STRATEGICKY PLAN A ENVIRONMENTALNY MANAZMENT PROGRAM REDUKCIE POUZIVANIA TOXICKYCH LATOK A VZNIKU TOXICKYCH ODPADOV FIRMY POLAROIDPripadova studia REDUKCIA POUZIVANIA TOXICKYCH LATOK A VZNIKU TOXICKYCH ODPADOV VO FIRME POLAROID Koncom roku 1987 sa Harry Fatkin, riaditel pre otazky zdravia, bezpecnosti a zivotneho prostredia, oprel vo svojom kresle a hlboko zamyslel. Na jarnom zasadnuti akcionarov v r. 1987 Polaroid vyhlasil plan redukcie celkovych odpadov firmy o desat percent rocne na obdobie piatich rokov. No bolo jasne, ze su problemy s modelom redukcie pouzivania a odpadov toxickych latok (TUWR - Toxic Use and Waste Reduction) upraveneho z modelu Uradu pre technologiu a hodnotenie pri Kongrese (OTA - Office of Te chnology and Assessment). Podstatou OTA modelu bol pomer generovaneho odpadu a vyrobeneho produktu. Nebral do uvahy recyklaciu odpadov, ani nerozlisoval medzi stupnom toxicity odpadov. Vovnutri fy Polaroid panoval odpor voci TUWR programu. Fatkin vedel, ze ak ma TUWR ucinne fungovat, musel by najprv vyriesit problemy nedostatkov tohto modelu a vnutornej nespokojnosti. Fatkin takisto rozmyslal, aky postoj by mal Polaroid zaujat k navrhu zakona o redukcii pouzivania toxickych latok, ktory sa chystala predlozit verejna zaujmova skupina MassPIRG Valnemu Zhromazdeniu statu Massachusetts. Kedze Polaroid schvaloval redukciu pouzivania toxickych odpadov tym, ze upravil OTA model, Fatkin bol presvedceny, ze ak by teraz Polaroid nevystupil v prospech tohto navrhu zakona, firma by na verejnosti vyzerala pokrytecky. Naopak, ak by Polaroid tomuto navrhu zakona tlieskal, v ociach svojho odvetvia by mohol vyzerat "Pollyanna-icky". Vrcholove vedenie si slubovalo vela od TUWR programu. Fatkin bol tiez donho hlboko zabraty. Na zasadani panelu OTA povedal, ze ?????? chyba riadok textu (pozn. prekl.) schema: vid. manuaal KONTROLA ZNECISTOVANIA VERSUS REDUKCIA ODPADOV Kontrola znecistovania sa sustreduje na konecne (end-of-pipe) emisie a preto v podstate nevyzaduje zasadnejsie prerusenie vyrobnych procesov. Pri redukcii odpadov ide o znizenie alebo odstranenie znecistenia pri zdroji, co si vyzaduje pracu vo vyskume a vyvoji a zmeny surovin, procesov alebo produktov. Kazdy pristup moze byt nakladny, no kazdy inym sposobom. Zariadenia na kontrolu znecistenia predstavuju dodatocne naklady vo vyrobe, nie dodatocnu vyrobnu kapacitu. Mnohe z nich si vyzaduju velke pociatocne kapitalove vydaje a ich prevadzka je nakladna. Systemy orientovane na kontrolu sposobuju zvysenie nakladov na vyrobu, spracovanie a legalnu likvidaciu nebezpecnych odpadov. Navyse, dokonca i ked zberac odpadu likviduje odpad legalne, podla zakonov "Superfund" moze byt brany na zodpovednost, ak tento odpad konci na smetisku. (popis pravneho prostr edia vid v prilohe). Napr. Polaroidu vyrubili $400,000 za cinnost jednoho z jeho dodavatelov, ktory sfalzifikoval zaznamy zo spalovaca a mal do cinenia s divokou skladkou. (1) Rozhodnutie zaviest technologiu zavisi ciastocne na ekonomickych ukazovateloch vyrobku a casto zahrna uvahy vyrobne, financne a marketingove. Redukcia odpadov moze znamenat pozmenenie surovin potrebnych na vyrobu. To moze viest k zmene samotneho vyrobku, takze je tu dolezita analyza trhu. Tvorca odpadov by mal skontrolovat, kde pouziva chemikalie, v akych mnozstvach a kde vznika odpad, kde dochadza k priesakom, kde su odpadu vystaveni zamestnanci a kde dochadza k vyrobe nebezpecnych vyrobkov. Kazdy, kto generuje odpad, znasa narastajuce zdravotne naklady na svojich pracovnikov a naklady na ich invalidne poistenie. Avsak naklady na kontrolu znecistovania zahrnaju aj priestory, ktore treba vybudovat, prevadzkove naklady, zvysene vyrobne naklady a zadrzany predaj vyrobkov, ktore musia byt ztiahnute z trhu pre ich ekologicku zavadnost. Na druhej strane, naklady na redukciu odpadov su zahrnute v kapitalizacnych nakladoch a preto sa len tazko daju izolovat. Dokonca v dosledku zvysenej uc innosti a bezpecnosti mozu vyrobne naklady i poklesnut.
