Navrat na publikaciu ENVIRONMENTALNY MANAZMENT NA ZNIZENIE KONTAMINACIE POTRAVNEHO RETAZCA TAZKYMI KOVMI NA STREDNOM SPISI LEKCIE A CVICENIA P - 1 ZASADY DISKUSIE 1. Kazdy musi mat sancu povedat svoj nazor 2. Vazme si nazory inych - aj rozdielne od nasho (opacne) 3. Hovorme k veci, zretelne, zrozumitelne a strucne 4. Hovori vzdy iba jeden, neskacme si do reci 5. Pocuvame pozorne hovoriaceho 6. Nesnazme sa domnievat 7. Kazdy ma pravo na omyl, neutocme na seba 8. Riadiaci dikusie ma pravo zastavit radovravnych a povzbudit nesmelych 9. Vzdy s usmevom 10. Diskusia bude najplodnejsia, ak sa zapoji kazdy Tieto principy sluzia k tomu, aby diskusia bola konstruktivna, bez neplodnych rozporov a zbytocnych casovych strat. Od toho zavisi kvalita riesenia diskutovaneho problemu. P-2 BRAINSTORMING Je vynikajucou metodou, predtym uplatnovanou najma pri rieseni zlozitych technickych ci organizacnych problemov v roznych odvetviach priemyselneho menezmentu. Tato v doslovnom preklade burka mozgov je idealny kolektivny sposob ako dostat napady a myslienky z nasich hlav pri uvolnenej atmosfere. Ak dodrzite nasledovne zakladne pravidla brainstormingu, mozete si byt isty, ze sa dopracujete k potrebnym vysledkom bez toho, aby ste zabudli na nieco postatne a dolezite. Nebrante sa v ramci brainstormingu humoru ci zartovaniu, pretoze aj vdaka nim mozete dospiet k pre- kvapivym rieseniam. ZAKLADNE PRAVIDLA BRAINSTORMINGU * kazdemu musi byt zrozumitelny rieseny problem * odpovede (navrhy) formulovat maximalne strucne a vzdy zapisat * navrhy zasadne nekomentujeme, mnozstvo je dolezitejsie ako kvalita * neexistuje dobry alebo zly napad, kazdy je hodno spomenut * kazdy moze tazit z pedchadzajucich napadov * kazdy moze odovzdat slovo dalej ak nema co povedat * po vycerpani napadov zhodnotit zaznamenane navrhy podla zostavenych kriterii * vybrat z ohodnotenych navrhov (myslienok) najvhodnejsi navrh, alebo ich kombinaciu, pre najprijatelnejsie riesenie Vhodnou kombinaciou pri rieseni problemu je spojenie brainstormingu s mapou komunity. V nasom pripade pod komunitou budeme rozumiet obec alebo mesto, ktoreho problemy chceme riesit. Tym, ze si postupne zakreslime do mapy brainstormingom vybrane suvislosti a vplyvy posobiace na nasu komunitu (charakteristicke znaky regionu, prirodne hodnoty, ekonomicke aktivity, kvalita zivotneho prostredia, skladba obyvatelstva, jeho kulturne a spolocenske aktivity, vzajomne vazby...), ozrejmime si sposoby, moznosti a postupnost riesenia problemov. Pri praci s mapou komunity by mohli byt predmetom brainstormingu tieto otazky: * Ake su problemy vasej komunity ? * Ake su pozitiva vasej komunity? * Aki ludia ziju vo vasej komunite? * Kde a ako sa ludia stretavaju, kto ich informuje, ze sa nieco deje? * Aka je charakteristika zivotneho prostredia vo vasej komunite? * Aky mate, resp. chcete mat vplyv vo vasej komunite? * Ake su mocenske vztahy vo vasej komunite? * Ktory problem komunity treba prioritne riesit? * Akym sposobom a s kym chcete problem riesit? * Co este o komunite nevieme? * Co vsetko a akym sposobom musime este zistit? Prirodzene, ze spociatku nemusite poznat pozadie vsetkych problemov a vztahov vplyvajucich na komunitu, a preto mozete mapu postupne dopnat. Na jej vytvarnom i myslienkovom dotvarani by sa mali podielat vsetci clenovia skupiny pracujuci na rieseni problemu. C-1 Cvicenie MAPA KOMUNITY Zvolte si jednu obec alebo mesto vo svojom regione, o ktorom si myslite, ze prave jeho problemy su najzavaznejsie a vyzaduju okamzite riesenie. Vsetky vam zname suvislosti o vybranej komunite si zakreslite do tzv. mapy komunity, pomocou brainstormingu skuste najst odpovede na nasledujuce otazky: l. Ake su klady a zapory vybranej komunity? KLADY ZAPORY 2. Co vsetko vplyva na zivotne prostredie komunity? VNUTORNE VPLYVY VONKAJSIE VPLYVY 3. Aki ludia ziju v tejto komunite? Predstavte vasu komunitu na zaklade zakreslenych skutocnosti. P - 3 PREHLAD O STAVE ZNECISTENIA OVZDUSIA, VODY, PODY STREDNEHO SPISA Ciel: Informacia o stave znecistenia ovzdusia, vody, pody Stredneho Spisa tazkymi kovmi, fytotoxicite tazkych kovov, vyznamnych kontaminantov v oblasti Stredneho Spisa ako aj rozpracovanie minimalizacie prechodu tazkych kovov do rastlin s ohladom na zlepsenie kvality podnych vlastnosti ako aj vyberu plodin vhodnych pre pestovanie v kontaminovanej oblasti. 1. Charakteristika tazkych kovov v zlozkach ZP Pod pojmom tazke kovy rozumieme tie kovy, ktorych specificka hmotnost je vacsia ako 5 gramov na 1 cm3. Kontaminacia atmosfery, vody, pody tazkymi kovmi vyvolava obavu nielen preto, ze moze pozoruhodne znizit urodnost pod a produktivitu rastlin - hlavne polnohospodarskych nevyhnutnych pre vyzivu cloveka, zvierat, ale moze narusit prirodzenu skladbu fytocenoz. "Metalicky tlak" na biosferu, podmieneny hospodarskou cinnostou cloveka, moze vyvolat technogenne a geochemicke anomalie, hodnoty ktorych sa budu stale zvysovat podla toho ako bude rast intenzita hospodarskej cinnosti ludi. 2. Tazke kovy podla povodu - priemysel, energetika, tazba rudy a jej spracovanie - polnohospodarstvo - pesticidy, priemyselne hnojiva - ine zdroje - odpadove vody z upravanerskych a spracovatelskych zavodov, doprava a ine - mikroelementy, mikroelementy v nadbytku a ich toxicita. 