Navrat na publikaciu MONITORING SKLADOK ODPADU 5. Doporucenia pre doplnenie platnej legislativy V ramci pripravy podkladov pre toto "Metodicke odporucenie", pocas diskusii odbornikov na pracovnom seminari a po nom, ako aj vo faze finalneho spracovania, vyplynuli niektore navrhy legislativnych zmien ci doplneni, ktore by, podla autorov a spoluautorov tohoto dokumentu, priniesli nove pozitivne prvky do problematiky prieskumu a monitoring skladok. Zavedenim tychto zmien by sa preklenuli niekore nejednoznacnosti v platnych pravnych predpisov a zvysila by sa ucinnost monitorovania kontaminacie podzemnej vody vplyvom skladok. Navrhovane zmeny prislusnych pravnych predpisov mozu byt pribuzne k niektorymi navrhmi novelizacie, iniciovanych organmi statnej spravy ZP. 5.1. Zavedenie pojmu "zona vplyvu skladky". Sucasne pravne predpisy neriesia zhodnotenie kontaminacie podzemnej vody vplyvom skladky a z toho vyplyvajuce nasledne opatrenia jednoznacne. V pripade, ze by sa obsah alebo uroven sledovanych parametrov ziskanych odberom z monitorovacich objektov porovnaval s CSN 757111 - Pitna voda, viedlo by to prakticky k nutnosti kompletnej sanacie skoro vsetkych skladok a s tym spojenymi vysokymi nakladmi. V "Odporuceni SKZP na uplatnovanie ukazovatelov a normativov pre asanaciu znecistenej zeminy a podzemnych vod" (Vestnik MZP SR 1994/1), nie je stanovene, aku ma toto pravnu silu a tiez nie je v nom jednoznacne definovane, v ktorom pripade by sa malo pouzit toto odporucenie a kedy spominana CSN 757111. Naviac nie je pravne podchytena nutnost sledovat trend narastu (poklesu) kontaminacie podzemnych vod pri roznych monitorovacich objektoch a ake opatrenie treba uskutocnit, ked tento trend ma vyrazne narastajucu hodnotu, ci uz v priestorovom alebo casovom zmysle. Cela popisana skutocnost vedie k nejednotnemu a nejednoznacnemu pristupu jednotlivych firiem a riesitelov k predmetnym uloham a tiez k rozdielnemu posudzovaniu vysledkov monitorovania organmi statnej spravy ZP. Navrh riesenia: Vychodiskom z danej situacie moze byt zavedenie pojmu "zona vplyvu skladky". Plosny a vertikalny rozsah takejto zony bude predmetom navrhu riesitela, ktory tu-ktoru lokalitu riesi, prevadzkovatela skladky a bude odsuhlaseny uradmi ZP. Rozsah zony bude dany miestnymi hydrogeologickymi a inymi prirodnymi pomermi (moznost sirenia znecistenej podzemnej vody a s tym spojena hrozba kontaminacie zdrojov pitnej vody), demografickymi podmienkami (blizkost osidlenia), vlastnickymi vztahmi (moznost znecistenia pod a vody na pozemkoch inych vlastnikov), buducim planovanym vyuzitim okoliteho terenu a tiez rozsahom a typom skladky. Vysledky ziskane z monitorovacich objektov vo vnutri zony by boli zhodnocovane hlavne z hladiska trendu zmien kvality podzemnej vody a obsahy kontaminantov, ci inych parametrov by sluzili len na orientaciu prislusneho prevadzkovatela, ci kontrolneho organu (tzn., ze pri prekroceni stanovenych limitov, by sa nevyzadovala okamzita sanacia). Vysledky ziskane z monitorovacich objektov na hranici zony by sa vyhodnocovali uz z hladiska limitov platiacich pre pre pitnu vodu. Pri ich prekroceni vo vodarenskych uzemiach a ich bezprostrednej blizkosti vznika prevadzkovatelovi povinnost tento stav bez meskania nahlasit prislusnemu organu statnej spravy a podniknut nevyhnutne opatrenia. V uzemiach vodohospodarsky nevyuzivanych nahlasovacia povinnost vznika v pripade prekrocenia medznych limitov, ktore si vyzaduju osobitny zasah, ak existuje prevadzkove riziko migracie kontaminacie do okolia a tym moznost poskodenia zivotneho prostredia (Metodicky pokyn 130/92/I priloha 2). Z uvedeneho vyplyva, ze navrhujeme v tomto zmysle doplnit nariadenie vlady c.606/92 o pojem a definovanie "zona vplyvu skladky" a nedefinovat havariu v zmysle - 6 Vyhlasky MLVH SSR c. 23/77 Zb. v tejto zone. Vyuzit pre popisany navrh - 25 Zakona c.138/73 Zb., ktory umoznuje tento stav definovat osobitnym predpisom. 