ZAKLADNE INFORMACIE O PODNIKU A JEHO ORGANIZACII Polaroid ma ustredie v Cambridge, stat Massachusetts a od r. 1937 navrhuje, vyraba a dava na trh fotoaparaty, filmy, polarizacne filtre, clony a chemicke, opticke a priemyselne vyrobky. V r. 1987 Polaroid vo svojich 15 zavodoch po celom svete "vyprodukoval tisice ton odpadov, vacsinu z tisicov chemikalii, ktore vznikli alebo boli pretvorene vo vyrobnych procesoch podniku." (2) Organizacna struktura Polaroidu je matricovita, deli sa na jednotlive divizie podla funkcnych a vyrobnych liniek. Kazd a divizia je samostatna, s jednou osobou, zodpovednou za podnikove funkcie. Ako hovori Fatkin:" Potrebujete ludi, ktori su napojeni na strukturu a rozvoj politiky.... no ktori su zaroven sucastou timu divizie, pretoze tam potrebuju mat vplyv." Divizia zdravotnych, bezpecnostnych a ekologickych otazok sa deli na pat oblasti: bezpecnost, toxikologia a priemyselna hygiena, ekologia, vztahy z vladou a matrica. System matrice Polaroidu vyzaduje, aby v kazdej divizii bol urceny niekto, kto bude mat na starost bezpecnost, a niekto, kto sa bude starat o zivotne prostredie. Tito ludia su podriadeni veducemu divizie a Fatkinovi. Ako Fatkin vysvetlil, bezpecnostny technik divizie bude "odo mna prijimat strategicke usmernenia v tejto oblasti, a le bude i podporovat riaditela .... pomahat mu pri vypracovavani planov redukcie odpadov a pri zavadzani cinnosti, pri ktorych vznika menej odpadov." Fatkinovym nadriadenym je viceprezident, ktoreho povinnostami su okrem ineho i...(chyba text - pozn.prekl.) ....Ekologicky riadiaci vybor. MacAllister Booth, prezident a riaditel Polaroidu je clenom riadiaceho vyboru, podobne ako i viceprezidenti pre vyrobu, vyskum a vyvoj, ludske zdroje, tajomnik a hlavny podnikovy pravnik. Riaditel pre vztahy s verejnostou a riaditel pre vyskum su tiez clenmi vyboru. Tato skupina pripravuje ekologicku politiku. Booth a hlavni riaditelia Polaroidu tvoria Riadiaci Vykonny Vybor, ktory ma na starost urcovanie celopodnikovych cielov a politiky.
REDUKCIA ODPADOV PRED TUWR: DIVIZIA CHEMICKYCH OPERACII POLAROIDU Od r. 1980 divizia chemickych operacii Polaroidu pokladala sama seba za uvedomelu v otazke redukcie odpadov. Tato divizia, ktora vyraba 60 az 70 syntetickych farbiv, ktore sa pouzivaju hlavne na okamzite vyvolavanie fotografii, uskutocnila projekty redukcie nakladov, ktore, ako sa zistilo, redukovali odpady. Tato divizia je najvacsim tvorcom odpadov v Polaroide, jej odpad predstavuje 2/3 celkoveho odpadu podniku. Kedze predtym neexistoval ziaden formalny system redukcie odpadov, divizia sa zao berala zmenami, ktore boli lahko realizovatelne a mali rychlu navratnost. Jeden ekologicky technik divizie Polaroidu sa vyjadril o vyhlaseni programu TUWR: Pre (chemicke operacie) to nebolo nic moc. To skor predtym (pred TUWR) sme mohli pracovat pohodlnym tempom. Neskumali sme kategorie a nepovedali, tak teraz sa pustime najprv do tych toxickejsich. Brali sme tie, ktore mali najlepsiu ekonomicku navratnost alebo sa dali najlahsie realizovat. Podnikovy program formalizoval (snahy o redukciu odpadov). Donutil nas pracovat trochu rychlejsie a pustit sa do toho. A realizacie bola o nieco rychlejsia, o malicko viac formalna. V divizii chemickych operacii vznikal trojaky odpad: emisie do ovzdusia, odpad do vody a tuhe a tekute odpady zozbierane v chemickom procese. Vacsina odpadu, o ktory sa jednalo, sa nachadzal v zozbieranom odpade a existovalo viacero sposobov jeho likvidacie. Najidealnejsim riesenim by bolo riesit odpad tam, kde vznika. Ak by tato moznost nebola schodna, potom by sa odpad mohol preniest a regenerovat v inom zariadeni Polaroidu. Poslednym moznym riesenim bolo posielat odpad mimo zavodu na spraco vanie inou firmou. Tato moznost bola najmenej preferovana, pretoze pri nej mal Polaroid mensiu kontrolu nad tym, co sa vlastne v konecnom dosledku s odpadom stane. Divizia iniciovala neformalne spravy o tvorbe a rieseni odpadov, ktore sa skumali na roznych urovniach. No az na koncorocne vykazy, nepisali sa ziadne oficialne spravy ani specificke chemicke vykazy. POLITIKA REDUKCIE ODPADOV V POLAROIDE V r. 1984 sa Fatkin stal clenom OTA poradneho organu (panel), ktory vypracoval studiu "Zasadna redukcia nebezpecnych odpadov: pre prevenciu znecistovania