3. Tazke kovy z antropogennej cinnosti a ich transportne cesty: ovzdusie - voda - poda a) atmosfera a jej vlastnosti - priestorove rozlozenie koncentracii SO2 ako dosledok cinnosti exhalacnych zdrojov ZB Rudnany a Kovohuty Krompachy - bilancia imisii, vysvetlenie rovnice bilancie imisii (Qi) - suchy a mokry spad, depozicia b) vody - pohyb tazkych kovov vo vodach - kumulacia v sedimentoch dna a vodnych zivocichoch Dnove sedimenty Ruzinskej priehrady, Hg v Ruzinskej priehrade - toxicita vybranych tazkych kovov vo vztahu k rybam a vodnym zivocichom c) pody - definicia pody, poda ako zdroj vyzivy - vplyv exhalatov na pody (acidifikacia, alkalizacia a metalizacia) - vplyv vlastnosti pody na kumulaciu tazkych kovov (hodnota pH, vlhkost pody, vazba prvku v pode, adsorpcna schopnost pody) - indikacne a hranicne hodnoty Cd, Pb, Hg, Cr v podach - indikacne a hranicne hodnoty mikroelementov v podach - vymedzenie uzemia Spisa (podla obci) kde su zvysene obsahy Hg (vyssie ako 1 mg.kg-1 pody) a obsahy medi (vyssie ako 50 mg.kg-1 pody) - fytotoxicita tazkych kovov - indikacia znecistenia tazkymi kovmi a SO2 (citlivost plodin voci SO2) 4. Opatrenia na eliminaciu vplyvov tazkych kovov - poznanie stavu kontaminacie podneho fondu na Strednom Spisi - agrochemicke rozbory pod a ich vyuzitie pre optimalizacne opatrenia - organizacia polnohospodarskej vyroby v kontaminovanych oblastiach (agrotechnicke zasahy, vyber plodin) Co pestovat, ako podu obrabat, hnojit, zavlazovat 5. Ekonomicke aspekty intoxikacie pod, rastlin a zivocichov - skody (priame a nepriame) a ich vycislenie P - 4 TRANSPORTNE CESTY CUDZORODYCH LATOK DO POTRAVNYCH RETAZCOV Ciel: Objasnit transportne cesty cudzorodych latok do potravneho retazca a poskytnut argumentaciu zameranu na aktivne posobenie pre zlepsovanie kritickej situacie v zdravotne zavadnej a ohrozenej oblasti Stredny Spis. Obsahova struktura: A Cast poda - rastlina 1. Charakteristika cudzorodych latok v potravnom retazci Pod pojmom cudzorode latky rozumieme take latky, ktore nie su prirodzenou zlozkou potravy, vody, vzduchu, ani zivych rastlinnych ci zivocisnych organizmov. Zive organizmy sa pocas vyvoja prisposobili chemickemu zlozeniu prostredia. V poslednych desatrociach ludske aktivity (antropogenna cinnost) v honbe za hospodarskymi vysledkami, bez ohladu na negativne vysledky, sposobili vyrazne zmeny v zlozeni pody, vody i vzduchu. To vyvolava problemy v potravnom retazci a ohrozuje zdravotny stav obyvatelstva. Narusila sa jednota medzi zivymi organizmami a prostredim. 2. Cudzorode latky podla povodu Cudzorode latky sa do ludskeho organizmu mozu dostavat z roznych pramenov. Preto je ucelne ich rozdelit podla povodu. a) latky ako sucasti emisnej cinnosti priemyslu, energetiky, dopravy, metalurgie, chemickeho priemyslu a radioaktivnej kontaminacie b) latky ako sucasti chemizacie polnohospodarstva pesticidy, priemyselne hnojiva, chemizacia zivocisnej vyroby, c) latky z potravinarskej vyroby tzv. aditivne cudzorode latky uprava farby, rozne konzervacne latky, atd. d) odpady - "divoke skladky", vedlajsie produkty priemyslu, kaly cistiarni odpadovych vod (COV), odpady polnohospodarskej vyroby e) latky vznikajuce zo vzajomneho posobenia medzi prirodnymi latkami a cudzorodymi latkami (napr. nitrozaminy) f) mykotoxiny - toxicke latky ako produkty mikroskopickych hub a plesni Cudzorode latky neposobia na cloveka izolovane, ale v celom komplexe vzajomneho posobenia, pricom nasledky mozu byt pre cloveka nepredstavitelne. Ani v sucasnosti sa dosledne u nas neuplatnuje zasada (medzinarodne uznavana), podla ktorej naklady vynalozene na znizovanie rizik zo znecistovania zivotneho prostredia ma vzdy niest znecistovatel. 3. Ake su transportne cesty cudzorodych latok do ludskeho organizmu a) potravou b) vodou c) vzduchom 4. Urcujuce zdroje cudzorodych latok na Strednom Spisi. - Metalurgicky a tazobno-upravarensky komplex Kovohuty Krompachy - Zeleznorudne bane (ZB) Rudnany. 5. Kontaminacia krmovin a rastlinnych produktov na Strednom Spisi a) Zdrava vyziva sa zacina v pode. b) Kontaminacia krmovin a rastlinnych produktov: z pody - cast resorbovana z ovzdusia - cast neresorbovana Tuhe emisie podla platnych smernic (hygienickych) tzv. "prachy netoxicke" nemozu byt kriteriom pre ucinky na podu a vegetaciu (nerieseny problem). Ziada sa prehodnotenie (ako to uz bolo v pripade SO2). c) Biologicke testy rastlin ako dokaz toxicity uletov z Kovohut Krompachy 6. Moznosti znizovania negativnych ucinkov - opatrenia a) ekonomicke (hmotna zodpovednost za skody na rastlinnej vyrobe) b) legislativne (kontrolna cinnost) c) vychova k starostlivosti o zivotne prostredie B Cast rastlina - zviera 1. Citlivost zvierat na imisnu zataz so zameranim na Stredny Spis Z hospodarskych zvierat reaguju na imisnu zataz vacsinou ako prve vcely a to znizenim pocetnosti vcelstiev, az ich uplnym vyhynutim. Dalej je vyrazne postihovany hovadzi dobytok, ovce a lesna zver, pretoze prijimaju najvacsi podiel objemovych krmiv (travne porasty, seno, silaze a senaze). Mensie nebezpecie priemyslovych otrav z emisii hrozi osipanym a hydine, ktore su krmene prevazne obilninami a okopaninami (jacmen, zito, zemiaky...) a tie maju vplyvom emisii vacsinou iba znizenu vyzivnu hodnotu. 2. Nasledky negativneho posobenia imisnych spadov na zvierata Zvysene mnozstva emisnych spadov sa mozu prejavovat u chovanych zvierat vo viacerych smeroch. Najmarkantnejsie su vsak v tychto oblastiach: - produkcne straty * spomalena intenzita rastu a skratena dzka zivota zvierat * znizena produkcia masa, mlieka, medu... * zhorsene reprodukcne ukazovatele ( znizena plodnost, vyssia embrionalna umrtnost, znizena vitalita novonarodenych mladat) - zhorsenie zdravotneho stavu vacsiny zvierat * poskodenie dychacieho ustrojenstva (bronchitidy, zaprasenie pluc * poskodenie traviaceho traktu (negativne posobenie na zazivanie, mechanicke drazdenie, hnacky...) * poskodenie inych zivotne dolezitych organov (pecen, oblicky, reprodukcne funkcie...) Liecba intoxikacii z priemyselnych emisii je u hospodarskych zvierat problematicka az nemozna. - zhorsena kvalita potravin zivocisneho povodu Vysoke koncentracie tazkych kovov v krmivach i v ovzdusi sa nasledne prejavuju aj na ich vysokej koncentracii v zvieratami produkovanych potravinach. Tieto potraviny su potom nevhodne na ludsky konzum. 