v ramci skupiny bola spatna vazba ucinna, musi pre nu platit nasledovne : 1. Musi sa podat s ucastou a so zaujmom o osobu, ktorej je urcena, so snahou skor pomoct ako jej uskodit. 2. Musi sa podat so zameranim na to, ako sa clovek chova v procese podavania spatnej vazby. 3. Musi byt vyvolana zo strany toho, komu je adresovana, tak aby bol clovek otvoreny k tejto spatnej vazbe a aby mal prilezitost rozoznat a preskumat jednotlive oblasti. 4. Musi byt adresna, presna a musi jasne pojednavat o jednotlivych udalostiach a chovani. Chodit okolo horucej kase alebo kritizovat neurcitymi frazami nema velku hodnotu. 5. Musi byt vyjadrena tak jasne, aby ten, komu je adresovana, mohol posudit celkovy dopad svojho chovania na pocity ludi. 6. Nesmie obsahovat len same posudzovania a hodnotenia. 7. Musi sa vyslovit v pravy cas, ked je adresat ochotny prijat tuto spatnu vazbu a ked je mu konkretna udalost, o ktorej sa hovori, dostatocne blizka, pretoze ju este ma cerstvo v pamati. 8. Musi sa tykat chovania, ktore moze adresat zmenit. Spatna vazba k zalezitostiam, na ktore nema adresat vplyv, nie je velmi uzitocna. 9. Je potrebne si ju overit a vyjasnit s ostatnymi ludmi, aby sa zistilo, ci aj ostatni zdielaju rovnaky nazor. Tento zoznam bol spracovany podla Team Development Activities, University Associates, San Diego, California. PRAVIDLA BRAINSTORMINGU Kroky 1 - 5 1. Clenovia timu sedia v kruhu. 2. Dohodnu sa na konkretnej formulacii jednoducheho problemu. 3. Jedna osoba pride s prvym napadom ako vyriesit dany problem. Potom clovek, ktory sedi nalavo od tejto osoby prispeje svojim nazorom a tak sa pokracuje dalej dokola, az kym uz nikto nema ziaden novy napad. Cielom je vytvorit podla moznosti co najviac napadov. 4. Zatial co clenovia timu prispievaju svojimi napadmi, niekto ich zaznamenava na baliaci papier, tak, aby ich videli vsetci clenovia. Vyjadrenia sa zaznamenavaju co mozno najvernejsie. 5. Pokial clenovia timu prispievaju svojimi napadmi, nie je dovolena ziadna kritika, hodnotenie alebo posudzovanie. PRAVIDLA BRAINSTORMINGU Kroky 6 - 10 6. Kazdy moze predat slovo dalej, ak nema co povedat. 7. Kazdy moze "tazit" z predchadzajucej myslienky alebo stavat na nej (tym, ze k nej nieco prida, vylepsi ju alebo ju pouzije ako vychodisko pre dalsi napad). 8. Mnozstvo je dolezitejsie ako kvalita. Ziaden napad nie je natolko "blaznivy", ze by sa nemal spomenut. Napady, ktore su "pritiahnute za vlasy", mozu byt podnetom pre praktickejsie napady. 9. Ked sa uz vsetky napady vycerpali, clenovia skupiny zostavia kriteria na ohodnocovanie zaznamenanych myslienok. 10. Clenovia prediskutuju a zhodnotia vsetky napady a vyberu jediny napad alebo kombinaciu napadov, ktore predstavuju to najschodnejsie riesenie. PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c.1 Aplikacia brainstormingu : Urcte problemy suvisiace s kvalitou vody rieky Hornad Navod Krok 1 : Spomente si na moznosti vyuzitia vody v rieke Hornad, o ktorych sme hovorili a aplikujte brainstorming na vsetky problemy tykajuce sa vody, ktore vas napadnu. Krok 2 : Ako skupina sa rozhodnite, ktore dva problemy podla vas sposobuju najvacsiu skodu ludom alebo zivotnemu prostrediu, pre ktore dva problemy podla vas existuje vo vasej oblasti v sucasnosti najviac dostupnych informacii a o ktorych dvoch problemoch si ludia myslia, ze sa daju najjednoduchsie vyriesit. Popis problemu