a priemyselnu ucinnost". Na panelovych zasadaniach Fatkin objavil problem redukcie odpadov. V r. 1985 zacal na zaklade toho, co sa dozvedel, obhajovat strategie redukcie odpadov v Polaroide. Fatkin si spomina: Dozvedel som sa vela o probleme redukcie odpadov, problemy s definiciami, narodne databazy, zaloby a proti-zaloby. Ako sme naberali tieto skusenosti pocas rokov 1984-1985, ja i ostatni sme s diviziami pracovali na strategiach, ktore by sa dali vypracovat vo veci redukcie odpadov. Povedal by som, ze od r. 1985 sme sa pokusali dosiahnut urcite spojenie a urcity zhodu. Pocas 18 mesacneho obdobia Fatkin predkladal temu redukcie odpadov na program rokovani riadiaceho vyboru pre otazky zdravia, bezpecnosti a zivotneho prostredia. Fatkin si spomina: Toho roku to bolo na programe asi 6 alebo 7 krat a iniciovalo to dialog o otazke redukcie odpadov. Tak bol vlastne stanoveny zaklad. Diskutovali sme s kazdym moznym v podniku, len aby sme sa presvedcili, ci spravne pocitujeme zavazok, smer i realizaciu. Boli tu kontroverzie; redukcia odpadov nie je kazdemu automaticky jasna, az kym sa tym nezacnete zaoberat. Mac (Booth) i riadiaci vybor v podstate prijali koncepciu toho, ze ohniskom nasho programu redukcie je to, co vznika v nasich procesoch. Napriek pokracujucemu dialogu o redukcii odpadov nebol formulovany ziaden program, Potom v r. 1986 vlastne dve udalosti prinutili Polaroid, aby sa otazka redukcie odpadov dostala do popredia. Po prve, EPA zmenila definiciu prchavych organickych zlucenin. Podla novej definicie Polaroid nedodrziaval predpisy. Po druhe, Greenpeace vytvoril okolo Polaroidu zlu publicitu. V sprave Greenpeace sa uvadzalo, ze "Polaroid vypusta do Bostonskeho pristavu denne viac toxickych chemikalii ako General Electric, Honeywell, Monsanto, Gillette, Mobil, Digital Equipment, General Motors a Hewlett-Packard dohromady." Bill Schwalm, riaditel ekologickych programov vo vyrobe Polaroidu si spomina, ako Greenpeace vesal plagaty na budovu firmy vo Waltham v Massachusetts, na ktorych hlasali, ze Polaroid je najvacsim znecistovatelom v state. "Vesali to na moste, priamo pred budovou na trase 128, takze to bolo vidiet z aut prechadzajucich popod most. Urcite nam to nepridalo na dobrom image." Na tento vyvoj reagoval Polaroid svojim rozhodnutim realizovat tie veci, ktore Fatkin neformalne presadzoval ... necitatelna kopia (pozn. prekl.) Polaroid zalozil svoj program redukcie odpadov na OTA modeli. Podla tohto modelu mali podniky uctovat generovane materialy pred ich spracovanim na konci procesu (end-of-pipe) a programy nemali byt limitovane sucasnym zakonnym statutom materialov. OTA model vychadzal z presvedcenia, ze firmy funguju podla nariadeni, ktore sa rychlo menia a ze v dosledku tychto zmien sa firmy casto dostanu do situacie, kedy nedodrziavaju pravidla. Fatkin povedal:" My sme vlastne chceli jedno, stanovit nas program redukcie odpadov tak, aby do urcitej miery predvidal buducnost a aby sme sa nemuseli potahovat pre definicie v nariadeniach." Podla OTA modelu mala redukcia odpadov vychadzat z vyrobnej jednotky. Takato definicia zarucuje skutocnu redukciu odpadov. V OTA sa uvadzalo:" Kazda statistika, ktora nedava do vztahu generovany odpad na vyrobenu jednotku moze deformovat skutocnost. Napr. spomalenim vyroby sa moze vytvarat menej toxickeho odpadu na celkovy objem, hoci odpad na jednotku vyroby ostava nezmeneny, alebo je dokonca vyssi." (3) Ciel OTA - 10% redukciu rocne pocas najblizsich piatich rokov prebral i Polaroid. Fatkin povedal: Rozhodli sme sa spojit vsetky tie kusky, ktore sme robili pocas predchadzajucich dvoch rokov do jedneho jasneho, verejne vyhlaseneho a zavazneho sposobu. Zdalo sa mi, ze mame moznosti pre redukciu odpadov, znacnu redukciu odpadov. OTA ponukla tychto 10% rocne pocas nasledujucich piatich rokov,tak sme sa na to pozreli a povedali si... jednoducho to berme. OTA program naznacuje, ze redukcia odpadov setri peniaze, pretoze menej odpadov znamena menej nakladov na prepravu, spracovanie, atd. Jim Ahearn, riaditel pre vyskum a vyvoj chemickych procesov povedal: Ked pouzijete menej latok, menej toho vyhodite. V