3. Moznosti eliminacie negativnych dopadov na zivocisnu vyrobu Prvym predpokladom na zlepsenie nepriaznivej situacie v emisne postihnutych oblastiach je eliminovat produkciu emisii z metalurgickych zavodov. Dalsie moznosti maju iba druhotny vyznam: * obmedzene vyuzivanie polnohospodarskych ploch, zmena struktury chovanych zvierat, eliminacia vstrebavania tazkych kovov, podavanie roznych antidot, uprava zlozenia krmnych davok * opatrenie legislativne a hospodarske ich uplatnenie nema plosny charakter a neriesi priciny, ale iba dosledky. C - 2a PRACOVNY LIST Nazov prace : Vyhodnotenie kontaminacie pod Stredneho Spisa tazkymi kovmi Motivacia : Pody na Strednom Spisi na rozdiel od pod v nekontaminovanom prostredi obsahuju nadlimitne mnozstva tazkych kovov ako nasledok emisnych vplyvov Kovohut Krompachy a Zelezorudnych bani Rudnany. Na rozdiel od nekontaminovanych pod /Nitra/, pody z Krompach a Rudnian davaju pozitivne hemicke reakcie na tazke kovy, ktore su sucastami ich exhalatov. Material a pomocky : skumane pody, skumavky, filtracny papier, filtracne lieviky, kadicky a chemikalie Pracovny postup : 1.Metodika odberu podnych vzoriek 2.Priprava vyluhov z troch porovnavanych pod/5 g pody do 20 ml destilovanej vody a prefiltrovat cez skladany filter do skumavky 3.Ziskane filtraty (z troch pod) pouzijeme na stanovenie tazkych kovov a) Stanovenie medi - zriedeny amoniak pridavany po kvapkach vytvara modru zrazeninu, ktora sa rozpusta v nadbytku amoniaku na modry roztok b) Stanovenie arzenu - roztok jodu (zlty) sa v neutralnom prostredi posobenim arzenitych soli odfarbuje c) Stanovenie ortute - roztok difenylkarbazidu (2 % alkoholicky) dava s ortutou modrofialove zafarbenie d) Stanovenie kadmia - roztok difenylkarbazidu s kadmiom dava ruzovo-cervene zafarbenie e) Stanovenie chromu - roztok alkalickeho hydroxidu s chromom dava sivo-zelenu zrazeninu, ktora sa v prebytku luhu rozpusta na zeleny roztok f) Stanovenie olova - roztok alkalickeho chromanu vyzraza olovo na zltu zrazeninu Z a v e r : Dosiahnute vysledky stanoveni porovname podla jednotlivych pod a vyhodnotime ich kontaminaciu. C - 2 b PRACOVNY LIST Zistenie obsahu medi vo vode rieky Hornad Odberove miesta : 1 Cingov, nad chatovou osadou 2 Spisska Nova Ves, pod mestom, pri cisticke odpadovych vod 3 Vyustenie Rudnanskeho potoka 4 Krompachy, pod mestom, pri cisticke odpadovych vod | Miesto | Obsah medi | Trieda cistoty | | | mg/L Cu | vody | | | 1 | | | | 2 | | | | 3 | | | | 4 | | | T - 1. Zisteny obsah medi v Hornade a jeho porovnanie s normou pre povrchovu vodu. | voda | obsah medi | | | povrchova | I. trieda do 0.02 mg/L Cu | | | II. trieda do 0.05 mg/L Cu | | | III. trieda do 0.1 mg/L Cu | | | IV. trieda do 0.2 mg/L Cu | | | V. trieda vyse 0.2 mg/L Cu | | | pitna | medzna hodnota 0.1 mg/L Cu | T - 2. Obsah medi podla noriem pre povrchovu vodu (CSN 75 7221) a pitnu vodu (CSN 75 7111). mapka 3: Mapka znecistenia rieky Hornad tazkymi kovmi ...vid. manual P - 5 ZDRAVOTNE RIZIKA OBYVATELOV EXPONOVANYCH TAZKYMI KOVMI Ciel : Hodnotenie vplyvu tazkych kovov na zdravie vseobecne a konkretne z exhalacnych zdrojov na Strednom Spisi. I.1 Co je zdravie ? Zdravie je pojem viacrozmerny. Jeho zakladnymi zlozkami su : - fyzikalna, - socialna, - zlozka postoja a spravania sa Chapeme ho ako proces dynamicky, v ktorom zdravie a choroba predstavuju krajne polohy kontinualneho spektra. I.2 Co vsetko ovplyvnuje zdravie ? Zaciatok vacsiny chorob je potrebne hladat v naruseni vzajomneho vztahu medzi ludskym organizmom a prostredim, v kto- rom clovek zije. Podstatu choroby tvoria vedecke fakty o etiologii a patogeneze, ktorymi mozno vysvetlit vznik a rozvoj chorob. I.3 Ako vplyva zivotne prostredie (ZP) na zdravie ? Zivotne a pracovne prostredie ovplyvnuje zdravotny stav cca 20 % v jeho zakladnych zlozkach - ovzdusi - vode - pode - pozivatinach. Zdravotny stav obyvatelov ovplyvnuju v roznom zastupeni faktory: - fyzikalne, - chemicke, - biologicke, - psychosocialne. I.4 Ktora skupina faktorov ZP ma z hladiska negativneho posobenia na zdravie najvyraznejsi vplyv ? Je to skupina chemickych faktorov, t.j. anorganickych a organickych latok, ktore vznikaju v dosledku antropogenneho znecistenia ZP, t.j. ludskej cinnosti. II.1 Vstup kovov do organizmu, transport, distribucia a vylucovanie (cast vseobecna) Za najdolezitejsie miesta vstupu do organizmu povazujeme - pluca - traviace ustrojenstvo - koza - placenta Transport sa uskutocnuje krvnou cestou. Vylucovanie - prevazne mocom, stolicou, vydychovanym vzduchom, potom, slinami, vlasmi, materskym mliekom. Tento biologicky material sa vyuziva na monitorovanie zataze obyvatelstva faktormi prostredia. II.2 Toxicita pre cloveka s prejavmi poskodenia organov (cast specificka) - ortut - arzen - med - zinok II.3 Ake su dosledky znecistenia Stredneho Spisa na zdravie obyvatelov ? (Nazorny Prehlad vysledkov studii sledovania zdravotneho stavu obyvatelov v sledovanej oblasti s odbornym vykladom.) Z doterajsich sledovani zdravotneho stavu obyvatelstva v tejto oblasti zavaznost znecistenia ZP jendoznacne potvrdzuje "zataz obyvatelstva kovmi" zvysenym obsahom kovov vo vlasoch, moci, krvi obyvatelov exponovanej oblasti. Vplyv znecisteneho ZP na Stredom Spisi mozno dat do suvisu predovsetkym so zvysenym vyskytom chorob dychacich ciest. III.1 Ako zmensovat zdravotne rizika Stredneho Spisa ? V oblasti nedobrovolnej expozicie rizikovym faktorom je potrebne : - sledovat rizikove faktory v ZP - zvazovat nove aktivity v oblasti V oblasti dobrovolnej expozicie rizikovym faktorom sposobu zivota a prace je potrebne ovplyvnovat tieto rizika : - vyzivou - pohybovou aktivitou - predchadzanim neziaducich navykov - uplatnovanim zasad psychickej hygieny III.2 Institucie, zaoberajuce sa kontaminaciou prostredia a jeho vplyvu na zdravie ludi vedecko - vyskumneho charakteru - Ustav preventivnej a klinickej mediciny (UPKM) - Narodne centrum podpory zdravia (NCPZ) - Ustav zdravotnej vychovy (UZV) - Ustavy hygieny a epidemiologie (UHE, SUHE, NUHE) praktickej realizacie siet ustavov hygieny a epidemiologie - Ustavy hygieny a epidemiologie v okresoch - Specializovane ustavy hygieny a epidemiologie v Kosiciach a Banskej Bystrici - Narodny ustav hygieny a epidemiologie v Bratislave C - 3 PRACOVNY LIST AKO ZIT V EXPONOVANEJ OBLASTI STREDNEHO SPISA ? Ucastnici kurzu budu samostatne pracovat v skupinach. Vypracuju navrhy podla predlozenych otazok - pokracovanie v mape komunity. Zvolia si svojich hovorcov, ktori budu interpretovat vypracovane navrhy. Ucastnici si navzajom budu jednotlive body navrhov oponovat a ciselne hodnotit - spravne = 3 body, - pripustne = 2 body - nespravne = 1 bod Sucet bodov bude vyjadrovat "hodnotenie priority" navrhov, t.j. vyber vhodnejsej alternativy. O T A Z K Y : 1. Charakterizujte o aky charakter znecistenia ide vo "Vasej lokalite" na Strednom Spisi ? 