Najvacsia skoda Najviac Najjednoduchsie informacii riesenie Na to, aby ste urobili toto rozhodnutie ako skupina, kazdy jednotlivec by mal najprv vybrat dva problemy v kazdej kategorii tak, ze umiestni "X" do prislusnej kolonky. Potom zhrniete vsetky individualne rozhodnutia, aby ste dostali vysledky celej skupiny. ULOHA VEREJNOSTI V PROCESE ROZHODOVANIA O ZIVOTNOM PROSTREDI Zvysovanie zaujmu o problemy zivotneho prostredia a vseobecne uvedomenie verejnosti o dolezitosti zivotneho prostredia viedlo mnohe vladne organizacie, priemyselne podniky a skupiny obcanov k tomu, aby pochopili, ze efektivny manazment zivotneho prostredia nie je mozny bez efektivnej komunikacie. V minulosti sa na komunikaciu pozeralo ako na povolenie a umoznenie pristupu k informaciam. Tento seminar sa zameriava na to, ake dolezite a nevyhnutne su spolahlive informacie a ako je potrebne informacie spristupnit. Komplexny charakter environmentalnych rozhodnuti v mnohych krajinach viedol k poznaniu, ze jednoduche oznamenie informacii alebo povolenie pristupu k informaciam nemusi byt postacujuce. V Spojenych statoch a v Europe boli prijate zakony, ktore vyzaduju dosial nebyvaly pristup k informaciam. Ako dosledok tohto pristupu a zaujmu o necakane udalosti, ake nastali napriklad v talianskom Sevese, indickom Bhopale ci zlyhanim jadrovej elektrarne v Cernobyle, sa neuveritelne zvysil zaujem o informacie a poziadavky verejnosti po informovanosti. Verejnost chce byt informovana o problemoch zivotneho prostredia a o unikoch skodlivych latok do zivotneho prostredia a castejsie chce participovat pri tvorbe rieseni. Ako dosledok toho environmentalni manazeri zistuju, ze vznika potreba prekonat jednosmernu alebo pasivnu komunikaciu a pocitat so zapojenim verejnosti do procesu rozhodovania. V USA a v krajinach zapadnej Europy sa pre procesy, ktore kombinuju pristup k informaciam s mechanizmami zapojenia verejnosti pouzivaju terminy ako "Rizikova komunikacia" a "Aktivna alebo dvojsmerna komunikacia". Hance a kol. v nizsie uvedenej praci urobili prieskum dostupnej literatury v Spojenych statoch a uskutocnovali dotaznikove akcie, aby urcili stimuly, ktorymi vladne organizacie mozu podporit zapojenie obcanov. Autori zistili, ze : (a) Ludia maju pravo byt zainteresovani na problemoch, ktore ich priamo postihuju, (b) Zapojenie do procesu vedie k vacsiemu porozumeniu a k vhodnejsim reakciam na konkretne ohrozenie zivotneho prostredia, (c) Prinos tych ludi, ktori ziju v kazdodennom ohrozeni a doverne poznaju svoje potreby, moze viest k lepsim a taktickejsim rozhodnutiam a rieseniam, (d) Spolupraca medzi organizaciami a obcanmi moze zvysit doveryhodnost organizacii a (e) "Poburenie verejnosti" bude mensie. Pre zapojenie verejnosti do procesu rozhodovania o zivotnom prostredi existuje vela rozumnych dovodov. Verejnost moze byt prakticky dalsim cennym zdrojom technickych informacii o probleme a jeho alternativnych rieseniach. Napriklad, ludia v obci mozu byt najlepsimi odbornikmi pre urcenie pravdepodobnych sposobov, ktorymi mozu byt chranene prirodne oblasti ohrozene alebo vystavene nebezpecenstvu alebo pre vyjadrenie obav verejnosti, ako je napriklad strach z potencialneho zvysenia poctu rakovinovych ochoreni alebo obavy, tykajuce sa umiestnenia skladok nebezpecneho odpadu. Odhliadnuc od informacii, ktore moze verejnost poskytnut, efektivna rizikova komunikacia