Navrat na publikaciu VYUZIVANIE INFORMACII PRE EFEKTIVNY MANAZMENT ZIVOTNEHO PROSTREDIA J A D R O REBRICEK UCASTI MOC OBCANOV obcania konaju bez komunikacie s vladou -dobrovolne poziarne zbory -verejne vysetrovanie -rozvoj a realizacia obcianskych programov ZDIELANIE PRAVOMOCI Obcania a vlada spolocne riesia problemy -financovanie technickeho poradenstva pre obcianske zdruzenia a / alebo realizacia projektov - monitoring a informovanost verejnosti - vzajomne stretnutia zvolane spolocne obcianskymi zdruzeniami a vladou KONZULTACIE 1 Vlada ciastocne ziada obcanov o ich nazor a dala by prednost ich radsej nepocuvat - vacsie mnozstvo uradnych konani za ucasti verejnosti - viacej ziadosti na odpovede formalnym navrhom - formalne stretnutia a poradne vybory KONZULTACIE 2 Vlada ziada obcanov o ich nazor a chce ich vypocut -ocianske poradne vybory -neformalne stretnutia -pokracujuci dialog -uradne konania za ucasti verejnosti INFORMATIVNOST Vlada rozprava, obcania pocuvaju - nejake verejne stretnutia - spravy pre tlac a ine informacne strtegie, vydavania brozurok, spravodajov a pod. MOC VLADY Vlada kona bez komunikacie s obcanmi - nejake vysetrovania - sudne konania a aktivity zamerane na dodrziavanie zakona REBRICEK UCASTI MOC OBCANOV obcania konaju bez komunikacie s vladou ZDIELANIE PRAVOMOCI Obcania a vlada spolocne riesia problemy KONZULTACIE 2 Vlada ziada obcanov o ich nazor chce ich vypocut KONZULTACIE 1 Vlada ciastocne ziada obcanov o ich nazor a dala by prednost ich radsej nepocuvat INFORMATIVNOST Vlada rozprava, obcania pocuvaju MOC VLADY Vlada kona bez komunikacie s obcanmi DOVERA A KREDIBILITA - Data/veda/technika - jednotlivci - institucie PRVKY KREDIBILITY - empatia a starostlivost - kompetencia - zuctovatelnost/zodpovednost PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 2 Instrukcie Krok 1.: Identifikujte toho, kto je postihnuty problemom, na ktorom pracuje vasa skupina. Krok 2.: Urobte brainstorming o hodnotach a obavach kazdej ovplyvnenej skupiny Krok 3.: Urobte brainstorming ako mozete poskytovat a prijimat informacia od tychto skupin PRACOVNY LIST A. PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 2 Problem Kto je postihnuty tymto problemom? Ake su obavy a hodnoty tych, ktori su tym problemom postihnuti? Ako mozete poskytovat a ziskavat informacie od tychto skupin? PRACOVNY LIST B. PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 2 Problem Kto je postihnuty tymto problemom? Ake su obavy a hodnoty tych, ktori su tym problemom postihnuti? Ake informacie su potrebne? Sposoby poskytovania informacii: VYHODNOTENIE 1. DNA SEMINARA 1. Do akej miery sa domnievate, ze ste splnili ciele v ramci dnesneho sedenia? Prosim vysvetlite. 2. Vymenujte tri najdolezitejsie veci, ktore ste sa naucili alebo zopakovali pocas dnesneho sedenia? a. b. c. 3. Co sa Vam na dnesnom sedeni najviac pacilo? 4. Co by ste zmenili na dnesnom sedeni? Co by ste robili inak? TVORBA TIMU A PRACA V SKUPINACH 1. Dolezite zrucnosti: Kazda organizacia alebo skupina ocakava, ze bude schopna uskutocnovat niektore funkcie ako prostriedky realizacie svojich zakladnych cielov. Funkcie organizacie, ako je poskytovanie informacii, koordinacia usilia viacerych skupin, konzultacie o tom-ktorom ekologickom probleme s roznymi zucastnenymi stranami, hospodarenie, si vyzaduju iste zrucnosti. Tieto zrucnosti sa casto prekryvaju, ale je mozne ich nezavisle od seba popisat. Tieto zrucnosti zahrnaju: tvorbu timu, riesenie problemov, zvladanie konfliktov, vyjednavanie, organizaciu a vedenie stretnuti, efektivne vyuzitie casu, planovanie, hospodarenie, vycvik, a vyhodnocovanie. Tato cast sa zameriava na podstatne zrucnosti potrebne pri tvorbe timu. 2. Podstatne znaky timu A. Tvorba spolocnych cielov: TIM sa odlisuje od SKUPINY tym, ze jeho clenovia na rozdiel od skupiny zdielaju spolocne ciele, ktore sluzia ako zaklad na podujatie sa uskutocnit viacero cinov alebo cinnosti na dosiahnutie tychto cielov. Preto prvym krokom pri tvorbe timu je najst spolocny ciel alebo viacero cielov. B. Konkretne role a ulohy pre kazdeho clena timu: Kazdy clen timu musi mat jasnu predstavu o svojich pravomociach a pravomociach ostatnych na dosiahnutie danych cielov a musi byt pripraveny akceptovat alebo dobrovolne vyuzivat tieto pravomoci. C. Vzajomna spoluprava a respekt medzi clenmi timu: Hoci kazda osoba ma iste specificke pravomoci,vsetci su spojeni myslienkou dosiahnutia celkoveho cielu. Clenovia timu musia medzi sebou spolupracovat pri realizacii zakladnych uloh. D. Dobra komunikacia: Pravidlom v tejto oblasti je byt otvorenym voci ostatnym a dodrziavat dobre a prehladne vztahy s ostatnymi clenmi timu a ludmi mimo tohto timu. E. Ochota rychlo riesit konflikty: Konflikty v akejkolvek organizacii su prirodzene. Tieto konflikty sa musia rychlo vyriesit, aby mohla organizacia efektivne pokracovat v praci. Konfliktne nazroy sa musia ventilovat a je potrebne najst oblasti, kde je dohoda mozna. F. Odhodlanie timu: Tim musi byt spojeny vo svojich snahach a clenovia timu jednotlivo sa musia vzajomne podporovat. 3. Faktory ovplyvnujuce tvorbu efektivneho timu. Stanovovat jasne a explicitne ciele, ktore respektuju potreby aj timu aj jednotlivcova, a ktore podporuju spolupracu a odhodlanie. Pokusit sa primat clenov timu zucastnovat sa na celkovych pravomociach skupiny presadzujuc tym pocit, ze kazdy moze byt zodpovedny za urcitu cast prace a ze kazdy sa podiela na moci podla svojich schopnosti a vedomosti, bez akejkolvek predpokladanej (a arbirtrarne stanovenej) autority. Aktivne vypocut vsetky napady a prejavy pocitov, podporovat diskusiu - pri sucasnej snahe o prekonanie hanblivosti alebo vahania ludi participovat. Rozhodovat sa co najotvorenejsim sposobom - explicitne oznamujuc predpoklady a dovody toho-ktoreho rozhodnutia. Kedykolvek to je mozne, hladat konsenzus, akceptovat rozdielne nazory a snazit sa zaclenit alebo uznat rozdielne pohlady - bez predstierania ze neexistuju. Vyuzitie vyhody plynucej zo sudrznosti skupiny stimulujuc tym pocit pohody, ze kazdy jej clen ma svoj zaujem a odhodlanie konat v mene skupiny Timova praca si vyzaduje rozdielne pristupy od tych, ktore su pouzivane pri individualnej praci. "Hviezdy" alebo uznavane osobnosti casto nie su schopne efektivne spolupracovat so skupinou. Hoci konsenzus by mal byt beznou metodou pri rozhodovani, niekedy moze byt vhodne, aby lider skupiny hral veducu ulohu pri nachadzani a udrziavani kolektivneho stylu prace celej skupiny. 4. Prakticke navrhy na posilnenie timu Pravidelne rieste prakticke problemy. Pouzivajte "brainstorming" kedykolvek to je mozne. Stimuluje sa tym timova praca a posilnuje sa vzajomne porozumenie. Zaoberajte sa konfliktami skupiny hned ako sa o nich dozviete. Pomoze to presadzovat vacsie porozumenie zalozene na vzajomnej sebaucte. Vyuzivajte vzajomne stretnutia na trenovanie a zdoraznovanie timovej prace a podporu dobrych medziludskych vztahov a pracovnych zvyklosti. To znamena, ze kazde stretnutie by malo byt starostlivo pred-pripravene a organizovane tak, aby umoznilo clenom timu navzajom si v tom pomahat a ziskavat timovu skusenost. Zabezpecte, aby cast aktivity vasho timu bolo dlhodobe planovanie a plan prace. Tym posilnite vedomie o spolocnych cieloch organizacie a posilnite ich odholanie pre vec. Udrzujte zmysel pre humor a teste sa. ZAKLADY PRE BUDOVANIE TIMU - Spolocne ciele a zamery - Konkretne role a ulohy pre kazdeho clena timu, respektovane vsetkymi - Vzajomne respektovanie sa a spolupraca - Ochota rychlo riesit konflikty - Dobra komunikacia - Zanietenie pre timovu pracu FAKTORY OVPLYVNUJUCE TVORBU EFEKTIVNEHO TIMU - Jasne ciele - Uplna participacia - Otvorene rozhodovanie - Sdudrznost - Timove myslenie TERMINOLOGIA PRE DEFINOVANIE PROBLEMOV ZDROJE (SOURCES): Zdroje su ludske aktivity, ktore vyustuju do zatazovych faktorov na zivotne prostredie. Medzi zdroje patria priemysel, rozne tazobne cinnosti, automobilova dopravy a varice. ZATAZOVE