5.2. Zmenit formulaciu v nar.vlady c.606/92 tykajucu sa taxativneho stanovenia minimalneho poctu monitorovacich objektov v okoli skladky. V citovanom nariadeni sa vyzaduje, aby kazda skladka mala minimalne dva monitorovacie objekty situovane nad a pod nou v smere prudenia podzemnej vody. V tomto nariadeni sa uz ale nic nehovori o sposobe ich podrobnejsieho situovania (napr. do priepustnych vrstiev, alebo v pripade viacerych zvodnenych vrstiev do kazdej z nich, resp. ako sa zachovat v pripade hladiny podzemnej vody, ktora sa nachadza velmi hlboko a je velmi pravdepodobne, ze monitorovanim podzemnej vody na danom mieste nemozeme preukazat uniky kontaminatov zo skladky). Tento stav vedie na jednej strane k mechanickemu situovaniu monitorovacich objektov, ktore su takto casto neucinne a na strane druhej k minimalizacii poctu takychto objektov v zavislosti na dnes bezne zlej financnej situacii prevadzkovatela (vacsinou len dve sondy, cim je splneny zakonny narok). Navrh riesenia: Navrhujeme zmenit tuto cast v texte nariadenia vlady c.606/92 a to v nasledovne : Situovanie a pocet monitorovacich objektov navrhuje riesitel predmetnej lokality (skladky) a po ich schvaleni UZP su pre prevadzkovatela zavazne. 5.3. Odovzdavanie vysledkov monitoringu skladok prislusnym organom statnej spravy. V sucasnosti podla platnych pravnych predpisov je prevadzkovatel povinny monitorovat skladku v stanovenom rozsahu, ale jeho vysledky nie je povinny odovzdavat organom statnej spravy (musi ich uchovavat a na poziadanie tymto organom predlozit), okrem havarijneho stavu. To vedie k tomu, ze tieto organy nie su o pripadnych zmenach v trende narastu kontaminacie informovane a tiez informovanost ostatnych dotknutych subjektov je obmedzena , pretoze prevadzkovatel nie je povinny dat nahliadnut do zaznamov inym, ako su urcene organy. Sucasne nie je mozne niektore vysledky uceloveho monitorovania zahrnut do databanky celoplosneho monitoringu prirodneho prostredia Slovenska, ktory realizuje SHMU. Navrh riesenia: Legislativne zakotvit povinnost prevadzkovatela odovzdavat vyhodnotene vysledky monitorovania prislusnym statnym instituciam (UZP, resp. SHMU) minimalne raz rocne (samozrejme v pripade ohrozenia ZP bez meskania). 5.4. Zriadit fond na financovanie prieskumu, monitoringu a pripadnej sanacie skladok, u ktorych nie je znamy majitel, resp. majitelom je obec bez potrebnych financnych prostriedkov. Je znamy stav, ze k najrizikovejsim skladkam z hladiska moznej kontaminacie ZP patria skladky, ktore nemaju majitela ci prevadzkovatela. Tieto casto este stale sluzia ako divoke skladky a na ich prieskum, monitoring ci sanaciu nie su potrebne financne prostriedky. Je preto velmi dolezite tento stav v kratkom case riesit. Navrh riesenia: Zriadenie uvedeneho uceloveho fondu zo statnych prostriedkov a jeho postupne prerozdelovanie podla regionov a naliehavosti jednotlivych pripadov. 5.5. Zmenit v nar.vlady c.606/92 taxativne urcenu dobu 50 rokov pre ohranicenie monitoringu uzavretych skladok. Chemicko-biologicko-fyzikalne procesy v starych skladkach mozu mat velmi dlhu a nepravidelnu periodu zmien, ktore sa nemusia ukoncit po 50 rokoch. Aj v neskorsej dobe sa mozu stat opat potencialnym zdrojom rizika pre zivotne prostredie. Moze vsak dojst i k rychlej mineralizacii odpadu a monitorovanie dalsieho vplyvu bude zbytocne. Navrh riesenia: Upravit v predmetnom nariadeni ohranicenie doby monitorovania na zaklade vyjadrenia odbornej organizacie. Tato by podla vysledkov predoslych prac a monitorovania dala navrh na pripadne pokracovanie a rozsah monitoringu, resp. na jeho ukoncenie. Navrh by odsuhlasovali UZP. Navrat na publikaciu MONITORING SKLADOK ODPADU