poukazuje na to, ze verejnost ma pravo byt informovana a ma pravo aktivne sa zapojit do dialogu o charaktere ohrozenia i do rozhodovania o tom, ako minimalizovat a kontrolovat identifikovane riziko. Tento dialog musi rozlisovat zhodnotenie rizika (Existuje nejake ohrozenie ? Co je tymto ohrozenim a nakolko je nebezpecne ?) a manazment ohrozenia (Co by sme mali urobit, aby sa riziko znizilo ? Ako mozme vyriesit problem ?). Otazku o prijatelnosti rizika bude treba vyriesit dokonca i vtedy, ak neexistuje jasny mechanizmus - alebo zelanie - zapojit verejnost do tychto komplexnych problemov a rozhodnuti. Ked sa uloha verejnosti v procese rozhodovania jasne nevymedzi a nedefinuje, mozeme ocakavat, ze nastanu urcite konfliktne situacie. Zapojenie alebo "vstup verejnosti" nesmie znamenat iba poucenie verejnosti o rozhodnuti organizacie alebo vlady. Idealne je, ak obcania pomozu definovat, aku ulohu v procese rozhodovania zohravaju. Sucastou toho je aj poznanie, ze environmentalne riesenia nie su zalozene len na zvazeni technickych informacii. Aktivna dvojstranna komunikacia a zapojenie znamena, ze nazory, hodnoty a zaujmy druhej strany sa povazuju za sucast procesu rozhodovania - dokonca aj vtedy, ked konecne rozhodnutie urobi vlada. Posledne uvahy, ktore sa tykaju rozhodovania o pristupe k informaciam a o zapojeni verejnosti do procesu rozhodovania casto speju k negativnym dosledkom neinformovat alebo nezapojit verejnost. Vyskum verejnej mienky v Spojenych statoch poukazuje na vseobecny nedostatok dovery alebo spolahnutia sa na ochotu priemyselnych podnikov uznat problemy zivotneho prostredia alebo na ochotu vlady prijat protiopatrenia. Skumani jednotlivci v siestich statoch pri tomto prieskume odpovedali, ze vlada, ani priemyselne podniky by neurobili nic pre napravu problemov, kym by k tomu neboli prinuteni. Verejnost dalej poukazala na to, ze proces ziskavania informacii bol casto neuspokojivy a frustrujuci. (McCallum a kol., Univerzita v Georgetowne a Columbii, 1990.) Sklamania, ktore zazili mnohi obcania pri pokuse ziskat pristup k informaciam a vseobecny nedostatok dovery a spolahnutia sa na priemyselne podniky a vladu, vytvorili take pomery, v ktorych je vznik mnohych prekazok sposobeny prave tym, ze neexistuje efektivna komunikacia a zapojenie verejnosti. V pripade, ze verejnost prejavuje zaujem a vysoko si uvedomuje pritomnost environmentalnych problemov, avsak nie je do zalezitosti vcas zapojena, moze to mat skutocne vazne nasledky. Hoci sa o tom casto neuvazuje ako o cene - existuje tu skutocna cena za nekomunikovanie. Ked obcania nie su zapojeni a myslia si, ze by mali byt, projekty sa mozu omeskat, mozu sa vyskytnut sudne procesy a casto je nutne poskytnut dodatkove studijne prace na "presvedcenie" verejnosti. Potencialne zdroje financovania zvonka mozu tiez vahat ci investovat do environmentalnych projektov, kde nie je "buy-in" (ucast) verejnosti. Negativna publicita alebo nedoverciva ci nepriatelsky naladena verejnost moze casto sposobit oneskorenie realizacie projektu. Mnoho technicky rozumnych rieseni nebolo realizovanych pre taketo postoje verejnosti. Rizikova komunikacia a zapojenie verejnosti do procesu rozhodovania su stale relativne nove pojmy, ale zacina sa im venovat vacsia pozornost. Organizacie - rovnako statne ako sukromne - si uvedomuju, ze komunikacia je sucastou rozvijajucej sa