FAKTORY (STRESSORS): Su to chemicke skodliviny alebo fyzicke dopady ovplyvnujuce jednotlive zivocissne druhy (vcetne ludi) alebo cele ekosystemy. Medzi ne patria olovo, vysychanie mocarisk a bazin, CO a i. NEGATIVNE DOPADY (NEGATIVE IMPACTS): Negativne dopady su akekolvek zmeny v zivotnom prostredi sposobene zatazovymi faktormi narusajuce ludske zdravie a osobny blahobyt alebo skodia zdraviu ekosystemu. CESTY (PATHWAYS): Cesty su prostriedkom cez ktory zatazove faktory sposobuju negativne dopady. Medzi ne patria dychanie, pitie, dotyk a pod. Priklady su popisane nizsie: 1. Olovo uvolnene zo spalovania olovnateho benzinu v osobnych a nakladnych automobiloch sa dychanim dostava do ludskeho organizmu a sposobuje u deti vazne poruchy nervoveho systemu. Zatazovy faktor: olovo Zdroj: olovnaty benzin z aut Cesta: dychanie Negativny dopad: vazne poruchy nervoveho systemu u deti 2. Dusik zo zivocisneho hnoja vyprodukovaneho v stajniach unika do povrchovych vod a sposobuje vacsi vzrast rastlin a znizuje mnozstvo rozpusteneho kyslika v riekach cim dochadza k znizovaniu populacie ryb. Zatazovy faktor: dusik Zdroj: hnoj zo stajni Cesta: unikanie Negativny dopad: vacsi vzrast rastlin, znizenie populacie ryb NIEKTORE DEFINICIE ENVIRONMENTALNYCH PROBLEMOV PRE KOMPARATIVNE STANOVENIE RIZIKA VYKONANE V TROCH OBLASTIACH U.S.A. REGIONALNYMI URADMI ENVIRONMENTAL PROTECTION AGENCY U.S.A. 1. Kriteria znecistenia ovzdusia Tento problem vznika ak koncentracia jedneho z osmych kriterii znecistenia ovzdusia presahuje normy okolia, ktore vyzaduje "Zakon o cistote ovzdusia" na ochranu ludskeho zdravia a blaha. Kriteria znecistenia ovzdusia su oxid siricity, celkovo rozptylene castice, oxid uholnaty, oxidy dusika, ozon a olovo. Hlavne zdroje tychto necistot su mobilne zdroje - motorove vozidla, a stacionarne zdroje - priemyselne, komercne a domove spalovanie paliv. 2. Nebezpecne/toxicke znecistenie ovzdusia Tato oblast pokryva expoziciu na vzdusne toxicke a nebezpecne skodliviny pochadzajuce z pravidelnych alebo kontinualnych emisii z vonkajsich bodovych alebo nebodovych zdrojov. Medzi skodliviny patri azbest, benzen, chrom, benzinove vypary, nedostatocne spalovane produkty, vzdusne patogeny, chladiace veze, a mnozstvo dalsich prchavych organickych chemikalii a toxinov. Hlavne zdroje zahrnaju velke priemyselne zariadenia, zariadenia na cistenie a upravu odpadov, motorove vozidla a uzivatelov komercnych rozpustadiel. Moze existovat dvojnasobne znecistenie zo skladok odpadu a upravni odpadovych vod. Do urciteho rozsahu tato kategoria neobsahuje rizika vyplyvajuce z pesticidov, radioaktivnych latok, chlor-fluor karbonov, a znecistenia z vnutornych zdrojov. 3. Priemyselne bodove zdroje znecistenia povrchovych vod Bodove zdroje su zdroje znecistenia, ktore vypustaju vytoky do povrchovych vod prostrednictvom jednotlivych rozvodnych zariadeni ako su potrubia alebo vypusty. Bodove zdroje sa delia na priemyselne zariadenia a mestske cisticky odpadovych vod tato kategoria. Znecistenia tohto druhu zahrnaju uplne rozptylene tuhe latky, BOD ( = biological oxygen demand t.j. biologicku spotrebu kyslika), toxicke organicke latky (ftalaty a fenoly), toxicke anorganicke latky, kovy a znecistenie vyrobou tepla. Typicke zdroje znecistenia zahrnaju priemysel tazby uhlia a rud, konecnu upravu kovov, spracovanie papierovej drte a papiera a vyrobu zeleza a ocele. Zariadenia tohto druhu znecistujuce povrchove vody by mali mat taketo povolenie. Moznost duplicity merani je mozna v oblatiach mociarov a ustiach riek, pobreznych vodach a oceanoch. 4. Nebodove zdroje znecistenia povrchovych vod Znecistenia dosahujuce povrchove vody zo zdrojov inych nez jednotlivych rozvodov pre vytekajuce odpady z priemyselnych alebo odpadovych zariadeni su klasifikkovane ako nebodove zdroje znecistenia. Toto zahrna unikanie z polnohospodarskych, mestskych, priemyselnych, lesnych alebo dokonca intaktnych oblasti (vcitane pesticidov) - ciastocne stavenisk a drevarskych pracovisk a oblasti hydrogeologickych zmien, povrchove vytoky spodnych vod, uvolnenia kontaminovanych miestnych sedimentov a vzdusne znecistenia, ktore sa viazu na vodu. Taketo znecistenia mozu vyustit do kontaminacie ryb a nasledne posobit na ludi. Mozne znecistenia velmi variuju, hoci obsahuju vacsinou bodove zdroje znecistenia. Dazdove vody prenasaju velke mnozstvo tuhych latok, zivin a dokonca toxicke latky. Duplicita pri merani moze vyskytnut pri kategoriach znecistenia ovzdusia, medzi ktore patri depozicia kyselin a a pri oblastiach vypustania do povrchovych vod. 5. Mestske skladky tuheho komunalneha odpadu Mestske skladky odpadu zahrnaju otvorene a uzatvorene mestske skladky v terene, mestske spalovne kalov a odpadkov a mestske povrchove skladky. Tieto zdroje mozu kontaminovat spodne a povrchove vody a znecistovat ovzdusie toxickymi latkami, biologickou spotrebou kyslika (BOD), mikrobmi, polychlorovanymi bifenilmi a nutrientmi. Kontaminacia moze nastat beznym uvolnenim, migraciou pody alebo vytokom. V tomto existuje mozna duplicita pri zapocitavani rizika z "nebezpecnych/toxickych znecisteni ovzdusia", "pitnej vody" a vytokov do povrchovych vod. 6. Strata mocarisk a bazin/biologickych lokalit Tato problematika zahrna vsetky rizika zo znecisteni dosahujucich baziny a mocariska a dosledky fyzikalnych zmien bazin. Cinnosti prehlbujuce problem obsahuju zmeny v polnohospodarstve, cinnosti alebo stavby suvisiace s protipovodnovymi opatreniami, zemne prace pri stavbach ciest, byvanie, terenne skladky, vypustanie z bodovych a nebodovych zdrojov, a ine cinnosti vcitane kontaminacie z nebezpecneho odpadu. Taketo aktivity menia slanost a vodnu hladinu pokym prispievaju ku kalnosti, sedimentacii a mnohym znecisteniam vcitane tych, ktore spadaju do kategorii bodovych a nebodovych zdrojov. Vyznamnejsi dopad je z dovodu neustalej straty prirodzenych biologickych lokalit sposobeny zanikom bazin a mocarisk. Bazinne a mocariste biologicke lokality su jedinecnym miestom, ktore sa, v pripade, ze sa ekosystem znici, neda nahradit. Moznost duplicitneho zapocitania vznika pri kategoriach suvisiacich so znecistovanim povrchovych vod. Tento problem nezahrna "fyzicku degradaciu suchozemskych ekosystemov/priorodzenych biologickych lokalit (biotopov)", ktore tvoria zvlastnu kategoriu. PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 3 Informacie, ktore su nevyhnutne pre porozumenie ekologickym problemom. Instrukcie: Krok 1. Zaznamenajte problem(y), na ktorych bude vasa skupina pracovat na pracovnych listoch. Krok 2. Definujte problem vyuzijuc terminologiu: zdroje, zatazove faktory, vplyvy, velkost a trendy. Krok 3. Spytajte sa niekolko otazok zameranych na ziskanie informacie, ktoru potrebujete, aby ste lepsie porozumeli problemu. Pouzite pripojeny pracovny list. Definicia problemu PROBLEM: ZDROJ: ZATAZUJUCI FAKTOR: NASLEDKY: VELKOST: TRENDY: Cvicenie c. 3 PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 3 INFORMACIE, KTORE SU POTREBNE PRE POROZUMENIE PROBLEMU Zdroj problemu Zatazujuce faktory Nasledky problemu Velkost problemu Trendy v danom probleme PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 4 Identifikacia zdrojov informacii: Co je k dispozicii a kde? Instrukcie: Krok I.: Po prezereti Informacneho profilu v prilohe vasej pracovnej knizky, odpovedajte na nasledujuce otazky ako su uvedene v pracovnom liste pre skupinove cvicenie c. 4. Zdroje informacii. 1. Aka organizacia alebo institucia v regione ma pozadovanu informaciu? 2. V akej forme je ta informacia? (pravidelne publikovane spravy, nespracovane data z monitorovania) 3. Je informacia aktualna? Krok II.: Po vyplneni pracovneho listu o Zdroji informacii, zhrnte diskusiu vasej skupiny odpovedanim na tieto otazky: 1. Ake hlavne zmeny alebo korekcie podla nazoru vasej skupiny je potrebne urobit v casti pojednavajucej o problemoch vody v Informacnom profile? 2. Ake dodatocne zmeny alebo korekcie by sa mali podla Vas urobit v Informacnom profile pre ine oblasti (poda, vzduch, a pod.)? PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 4 ZDROJE INFORMACII Toto je tabulka vypovedajuca o zdrojoch a dostupnosti informacii. Pocas cvicenia v malej skupine spolupracujte medzi sebou pri vyplneni co najvacsieho poctu policok pricom popiste dostupnost informacie. Uplne vyplnenie vsetkych policok vsak nie je ocakavane ako vysledok tohto cvicenia. Prazdne policka vam budu pripominat moznu informaciu, ktora by mohla pre vas byt vo vasej dalsej environmentalnej praci uzitocna. PROBLEMY VODY: Kategoria Ktora organizacia V akej je forme? Je aktualna? informacie ma informaciu? Koncentracia skodlivych latok: tazke kovy pesticidy ropne produkty ine priemyselne chemikalie Koncentracia nutrientov - nitraty - fosfor Kontaminacia bakteriami Popis monitorovacieho programu Mapa monitorovanej lokality Velkost prietoku pocas roznych obdobi roka Normy kvality vody pre: - pitnu vodu - kupanie Mnozstva jednotlivych latok: - podla geografickeho rozmiestnenia - podla druhu priemyslu Objem pre rozne vyuzitie: - pitna voda - pre priemysel - polnohospodarske vyuzitie Mapa splavnych tokov Mnozstvo roznych ryb chytenych pozdz brehov rieky PRACOVNY LIST A (pokracovanie) Ktora organizacia V akej forme? Je akt. ma informaciu? Financna hodnota rybolovu Pocet hospitalizacii na ochorenia traviaceho traktu Vyskyt rakoviny (podla druhu) Hygienicke a zdravotne odporucania odvolavajuce sa na ekologicke priciny Zoznam vodnych zivocichov - bezne druhy - druhy o ktore je zvlastny zaujem - ohrozene druhy Vyskum populaci vodneho vtactva a ryb Lokalizacia parkov (vcetne poskytovanych sluzieb) Lokalizacia clnkovania, kupania a inych rekreacnych oblasti Pocet rybarov, rekreantov, turistov Struktura statnej spravy podla vydavanie: - povoleni - kontroly - monitorovania - vybavovania staznosti Povinnosti organov hygieny a zdravotnictva Vodohospodarskej organizacie Zoznam nevladnych organizacii s ekologickymi zaujmami v oblasti: - miestne - republikove - zahranicne PRACOVNY LIST A (pokracovanie) Dodatocne informacie potrebne Ktore organizacie V akej na porozumenie problemu maju informaciu? je forme? Je aktualna? PRACOVNY LIST B PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 4 ZHRNUTIE KRITIKY A PRIPOMIENOK K INFORMACNEMU PROFILU 1. Ake hlavne zmeny alebo korekcie podla nazoru vasej skupiny je potrebne urobit v casti pojednavajucej o problemoch vody v Informacnom profile? a) b) c) 2. Ake dodatocne zmeny alebo korekcie by sa mali podla Vas urobit v Informacnom profile pre ine oblasti (poda, vzduch, a pod.)? VYHODNOTENIE 2. DNA SEMINARA 1. Do akej miery sa domnievate, ze sa splnili pre Vas ciele v ramci dnesneho sedenia? Prosim vysvetlite. 2. Vymenujte tri najdolezitejsie veci, ktore ste sa naucili alebo zopakovali pocas dnesneho sedenia? a. b. c. 3. Co sa Vam na dnesnom sedeni najviac pacilo? 4. Co by ste zmenili na dnesnom sedeni? Co by ste robili inak? PREKAZKY PRI ZISKAVANI A POUZIVANI ENVIRONMENTALNYCH INFORMACII V tejto casti nasho seminara preskumame problem "absencie informacii" Vieme, ze ziskanie vsetkych informacii, ktore by sme chceli mat na tu-ktoru temu je casto tazke, ak vobec mozne. Zavisi to na okolnostiach a druhu pozadovanej informacie. Ma to vzdy viacero dovodov, preco je to problem. Tieto dovody - alebo ich mozeme nazyvat aj bariery alebo "prekazky" pri ziskani informicii - spadaju do tychto kategorii. Pamatajte, ze sa mozeme stretnut s niekolkymi prekazkami aj pocas snahy ziskat ziadanu informaciu. Na dalsom sedeni preskumame sposoby prekonania tychto prekazok. Styri prekazky pri ziskavani a pouzivani informacii Nedostatok informacii ("Informacie jednoducho nie su") Nedostatok pristupu k informaciam ("Nemozem tuto informaciu dostat") Nedostatok kredibility ("Nedoverujem tejto informacii") Nedostatok konsenzu ("Ty a ja nesuhlasime o tom, co tato informacia znamena") 1. NEDOSTATOK INFORMACII Toto je kategoria, ktoru vacsina ludi povazuje za najvacsiu prekazku ku kvalitnemu rozhodovaniu zalozenemu na dobrej informovanosti. Toto je situacia, v ktorej "nikto nic nevie" - nikto nema informaciu, pretoze sa zda, ze informacia neexistuje. Ked analyzujeme tuto prekazku zistime, ze: Informacia chyba z tychto dovodov: - nikto sa nespytal na tuto informaciu - nikto si neuvedomil, ci je informacia relevantna, potrebna alebo dostupna - informacia - - nebola ziskana (nedostatok financii, nedostatok monitorovacich zariadeni alebo technickych znalosti) - nepokryva dostatocne dlhe casove obdobie, alebo dostatocne velku vzorku - nie je aktualna - nie je uplna - nie je v pouzitelnej forme Ako sme videli na predchadzajucich sedeniach, informacia je podstatna pri definovani povahy problemu, vcetne jeho zdroja, nasledkov, velkosti a trendu. Mozeme sa domnievat, na priklad, ktore chemicke latky znecistuju rieku, ale nemusime vediet do akej vzdialenosti smerom po prude maju koncentracie skodlivych latok vyznamne hodnoty. Alebo mozeme vediet ze existuje prepojenie medzi gastrointestinalnymi chorobami a kontaminovanovou pitnou vodou, ale nemame epidemologicke studie poskytujuce nam presne korelacie s vedeckou presnostou. Pri rozmyslani o probleme "nedostatok informacii" by ste mali zvazit dva faktory. Prvy, nie vsetky informacie maju rovnaku hodnotu pri rozhodovani o environmentalnych problemoch. Manazeri musia diferencovat medzi "informaciou pre informaciu" a PODSTATNOU informaciu, ktora ovplyvni ich rozhodovanie o probleme. Zajtra si tento problem podrobnejsie prediskutujeme. Po druhe, mali by sme si uvedomit, ze v realnom svete existuje vzdy nejaka informacia. Vzdy je aspon nejaka domnienka - intuicia, pozorovanie alebo cast dokazu - ktore nam umoznuju vytvarat a skusat hypotezu a zacat pomaly proces objavovania, s chybami, falosnymi poplachmi a aktualnymi otazkami. To je samozrejme vedecky proces, nikdy-nekonciaca sa snaha za poznanim, na ktorej sme ako jednotlivci a ako spolocnost sustavne zaangazovani. Pokial hladame informacie, ktore nam pomozu pri rieseni environmentalnych problemov, utiekame sa niekedy k analogiam, niekedy k extrapolaciam, niekedy k osobnej skusenosti a sedliackemu rozumu, a niekedy k usmevnym pribehom, ktore naznacuju korelacie medzi predpokladanou pricinou problemu a jeho nasledkom. Casto zistujeme, ze mame vlastne viac informacii ako si uvedomujeme. PRIKLAD: Vezmite si napriklad situaciu v rieke v blizkosti intenzivnej polnohospodarskej aktivity a obdobi po tazkych dazdoch. Dochadza v nej k rozrastaniu rias (aquatic algae). Vedci vedia, ze vysoke mnozstva nutrientov vedu k rastu rastlin a dochadza tak k znizovaniu koncentracie rozpusteneho kyslika. Vy sa domnievate, ze existuje spojenie medzi polnohospodarskou aktivitou a vodnymi riasami. Nemate ale ziadnu konkretnu informaciu o korelacii medzi tymito dvomi javmi. Alebo mate? Pri skumani vasich informacii by ste sa mali spytat tieto otazky: Poznate koncentracie dusika alebo fosforu obsahujuceho zluzeniny v riecnej vode? Poznate koncentracie rozpusteneho kyslika v roznych castiach rieky? Poznate lokality, kde sa vyskytli premnozene riasy? Poznate sposob prace polnohospodarov na druzstvach v okoli - pouzivanie hnojiv (co sa pouziva, kedy, a v akom mnozstve) a ich nakladanie so zivocisnym hnojom? Viete aj o inych oblastiach, kde je podobny sposob prace u polnohospodarov a kde sa realizovali studie zamerane na kvalitu vody? Ak mate odpovede na niektore z tychto otazok, potom mate surovy informacny material na ucelenejsiu analyzu. Zmysel toho je, ze samotna informacia je len - celok poskladany z mnohych casti. Mozete si mysliet, ze nemate ziadnu informaciu, ale ak poskladate co mate, mozno zistite, ze mate dost informacii na rozhodnutie. Ak nie, tak aspon na identifikaciu chybajucich casti, ktore potrebujete ziskat, aby ste zacali riesit problem. Pmatajte vsak, malokedy sa vyskytne pripad, ked skutocne nie je dostupna ziadna informacia. 