dnesnej dobe uz zakupenie vacsiny materialov je lacnejsie ako ich zahodenie. Dostane 4 litre metanolu asi za 85 centov a ked ho chcete vyhodit, stoji vas to 1,20 dolara. Dokonca aj ked s nim nic nerobite, len ho jednoducho zoberiete a hodite do suda na odpad, svoje naklady viac ako zdvojnasobite. Predstavitelia Polaroidu vsak i nadalej tvrdili, ze ich TUWR program vychadzal z ekologie, nie z ekonomiky. Fatkin povedal: My sme prisli s ekologickou iniciativou. Ak sa sustredite len na ekonomiku, mozte kratkodobo robit nieco ekonomicky vyhodne. No z dlhodobeho hladiska nemusi byt to, co robite, ekonomicky dobre. Ak sledujete len take veci ako zavazky, zaoberate sa len s vecami, ktore su v sucasnosti regulovane. No ak sa v priebehu dvoch ci piatich rokov zmenia zasadne pravidla, mozte sa dostat do problemov. Ked rozmyslate nad redukciou odpadov, implicitne myslite na to, ze sa tym daju usetrit peniaze; vynosy sa zvysia, ucinnost sa zvysi. V podstate kupujete menej problemov, mate menej starosti. Ahearn ponukol inu perspektivu: Jednou zo spornych otazok, ktoru sme mali s Harry (Fatkinom) je, ze on chcel, aby tento program nebol nakazeny prizrakom penazi iducich z ruk do ruk. Ja ocakavam, ze (TUWR) usetri vela penazi a my znizime nase zavazky a zodpovednost. Budeme mat ludi, ktori budu rozmyslat o ekologickych dosledkoch novych programov a to ich povedie k tomu, ze budu robit veci, ktore by inak neboli spravili. VYHLASENIE Na vyrocnom stretnuti akcionarov v maji 1987 Booth vyhlasil TUWR program Polaroidu. Povedal, ze cielom TUWR je takmer vylucit toxicke emisie do zivotneho prostredia, do vzduchu, vody i pody, za najblizsich pat rokov. Okrem toho Booth zaviazal Polaroid k redukcii objemu vsetkych chemickych odpadov generovanych na jeden vyrobok o desat percent rocne pocas nasledujucich piatich rokov. Slubil, ze najme nezavisleho auditora, ktory vypracuje spravu o tom, ako podnik plni svoje ciele. Na zasadani akcionarov boli pritomne i skupiny aktivistov. Marco Kaltofen z Greenpeace vystupil a kritizoval Polaroid za tvorbu odpadu, hlavne toho odpadu, ktory ide do Bostonskeho pristavu. Kaltofen verejne obvinil Polaroid ako najhorsieho znecistovatela v state. "Uz je nacase, aby ste spravili nieco a starali sa aj o spolocnost," povedal Kaltofen. Tlac sa sustredila alebo na obchodne aspekty zasadania alebo na demonstrantov z Greenpeace. TUWR programu Polaroidu sa venovala len mala pozornost. REALIZACIA Matricova organizacna struktura Polaroidu dovolovala diviziam firmy rozhodnut o tom, ako a kolko odpadov budu redukovat tak, aby splnili plan 10% redukcie odpadov podla TUWR. Avsak aby sa tato redukcia zabezpecila, veduci divizii boli brani na zodpovednost podla vykazov podniku. Vo vykazoch boli uvedene a kategorizovane mnozstva pouzitych chemikalii a tieto boli hodnotene podla ich toxicity. V novembri 1987 Polaroid zacal formulovat kategorie odpadov - podla definicii toxicity - ktore pripravila divizia pre otazky zdravia, bezpecnosti a zivotneho prostredia. Okrem toho Polaroid pre kazdu po prvykrat pouzitu chemikaliu vyplnil harok toxicity. Harok udajov o bezpecnosti materialu (MSDS - Material Safety Data Sheet) sa vyzadoval pre vsetky chemikalie pouzite vo vyrobe a viedol sa pre kazdu chemikaliu podliehajucu zakonu SARA (Superfund Amendment and Reauthorization Act) (vid prilohu). V MSDS boli podrobne popisane fyzikalne vlastnosti kazdej chemikalie, jej potencialna skodlivost pre zdravie a metody spravneho zaobchadzania a likvidacie. Kategorie boli priradene podla roznych informacnych zdrojov - vlada, akademicke kruhy, vyskum. Na evidenciu a zodpovednost za chemikalie bola vypracovana schema trojstupnovej kategorizacie. Prvy stupen pozostaval z chemikalii, ktorych skutocne pouzitie sa malo redukovat; v druhej skupine boli chemikalie, pre ktore sa povolovala recyklacia na mieste; do tretej skupiny patrili chemikalie, ktore sa kohli regenerovat mimo zavodu. Ahearn povedal: Podla povodneho navrhu sme mali mat kategoriu chemikalii, ktore by sme vobec nepouzivali. To by bolo v poriadku, no zial jednou z chemikalii, ktore mali patrit do tejto skupiny bol Freon. Mam