kultury. Takato kultura neuznava len to, ze verejnost pozaduje viac informacii a ze ma pravo na informovanost, ale aj to, ze rizikova komunikacia moze zlepsit proces rozhodovania v manazmente ohrozenia a pomoct vladnym organizaciam a podnikatelom uskutocnovat stale zlozitejsie rozhodnutia. So schvalenim prisnejsej legislativy ohladom zivotneho prostredia sa rizikova komunikacia musi stat sucastou celkoveho pristupu k manazmentu zivotneho prostredia. Systemy informacneho manazmentu, ako aj spoznanie potreby informovanosti o zivotnom prostredi by mali ocenovat ulohu verejnosti v tomto procese. (Santos, S. a Edwards, S., 1990). Zoznam pouzitej literatury Hance a kol. (1988). Improving Dialogue with Communities, a Manual for Agency Communicators, Rutgers University, ERCP. McCallum a kol. (1990). Public Knowledge and Perceptions of Chemical Risks In Six Communities : Analysis of a Baseline Survey, v U.S. EPA Office of Policy Planning and Evaluation (PM-221), januar 1990. Santos, S. a Edwards, S. (1990). Comparative Study of Risk Assessment and Risk Communication Practices in Western Europe, sprava pripravena pre German Marshall Fund Spojenych statov, maj 1990. OZNAMOVANIE ENVIORONMENTALNYCH INFORMACII A JEHO ULOHA V PROCESE ROZHODOVANIA Termim rizikova komunikacia sa pouziva na oznacenie procesu oznamovania informacii o zivotnom prostredi. V Spojenych statoch sa rizikova komunikacia definuje ako : "Interaktivny proces vymeny informacii a nazorov medzi jednotlivcami, skupinami a instituciami. Zahrnuje rozmanite oznamenia o charaktere ohrozenia a dalsie spravy, ktore sice nesuvisia uzko s rizikom, ale vyjadruju obavy, nazory alebo reakcie na spravy o ohrozeni alebo reakcie na pravne a institucionalne opatrenia na zvladnutie ohrozenia". V Spojenych statoch ma tato siroka definicia priamy dosah na environmentalnu politiku a proces rozhodovania. V europskych podmienkach nie je zvlastnostou, ze zvysena potreba informovanosti a nasledny pristup k informaciam zvacsia ulohu, ktoru ma v procese environmentalneho rozhodovania pristup k informaciam. Zrusenie obchodnych barier v Europskom spolocenstve (ES), ktore sa zacalo v roku 1992 ma dopad na rizikovu komunikaciu a na proces rozhodovania o zivotnom prostredi. Uvedomovanie si zivotneho prostredia je silnejsie a vznika potreba spolocnych noriem ochrany zivotneho prostredia. V niektorych pripadoch to nuti vlady otvorenejsie poskytovat informacie inym krajinam ES, a rovnako aj vlastnym obcanom. Napriklad, medzi clenskymi krajinami ES sa diskutovalo o definicii nebezpecneho odpadu a o praktickych sposoboch jeho odstranovania, pretoze odlisne normy na odstranenie nebezpecneho odpadu budu pricinou neprimeranych ekonomickych vyhod a environmentalnych problemov. Tieto otazky tvoria platformu pre diskusie. Pristup verejnosti k informaciam i upovedomenie verejnosti sa tiez zvysuje rozsahom posobenia hromadnych oznamovacich prostriedkov. Na ekonomickom summite v Parizi v roku 1989 bola otazka zivotneho prostredia zaradena do programu ako jeden z najvacsich ekonomickych problemov. Nedavna konferencia Organizacie spojenych narodov o zivotnom prostredi a rozvoji v brazilskom Rio de Janeiro pritiahla pozornost celeho sveta na zivotne prostredie a zabezpecila nebyvaly pristup verejnosti k environmentalnym problemom. To, ze politicki vodcovia uznali, ze otazka zivotneho prostredia je klucovym