2. NEDOSTATOK PRISTUPU. Otazka pristupu vyvstava do popredia ked ide o zakonne obmedzenia, obmedzenie distribucie, alebo ine faktory, ktore zabranuju postihnutym alebo zainteresovanym ludom na rieseni problemu ziskavat a pouzivat najlepsie dostupne informacie. Ked majitel informacie odmieta informacie poskytnut pricom mu to vyplyva zo zakona, stava sa cela vec pravnou zalezitostou. V inych pripadoch neexistuje ziadna zakonna poziadavka na poskytnutie informacie alebo umoznenia pristupu. Niekedy urad statnej spravy neposkytne ziadanu informaciu citovanim obav z "bezpecnosti" "ochrany osobnosti" alebo "zavazkov voci statu" Podobne aj priemysel sa bude odvolavat na "obchodne tajomstvo" zabranujuc tak prezradeniu obchodnej informacie konkurencii. Niekedy su taketo postupy legitimne, niekedy nie. Medzi ine dovody pre nedostatok pristupu patri bezny jav, ked je informacia zadrziavana z dovodu vylepsenia alebo diskreditacie nazoru alebo kariery toho-ktoreho jednotlivca. Verejnosti je taktiez branene ziskavat informacie kupovanim alebo kopirovanim toho, co je povazovane za "verejne dostupne" informacie. Niekedy aj tak jednoduche opatrenie ako zalozenie archivu verejnych dokumentov alebo inych mechanizmov zameranych na vymenu alebo distribuciu existujucich informacii moze posunut problem pristupu k informaciam dopredu. PRIKLAD: Miestna nemocnica archivuje zaznamy prijati pacientov na hospitalizaciu. Klasifikacia pri tom pouzivana moze sluzit na monitorovanie poctu ludi s gastrointestinalnymi problemami, ktore sa mozu pripisat na vrub znecistenej vode. Vedenie nemocnice odmieta poskytnut informacie o pacientoch kvoli obave z porusenia dovernosti materialov. Lekari maju zakazane poskytovat informacie o svojich pacientoch, tieto materialy sa tykaju ich pacientov, cize sa na to vztahuje dohoda o dovernosti medzi lekarom a pacientom. Nemocnica to interpretovala tak, ze dovernost informacii je dovodom pre ich nepristupnost. 3. NEDOSTATOK KREDIBILITY Nedostatok kredibility informacii nastava, ked uzivatelia informacii nedoveruju zdrojom informacii a myslia si ze su nespolahlive. Casto - a celkom prirodzene - ludia, ktori su negativne ovplyvneni environmentalnymi problemami neveria tim, o ktorych si myslia, ze su zodpovedni za ich problem (alebo tim, o ktorych si myslia, ze by mali riesit ich problem, ale neposobia tak, ze by to robili). PRIKLAD: V r. 1979 v jadrovej elektrarni Three Mile Island, v USA sa stala havaria a jadro reaktora bolo znacne narusene. Ked sa personal snazil znizit tlak v komore reaktora doslo k uniku radioaktivnych plynov. Ludia z okolia neboli vcas o nehode a jej rozsahu informovani. Ked sa im poskytla informacia o velkosti poskodenia reaktora a o mnozstve uvelnenej radioaktivity, tak neverili, ze poskytnute udaje su pravdive. V nasej diskusii pocas 1. dna o tom, kto potrebuje informacie na zvysenie zapojenia verejnosti, hovorili sme o vseobecnom postoji a konkretnych technikach, ktore mozu prispiet k budovaniu dovey a kredibility. Tam, kde sa o dovere a kredibilite hovori, uzivatelia a zdroje informacii musia porozmyslat nad tymito otazkami: Aka informacia, ak by bola spristupnena, by pomohla co najviac obnovit kredibilitu? Ake kroky treba podniknut na prekonanie nedovery? Nachadza sa tu niekto nezucastneny, kto by mohol obnovit doveru konajuc ako "cestny sprostredkovatel" neskreslenych informacii? 4. NEDOSTATOK KONSENZU Nedostatok zhody (konsenzu) o vyzname kazdej jednej informacie nastava casto kvoli rozdielom pri analyze alebo interpretacii medzi dvomi stranami alebo pri ich odvolavani sa na zavery zalozene na odlisnych skupinach informacii. Presne percento vyjadrujuce vztah medzi zatazovym faktorom a dopadom je casto nejasne, ako napriklad v otazke kolko pripadov rakoviny sa da pripisat na vyskyt istych hodnot dusika v pitnej vode. V situaciach, kde nedochadza k zhode je typickym liekom financovanie studie, ktora zabezpeci informacie umoznujuce obom stranam vyriesit ich nezhodu. Ale na zaklade nasej skusenosti z USA nie je vela studii, ktore sa jasne vyjadruju o pricinach a nasledkoch alebo ktore odpovedaju na vsetky otazky presvedcivym sposobom pre obe strany. Preto je dolezite sa rozhodnut, ktora informacia je najdolezitejsia pre vyriesenie nezhody a zamerat studiu na ziskanie tejto informacie. PRIKLAD: Predmetom nezhody su biologicke nasledky nizkych koncentracii PCB (polychlorovanych bifenylov) na ryby v rieke. Obe strany suhlasia s vysledkami laboratornych skusok, ktore ukazuju ze pri vysokych koncentraciach pocas kratkych obdobi dochadza z dovodu PCB k tvorbe tumorov na peceni ryb.Obe strany dokonca suhlasia s tym ze vzorky ukazuju istu koncentraciu PCB v tkanive ryb. Stale vsak neexistuje studia, ktora by sa zaoberala korelaciou medzi chronickym posobenim nizkych koncentracii PCB a vyskytom tumorov. Niektori odbornici si myslia, ze mozeme zavery extrapolovat zo studii o vysokych koncentraciach PCB a predpokladaju, ze ak 1% koncentracia PCB sposobuje vyskyt tumorov na peceni, potom 1% ryb bude postihnute tymito tumormi. Ale nie vsetci vedci suhlasia, ze vztah je v tomto pripade linearny. V skutocnosti niektori tvrdia, ze percento ryb, ktore ma tumory sposobene nizkymi koncentraciami PCB moze byt viac ako 1%. Dodatocny vyskum nemusi viest k vyrieseniu rozdielov v interpretaci. Environmentalisti, ktori sa dozaduju striktnejsej kontroly PCB su nachylni k odvolavaniu sa na tie casti analyz, ktore implikuju horsie nasledky pri nizsich koncentraciach. Zastancovia strany priemyselneho podniku, ktory produkuje PCB sa budu odvolavat na nedostatok jednoznacnych dokazov o tom,. ze PCB ma skodlive ucinky. Toto neznamena, ze dodatocny vyskum nie je potrebny. Ale moze to znamenat, ze rozchadzajuce sa strany by mali hladat konsenzus pri viac obmedzenych alebo docasnych otazkach s cielom obmedzit uniky PCB do rieky aj vtedy, ak bude vyskum pokracovat so zamerom zhromazdenia lepsich dat, ktore poskytnu zaklad pre definitivnejsie riesenie. PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c. 5 Definovanie prekazok pri ziskavani lepsich informacii o zivotnom prostredi Instrukcie: Krok 1.: Do stpca 1 vpiste informaciu, ktoru potrebujete, aby ste mohli porozumiet problemu s ktorym pracuje vasa skupina. Krok 2.: Pamatajte na prekazky identifikovane pocas minuleho sedenia, urobte brainstorming o moznych prekazkach alebo problemoch, o ktorych si myslite, ze su prepojene s konkretnymi informacnymi potrebami. Krok 3.: Kategorizujte prekazky pri ziskavani informacii na liste podla toho coho je nedostatok: informacii, pristupu, PROBLEM Informacia Ake prekazky su pri ziskavani informacii? Nedostatok... Zelana/potrebna Informacii Dostupnosti Kredibility Konsenzu RIESENIE EKOLOGICKYCH PROBLEMOV Snad najdolezitejsou ulohou manazera je riesit problemy. Toto je pravdou ci hovorime o environmentalnom manazmente alebo o nejakej inej oblasti. Pred poskytnutim riesenia musi manazer pouzit informacie na presnu identifikaciu a jasne porozumenie problemu. Musi tiez porozumiet prekazkam, ktore stoja v ceste rieseniam, pretoze tieto prekazky musia byt eliminovane alebo prekonane ak sa ma problem vyriesit. Mozno si spomeniete z nasej diskusie o environmentalnom manzmente pocas 1. dna, ze manazer musi najst, vybrat a potom realizovat vhodne strategie zamerane na riesenie problemu. Taketo strategie riesiace problemy spocivaju v seriach kombinacii krokov, ktore sa podniknu v istej logickej naslednosti. Zvycajne je moznost si vybrat z viacero opatreni a malokedy su dostatocne zdroje na realizaciu vsetkych. Preto manazer musi mat jasnu predstavu o tom, co chce dosiahnut a musi si stanovit priority aby dosiahol ciel co najefektivnejsim sposobom. Este raz, dobra informacia je klucom k dobremu rozhodovaniu. Strategie na riesenie problemov zahrnaju technicke a organizacne prvky a podla skusenosti z USA ak maju byt uspesne a trvalo udrzatelne, musia obsahovat aj ucast verejnosti Napriklad, ak dochadza k uniku polnohospodarskeho odpadu (odpadovych