ventilaciu na Freon. V podnikovej jedalni su chladnicky, v ktorych je Freon. Divizia filmov ma mraznicky na Freon, v ktorych uchovava filmy. A nahrady Freonu su hrozne. Boli aj ine priklady materialov, na ktorych je podnik plne zavisly, takze pri ich zakaze by sme nemohli vobec fungovat. Redukovali by sme nas odpad presne na nulu, pretoze by sme prestali ako podnik existovat. Na otazku ako redukovat odpad bolo vela roznych nazorov. Fatkin vysvetlil: " Kategorizacna schema dava vedeniu vsade vo firme signaly, kde by sa mali v prvom rade snazit znizit odpady, ako by mali smerovat ich strategie nahrady a reformulacie a kde do tohto celkoveho obrazu zapada recyklacia." Ini manazeri v Polaroide boli skepticki: Ked Harry po prvykrat navrhol tento program, bola to v podstate dobra myslienka, ale nic viac. A podrobnosti boli prilis naivne. Program daval zmysel, ... no nie tym chlapikom, ktori robili na vyvoji procesov. Tento program, v jeho povodnej strukture by bol....neuspesny. PROBLEMY S MODELOM TUWR program Polaroidu vychadzal z OTA studie. OTA model sa sustredoval na mnozstvo produkovaneho odpadu, bez rozdielu toxicity a bez ohladu na to, ci sa odpadovy material recykluje alebo nie. Toto zameranie vychadzalo z koncepcie redukcie odpadu na jednotku vyroby, ktoru OTA zastavala." Na jednotku" je definovane ako pomer generovaneho odpadu (delenec) a poctu jednotiek vyroby (delitel). Tato jednotkova koncepcia nebrala do uvahy toxicitu pouzitych materialov. Delenec ostaval nezmeneny pri vysoko-toxickych, nizko-toxickych i netoxickych odpadoch. Okrem toho ostaval delenec nezmeneny aj pri recyklackii odpadu. Tento nedostatok modelu vytvaral negativny stimul pre vedenie Polaroidu: Kedze model kladol doraz vylucne na mnozstvo vytvoreneho odpadu, manazeri by neboli oceneni, a teda ani neboli nakloneni pouzivaniu menej toxickych materialov alebo recyklacii. Chemici, vyskumnici a technici v Polaroide sa trapili pri predstave, ze TUWR zakaze urcite chemikalie. Ahearn vysvetlil, ako bol tento problem v TUWR prekonany: Dali sme dokopy ludi,chemikov a chemickych technologov, ktori sa najviac zaujimali o tento program. Sami od seba vytvorili akysi ad hoc vybor, ktory daval Harrymu navrhy a hadal sa s nim. Povedal by som, ze vacsina z toho, co navrhovali, bola prijata, ci uz v takej alebo onakej forme. Na zaklade ich obav boli chemikalie preformulovane do piatich kategorii pocinajuc najvyssou toxicitou (1) a koncial nechemikaliami (napr. umela hmota, papier, veci na zahodenie) (5) a vyberovo sa pripisoval kredit recyklacii. V novej kategorizacii bol zachovany jednotkovy (per unit) koncept. Jeden manazer sa vyjadril: Zoberme si napr. ze odpad 3. kategorie v Divizii chemikalii je 10 libier na kilogram vyrobeneho farbiva. Ak chceme redukovat o desat percent, buduci rok sa to pokusim znizit minimalne na 9 libier odpadu na jednotku vyroby. Moze sa vsak stat, ze sa zmeni vyroba; moze dokonca natolko stupnut, ze stupne celkove mnozstvo ton odpadu, no pokial pojde dolu pomer na jednotku, bude to skutocna redukcia. Takze nebudeme penalizovani za nas rast alebo rozsirovanie vyroby. Kedze Booth slubil, ze celkovy odpad podniku klesne rocne o 10 %, niektori pracovnici predvidali narastajuce napatie medzi oddeleniami. Jeden povedal: Kazda prevadzkova divizia bude mat svoje vlastne ciele, ktore spolu budu tvorit tych 10%. Je dobre mozne, ze ak si pozrieme tento rok a zoberieme nejake priebezne spravy o plneni uloh, zistime, ze jedna divizia bude mat problemy splnit 10 %, no ina divizia zvladne i 15%, tak celopodnikovy ciel sa stale este splni. Viem si predstavit, ako si manazeri divizii telefonuju: "Ty kamosko mas problemy s plnenim planu,..... (necitatelna kopia - pozn. prekl.)