problemom, bude nutne viest k pokracovaniu v dialogu s verejnostou a potencialne vyusti do zvyseneho zdielania informacii. V mnohych europskych krajinach a v USA funguju mechanizmy, ktorymi moze verejnost ziskat informacie a zapojit sa do procesu rozhodovania a pristup verejnosti k informaciam sa povazuje za zakonity a odovodneny. Existuju zakony, ktore vyzaduju, aby verejnost mala pristup k informaciam. Napriklad, vlady Francuzska a Holandska formulovali politiku "priehladnosti" alebo otvorenosti. Avsak existencia legislativy alebo politiky typu "Freedom of Information" - Sloboda informacii (FOI) nezaistuje, ze sa bude venovat adekvatna pozornost obsahu informacii, teda ako sa zabezpecuje a ci existuju mechanizmy zapojenia verejnosti do procesu rozhodovania. Napriklad v Holandsku si vladne organy udrziavaju prestiz "odbornosti" tym, ze pouzivaju vysoko technicky sposob vyjadrovania, co vsak moze znizit porozumenie verejnosti. Vo Francuzsku je obsah informacii urcitym sposobom povrchny, a preto moze znizit schopnost jednotlivcov rozhodovat sa s ohladom na zdravotne aspekty a bezpecnost. Naopak, v Anglicku a Nemecku, hoci tu existuje uvedomenie a poziadavka informovanosti, nie vzdy je zabezpeceny pristup k informaciam. U vlady a priemyselnych podnikov prevlada nazor, ze informacie si treba chranit, pretoze verejnost by ich zle pochopila a nespravne interpretovala. Nepredpoklada sa, ze by verejnost mala pravo byt informovana. Britska vlada sa povazuje za "strazneho psa"/verejneho ochrancu. Prakticky tu existuje "Official Secrets Act" (Zakon o uradnom tajomstve), ktory priamo vymedzuje zverejnitelne informacie. Je zjavne, ze v Anglicku a Nemecku neexistuje pravo na zakon o informovanosti, co ma za nasledok organizovanie obcanov pre ziskavanie a rozsirovanie vlastnej rizikovej komunikacie. Skusenosti zapadnej Europy poukazuju na to, ze najvacsi stimul pre rizikovu komunikaciu prinasa direktiva zo Sevesa, a preto sa rizikova komunikacia definuje vzhladom na realizaciu Clanku 8(1) tejto direktivy, ktora vyzaduje zabezpecenie informovanosti. Direktiva zo Sevesa je jednym z mnohych environmentalnych nariadeni alebo zakonov, ktore boli zavedene v Europskom spolocenstve. Vznikla ako dosledok niekolkych zavaznych chemickych katastrof, ktore sa odohrali pocas sedemdesiatych rokov nasho storocia aj v talianskom Sevese. Je to prve nariadenie ES s explicitne vyjadrenymi poziadavkami rizikovej komunikacie. Bolo formulovane na to, aby zabranilo velkym nehodam a/alebo obmedzilo ich dosledky v Europe. Direktiva zo Sevesa vyzaduje, aby riaditelia zavodov rozoznali nebezpecenstva spojene s prevadzkou tychto zavodov a realizovali potrebne bezpecnostne opatrenia. Direktiva tiez pozaduje, aby upovedomili o svojej cinnosti zodpovedne organy. V USA sa toto oznamenie povazuje za prvy krok k legislative zakotvujucej pravo spolocenstva na informovanost. Clanok 8(1) direktivy pozaduje, aby podniky zabezpecili, ze ludia, ktori su vystaveni ohrozeniu a mozu byt postihnuti priemyselnou aktivitou, budu informovani o bezpecnostnych opatreniach, ktore podnik prijal a o tom, co by mali robit v pripade nehody. Jasne sa tu konstatuje niekolko cielov jednak na zabezpecenie informacii ci pristupu k informaciam a jednak na zmenu chovania. V roku 1987 realizovalo Europske spolocenstvo studiu, aby zistilo, nakolko jeho clenske staty dodrzovali toto nariadenie