2. Ktore plodiny by ste v tejto oblasti pestovali a preco ? a) polne - - - b) zelenina - - - c) ovocie - - - 3. Ako a cim je mozne znizit prienik tazkych kovov z pody do rastlin ? 4. Ktore zvierata su odolnejsie voci tazkym kovom a odporucate ich chovat ? 5. Ktory vek cloveka je najrizikovejsi na Strednom Spisi ? 6. Ktorymi latkami potravy mozeme zvysovat obranyschopnost organizmu ? 7. Ktore pozivatiny by nemali chybat ani jeden den na stole ? 8. Ktore autochtonne pozivatiny exponovanej oblasti nedoporucuje- te konzumovat ? 9. Ktore negativne faktory zivotneho stylu odporucate vylucit ? - - - - 10. Ktore biopozitivne faktory zivotneho stylu odporucate realizovat ? - - - - 11. Hodnotenie P - 6 VYSTUPOVANIE NA VEREJNOSTI, vyuzivanie ziskanych udajov a informacii na argumentaciu Preco informovat verejnost ? - Oboznamit a vychovavat - Vyvolat zmenu chovania, ktora : * zlepsi zdravie * bude chranit prirodu * napomoze blahobytu ludi - Vyvolat zmenu v orientacii vyroby rastlinnych a zivocisnych produktov - Pre spolupracu na rieseni problemov a konfliktov Preco zapojit verejnost ? - Vybudovat doveru - Ziskat porozumenie pre problemy ludi - Zlepsit kvalitu rozhodnuti - Znizit naklady a oneskorenia Kto sa ma zapojit ? - Skupiny ludi, u ktorych je pravdepodobnost postihnutia - Skupiny ludi, ktori sa zrejme citia byt postihnuti - Ti, ktori mozu poskytnut informacie - Ti, ktori boli zapojeni do predchadzajucich pripadov - Ti, ktori by sa nahnevali, keby neboli zapojeni - Ti, ktorych by ste najmenej chceli zapojit - Ti, ktori mozu prispiet k rieseniu Urcenie zaujmu posluchacov - Zaujem o zdravie - Zaujem o zivotne prostredie - Zaujem o sposob zivota - Zaujem o udaje a informacie - Zaujem o proces/hodnoty - Zaujem o manazment ohrozenia - Esteticky zaujem Metody na zapojenie verejnosti - Brifingy - Spravy v tlaci - Verejne stretnutia - Informacna kancelaria - Poradenska komisia obcanov - Pod sirym nebom - Dotaznikove akcie - Prehlasenia - Od dveri k dveram - Seminare - Vystavy - Stretnutia malych skupin - Zoznam faktov - "Horuca" telefonna linka - Tlacove konferencie - Pracovne skupiny/Uderky Ako zapojit verejnost - Budte velmi aktivny - Zistite, kto by sa mal zapojit - Urcte, ake informacie sa pozaduju - Chapte hodnoty a zaujmy ludi - Stavajte na dovere a spolahlivosti POSOBENIE NA INYCH LUDI - CIELE Prvym krokom akehokolvek zamerneho posobenia na verejnosti je urcenie ciela. Ci uz ide o ochranu prostredia alebo o ochranu zdravia ludi v suvislosti so stavom zivotneho prostredia, plati, ze ked sa ma v prospech veci nieco urobit, vzdy musi byt jasne urcene, co konkretne bude konkretnym cielom. Aky konkretny vysledok by malo vase konanie priniest. Pokial maju vase zamery taky charakter, ze si vyzaduju jednanie s ludmi, musite si upresnit zakladny zamer podla nasledovnych doporuceni. Zakladnym predpokladom toho, aby vase posobenie na ineho cloveka, alebo skupinu ludi splnilo svoj ucel, je urcenie : - kto bude objektom posobenia - coho sa bude posobenie tykat - aky ucinok sa ma dosiahnut. Ide predovsetkym o nasledovne suvislosti : OBSAH - jadrom a vychodiskovym bodom je presne urcenie temy, problematiky, o ktorej bude rec. Dolezite su dve otazky : a) kolko samostatnych podotazok ma problematika, o ktorej chcete hovorit s ludmi, b) nakolko je tema, o ktorej budete hovorit vseobecna, abstraktna, nejasne urcena. Plati zasada, ze cim je presnejsie a konkretnejsie zvolena problematika a cim je menej clenena, tym skor bude posobenie uspesne. Cim je problematika vseobecnejsia, neprehladnejsia, zlozitejsia, tym je mensia pravdepodobnost, ze ludia posobenie inej osoby prijmu. UCINOK - predpokladany vplyv posobenia uzko suvisi s tym, s akym cielom sa pristupuje k jednaniu s inou osobou. Tu sa rozlisuju tieto typy cielov : - poskytnut niekomu informacie, informovat ho - ziskat od niekoho informacie - donutit niekoho, aby urobil to, co od neho chceme (rozkazy) - presvedcit niekoho o niecom, ziskat ho pre nieco, motivovat (cielom je zmena nazorov, postojov, konania) - spolocenska konverzacia Kazdy z tychto cielov si vyzaduje iny styl jednania. Preto musi byt urcene, co z uvedeneho bude vasim cielom. Tomu bude potrebne prisposobit svoje spravanie a sposob jednania s vybranou skupinou ludi. Z hladiska ovplyvnovania ludi sa rozlisuju nasledovne moznosti : - informovanie - predpoklada sa, ze samotne nove informacie pritiahnu pozornost ludi na istu problematiku, upozornia ich na nu, - vyvolanie zaujmu, uputanie pozornosti - zamerne zdoraznenie vyznamu problematiky s cielom pripravit ludi na to, aby jej sami venovali zvysenu pozornost. - presviedcanie, ziskavanie a motivovanie. V prvom pripade ide len o poskytovanie informacii, bez snahy o docielenie zmeny nazorov, alebo o vyvolanie mimoriadneho zaujmu. V druhom pripade ide o vyvolanie mimoriadneho zaujmu o problematiku bez snahy o to, aby k nej ludia pristupovali istym sposobom. V tretom pripade je cielom, aby s vyuzitim dostupnych informacii a po uputani pozornosti ludia zmenili svoj nazor na istu vec, zaujali voci nej ine postoje a zacali sa spravat inak. LUDIA - na presne urcenie, akeho okruhu ludi sa bude tykat posobenie, by malo nadviazat zistenie ich blizsich charakteristik suvisiacich s tym, co je cielom posobenia. V pripade, ze je cielom informovat niekoho, je potrebne vediet, co o danej veci uz vie. Ked je cielom pokusit sa ziskat ho pre nieco, je potrebne poznat jeho postoje a vztah k danej veci. Rovnako dolezite je poznat, ake ma kto postavenie a aky ma vplyv vo svojom prostredi. Hlavne v pripade ziskavania ludi pre nejake zmeny je velmi dolezite, ako na ne zareaguju ti, ktori maju najvyssie postavenie a vplyv (ostatni ludia ich uznavaju, vazia si ich). Tychto ludi zvyknu ostatni nasledovat, riadit sa ich prikladom. Preto staci v mnohych pripadoch presvedcit (ziskat) ich. Spravidla plati aj opak, pokial