VNUTORNY ODPOR V ramci Polaroidu bolo viacero skupin, ktore TUWR program trapil. Chemici v Polaroide sa obavali, ze sa do kategorii zakazanych pouzivat dostanu zivotne dolezite chemikalie. Mali pocit, ze kategorizacia sa pouzila len na uspokojenie verejnosti. Ahearn si spomina: Uvodne kolo pri klasifikacii viedlo k mnohym sporom medzi chemikmi z praxe a Harrym a jeho ludmi. Harry kategorizoval chemikalie na zaklade ich prijimania zo strany verejnosti, co bolo dobre. Vlaste vacsina kategorizacie aj v tejto podobe zostala. V druhej kategorii je vela chemikalii, ktore neskodia ani ludom ani prostrediu. No ide tu o to, ako ich vnima verejnost a tento program sa tyka hlavne vnimania verejnosti. Ahearn vyvetluje hladisko chemikov: Chemici a chemicki technologovia v dnesnej dobe nemaju z chemikalii strach a mnohi ludia maju dnes o chemikaliach nazor, ktory chemikov znacne rozculuje. Vacsina chemikalii nie je obzvlast skodlivych. Vedeli ste, ze minuly rok priemysel v Spojenych statoch vypustil do povetria 100,000 ton metanolu? Vacsina chemikov by povedala: " No a co?" Chemici vedia, ake riziko pre zdravie predstavuje metanol a ze 100,000 ton za rok na takom uzemi ako su Spojene staty je ovela mensie mnozstvo ako mnozstvo, ktorevznika pri biologickom rozklade dreva v lese. Chemici, ktori pracovali s materialmi, ktore mali byt teraz podla TUWR redukovane, mali pocit, ze program obmedzuje ich vyskum a tvorivost. Ahearn to oznacil za zamenu bezpecnosti pre pracovnikov bezpecnostou pre zivotne prostredie. Z niektorymi chemikaliami sa zaobchadza lahsie a bezpecnejsie ako z inymi, no prave tieto chemikalie mozu byt toxickejsie. Povedal: Urcil som ton pre diviziu vyskumu, ked som povedal, ze nikdy nepouzijeme TUWR ako nahradu za nas vlastny technicky usudok. Su pripady, ked sme pri nejakych materialoch povedali, tento material by sa mal pouzit v kategorii tri, lebo robi to iste ako tento material v kategorii dva. No chemici nam povedali, vy ste sa zblaznili, pretoze tento v kategorii tri je o nieco menej toxicky, ale je to plyn a ovela tazsie sa s nim zaobchadza. Tento tu v kategorii dva je tekutina s nizkym tlakom pary a lahsie sa s nim zaobchadza, ale je toxickejsi. Preco by som mal pouzit plyn, ked mozem pouzit tekutinu? Hlavne ked aj tak budu obidva v procese znicene? Su urcite veci, ktore budeme robit, uplne rozumne a zodpovedne technicke riesenia, ktore su v priamom rozpore s tymto programom. Schwalm z divizie vyroby v Polaroide sa obaval, ze sa TUWR zavedie do praxe a nebudeme schopni realizovat nase dlhodobe priority, ako napr. dodrziavanie EPA. Hodnotil: Kym Harry obhajuje program redukcie pouzivania toxickych latok a vzniku toxickych odpadov, my, co sme vo fabrikach, na prevadzkach sa musime trapit s kazdodennymi starostami dodrziavania noriem a nariadeni. Su to konkurencne priority. Rozhodli sme sa, ze na splnenie nasho ciela dodrziavat predpisy potrebujeme na najblizsich pat rokov viac ako $40 milionovy kapitalovy program. A redukcia pouzivania toxickych latok a vzniku toxickeho odpadu predstavuje dalsich $10 milionov. Nas nazor za podnik je, ze to je pekna predstava. Mozme si stanovovat pekne ciele, no musime aj zabezpecit zdroje na ich realizaciu. Z dlhodobeho hladiska ma Harry pravdu, ze tam sa potrebujeme dostat. Zatial vsak musime drzat hlavu nad vodou. Celu situaciu zhorsovali monitorovacie agentury, ktore prisnejsie sledovali podniky, ktore nedodrziavali predpisy. Urad pre vodne zdroje v Massachusetts (MWRA - Massachusetts Water Resources Authority), agentura vytvorena na zaklade sudneho rozhodnutia o vycisteni Bostonskeho pristavu, mal na starost monitorovanie emisii do komunalneho odpadoveho systemu a jeho vod. Schwalm povedal: Prevadzkove divizie su zodpovedne nie len za to, aby dodrziavali svoje smernice ohladom nakladov a kvality, ale aj za vsetky pravne aspekty tykajuce sa ich divizie. Ak ste riaditelom zavodu, je vasou povinnostou zabezpecit, aby podnik dodrziaval nariadenia. MWRA povedali, ze zacnu davat pokuty. Povedali, ze Polaroid nedodrzuje nariadenia a ze MWRA proti tomu nieco podnikne. Vedenie minulo vela energie na to, aby si sadli s ludmi od MWRA a rozpravali im o zavadzani TUWR. Iny konflikt s TUWR vznikol ohladom toho, ze program sa zameriava na vyrobny proces. TUWR sa sustreduje na to, kolko odpadu vzniklo pocas procesu, vratane spracovaneho alebo recyklovaneho odpadu. Niektori veduci boli toho nazoru, ze program by sa mal zameriavat na emisie, alebo odpad, ktory odchadza z Polaroidu, ci uz na spracovanie alebo na vypustenie do