a v mnohych krajinach objavilo rezervy. Nasledne bolo v roku 1988 doplnene o poziadavku aktivnejsieho, explicitnejsieho a neustaleho poskytovania informacii verejnosti. Dodatok k direktive bol pricleneny ako Priloha VII, ktora definuje minimalny obsah poskytovanych informacii, avsak stale neurcuje, ci sa vyzaduje aktivne zapojenie. Realizacia direktivy zo Sevesa, rozsah informovanosti a mechanizmy na zapojenie verejnosti su v roznych clenskych krajinach ES odlisne. Vo Francuzsku a Holandsku sa uskutocnovali rozsiahle skusobne projekty na aktivnejsie poskytovanie informacii verejnosti. Toto boli najuspesnejsie pokusy realizacie direktivy zo Sevesa. Napriklad vo Francuzsku bola sformovana tripartitna komisia, kde vlada, podniky a obcania pracovali na rozvijani mechanizmov, ktore by zabezpecili informovanost verejnosti, vcetne poradenstva ake informacie treba poskytovat, kto ich potrebuje a ako zaistit, aby kompetentni boli informovani o obavach verejnosti. Tento proces zahrnoval aj vyuzitie ucitelov v skolach ako prostrednikov na informovanie skolopovinnych deti. Pouzivali sa velke verejne zhromazdenia, navstevy priemyselnych podnikov a mnoho dalsich inovacnych sposobov komunikacie. Na rozdiel od toho, v Anglicku sa poskytovala iba minimalna informovanost. Informacie boli pasivne, t.j. dostupne len na poziadanie a neexistovali ziadne aktivne pokusy zabezpecovat informovanost alebo zapojenie verejnosti. Vysledkom je, ze obcania vyhladavaju alternativne zdroje, ako nevladne environmentalne skupiny, aby ziskali informacie alebo aby si vynutili zmeny v manazerskych praktikach podnikov. Vyslednym efektom je vyvolanie polarizacie a nedovery medzi rozlicnymi skupinami zucastnenych osob, co nepriaznivo ovplyvnuje proces rozhodovania. V Spojenych statoch existuju zakony podobne Zakonu o slobode informacii, ktore su zostavene na to, aby zabezpecovali informovanost verejnosti. Vacsina environmentalnych nariadeni tiez obsahuje poziadavky na zabezpecovanie informovanosti a urcitej formy zapojenia verejnosti. Program vycistenia skladky nebezpecneho odpadu (znamy ako Superfund program) je jednym z tych, kde sa pocita so "zapojenim" verejnosti a konzultovanim navrhovanych prostriedkov na likvidaciu. Ale existuje mnozstvo prikladov, kedy sa verejnost zainteresovala az, ked uz boli rozhodnutia hotove. Zapojenie verejnosti sa v podstate obmedzilo na verejnu kritiku a reakciu na navrhnute opatrenia. V takychto pripadoch sposobil radikalny nesuhlas a sklamanie obcanov velke oneskorenie pri realizacii cistenia a dodatocne naklady boli nevyhnutne ako reakcia na obavy verejnosti. REBRICEK UCASTI OBCANOV "Rebricek ucasti obcanov" je prevzaty z prirucky rizikovej komunikacie urcenej pre vladne organizacie (Improving Dialogue with Communities, Hance, a kol., Rutgers University Environmental Risk Communication Program, 1988). Rebricek predstavuje vizualne zobrazenie rozlicnych urovni pristupu k informaciam a zapojenia verejnosti, ktore mozno dosiahnut v procese environmentalneho rozhodovania. Tento rebricek bol vytvoreny na ilustrovanie pristupu k informaciam a zapojenia verejnosti v podmienkach demokracie, ktora predpoklada, ze ludia maju zakladne pravo na informovanost. Ukazuje, ze dokonca aj v takom demokratickom state ako je USA sa to, ako a kedy sa verejnost zapoji alebo dostane k informaciam, moze menit. Nasledujuca diskusia je