neziskate tychto ludi, posobenie na ostatnych je zbytocne - sami zmenu neprijmu. KLUCOVYM BODOM JE VZAJOMNA SUVISLOST VSETKYCH TROCH BODOV. Tema suvisi s vyberom ludi, na ktorych sa ma posobit. Z problemu (temy) a vyberu ludi vyplyva, aky ucinok sa ma dosiahnut. Zvoleny ucinok upresnuje vyber temy a jej pripravu. Sila ucinku posobenia tvori postupnost : informovat --> vyvolat zaujem --> presvedcit (ziskat, motivovat). a) Cim silnejsi ucinok sa ma dosiahnut, tym konkretnejsia a jednoduchsia by mala byt tema. b) Cim silnejsi ucinok sa ma dosiahnut, tym vacsi vyznam ma poznanie ludi, na ktorych sa ma posobit. PRIPRAVA KONKRETNEHO POSOBENIA Pouzivanie informacii ako argumentov pri presviedcani niekoho musi byt prisposobene konkretnej situacii, teda teme, ludom a ucinku, ktory sa ma dosiahnut. K tomu je potrebne : a) Mat dostatok platnych a uznavanych informacii o zvolenej problematike. Optimalne je opierat sa o vyskumne zistenia a ich vysvetlovanie znamymi a uznavynymi odbornikmi. POZOR ! Kazdy, kto chce nimi operovat, musi im rozumiet, musi ich vediet vysvetlit, alebo aspon doporucit, kde to vysvetlenie mozno najst ! b) Poznat teren, v ktorom bude posobenie prebiehat. To znamena poznat nazory a postoje ludi k danej problematike. Optimalnym sposobom poznavania terenu je jeho sondaz. Zatial, co zakladny objem spolahlivych informacii poskytuje prva cast manualu a celeho programu, sondaz svojho prostredia si musi urobit kazdy aktivista sam. Doporucovany je nasledovny postup : 1 - SONDAZ Cielom sondaze je zmapovat socialne prostredie, v ktorom ma posobenie prebiehat. Konkretne ide o zistenie urovne poznatkov o danej problematike a o postoje k nej, konkretizovane na jednotlive osoby alebo skupiny osob. Sondaz mozno ralizovat dvojakym sposobom : skryte (nenapadne, maskovane), alebo otvorene, t.j. bez snahy zakryvat svoje zamery. a) Nenapadna sondaz sa uskutocnuje : - vyhladavanim prilezitosti, v ktorych ludia sami spontanne hovoria o danej problematike, vyjadruju svoje nazory na nu. Moze ist o nahodne rozhovory. - vytvaranim prilezitosti, aby ludia vyjadrovali svoje nazory na danu vec nenapadnymi otazkami. Oboma sposobmi (mozno ich vyuzivat spolu) ziskane informacie je potrebne zaznamenavat (v mensej lokalite staci si ich pamatat) tak, aby sa na ich zaklade dal vytvorit systematicky obraz o celej skupine ludi, na ktorych sa ma posobit. b) Otvorena sondaz sa uskutocnuje rozhovormi, alebo dotaznikmi, obsahujucimi otazky, ktore sa priamo pytaju na nazory a postoje ludi, alebo umoznuju zistit uroven ich informovanosti. Nezavisle na tom, ako sa sondaz uskutocnuje, plati zasada : CIELOM SONDAZE JE ZISTIT NAZORY INYCH BEZ TOHO, ABY SME ICH AKYMKOLVEK SPOSOBOM OVPLYVNOVALI. Pocas sondaze sa preto nesnazime ludi presviedcat, ziskavat, atd. Mohlo by to ovplyvnit ich postoj k nam a k problematike. Svoje nazory vyuzivame len ako prostriedok pre nadviazanie a udrziavanie rozhovoru. Nehadame sa s nikym, nehodnotime jeho nazory, ani to, ci o danej veci nieco vie. Vysledky sondaze sa spracuvaju aj z hladiska ludi (kto ake nazory zastava, co kto vie o danej problematike) aj z hladiska obsahu (co ludia vedia a co nie, ake nazory sa vyskytuju). To umoznuje vytvorit si obraz o tom, s kym sa bude mozne spojit, voci komu a s akymi nazormi bude potrebne "bojovat", atd. 2 - ROZHODNUTIE Po uskutocneni sondaze je mozne pristupit k samotnym aktivitam. Po presnom urceni temy (problematiky), sily ucinku a zosumarizovani poznatkov o ludoch je mozne pristupit k volbe konkretnej formy. Ked informovat, tak ako : prostrednictvom prednasky, schodze, osobnymi rozhovormi s jednotlivcami, po rodinach, pripravou plagatov, atd. Ktora z tychto moznosti je najlepsia vtedy, ked by bolo potrebne vyvolat hlbsi zaujem o zvolenu problematiku a ktora je najlepsia vtedy, ked je potrebne presviedcat ludi, ziskavat ich a motivovat. Az na tento krok nadvuzuje priprava konkretneho materialu a v ramci neho priprava argumentov. 3 - ARGUMENTY Po zvoleni konkretnej formy sa pristupuje k priprave jednania s inymi ludmi, resp. vystupenia na verejnosti. Pri zamere vyvolat zaujem o problematiku (teda nielen nezavazne informovat), ziskat ludi pre nove myslienky, alebo zmenit ich postoje a dlhorocne navyky, ma rozhodujucu ulohu priprava argumentov. - Argumentom je dovod, pre ktory by mali ludia, na ktorych sa snazime posobit, prijat iste informacie a riadit sa nimi. - Informacia sama nemusi byt argumentom. Nech by sme operovali akymikolvek hrozivymi udajmi o skodlivosti prostredia, nemusia vyvolat ziaden ohlas u ludi. Jednak ich nemusia chapat a jednak nemusia vediet, co by oni konkretne s tym mali (mohli) robit. To je potrebne vysvetlit uvedenim potrebnych okolnosti a usmernenim v hladani riesenia. V tom zohrava klucovu ulohu uvadzanie dovodov - argumentov. Pre konkretneho jednotlivca teda nemusi byt argumentom mnozstvo ortuti v prostredi, ale dovod, pre ktory by dany konkretny jednotlivec s tym mal nieco urobit. Tu sa spravidla posuva problem dalej, nakolko prijatie doporucenych zmien, napr. v stravovani prinasa viacere prakticke problemy, vratane problemov financnych. Aby ich konkretny clovek zacal riesit, aby sa na to vobec podujal, musi byt skutocne presvedceny, ze mu to prinesie skutocne vyhody, alebo ze je to jedina a nevyhnutna cesta jeho dalsieho zivota v danom prostredi. Jeho presviedcanie musi obsahovat argumenty poukazujuce na tieto okolnosti. Ak nie su dost presvedcive, ludia si ich vypocuju, ale nebudu sa nimi riadit. To znamena potrebu operovat dvomi druhmi argumentov, ktorymi su : - dovody upozornujuce na vaznost problemu - dovody poukazujuce na riesenie situacie. Dolezitu ulohu pritom zohravaju predovsetkym nasledovne okolnosti : a) doveryhodnost informacii a ludi, ktore ich siria, b) presviedcanie informatorov o vyzname problematiky, c) novost poznatkov a informacii, d) bezprostredna suvislost problematiky s potrebami a zaujmami konkretneho jednotlivca. Optimalnym je, ked je informatorom osoba, ktora disponuje doveryhodnymi a novymi informaciami, ktora je presvedcena o ich spravnosti a vyzname, ktora sama je doveryhodna pre ludi, s ktorymi bude jednat a ktora im dokaze veci z hladiska, z ich pohladu. 