prostredia. Argumentovali tym,ze "Preco mame byt brani na zodpovednost za odpad, ktory spracujeme u nas, alebo recyklujeme? Predsa tu ide o odpad, ktory opusta Polaroid?" Fatkin bol presvedceny, ze:" Ak sa pozerame len na konecny odpad, prichadzame o moznost podporit myslienku substitucie alebo reformulacie, aby bolo ucinku skodlivych latok vystavenych menej robotnikov a aby sa s nimi mohlo menej narabat." Aj veduci kontroly kvality sa vyjadrili k TUWR programu. Tvrdili, ze ak nahradime toxickejsie a preferovane materialy menej toxickymi chemikaliami, mozeme tym obetovat kvalitu vyrobkov Polaroidu. Pracovnici z vyskumu a vyvoja Polaroidu si mysleli, ze vrcholovy manazment ..! necitatelna kopia (pozn.prekl.) modifikovali rocne, aby nazbierali tu 10% rocnu redukciu odpadov. Tym by sa z ineho vyskumu odobrali casove kapacity. Veduci si takisto mysleli, ze povodnu 10% redukciu mozno lahko dosiahnut cez zrejme zmeny. Zatialco redukcia odpadov by sa spomalila az kym sa neprejavia prinosy designu noveho procesu, tak asi na stvrty alebo piaty rok. VYTVARANIE BAZY DAT Pri vytvarani databazy chcel Polaroid povodne zobrat udaje z r. 1986 ako porovnavaci zaklad pre vzniknuty odpad v nasledujucich rokoch. Avsak udaje z r. 1986 sa nedali presne rekonstruovat. Ked bolo koncom r. 1987 rozhodnute, ze sa budu pouzivat kategorie, chybali udaje zbierane za viacero mesiacov. Rozhodlo sa, ze sa zoberie r. 1988 ako zaklad, voci ktoremu budu porovnavane snahy veducich o redukciu odpadov. Niektori veduci zastavali nazor, ze s redukciou odpadov treba pockat az kym nevstupi v platnost TUWR program. Tym by mali cas ziskat kredit za vsetky redukcie odpadov. Ini veduci chceli konat v duchu programu a zacat redukovat odpady okamzite. Okrem toho sa niektori veduci obavali toho, ze Booth slubil zverejnit udaje o odpade, cim by sa dostali na verejnost i patentovane informacie. Ahearn povedal:" Pri kategoriach ide o to, ze je mozne zhrnut do jednej polozky celu hromadu roznych veci a nezverejnit tak tajne podnikove informacie. No je potrebne zamysliet sa nad tym, co zahodime a co pouzijeme." Fatkin bol povereny ulohou navrhnut databazu, ktora by bola neutralna z hladiska regulacii a ktora by obsahovala vsetky chemikalie. Bol presvedceny, ze by sa mali sledovat vsetky materialy a ze informacny kontrolny system by zjednodusil i pridal doveryhodnost akejkolvek reforme, ktoru Polaroid uskutocni. Ked sa pustil do systemov ekologickeho uctovnictva a vykaznictva, zistil, ze tam nie su ziadne kriteria. Neexistovala zhoda ohladom toho, aky ramec udajov, aky stupen ich presnosti a hlbky ma byt vykazovany. Kedze data sa zberali roznymi metodologiami, hodnota a uzitocnost kontroly takychto informacii by bola pre Polaroid obmedzena. Fatkin vedel, ze ak ma Polaroid zverejnovat vykazy, ktore by sa pouzivali v ramci podniku a ktorym by verejnost uverila, je potrebne vypracovat normy a kriteria dat. Ukazalo sa, ze snaha vypracovat databazu vsetkych pouzivanych chemikalii v Polaroide je mamutou ulohou. Tim Hawes o tom povedal:" Velka cast systemu, ktory sa zmenil su vsetky zaznamy, ktore vedieme. Pretoze si myslim, ze sme vyvinuli najobsaznejsi system ekologickeho uctovnictva a vykaznictva na celom svete." System ekologickeho uctovnictva a vykaznictva (EARS - Environmental Accounting and Reporting System) si vyziadal hodne casu na zber dat o mnozstve pouziteho odpadu, kolko z neho bolo vypusteneho do prostredia, atd. Jeden veduci o tejto snahe povedal:" Asi sme venovali ovela viac casu EARS ako samotnej redukcii odpadov." Iny veduci o programe povedal:" Ked sa prejdeme okolo tejto budovy, najdeme tu dve veci. Jednak tu najdeme ludi, ktori nevedeli o com ten program je, snad len velmi vseobecne. Potom tu najdeme ludi, ktori program poznaju, no myslia si o nom, ze je hlupy pre rozne dovody suvisiace s byrokraciou, papierovanim a uctovnictvom." NAVRH ZAKONA MASSPIRG Ked Polaroid konal, statny zakon bol na obzore. V lete 1987 bol vypracovany navrh zakona o redukcii pouzivania toxickych latok a MassPIRG ho planovali predlozit zakonodarcom v Massachusetts zaciatkom roku 1988. Na zaklade tohto zakona by sa vytvoril