vod, neadekvatnej/nakladnej spotrebe vody) treba sa spytat ake opatrenia najlepsie znizia unikanie/tvorbu odpadu. Na mieste je institucionalna otazka, ktory urad bude zakrok kontrolovat, aka pravomoc zo zakona je potrebna, ako bude personal uradu vyskoleny na zakrok, odkial sa vezmuu potrebne financie, a pod. Tiez vystava otazka ucasti verejnosti ako mozu byt zucastnene subjekty na probleme (vlastnici dobytka, uzivatelia vody) podporene pri vybere, podpore a rieseni problemu. Kazdy z tychto prvkov rozhodovania, ziskavania, pouzivania a vymeny informacii je dolezity pre efektivne rozhodovanie. Jednotlive druhy informacii, ktore su potrebne pre riesenie problemov mozu byt zhrnute nasledovne:: Technicke Ake technicke opatrenia su dostupne? Ako budu taketo opatrenia nakladne? Aky bude z toho prospech pre zdravie ludi a ekologiu? Ako efektivne budu tieto technicke opatrenia? Institucionalne Ktore su dostupne zdroje (financne, pravne, ludske)? Ktore dodatocne zdroje su potrebne a odkial ich mozme ziskat? Verejny zaujem Ktore informacie moze verejnost poskytnut tym, ktori rozhoduju? Ktore informacie potrebuju postihnute strany, aby podporili navrhnute riesenie problemu? KTORE INFORMACIE SU KRITICKE? KOLKO INFORMACII STACI? Ani najlepsi manazer nemoze zacat riesit problem pokial nema dostatok informacii na porozumenie problemu alebo na vyhodnotenie moznych rieseni. Nedostatok informacii sa moze stat problemom aj sam o sebe. Miera, do ktorej dodatocne informacie ovplyvnuju rozhodovanie, sa odlisuje od pripadu k pripadu. V niektorych pripadoch vyusti aj relativne male mnozstvo kritickych informacii do odlisneho rozhodnutia. V inych pripadoch dokoca aj velke mnozstva dodatocnych informacii neovplyvnia rozhodnutie. Ale kedze ziskavanie informacii nieco stoji - cas, peniaze a usilie - manazer potrebuje rozhodnut ako hodnotna bude dodatocna informacia. Pri tomto rozhodnovani by mal manazer pamatat na toto: Informacia je vyznamna ak zmeni rozhodnutie sposobom, ktory bude znamenat skutocne rozdiel (od povodne zamyslaneho rozhodnutia) Pri urcovani ci dodatocna informaca bude vyznamna porozmyslajte nad polozenim tychto otazok: Ake mozne rozhodnutia mam k dispozicii ohladne tejto zalezitosti? Ake rozhodnutie urobim, ked pouzijem informaciu, ktoru mam teraz k dispozicii? Aka nova alebo dodatocna informacia by ma presvedcila, aby som zmenil svoje rozhodnutie? Ake budu naklady a ako dlho mi bude trvat pokial ziskam zelanu informaciu? Ak by som zmenil moje rozhodnutie, bolo by moje nove rozhodnutie skutocne ODLISNE, napriklad z hladiska nakladov alebo podpory verejnosti? Ako pravedpodobne je, ze ziskam doveryhodnu informaciu, ktora zmeni moje rozhodnutie? Ak mozete realne ocakavat ziskanie dodatocnej informacie, ktora zmeni vase rozhodnutie, potom by ste mali oddialit rozhodnutie pokial neziskate viacej informacii. Ak nie, potom nemozete upravit cas a naklady na dodatocne ziskavanie informacii a mali by ste pokracovat s rozhodnutim zalozenym na informacii, ktora je v danom okamihu dostupna. Pri rozhodovani o environmentalnych otazkach je dolezite explicitne vyslovit akekolvek neistoty o kvalite alebo mnozstve dat, na ktorych je rozhodnutie zalozene. STANOVENIE CIELA Stanovenie ciela vyjadruje to co chcete dosiahnut - vo vseobecnosti - pocas dlhsieho obdobia a sluzi ako zaklad na to co sa stane zakladom vasej pracej. Stanovenie ciela tiez poskytuje mierku, ktoru sa da vyhodnotit napredovanie po istom casovom useku. Stanovenie ciela moze byt kvalitativne aj kvantitativne. Napriklad, stanovenie ciela ohladne zlepsenia kvality vody moze byt: Dostatocne zlepsit kvalitu vody v rieke Hornad s cielom dodrziat normy stanovene hygienickou spravou tykajuce sa kupania verejnosti. alebo viac kvantitativna verzia stanovenia tohto ciela moze byt: Dosiahnut k roku 2000 primarne a sekundarne cistenie odpadovych vod vtekajucich do Hornadu na 75% - co vyhovuje normam platnym pre kupanie verejnosti v rieke. V ktoromkolvek pripade konkretne opatrenia a aktivity, ktore identifikujete by mali byt v sulade so stanovnim ciela a mali by posobit smerom k jeho dosiahnutiu. Podkladovy material pre skupinove cvicenie c.6 STRUKTURY SKUPINOVEHO ROZHODOVANIA Skupiny sa rozhoduju roznymi sposobmi. Nizsie je strucne popisanych niekolko postupov pri rozhodovani, druh participacie pritomnej v kazdej z metod, vyhody a nevyhody kazdej z nich. Uvidite, ze konsenzus predstavuje najvyssiu uroven participacie a zainteresovania najvacsieho poctu ludi. 1. AUTOKRATICKA (struktura): Jedna osoba, zvycajne najmocnejsi jednotlivec v hierarchii ma autoritu konat rozhodnutia pre skupinu. Pri autokratickej vlade mozu byt rozhodnutia velmi rychle a konzistentne pretoze vsetky zavisia na usudku jedinej osoby. Autokraticka metoda je vyhovujuca, jednoducha a moze byt efektivna v situaciach, kde sa ocakava silny, respektovany vodca ako aj pri dennodennych rozhodnutiach, ktore su tak jednoduche, ze vsetky potrebne informacie releventne k rozhodnutiu ma jedna osoba. Nevyhodou autokratickeho rozhodovania je spoliehanie sa na myslienky, hodnoty, skusenosti a znalosti jedinej osoby. Kvalita rozhodnutia moze utrpiet kvoli takto obmedzenym informaciam. Ludia, od ktorych sa ocakava vykonat ulohy plynuce z rozhodnutia nemusia byt odhodlani tak urobit, pretoze nie su zainteresovani na rozhodovacom procese, nerozumeju pricinam stojacim za nimi alebo maju pocit, ze je im to nanutene tym, kto rozhodol. 2. AUTOKRATICKA SO ZISTOVANIM NAZORU: Jedina osoba s autoritou rozhoduje pre skupinu po tom, co sa spyta na nazory ostatnych osob zainteresovanych na probleme. Konzultacia s ostatnymi dava tejto osobe viac informacii a viac porozumenia co chcu ini a co moze fungovat. Takyto typ rozhodovania tiez informuje ostatnych o riesenych otazkach a moze ich pripravit na vacsiu participaciu v buducich rozhodnutiach. Tomuto pristupu vsak chyba prilezitost k interakciam medzi ludmi, aby spolu rozmyslali, aby zistili ake su ich vzajomne potreby a dostali nove napady. 3. VLADA MENSINY: V organizacii rozhoduje niekolko osob. Moze to byt Spravna rada, pripravny vybor alebo iny rozhodovaci organ v strukture organizacie, alebo to moze byt komisia reprezentujuca niekolko funkcii v skupine. Rozhodnutia uskutocnene touto metodou su plnene zvycajne rychlejsie ako rozhodnutia vacsich skupin, pretoze na rozhodovani je zainteresovanych len niekolko osob. Tato metoda dava prilezitost pre vymenu myslienok a interakciu. Mnozstvo interakcii zavisii na tom, ci rozhodujuci organ funguje interne na mensinovom principe, vacsinovom principe alebo konsenze. Kvalita rozhodnuti a ich akceptovatelnost pre sirsiu skupinu moze zavisiet na tom, ako dobre su nazory jednotlivych clenov skupiny reprezentovane tymi, ktori sa podielaju na rozhodovani. 4. VLADA VACSINY: Rozhodnutia su usktocnovane vyberom riesenia, ktore je akceptovatelne pre viac, nez polovicu clenov celej skupiny, pricom kazda osoba ma rovnaky hlas (jedna osoba, jeden hlas). V niektorych variantach moze ist o dvojtretinovu, trojstrvtinovu alebo inu vacsinu. Rozhodnutia na vacsinovom principe obsahuju hlasovanie - bud verejne alebo tajne. Na rozdiel od vyssie popisanych metod rozhodovania, pravomoc rozhodnut spociva na celej skupine a nie na zopar jednotlivcoch. Je pravedpodobne, ze rozhodnutie bude k spokojnosti skupiny ako celku pretoze vsetci jednotlivci mozu na nom participovat. Kvalita rozhodnutia bude zavisiet na rozsiahlosti diskusie pred hlasovanim, ci skupina zvazi mnoho alternativ, alebo len niekolko, a ci ich praca bola kooperativna alebo kompetitivna. Samozrejme, cim dlhsia diskusia, tym neskor padne rozhodnutie. Parlamentne procedury (Robert's Rule of Order) sa casto pouziva na strukturovanie rozhodovania na vacsinovom principe. Zakladnou nevyhodou vacsinoveho rozhodnovania je, ze niektori zo skupiny zvitazia a ini stratia. Nevyhnutne to znamena, ze niektori ludia v skupine budu poziadani, aby sa vyrovnali s rozhodnutim aj ked s nim nesuhlasia. Toto moze vyvolat nesuhlas a sposobit trhliny v ramci organizacie. 