4 - OSOBNE ROZHOVORY Vyuzivame hlavne na sondaz a na ziskavanie ludi, motivovanie a presviedcanie. Poskytuju moznost : - okamzite reagovat na stanovisko partnera, - zistit si, v com vlastne on vidi problem, preco napr. povazuje iste snahy za zbytocne, - okamzite prisposobit posobenie, - vyuzivat osobny vplyv a osobne vztahy. Vsetky tieto okolnosti su vyhodami len vtedy, ked ich aktivista vie vyuzit, inak mozu posobit negativne. Pri ziskavani ludi je mozne ucinne vyuzit osobne vztahy. C - 4 a PRACOVNY LIST NENAPADNA SONDAZ Uvedte pat otazok, ktorymi by sa podla Vas dali najlepsie vyprovokovat ludia k tomu, aby zacali sami rozpravat o problemoch zivotneho prostredia tak, aby sa v tom prejavili ich nazory a postoje na tento problem : 1. .............................................................. .............................................................. 2. .............................................................. .............................................................. 3. .............................................................. .............................................................. 4. .............................................................. .............................................................. 5. .............................................................. .............................................................. C - 4 b PRACOVNY LIST ARGUMENTY Uvedte, ktore dovody najcastejsie uvadzaju vo vasom regione ti ludia, ktori odmietaju boj proti znecisteniu zivotneho prostredia : 1. .............................................................. .............................................................. 2. .............................................................. .............................................................. 3. .............................................................. .............................................................. Pokuste sa sformulovat voci kazdemu z nich aspon jeden protiargument : 1. .............................................................. .............................................................. 2. .............................................................. .............................................................. 3. .............................................................. .............................................................. P - 7 PRACA S MASMEDIAMI NARABANIE A VYUZIVANIE INFORMACII A ARGUMENTOV Vase informacie, nukane masmediam mozu verejnosti a samotej veci velmi pomoct. Ak vsak nedodrzite iste zasady, moze dojst k omylom a dezinformacii, ktora moze mat pre vas velmi neprijemne nasledky, preto nezabudnite: 1. Pouzivajte len informacie, ktore mate stopercentne overene a uvadzajte zdroj, odkial ste ich ziskali. 2. V pripade, ze neviete uviest zdroj, ci nie ste si celkom isty pravdivostou informacie, nebojte sa to na tlacovej besede povedat nahlas. Neberiete vtedy na seba zodpovednost, ani dosledky.<- 3. V pripade pisomnej informacie pre tlac, nezabudat, ze noviny miluju strucne, jasne informacie i argumenty. Cim kratsie, racionalnejsie napisane, tym vacsia sanca ze budu uverejnene. PRESVEDCOVACIE METODY, ZISKAVANIE PRIAZNIVCOV PRE ,,NASU" VEC Osobne, kamaratske kontakty s novinarmi su najlepsou cestou ako ich vtiahnut do problemov a zapalit ich pre vec. Ako sa s nimi zblizit? 1. Vacsina novinarov je velmi spolocenska, preto sa ich oplati pozvat aj na neformalne stretnutia, posedenia, kde nie su v casovom strese. Ak zistia, ze ste dobra a ferova partia, rad sa medzi vas vratia. 2. Spravne profesionalne ,,deformovany" novinar pri podobnych akciach pracovne nevypina. Vysvetlujte mu svoje aktivity a davajte mu tipy na clanky. Spravidla z nich mnohe vyuzije. UMENIE KOMUNIKOVAT NIEKOLKO RAD Ak chcete komunikovat s osobou, alebo skupinou osob, musite vytvorit atmosferu motivujucu vzajomny dialog. V tom pripade by ste vsak nemali zabudnut na: 1. Maximalna korektnost, zvyraznena nepredstieranym, uprimnym zaujmom o kontakt, ktoreho vysledkom by malo byt cosi uzitocne, konstruktivne. 2. Premyslenym oslovenim skupiny, ci osoby, vyvolat spatnu reakciu. Malo by ist o vyprovokavanie atmosfery nutiacej ku vzajomnej komunikacii formou otazok a odpovedi. 3. Nezabudat na adresnost a presnost otazok a odpovedi. Cim jasnejsia otazka, odpoved, tym je cas komunikacie efektivnejsie vyuzity. 4. Vyhybat sa len samym posudzovaniam a hodnoteniam. 5. Polemika je vitana, pokial ide o vyjasnenie si problemov a stanovisk s ostatnymi ludmi. Nedovolit, aby sa doslata ,,mimo veci". 6. Vcas a nie dodatocne reagovat na temu, otazku, problem, o ktorom sa hovori. 7. Vsimat si reakcie, chovanie osob, dava dobry signal o kvalite, ci zaujimavosti komunikacie. 8. Neskakat do reci. Robit tak len v pripade, ze sa odboci od temy. FORMA, OBSAH, PRIPRAVA POZVANKY 1. Pisomna forma nemusi byt pravidlom. Vyhovuje pri dlhodobejsej priprave tlacovej besedy. Pozvanie prostrednictvom telefonu volit len pri casovej tiesni, vyvolanej aktualnostou problemu ci udalosti. 2. Bezpodmienecne uviest miesto, den, cas konania tlacovej besedy. Nezabudnut na temu a plne meno organizacie! 3. Organizovanie tlacovych besied je mozne aj cez krajsku organizaciu Syndikatu novinarov v Kosiach, ktoremu sa vsak plati nie vysoky poplatok. UCINNE VZTAHY S OZNAMOVACIMI PROSTRIEDKAMI Zaujem o vase problemy, aktivity prebudte vlastnou iniciativou. Ponuknite spolupracu. Vyvarujte sa vsak nasledovnych chyb: 1. Neurazajte sa, ak vam sprava, ci clanok, ktory ponuknete v novinach, nevyjde. Skusajte to znovu a stale. 2. V pripade kritiky na vasu organizaciu, aktivity, pouzivajte pri pisani nasledneho svojho stanoviska do novin argumentacny, nie konfrontacny ton. 3. Nikdy nevyhlasujte, ze s tymi, ci onymi novinami uz nechcete spolupracovat. V buducnosti by sa vam to nemuselo vyplatit. 