program, ktory by motivoval podniky v "Commonwealth" pouzivat menej toxinov a vytvorit poziadavky na vykaznictvo a planovanie, podla ktorych by podniky vykazovali mnozstvo, typ a konecne miesto urcenia toxickych latok, ktore pouzivaju. Tento zakon by formuloval aj plany na redukciu pouzivania tychto chemikalii. V ramci Ministerstva ekologickeho riadenia by sa tiez vytvoril Institut pre redukciu pouzivania toxickych latok. Tento institut by pomahal podnikom pri prijimani technickych rozhodnuti o redukcii pouzivania tychto latok. Na realizaciu redukcie pouzivania toxickych latok by bola podnikom poskytnuta technicka a financna pomoc vo forme uverov a danovych odpoctov. Okrem toho by mali organy statnej regulacie mandat vypracovat komplexnejsie metody inspekcie a donutit narusovatelov prakticky realizovat redukciu pouzivania toxickych latok. Pri presadzovani tohto mandatu by organom statnej regulacie pomahala akcna skupina vytvorena pri Generalnej prokurature. Podla tohto navrhu by sa rozsirili zakony o "prave vediet", takze obcania by mohli skumat pozadovane vykazy a plany, s vynimkou oblasti, na ktore sa vztahuje ochrana obchodneho tajomstva. Obcania by mohli ziadat inspekciu priestorov podniku a podavat peticie, ohladom latok, ktore by sa mali pripisat do zoznamu latok urcenych na postupne vyradenie. Fatkin nevedel, ako sa ma podnik postavit k tomuto navrhu zakona a svojim problemom s realizovanim ich vlastneho TUWR programu. Bol za tento zakon, no mal pocit, ze neobsahuje dostatocnu vladnu podporu alebo nepojednava o takych otazkach riadenia odpadov ako je uskladnovanie. Fatkin takisto vedel, ze este stale su v Polaroide skupiny, ktore spochybnuju TUWR program. No skupiny verejnych zaujmov ocakavali, ze Polaroid pozitivne zareaguje na navrh zakona a Polaroid nechcel dalsie negativne clanky v tlaci na temu odpadov. ZAKON O CISTEJ VODE (CWA - CLEAN WATER ACT), 1972 Zakon o cistej vode bol schvaleny v r. 1972 a predstavoval komplexnu federalnu regulaciu vsetkych zdrojov znecistenia vod a jeho cielom bolo eliminovat vypustanie znecistujucich latok do splavnych tokov do r. 1985. CWA stanovil limity pre vypustanie 129 znecistujucich latok. Kedze metody "end-of-pipe" casto viedli k tomu, ze odpad sa presuval k inemu mediu, kritici tvrdili, ze eliminaciu treba definovat ako eliminaciu od zdroja (redukcia odpadov). Podla OTA:" Pristroje na regulaciu znecistovania ovzdusia a vody vacsinou vytvaraju tuhy nebezpecny odpad, ktory ide na skladky a odtial casto presakuje do podzemnych vod." (2) Odpad, ktory podla zariadeni na regulaciu znecistovania je eliminovany, este stale existuje, i ked v inej forme a v skutocnosti vlastne eliminovany nie je. Preto jedinym sposobom eliminacie odpadov je pouzivanie menej skodlivych materialov vo vyrobnom procese. CWA stanovil, ze jedinym zakonnym sposobom vypustania odpadov je regulovane vypustanie. Boli dve skupiny legalneho vypustania odpadov. Prvy sa tykal vypustania odpadov priamo do povrchovych vod. Na zabezpecenie kvality vody SWA pozadoval povolenie pre zavody, ktore vypustali znecistujuce latky do vod v USA. Toto povolenie sa nazyvalo National Discharge Elimination System - statny system eliminacie vypustania odpadov. Druha skupina sa tykala vypustania odpadov do cisticiek v obecnom vlastnictve. Priame vypustanie bolo obmedzene maximalnym mnozstvom alebo kvalitou toxickych alebo konvencnych znecistujucich latok. Na toto vypustanie boli predspracovatelske normy. Podla CWA sa postupne zavadzali limity pre priame vypustanie. Prva faza mala byt ukoncena do r. 1977, ti, ktori mali dovolene vypustat odpady mali pouzivat "najlepsie realizovatelnu na trhu dostupnu kontrolnu technologiu". Druha faza mala byt ukoncena do r.1984 a v tej sa vyzadovalo od podnikov, aby pouzivali "najlepsiu dostupnu technologiu ekonomicky dosiahnutelnu" pre konvencne znecistujuce latky a "najlepsiu konvencnu technologiu kontroly znecistenia" pre toxicke znecistujuce latky. POZNAMKY 1. Office of Technology Assessment,Serious Reduction of Hazardous Waste:For Pollution Prevention and Industry Efficiency, sprava s.161 2. Ibid.,s.8
Navrat na publikaciu
|