Navrat na publikaciu MONITORING SKLADOK ODPADU 2.4. Navrh monitorovacieho systemu Po spracovani udajov z prieskumu prikroci riesitel k navrhu monitorovacieho systemu pre danu skladku. Jeho optimalnost bude priamo zavisla na stupni poznania hydrogeologickych pomerov lokality a hydrochemickych procesov v skladke, jej podlozi i vo zvodnenej vrstve. Pre novu skladku bude monitorovaci system pozostavat z mensieho poctu objektov. Aj frekvencia pozorovani moze byt nizka (stacilo by raz-dva razy rocne), pretoze ku kontaminacii podzemnej vody este nedoslo. O jej vzniku sa prevadzkovatel dozvie reakciou systemu vcasneho varovania. Optimalny by bol monitoring navrhnuty v dvoch rezimoch. Prvy by bol utlmeny rezim s nizkym poctom objektov a frekvenciou a malym poctom sledovanych parametrov. Tento rezim by bol platny do doby porusenia tesnosti skladky. Potom by bol uvedeny do platnosti "havarijny" rezim so zvysenymi poziadavkami. Tu by sa mohlo pristupit aj k vybudovaniu dalsich monitorovacich objektov. Monitorovaci system pre novu skladku je treba pokladat za otvoreny system. Rozsah monitorovacej siete pre staru skladku je vacsi. System obecne pozostava z urciteho poctu odbernych (meracich) objektov, vhodne situovanych. Rozhodujuca je hbka tychto objektov, ich material a konstrukcia. Podklady pre plosne a hbkove situovanie monitorovacich objektov a ich pocte poskytne analyza hydrogeologickych pomerov. Svoju ulohu tu zohrava aj povaha kontaminantov, ktore budu predmetom monitoringu. Objekty monitorovacieho systemu su zvycajne situovane na polpriamke s pociatkom na okraji skladky v smere prudenia podzemnej vody a podla prevladajuceho smeru mozu byt vytycene i dve ci tri taketo polpriamky. Pocet objektov na polpriamke zavisi od rychlosti prudenia, resp. sirenia kontaminacie. Tu okrem priepustnosti a sklonu hladiny podz.vody moze zohrat ulohu aj disperzia, sorbcia a povaha kontaminantov. Posledny objekt by mal byt situovany v dosahu meratelnej koncentracie, ktora sa dosiahne po realnom case. Podobne ako pri novej skladke, treba pokladat aj tento monitorovaci system za otvoreny. Hlbka objektov by mala byt taka, aby filtracna cast sondy bola umiestnena vo zvodnenej vrstve, v urovni predpokladaneho preferovaneho sirenia kontaminacie. Priemer objektu ma umoznovat odber dostatocneho mnozstva vody na potrebne stanovenia, rovnako aj zapustenie vhodneho vzorkovaca. Konstrukcia by nemala vniest do prirodneho prostredia dalsie cudzorode latky a material by mal byt z pohladu kontaminantov inertny. Filtracna cast musi mat dostatocnu priepustnost. Obsyp okolo filtracnej casti zabezpecuje, ze castice okolitych hornim nevniknu do sondy. Usek od terenu po uroven filtra je tesneny ilom alebo cementovou zmesou, aby do sondy nevnikala povrchova voda. Pre bezne podmienky vhodnym materialom je PVC alebo ocel - najlepsie antikorova. Perforacia by mala dosahovat 15-20%, vhodna je lisovana ci rezana. Vrtanie otvorov v terene sa nedoporucuje. Obsyp je najvhodnejsi z kremiteho piesku primeranej zrnitosti. Pozornost treba venovat i zahlaviu vrtov, ich oznaceniu, uzaverom a pod. Ved sa jedna o objekty, ktore maju byt funkcne desiatky rokov. Preto pri pouzitom materiali treba prihliadat aj na stanovenu zivotnost monitorovacich objektov. Pre pripady, ked sa ocakava monitorovanie kontaminacie ropnymi produktami, je potrebne pouzity material vrtov a tiez vrtny naterial ocistit parou, alebo inym vhodnym sposobom. To sa tyka aj vrtnej supravy a pouziteho naradia. Objekty monitorovacej siete maju byt po vystrojeni precistene a informacnou hydrodynamickou skuskou je potrebne ziskat udaje o vydatnosti objektov. Takto sa ziskaju podklady pre predpisanie sposobu vzorkovania. Podla casoveho planu z objektov monitirovacieho systemu bude odoberana podzemna voda na chemicky rozbor. Tu je dolezity sposob odberu, pouzite nadoby na prepravu vzoriek, ich spracovanie na mieste a v laboratoriu. Vysledok totiz moze vyvolat legislativne riadenie, investicie, pokuty a preto musi byt dodrzana zaruka kvality vysledku. Navrat na publikaciu MONITORING SKLADOK ODPADU