spracovana podla manualu Improving Dialogue with Communities. Spolocenstva a organizacie maju casto velmi odlisne nazory na to, ako vyzera ucast verejnosti. V podstate organizacie niekedy radsej poziadaju o schvalenie svojich rozhodnuti ako o prispenie zo strany spolocenstva. Zatial co organizacia si moze mysliet, ze verejnost sa zucastnila procesu, postihnuta obec to moze chapat celkom odlisne. "Rebricek ucasti obcanov" je ciastocne odvodeny z prace projektantky Sherry Arnstein. (S. Arnstine, "A Ladder of Citizen Participation" v The Politics of Technology, str. 240-243). Ilustruje rozdiely medzi rozlicnymi typmi ucasti obcanov. V mnohych pripadoch robi organizacia chybu, ze dava prilis malu pravomoc verejnosti, v podstate tym, ze vzajomne posobenie s verejnostou kladie na nizsie stupne "rebricka ucasti obcanov" ako by bolo vhodne. V skutocnosti vacsia cast komunikacie s organizaciou zodpoveda urovni "Rada 1" alebo este nizsej urovni. Obvykle ulohy vlady zriedka vyzaduju viac interakcii s verejnostou. Ale je obzvlast dolezite zvysit uroven ucasti verejnosti, ked (a) existuju sporne otazky, (b) emocie rychlo narastaju, (c) organizacia skutocne potrebuje pomoc verejnosti alebo (d) obcania si ziadaju prilezitost zucastnit sa. V Europe a v USA sa pri takych environmentalnych rozhodnutiach, ako vydanie povolenia na stavbu a prevadzkovanie zariadeni, vycistenie opustenej skladky odpadu alebo kontrola znecistenia z prevadzkovanych zariadeni, casto stava, ze verejnost a nevladne organizacie chcu informacie a mozu vyzadovat pristup k informaciam. Chapu svoju ulohu tak, akoby mali priamu hmotnu zainteresovanost na procese a casto su priamo ci nepriamo postihnuti rozhodnutiami, ktore sa ucinili. V takych pripadoch by "rebricek ucasti obcanov" podporil vladne organizacie (a sukromne podniky), aby poskytli verejnosti este sirsi vstup a pristup k informaciam, ako by mohli pravne pozadovat. Interakcie so spolocenstvami maju vacsiu pravdepodobnost uspesnosti, ak organizacia od zaciatku ponuka vyssiu uroven vzajomneho spoluposobenia, ako ked ju spolocenstvo tlaci na dalsi stupen "rebricka ucasti obcanov". Odhliadnuc od filozofickych alebo pravnych dovodov, predstavitelia organizacie a priemyselnych podnikov maju casto obavy o to, ze zapojenie spolocenstiev do procesu rozhodovania si vyzaduje vela casu. Zatial co predstavitelia organizacie alebo podnikovi manazeri mozu dat prednost samostatnemu rozhodovaniu, nezapojenie verejnosti sposobi konflikt s rozmanitymi faktormi a moze napokon podlomit "ucinny" proces rozhodovania. Mnohe z takychto ucinnych rozhodnuti koncia na sude. Vysledkom je, ze sa stravi viac casu jednanim s rozhnevanymi ludmi a organizacia utrpi nenapravitelne skody vzhladom na svoju doveryhodnost. Rovnako dolezite je, ze vplyvom nedostatku podnetov od miestneho obyvatelstva sa mozu prehliadnut niektore alternativy, a tym sa moze znizit kvalita rozhodnutia. Zoznam pouzitej literatury Hance a kol. (1988). Improving Dialogue with Communities, a Manual for Agency Communicators, Rutgers University, ERCP. REBRICEK UCASTI OBCANOV Pravomoc Obcania konaju bez . dobrovolny poziarny zbor obcanov komunikacie s . vyskum vedeny obcanmi vladou . vyvoj a realizacia programov Zdielanie Obcania a vlada . financovanie skupiny pravomoci riesia spolu obcanov na najatie problemy technickeho poradcu a/alebo realizaciu projektov . dohlad