4. Nezavalujte noviny rozsiahlimi clankami. Idealne je kratke, caste spravodajstvo. V pripade rozsiahlejsieho materialu, jeho rozsah a obsah radsej konzultujte s redakciou. Usetrite si namahu. NAPADY AKO VYUZIVAT OZNAMOVACIE PROSTRIEDKY 1. Urobte si zoznam adries masmedii, s ktorymi chcete spolupracovat, aby ste ich mali stale k dispozicii. 2. Svoj postup voci novinam zvazte podla ich zamerania. Je rozdiel, ci sa kontaktujete s bulvarnou tlacou, serioznymi novinami, ci casopisom. S kazdym z nich sa da spolupracovat. Ak vsak nebudete vediet, s kym ,,mate tu cest", mozu vase informacie prekrutit. V zasade sa da spolupracovat so vsetkymi novinami. Nechcite vsak, aby vam senzaciechtive noviny a casopisy spracovali serioznu temu. Existuju vsak aj senzacne udalosti a tu ich treba vediet vyuzit. 3. Fotoreporteri radi robia zaujimave ,,dvojzmyselne" fotografie. Davajte si preto pozor, kde robite tlacovu besedu, ci nemate nahodou nad hlavou parohy ci iny nevhodny predmet. 4. Ratajte s tym, ze clanky do dennikov a inych masmedii je najlepsie dorucit niekolko dni predtym, ako sa podujatie kona. Hlavne tyzdenniky maju uzavierky tri i viac dni pred publikovanim. Je preto dobre ak poznate podobne poziadavky redakcii a respektujete ich. 5. Nenukajte tu istu temu na reportaz roznym novinam, pokial vam uz jedni noviny slubili, ze o udalosti reportaz napisu. V dennikoch a casopisoch to nemaju radi z dovodu konkurencie. Ratajte s tym. Niekolko uzitocnych rad ku komunikacii s oznamovacimi prostriedkami - Sprava na hlavickovom papieri organizacie - Na sprave je uvedeny datum, poznamka o okamzitom vydani, alebo o jej zdrzani v konkretnom dni - Nezabudnut na meno kontaktnej osoby, cislo telefonu, - Titulok spravy nie je velmi dolezity, vymyslia v redakcii - Prvy odstavec obsahuje, co, preco, kedy a kde... - Spravne napisane mena, tituly, nazov organizacie - Citovane odstavce dat autorizovat (precitajte tomu, kto ich povedal) - Minimalizujte obsah, piste bez zbytocnych slov - Vyhnite sa konaniu tlacovych besied v case, ked sa deje prisli vela udalosti - Zmestia sa novinari do miestnosti? - Obcerstvenie je vitane KONTROLNY ZOZNAM PRE CLANKY DO TLACE - Nezabudnut na vizualne pomocky (grafy, tabulky...) - Prehlasenia - nezabudnut na citaty kompetentnych osob. - Pripravit sa na predpokladane otazky, vypracovat si vopred mozne odpovede a podklady - Informacne materialy - prehlasenie do novin - informacie o vystupujucich - zoznam faktov - informacie o organizacii - dostatok kopii prehlasenia - Vitane reklamne materialy - Nezabudnut na privitanie, urcit za predsednickym stolom zasadaci poriadok, dat pred nich ich menovky - Nezaskodi vlastna fotodokumentacia - Mat po boku ludi, ktori mozu hovorit k otazkam podrobnejsie - Spravu pre nepritomne redakcie dorucit - Monitorujte si, co o vasej konferencii napisali v novinach INTERVIEW 1. Ak vas on niekto poziada, zvazte, ci ste na danu temu ochotni hovorit hned. Ak nie, radsej navrhnite iny termin stretnutia. 2. Zasadne ziadajte pred uverejnenim rozhovor autorizovat. Nesuhlaste, aby bol uverejneny bez toho, aby ste nevedeli, co je vami vysloveneho, na papieri. 3. Je mozna aj forma, ze odpovedate na vopred pripravene otazky. 4. Mali by ste vediet, pre ktore noviny redaktor rozhovor robi, ak ho nepoznate osobne, ziadajte od neho novinarsky preukaz. 5. Pokial to ide, odpovedajte strucne, jasne. Nezamotate sa do vlastnych slov. P-9 ZAPOJENIE VEREJNOSTI DO AKTIVIT Uz ste sa stretli vo svojej komunite s problemom, ktoremu miestni obyvatelia sice rozumeli, ale chybala im sebadovera, ze mozu vec ovplyvnit ci zmenit. Veci mame sancu zmenit, ak do ich riesenia zapojime co najviac ludi, vytvorime tlak zdola a dame verejnosti pocit zodpovednosti za chod veci vo vlastnej komunite. Preto je podstatny vyber problemu a okruh prvych oslovenych. Ak teda chceme, aby verejnost svoju moc pouzila, musi byt o probleme dokonale informovana a musi mat pocit, ze je to skutocne jej problem. Vdaka sondazi si vieme odpovedat na otazky : * Kto problemom trpi? * Kto problemom ziskava? * Kto su nasi spojenci? * V com je nasa sila? * Ake prekazky nas cakaju pri rieseni problemu? Ked si pozveme na zaklade odpovedi na predosle otazky nasich potencialnych spojencov, spolocne sa pokusime vybrat sposob riesenia problemu a oslovenia sirsej verejnosti. Davame pozor, aby sme sa sustredili na riesenie jedneho problemu a netriestili svoje sily v mnozstve nekoordinovanych aktivit. Pred verejnost treba predstupit s jasnymi a motivujucimi cielmi. Dbajme na pouzivanie lahko zrozumitelnych argumentov. Brainstormingom mozeme ziskat od zucastnenych aktivistov mnozstvo napadov riesenia problemu. Po ich zapisani, podrobime kontrolnym otazkam jednotlive navrhy ci vyhovuju kriteriam pre vyber riesenia problemu. Riesenie, ktore spna najviac kriterii by malo byt tym najvhodnejsim. Kriteria pre vyber riesenia problemu: 1. Dosiahnete tymto riesenim |Riesenie 1 |Riesenie 2 |Riesenie 3| skutocne zelpsenie zivotnych| | | | podmienok ludi? | | | | | 2. Dava riesenie ludom pocit| | | | vlastnej sily a moci? | | | | | 3. Meni riesenie rozlozenie| | | | moci? | | | | | 4. Ma riesenie zmysel? | | | | | 5. Ma riesenie sancu na| | | | uspech? | | | | | 6. Je riesenie vseobecnym| | | | zaujmom? | | | | | 7. Maju ludia na rieseni| | | | hlboky zaujem? | | | | | 8. Je riesenie lahko| | | | pochopitelne? | | | | | 9. Ma riesenie jasny terc? | | | | | 10 Ma riesenie jasny casovy| | | | harmonogram, ktory vam| | | | vyhovuje? | | | | 11 Nerozdeluje nahodou| | | | riesenie ludi? | | | | | 12 Je riesenie sucastou| | | | pripravy novych lidrov vasej| | | | organizacie? | | | | | 13 Pripravuje riesenie vasu| | | | organizaciu na dalsiu kampan? | | | | | 14 Zohladnuje riesenie| | | | financne potreby? | | | | 15 Umoznuje riesenie ziskanie| | | | financnych prostriedkov na| | | | jeho presadenie? | | | | 16 Je riesenie v sulade| | | | s vasimi hodnotami,| | | | predstavami a cielmi? | | | | Kontrolne otazky mozete doplnit, pripadne vypracovat si vlastne kriteria pre vyber riesenia. Po ziskani spojencov na svoju stranu, pridelime kazdemu ulohu kfv podla jeho schopnosti a pokusame sa spolocne oslovit ostatnu verejnost