5. KONSENZUS: Rozhodovanie na zaklade konsenzu zdoraznuje kooperativnu tvorbu rozhodnuti, kde clenovia skupiny vzajomne viac spolupracuju ako sutazia. Cielom konsenzu je rozhodnutie, s ktorym suhlasia vsetci clenovia skupiny. Uplny konsenzus neznamena, ze kazdy musi byt uplne spokojny so zaverecnym vysledkom - v skutocnosti, uplna spkojnost je zriedkava. Rozhodnutia musia byt dostatocne akceptovatelne, aby vsetci clenovia skupiny suhlasili s ich vyberom. Rozhodovanie na baze konsenzu si vyzaduje vypocut myslienky ostatnych a brat do uvahy vsetky obavy. Snazit sa tak najst najuniverzalnejsie akceptovatelne rozhodnutie ake je v danom case mozne. Konsenzus je zalozeny na premise, ze kazdy jednotlivec moze hodnotne prispiet k dosiahnutiu skupinoveho ciela a ze pri skupinovom rozhodovani by sa mal zohladnovat nazor jednotlivca. Konsenzus predpoklada iste zrucnosti a postoje, nemusi byt vhodny pre vsetky skupiny. Konsenzus si vyzaduje iste mnozstvo splocnych cielov a/alebo hodnot, ktore podporuju vsetci clenovia skupiny. Ak tato spolocna vlastnost neexistuje, konsenzus nie je mozny. Vo vseobecnosti, konsenzus si vyzaduje viac casu nez ostatne typy rozhodovania sa a tak by sa cas mal vyuzit na rozhodovanie. V pripadoch, je cas obmedzeny moze skupina zacat s konsenzom ako zakladnym pristupom pri rozhodovani a potom pouzit dvojtretinove alebo trojstvrtinove rozhodovanie ako druhu moznost, v pripade, ze konsenzus nie je mozne dosiahnut. * Vytah z "Building United Judgment: A Handbook for Consensus Decision Making", Published by Center for Conflict Resolution, Madison, WI. 1981. STUPNE DOHODY Slovo "dohoda" (a jeho opozitum "nezhoda") moze implikovat mnoho roznych vyznamov, ktore sa daju prepojit na mierku teplomera. Dva extremy spajaju stupnicu prostrednych hodot, z ktorych vyberame: ZDIELANIE "Som uplne odhodlany dosiahnut tento ciel/myslienku/navrh spolu s tebou." PODPORA "Pomozem Ti dosiahnut tento ciel/myslienku/navrh." SYMPATIE "Respektujem Tvoju snahu dosiahnut tento ciel, ale nemam pocit, ze je pre mna dolezite k tomu prispiet." LAHOSTAJNOST "Je mi lahostajne, ze sa snazis o svoj ciel." ODMIETNUTIE Nechcem mat nic do cinenia s Tvojou snahou o dosiahnutie tohto ciela." VZDOR "Urobim vsetko co je v mojich silach, aby som Ti zabranil dosiahnut tento ciel." Ak si skupina zela postupovat smerom k dosiahnutiu svojich cielov, bude fungovat omnoho efektivnejsie ked vsetci clenovia skupiny budup poznat aku funkciu zastava kazda osoba v skupine. Vysvetlenie skupinoveho cvicenia c. 6 CO MOZEME UROBIT PRE TO, ABY SME VYRIESILI PREKAZKY INFORMOVANOSTI? 1. Rozdelte sa do skupin podla: - nedostatku informacii - nedostatku pristupu k informaciam - nedostatku doveryhodnosti informacii - nedostatku zhody o tom, co informacia znamena 2. Kazda skupina by mala vziat zoznam napadov z brainstormingu o "prekazkach lepsieho environmentalneho manazmentu", z dnesneho doobednajsieho sedenia a rozdelit tento zoznam napadov do prirodzenych kategorii. Takto rozdeleny zoznam moze byt uzitocny pri lepsom porozumeni jednotlivych prekazok. 3. Teraz si kazda skupina stanovi ciel. Stanovenie ciela musi byt vseobecne prehlasenie o tom, co chcete dosiahnut pocas isteho obdobia. V tejto situacii by sa stanovenie ciela malo priamo vztahovat k zakladnym prekazkam. Ciele mozu kvalitativne a kvantitativne. Akekolvek konkretne kroky by mali byt v sulade so stanovenym cielom. 4. Na zaklade stanoveneho ciela vytvorte zoznam napadov (brainstormingom) o moznych krokoch (akciach) na eliminaciu prekazok. 5. Vyberte tri najlepsie kroky (akcie). Ked ich budete vyberat, pamatajte na tieto kriteria: - kolko to bude stat? - ako dlho to bude trvat? - ako efektivne to zasiahne prekazku? - ako a ci je to uskutocnitelne? Zvolte tri najlepsie kroky vyuzijuc nasledovnu jednoduchu hlasovaciu metodu. Kazda osoba pocas piatich minut napise na prilozeny pracovny list tie tri kroky, ktore ste identifikovali na zozname napadov z brainstormingu a ktore podla vas spnaju uvedene kriteria. Po tom, co si kazdy pripravi svoj vlastny zoznam, kazda osoba by mala mat prilezitost vyslovit svoje prednosti a tieto sa napisu na tabulu. Tie tri kroky (akcie), ktore ziskaju najvacsi pocet hlasov sa stanu prioritnymi. Uvedte na priestor nizsie vase tri kroky, ktore sa stali prioritnymi. Pracovny list pre skupinove cvicenie c. 6 Uvedte tri najvyssie prioritne kroky ziskane zo skupinoveho brainstromingu a pouzite tieto kriteria: - kolko to bude stat? - ako dlho to bude trvat? - ako efektivne to zasiahne prekazku? - ako a ci je to uskutocnitelne? Vase tri prioritne kroky: Priorita c. 1.:______________________________________________ Priorita c. 2.: ______________________________________________ Priorita c. 3.:______________________________________________ VYHODNOTENIE 3. DNA SEMINARA 1. Do akej miery sa domnievate, ze sa splnili pre Vas ciele v ramci dnesneho sedenia? Prosim vysvetlite. 2. Vymenujte tri najdolezitejsie veci, ktore ste sa naucili alebo zopakovali pocas dnesneho sedenia? a. b. c. 3. Co sa Vam na dnesnom sedeni najviac pacilo? 4. Co by ste zmenili na dnesnom sedeni? Co by ste robili inak? STRATEGICKE PLANOVANIE A PLANOVANIE PRACE Strategicke planovanie je proces rozhodovania sa kam sa chcete v buducnosti dostat a ako sa tam chcete dostat. Strategicke planovanie vo vseobecnosti obsahuje nasledovne prvky - ktore idu za sebou: - formulacia poslania - stanovenie ciela - identifikacia strategickych aktivit - tvorba pracovneho planu Formulacia poslania by mala v jednej vete hovorit o zmysle vasho projektu. Mala by zachytavat odpovede na tieto otazky: - PRECO - primarna funkcia alebo presahujuci ciel (napriklad: zlepsenie stavu zivotneho prostredia) - KDE - geograficka oblast (napr. okres Kosice) - AKO - metody a pristupy na dosiahnutie ucelu projektu (napr. realizacne projekty, stavby) - KTO - zameranie vasho usilia (napr. participacia verejnosti. Stanovenie ciela vyplyva z poslania. Stanovenie ciela vyjadruje to co chcete dosiahnut - vo vseobecnych pojmoch, a sluzi ako zaklad toho co sa stane hlavnou cinnostou projektu. Strategicka aktivita nasleduje za stanovenim ciela. Strategicke aktivity su omnoho viac konkretnejsie nez stanovenie ciela a sustreduju sa na prostriedky alebo konkretne ciny, ktore sa uskutocnia pre dosiahnutie stanovenych cielov. Strategicke aktivity by mali byt konkretne a meratelne - kedykolvek. Pracovny plan nasleduje priamo za strategickymi aktivitami. Pracovny plan by mal identifikovat velmi konkretne kroky, ktore su nevyhnutne na uskutocnenie strategickej aktivity. Pracovny plan pomaha identifikovat KTORE konkretne kroky sa maju podniknut, KTO je zodpovedny za ich realizaciu, KEDY sa podniknu, a KOLKO to bude stat. Pracovne plany ponukaju pocetne vyhody medzi inymi aj: pomahaju udrzat zameranie na konkretne ulohy, ktore su potrebne na dosiahnutie vasich strategickych akcii, poskytuju mechanizmus na rozdelenie uloh medzi clenmi skupiny, ked je to relevantne, umoznuju vam odhadnut naklady navrhnutej aktivity, a poskytuju casovy harmonogram vasho postupu. Pracovne plany nie su prisne zavazne. Mali by byt dostatocne flexibilne, aby zohladnili nepredvidane okolnosti a aby sa sami dokazali voci tymto okolnostiam modifikovat. Na dalsej strane nasleduje vzorovy pracovny plan na ustanovenie nezavisleho programu na monitorovanie vody. VZOR PRACOVNEHO PLANU Stanovenie ciela: Na ziskanie dodatocnych informacii o kvalite pitnej vody v komunite. Strategicka aktivita c. 1: UStanovit nezavisly program monitorovania vody. Uloha Kedy Kto Kolko Stretnutie zainteresovanych 1. februar osob Stanovenie parametrov na 15. februar testy Zistenie noriem pre 15. februar pitnu vodu Vyzva verejnosti 1. Marec na odber vzoriek vody Vyhodnotenie a vyber 21. marec miest na odoberanie vzoriek Urcenie technickeho vybavenia 1. april a materialu potrebnych pre testovanie kvality vody Ziskanie financii na 