obcanov a sledovanie . spolocne mitingy zvolane vladou a skupinami obcanov Konzultacie 2 Vlada ziada obcanov . poradenske komisie o zmysluplny vklad a obcanov chce pocuvat . neformalne stretnutia . nepretrzity dialog . zopar verejnych pojednani Konzultacie 1 Vlada ziada obcanov . najviac verejnych o limitovany vklad pojednani a radsej nepocuva . najviac poziadaviek reagovat na formalne navrhy . formalne stretnutia a poradenske komisie Informativnost Vlada hovori, . zopar verejnych obcania pocuvaju mitingov . spravy v tlaci a ine informacne metody : informacne bulletiny, brozurky a pod. Pravomoc Vlada kona bez . nejaky vyskum vlady komunikacie s . pravne a nanutene obcanmi zasahy Zapojenie verejnosti a poskytovanie informacii Preco informovat verejnost ? . Oboznamit a vychovavat . Vyvolat zmenu chovania, ktora : zlepsi zdravie bude chranit prirodu napomoze blahobytu ludi . Pre spolupracu na rieseni problemov a konfliktov Poskytovanie informacii a pristup k informaciam znamena viac ako len povolit ludom ziskat informacie. UCELOM JE ZAPOJIT VEREJNOST Preco zapojit verejnost ? . Vybudovat doveru . Ziskat porozumenie pre problemy ludi . Zlepsit kvalitu rozhodnuti . Znizit naklady a oneskorenia Kto sa ma zapojit ? . Skupiny ludi, u ktorych je pravdepodobnost postihnutia . Skupiny ludi, ktori sa zrejme citia byt postihnuti . Ti, ktori mozu poskytnut informacie . Ti, ktori boli zapojeni do predchadzajucich pripadov . Ti, ktori by sa nahnevali, keby neboli zapojeni . Ti, ktorych by ste najmenej chceli zapojit . Ti, ktori mozu prispiet k rieseniu Potencialne publikum Masmedia Environmentalne NGO (nevladne organizacie) Skoly Podniky/Zavody Zamestnanci Rodiny zamestnancov Zakaznici Susedia Univerzity Zdravotni pracovnici/Lekari Sirsie spolocenstvo Urcenie zaujmu posluchacov . Zaujem o zdravie . Zaujem o zivotne prostredie . Zaujem o sposob zivota . Zaujem o udaje a informacie . Zaujem o proces/hodnoty . Zaujem o manazment ohrozenia . Esteticky zaujem Jednosmerna komunikacia kontra Dvojsmerna komunikacia Ako zapojit verejnost . Budte velmi aktivny . Zistite, kto by sa mal zapojit . Urcte, ake informacie sa pozaduju . Chapte hodnoty a zaujmy ludi . Stavajte na dovere a spolahlivosti TOTO SI VYZADUJE CAS Direktiva zo Sevesa Clanok 8 (1) : "Uistite sa, ze osoby, ktore su vystavene ohrozeniu a mozu byt postihnute zavaznou nehodou, ... su vhodnym sposobom informovane o bezpecnostnych opatreniach a o spravnom chovani, ktore by si osvojili v pripade nehody." Metody na zapojenie verejnosti Brifingy Spravy v tlaci Verejne stretnutia Informacna kancelaria Poradenska komisia obcanov Pod sirym nebom Dotaznikove akcie Prehlasenia Od dveri k dveram Seminare Vystavy Stretnutia malych skupin Zoznam faktov "Horuca" telefonna linka Tlacove konferencie Pracovne skupiny/Uderky Bariery v komunikacii . Neexistuje zakon, ktory by zaistil pristup . Strach zo straty kontroly . Verejnost nie je schopna porozumiet technickym informaciam . Nedostatok casu . Nedostatok zdrojov . Tradicia nekomunikovat Na prekonanie barier . Zapojte verejnost PAMATAJTE SI : Bez komunikacie - . Stratite podporu verejnosti . Prekonavanie prekazok bude zlozitejsie . Vase vysledky budu horsie Kedy treba zapojit verejnost ? Na zaciatku procesu rozhodovania Neustale pocas tohto procesu Navrat na publikaciu VYUZIVANIE INFORMACII PRE EFEKTIVNY MANAZMENT ZIVOTNEHO PROSTREDIA