15. april uskutocnenie testov Nakup vybavenia a materialu 1. maj Uskutocnenie programu 1 maj monitorovania Ziskanie vysledkov 15. maj Zverejnenie vysledkov 1 jun Vyhodnotenie programu 1 jul Pokracovanie programu 1. januar Vysvetlenie skupinoveho cvicenia c. 7 Tvorba pracovneho planu a identifikacia potrieb vycviku v buducnosti. Na zaklade zoznamu akcii zameranych na eliminaciu prekazok informovanosti (pocas posledneho skupinoveho cvicenia) vypracujte pracovny plan pre kazdu z uvedenych akcii. Pamatajte pri tom, ze pracovny plan obsahuje zoznam toho, co musi byt urobene (ulohy), kedy to musi byt hotove (casovy harmnonogram) a kto ma prevziat zodpovednost za vykonanie tychto uloh. Navrhnuta procedura pre tvorbu pracovneho planu je zacat s jednou navrhnutou akciou a potom urobit brainstorm na vsetky mozne ulohy vyplyvajuce z uskutocnenia tejto akcie. Dalej, prezrite zoznam uloh v ich chronologickom poradi a umiestnite datumy vedla kazdej ulohy. Nakoniec rozdelte pravomoci. Pravomoci mozu byt rozdelene jednym alebo viacerym ludom alebo aj komisiam. Po vytvoreni pracovneho planu identifikujte dodatocny vycvik alebo zdroje potrebne na uskutocnenie zvolenej akcie. Vyplnte tuto informaciu do vhodneho priestoru na pracovnom liste. Okrem toho, na prilozeny pracovny list uvedte aj ciel tykajuci sa eliminacie prekazok informovanosti, ktory ste si stanovili pocas predchadzajuceho sedenia. PRACONY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE C. 7 Pracovny plan pre eliminaciu prekazok v informovanosti. PREKAZKA:___________________________________________________ Ciel Akcia c.1: uloha kedy kto kolko Potrebny Vycvik/Zdroje Akcia c. 2 uloha kedy kto kolko Potrebny Vycvik/Zdroje Akcia c. 3 uloha kedy kto kolko Potrebny Vycvik/Zdroje Akcia c. 4 uloha kedy kto kolko MONITORING A VYHODNOCOVANIE Informacie sa dalej vyuzivaju pri monitoringu zivotneho prostredia vo faze monitorovacej a vyhodnocovacej. Monitoring je proces sledovania niecoho co je pre vas dolezite. Monitoring poskytuje iste dolezite informacie potrebne pre efektivne rozhodovanie alebo riesenia problemu. Monitoring je obvzlast dolezity v dvoch aspektoch manazmentu zivotneho prostredia: 1. monitoring prirodnych zdrojov a vseobecne zivotneho prostredia, ktore nas obklopuje. Tymto monitoringom zistujeme aky dopad ma nasa cinnost na zivotne prostredie a ako mozeme chranit prirodne zdroje a zvysovat kvalitu zivotneho prostredia pre prospech sucasnych a buducich generacii. 2. Monitoring cinnosti organizacii, ktore sme vytvorili s cielom uvidiet ci dosahuju ciele a vysledky, pre ktore boli vytvorene a ak je to nutne, modifikovat ich, aby boli viac efektivnejsie. Monitoring podmienok zivotneho prostredia Monitoring zivotneho prostredia a prirodnych zdrojov sa vykonava z niekolkych pricin. - aby sa stanovili sucasne podmienky kvality zivotneho prostredia (vzduch, voda, poda). Tieto data vam vyppovedaju o existujucich podmienkach v roznych oblastiach, z ktorych niektore budu viac, ine menej ovplyvnene cinnostou cloveka. Ak by sa nasli oblasti s prirodzenymi podmienkami mozu sa monitoringom ziskat informacie o prirodzenom stave vzduchu, vody a pody pred vplyvmi ludskej cinnosti, napriklad horsky potok v porovnani s velkou znecistenou riekou. - aby sa stanovil dopad na zivotne prostredie sposobeny specifickou aktivitou alebo vypustanim odpadu. Na priklad by sa dalo predpovedat, ze isty stupen vypustania do rieky nebude mat ziaden meratelny dopad na riecnu faunu a floru. Je mozne uskutocnit monitoring (benthic) organizmov nad aj pod miestom vypustania a porovnania, aby sa zistilo, ci tato predpoved je naozaj pravdiva. Samozrejme, vypustanie by bolo tiez v tom istom case monitorovane, aby sa potvrdili alebo vyvratili predpodklady na ktorych bola predpoved zalozena a to ci sa sa do rieky vypusta povolena uroven. - aby sa zistilo, ci celkove ciele a ulohy boli splnene a aby sa urcili dlhodobe trendy v kvalite vody. Na priklad sa pravidelne odoberu vzorky vody v case, ked sa vo vode kupe verejnost, aby sa urcilo, ci hladiny bakterii a virusov su v ramci normy. Dalsim prikladom je monitorovanie koncentracii fosforu v jazerach pocas niekolkych rokov, aby sa urcilo, ci erozia a vypustanie odpadu v povodi sposobuju predcasne starnutie (eutrofikaciu) jazier. Z informacie ziskanej prostrednictvom monitoringu by sa dalo uzavriet, ze iste oblasti su dost blizko prirodzenym podmienkam a mali by zostat v takom stave zachovane.Bolo by mozne ustanovit program na posilnenie konzervacie tychto oblasti stanovenim noriem na vypustanie odpadu a niektore aktivity v povodi. Tiez by sa mohlo zistit, ze znizenie kvality vody je horsie nez si to bezne uvedomujeme. Mohli by sa prijat zakony a eventuelne zahajit programy sanacie a cistenia tejto oblasti, aby sa zastavili tieto aktivity alebo aspon upravili v zmysle znizenia najnegativnejsich dopadov. V konstrukcii pocitacovych modelov riek a atmosfery, ked ide o predpoved dopadu nejakeho znecistenia na kvalitu vody a vzduchu je imperativom monitorovat pozadovane data niekolko krat. Po prve, monitoring sa pouziva na kalibraciu modelu, t.j. na konstrukciu modelu, ktory bude pracovat v znamych podmienkach znecistovania a pozna kvalitu vody v rieke postihnutej vypustanim. Takto vytvoreny model sa pouziva potom na predpovedanie toho, aka kvalita vody (t.j. obsah rozpusteneho kyslika) bude pod niekolkycmi miestami vypustania odpadu. Tento model sa potom overuje vlastnym monitorovanim podmienok rieky pod tymtito miestami vypustania. Ak sa model vyznamne myli, musi sa rekalibrovat, potom opat overit v cyklickom procese az do nadubudnutia istej miery istoty o predikovacej schopnosti modelu. Monitoring sa da robit aj s trochou vyskumnej prace a trochou sedliackeho rozumu. Napriklad da sa vytvorit suhrn informacii o priemysle, aby sa stanovilo ake suroviny sa pouzivaju pre priemyselne spracovanie a ake su ich produkty. Z tejto informacie sa extrapolaciou da rozumne odhadnut ake druhy znecistujucich latok (polutantov) sa mozu nachadzat v miestach vypustania odpadu. Z tejto informacie, sa da vytvorit monitorovaci program zamerany na zhromazdovanie dat o kvalite vody a stanovit ktore znecistujuce latky by mal priemysel monitorovat pri ich vypustani. Bolo by to zaroven podmienkou udelenia povolenia na vypustanie odpadu. Monitoringom k zefektivneniu organizacie Akakolvek environmentalna organizacia alebo urad zivotneho prostredia moze zlepsit svoju efektivnost prostrednictvom monitoringu, ktory meria a overuje skutocnu vykonnost oproti cielom a ocakavaniam tak, ze nedostatky sa daju napravit a efektivnost sa zlepsi. Ked tvorime monitorovaci program organizacie je potrebne sa spytat niekolko otazok. Co chcem dosiahnut monitorovanim organizacie? - Po prve, chceme vediet, ci aktivity, ktore sme naplanovali boli aj zrealizovane. - Po druhe, chceme vediet, ci nasa administrativa a ine casti organizacie dobre funguju. Ako mozeme efektivne monitorovat? Aby sme efektivne monitorovali, musi sa nasa organizacia pravidelne zaoberat nasimi aktivitami, projektami a programami. Takyto system bude mat svoje "vstupy" umoznujuce tym, ktori budu monitorovat vidiet co funguje a co nie. Napriklad, porovnanim realnych vydavkov k rozpoctu alebo splnenych uloh voci pracovnemu planu. Organizacia sa rozhodne pre monitoring z konkretnych dovodov. Niektore druhy kontroly, ako financny monitoring sa uskutocnia rutinnym sposobom, monitorovanie inych cinnosti sa upravi podla charakteru cinnosti alebo danej aktivity ci programu. MONITORING SA MENI PODLA DRUHU A DLZKY - Monitoring sa uskutocnuje pocas celeho obdobia potrebneho na dosiahnute uloh a nie len na konci ulohy alebo cinnosti, ked je prilis neskoro napravit akekolvek omyly. - Monitoring typu ano/nie urcuje len to, ci dana uloha bola splnena. Tento druh monitoringu sa moze casto vyskytnut, zaberie relativne malo casu a moze byt vykonavany personalom. Napriklad je mozne lahko zistit ci bolo instalovane zariadenie na kontrolu znecistenia alebo ci vsetky inspekcne aktivity planovane na dany mesiac sa aj uskutocnili. - Kontinualny monitoring vyhodnocuje kvalitu ulohy, ktora sa plni. Tento typ monitoringu umoznuje organizacii v pripade potreby urobit okamzite zmeny. - Monitoring na konci kazdej ulohy meria efektivnost a kvalitu vykonanej prace. Toto umoznuje organizacii vyhodnotit vklad tejto cinnosti (alebo programu) pre celkove ciele organizacie. Tiez pomaha urobit nevyhnutne zmeny potrebne na odstranenie nedostatkov programu pre buducnost. NIEKTORE PRINCIPY MONITORINGU Odhodlanie personalu: Ak ti, ktori plnia alebo su zodpovedni za urcite ulohy (alebo aktivity programu) sa zucastnuju na planovani monitoringu, budu akceptovat potrebu monitoringu a urobia zmeny este pred vstupom kontrolora. Takyto monitoring motivuje k lepsim vykonom. Porozumenie na strane personalu: Ked personal organizacie vidi, ze zmyslom monitoringu je zlepsit celkovu vykonnost organizacie a nie hodnotit pracu jednotlivca, tak to zvysi ich pochopenie voci systemu monitorovania. Ked monitoring demonstruje potrebu napravy daneho programu alebo cinnosti, naprava sa musi zamerat na ulohu a nie na zainteresovanych jednotlivcov. Samozrejme, nedostatocna alebo nekvalitna praca zo strany pracovnika sa musi tiez sledovat a primerane napravit. Monitoring je zbytocny ak organizacia nevyuzije vysledky monitoringu na uskutocnenie zmien. O vsetkych informaciach zhromazdenych prostrednictvom monitoringu musia byt informovani ti, ktori tie informacie potrebuju. Na strane organizacie aj jej pracovnikov musi byz odohodlanie uskutocnovat zmeny navrhnute monitoringom. V niektorych pripadoch su potrebne personalne zmeny, aby sa poistil vykon opatreni zameranych na zlepsenie. VYHODNOTENIE VASHO SYSTEMU MONITOROVANIA Aby ste mohli vyhodnotit vas system monitoringu organizacie, mali by ste si polozit tieto otazky: Aky system pouziva vasa organizacia na monitorovanie kvality prace? Monitorujete programy, rozpocet a vykonnost jednotlivych pracovnikov? Ako to robite? Ste si vedomi o akychkolvek konfliktoch, ktore by mohli byt v rozpore alebo sposobit tazkosti monitoringu? Napriklad, poznate manazera v danej oblasti, ktory poklada ochranu isteho programu a personalu na tom programe pracujuceho pred kritikou za svoju prvotnu ulohu? Do akej miery ovplyvnuju externe faktory vysu schopnost zahajit a realizovat efektivne monitorovanie projektu alebo programu? ZAKLADNE KROKY PRI MONITORINGU Krok 1 SKUSKA PLANOV A ULOH Specifikujte ciele a ulohy Identifikujte rozpocet zameranie pracovneho planu Identifikujte organizacne opatrenia Zdroje nutne pre realizaciu monitoringu Folia 39.2 (a) Krok 2 PREHLAD EXISTUJUCICH INFORMACNYCH SYSTEMOV Ktore informacie su v sucasnosti zozbieravane? Kto ziskava tieto informacie a ako su vyuzivane? Existuje system realizacie zmien vychadzajucich z dat ziskanych monitoringom? Krok 3 STANOVENIE INFORMACNYCH POTRIEB Kto potrebuje aky druh informacii? Kedy a za akym ucelom ich potrebuju? Ake mnozstvo informacii potrebuju na rozhdnutie? Je system monitoringu dostatocn flexibilny voci tymto potrebam? Krok 4 TVORBA A ZAHAJENIE SYSTEMU MONITORINGU specifikujte mnozstvo, frekvenciu a tok informacii v organizacii Rozdelte zodpovednost za rozne monitorovacie funkcie vcetne celkovej zodpovednosti Zabezpecte si odhodlanie k uskotcneniu Stanovte si formalny system spatnej vazby na vyhodnotenie a pouzite vysledky monitoringu Zabezpecte zuctovatelnost/zodpovednost Krok 5 PROCES OPAKOVANIA A KONTROLY Stanovte mechanizmus periodickej kontroly a zlepsovania systemu monitorovania Zabezpecte si prilezitost pre formalne a neformalne pripomienkovanie hodnot a efektivnosti systemu monitorovania - v celej strukture vasej organizacie VYHODNOTENIE - POJMY A DEFINICIE CO JE VYHODNOTENIE? 1. Je to integalna sucast manazmentu projektov. Jeho ucelom je: - identifikovat este pocas realizacie projektu jeho slabosti, prednosti, a relevantnost k miestnym podmienkam. - Posudit dopad projektu na zivot clenov komunity. - Analyzovat vysledky a vyuzit skusenosti pochadzajupce z neho pre buduce projekty a planovanie programov, cinnosti a strategii pre zivotne prostredie. 2. Je to nastroj manazmentu orientovany na ciny, ktory pozitivne prispieva k zlepseniu cinnosti orgnaizacie a jej planovania do buducnosti. 3. Je to porovnanie skutocnych efektov projektu s planom. Vyhodnotenie moze byt kontinualne (formativne) a zaverecne (sumativne). Kontinualne vyhodnotenie je analyza pocas realizacie projektu. Kontinualne vyhodnotenie je uzitocne pre poskytnutie priebeznych informacii pre manazment projektov a strategickych planovacov. Umozni im posudit a ak treba doplnit strategie, ciele, institucionalne dohody ovplyvnujuce projekt pocas jeho realizacie. Niekto poklada vyhodnotenie za nastroj manazmentu, niekto druhy za nastroj poznania pre vsetkych zucastnenych na projekte. Moze sa tiez pouzit pre vyskum. Pre vsetkych manazerov a zucastnenych ludi na projektoch je dolezite spoznat prinos vyhodnotenia a systematicky ho vyuzivat. NIEKTORE MODELY VYHODNOTENIA PROGRAMU MODEL DORAZ Vyhodnotenie zamerane na ciel Vyhodnotenie by malo posudit napredovanie a efektivnost inovacii v procese vyuky Vyhodnotenie zamerane na rozhodovanie Vyhodnotenie by malo zabezpecit inteligetne rozhodnutie Odpovedajuce vyhodnotenie Vyhodnotenie by malo popisat program a hodnotove perspektivy klucovych osob Vyskum vyhodnotenie Vyhodnotenie by sa malo zamerat na vysvetlenie nasledkov, identifikaciu pricin a zovseobecnenia o efektivnosti programu Vyhodnotenie bez stanoveneho ciela Vyhodnotenie by malo posudit vysledky programu vychadzajuc z kriteri mimo koncpetualneho ramca programu, hlavne do miery do ktorej je vyhovene realnym potrebam. Vyhodnotenie typu obahjca-protivnik Vyhodnotenie by sa malo odvodit z argumentacie, ktora je v protiklade alebo kontrastuje s povodnym nazorom. Vyhodnotenie orientovane na vyuzitie Vyhodnotenie by malo byt strukturovane s cielom maximalizacie vyuzitia jeho zisteni konkretnymi uzivatelmi. PRACOVNY LIST PRE SKUPINOVE CVICENIE c.8 Monitorovanie zmien a vyhodnotenie Instrukcie: Vpiste odpoved do kazdeho policka s otazkou. Co ste sa naucili na tomto seminari? Ktora vec, ktoru ste sa naucili alebo na ktorej ste splupracovali na tomto seminari bola pre vas najhodnotnejsia? Co by ste chceli najviac zmenit? Ako vyuzijete v buducnosti to co ste sa tu naucili? VYUZITIE INFORMACII PRE EFEKTIVNEJSI ENVIRONMENTALNY MANAZMENT Dom techniky, Kosice 13. 1. - 16. 1. 1993 Zaverecny dotaznik 1. Naucili ste sa pocas tohto seminara ______vela ______priemerne _____velmi malo 2. Doporucite svojim kolegom zucastnit sa tohto seminara? _____ano _______nie _____nie som si isty Prosim, uvedte typy osob, ktore by z tohto seminara mali osoh. 3. Oslovil tento seminar Vase ocakavania a potreby? ____ano _____nie _____nie som si isty 4. Mal ste dostatok casu plnit zadane ulohy? ____dostatok _____prilis malo ____prilis vela 5. Bolo miesto uskotcnenia seminara vyhovujuce potrebam ucastnikov? ______idealne ____dobre _____ zle ____velmi zle 6. Boli pre Vas pracovne materialy vhodne a uzitocne? _____ano ____do urcitej miery ______vobec nie 7. Co sa Vam na seminari najviac pacilo? 8. Co sa Vam najviac nepacilo? 9. Co by ste chceli zmenit na tomto seminari? 10. Videli by ste zmysel uskutocnit takyto seminar o 3-6 mesiacov? 11. Aky typ seminara by ste v buducnosti uprednostnili? 12. Pripomienky a navrhy: Za vyplnenie dotaznika Vam dakujeme PRILOHY 1. Zoznam ucastnikov 2. Informacny Profil (Suhrn zdrojov informacii o faktorch zivotneho prostredia na uzemi Kosic a okolia) 3. Pavla Stancikova: Data o zivotnom prostredi a pristup k nim. 4. Hunter - Bowmanova: Environmentalne reformy v postkomunistickych krajinach strednej Europy: Od velkych nadeji k tvrdej realite. 5. Povodie rieky Hornad 6. Pripadova studia: Rieka Deerfield. Navrat na publikaciu VYUZIVANIE INFORMACII PRE EFEKTIVNY MANAZMENT ZIVOTNEHO PROSTREDIA