komunity. Na zistenie schopnosti jednotlivych aktivistov mozeme opat vyuzit brainstorming, aby sme tak dali sancu i tym menej smelym. Vhodnu formu vyberu oslovenia by uz mal obsahovat strategicky plan riesenia problemu - napr. osobne navstevy v domacnostiach, beseda, priama akcia, peticie, kampan ap. Je mimoriadne dolezite, aby sme sa pred stretnutim s verejnostou pripravili na rozne varianty jej reakcie, mozne otazky, rozne typy recnikov a ich zvladanie si vopred precvicili. Pri argumentacii nezabudajme na zasadu , aby sme oslovenych nerozdelovali. Radsej viackrat zopakujme z roznych pohladov to, co nas spaja. P - 10 ZISKAVANIE GRANTOV Z NADACII, PRIPRAVA PROJEKTOV Ziskavanie finacnych prostriedkov poziadanim niektorej z nadacii byva najcastejsou strategiou pri zabezpecovani potrebnych fondov na krytie aktivit mimovladnych organizacii a skupin. Nadacie su zriadovane ako mimovladne organizacie za ucelom podpory dobrocinnych aktivit. Financne su zabzepecovane jednotlivcami, alebo podnikmi. Kazda z nich ma svoje zvlastne zameranie a zaujmy, ktore financne podporuje. Pri ziadani financnej podpory od nadacie je dobre uskutocnit osem postupnych krokov : * prieskum vhodnej nadacie * vyskum poziadavok nadacie * nadviazanie kontaktu * stretnutie so zastupcom nadacie * priprava navrhu projektu * sledovanie projektu * spravy o postupe projektu * dalsie informovanie nadacie Krok 1 - Prieskum vhodnej nadacie Ak mate jasne ciele a velkost potreby financnych zdrojov, ktore nemozete ziskat inym sposobom, pristuote k skumaniu roznych nadacii z hladiska ich zaujmov a financnych moznosti. Nie vzdy budu mat nadacie, ktorych zaujmy su zhodne s cielmi vasho programu, dostatok prostriedkov na to, aby vam mohli plne vyhoviet. Preto je dobre najst viacero vhodnych nadacii a poziadat kazdu z nich o ciastocnu podporu vasho projetku. Zaujem maju aj medzinarodne nadacie podporovane darcami, alebo ich skupinami zo zahranicia. Nadacie kontaktujeme priamo listom, alebo telefonicky. Tiez mozete poziadat o pomoc pri kontakte alebo informaciu o kontaktnej osobe vacsiu mimovladnu organizaciu s podobnym zameranim ako je vas program. Niektore medzinarodne nadacie maju na Slovesnku sprostredkovatelov, ktori pomahaju pri kontaktoch s nadaciou a zastupuju ju v styku s mimovladnymi organizaciami a skupinami. Krok 2 - Vyskum poziadavok nadacie Po vytypovani vhodnych nadacii je nutne zistit, ake su ich dalsie specificke poziadavky, teda : - co maju zaujem financovat - na ake projekty poskytli prostriedky v minulosti - aka dlha je doba schvalovania projektov - ake su cykly financovania a dolezite terminy - ktore naklady je mozne uhradzat z prostriedkov nadacie - ake ma nadacia poziadavky na podavanie sprav - ake su dalsie poziadavky nadacie Pre lepsi prehlad v informaciach zistenych o nadaciach, ktore ste ziskali prieskumom a vyskumom, je vhodne si zaviest "List vyskumu nadacie". To vam v buducnosti ulahci orientaciu pri hladani nadacie chodnej pre financovanie vasich dalsich zamerov. List vyskumu nadacie Nazov (meno) nadacie : Adresa : Telefonne cislo : Cislo faxu : Kontaktna osoba : Sucasne aktiva : Celkove prostriedky poskytnute na projekty v minulom roku : Velkost rozsahu grantu : Zameranie a zaujmy nadacie : Obmedzenia a podmienky nadacie : Terminy predkladania ziadosti : Cas potrebny na schvalenie : Mena moznych rucitelov informovanych o vasej cinnosti : Predchadzajuce skusenosti s nadaciou : Krok 3 - Nadviazanie kontaktu s nadaciou Skor,ako poziadate nadaciu o kontakt a podporovanie vasho projektu, musite mat ujasnene ciele, ktore chcete dosiahnut a velkost potrebnej financnej pomoci na ich dosiahnutie, o ktoru chcete nadaciu poziadat. Az potom sa obratte na nadaciu telefonicky, alebo listom, aby ste zistili dalsie poziadavky nadacie, naznacili, ze mate v umysle poslat ziadost, pripadne dohodli osobny kontakt so zastupcom nadacie. Zaujem nadacie by ste mali uputat uz pri prvom kontakte, preto si dajte zalezat na jeho priprave. Ak sa kontaktujete pisomne, uvodny list by mal : - byt zrozumitelny, konkretny a strucny - byt osobny - tykat sa zaujmov a cielov nadacie - obsahovat mena clenov nadacie, ktori poznaju vasu organizaciu - mali by ste v nom poziadat o pokyny tykajuce sa podavania ziadosti o podporu. V ziadnom pripade neposielajte list neosobny, vo formularovej podobe. Za poskytnute informacie a odpoved sa nezabudnite podakovat. Krok 4 - Stretnutie so zastupcami nadacie Pocas stretnutia so zastupcom nadacie budete mat moznost blizsie objasnit a vysvetlit svoje zamery, preto o stretnutie s nim poziadajte vzdy, ak je to aspon trochu mozne. Nadacia vas skor podpori, ak bude dokonale oboznamena s vasou doterajsou cinnostou i vasimi zamermi. Pocas stretnutia je vhodne uviest na co a aku pribliznu sumu budete ziadat. Na stretnutie sa dobre pripravte a nezabudnite na nom : - uviest ucel vasej navstevy a ziadosti o podporu - informovat o projekte, pre ktory ziadate podporu - poukazat na to, ako je projekt v sulade s charitativnymi cielmi nadacie - poukazat na prinos a cielene vysledky projektu - informovat o doterajsich skusenostiach a zrucnostiach vasej organizacie, ktore su zarukou dobrej realizacie projektu - uviest meno, kvalifikaciu a skusenosti veduceho projektu - opisat postup ako ste projekt planovali - navrhnut sposob informovania nadacie o postupe projektu a podavania sprav - poskytnut propagacny material o vasej organizacii Ak nadacia nema zaujem podporit vas projekt, alebo ho podpori len ciastocne, pokuste sa zistit informacie o inych nadaciach, ktore by mohli mat zaujem vas podporit. Krok 5 - Priprava navrhu projektu Niektore nadacie maju svoje tlaciva, podla ktorych musite vyplnit navrh vasho projetku. Takyto navrh najcastejsie musi obsahovat : - zakladnu informaciu : meno organizacie, adresu, cislo telefonu a faxu, cislo uctu, meno veduceho projektu - zhrnutie projektu s uvedenim celkovych nakladov, dzky trvania projektu a vyskou pozadovanej podpory - opis organizacie, jej poslanie, zamery, doterajsie uspechy - objasnenie problemu a vychodiskoveho stavu - ciele projektu - sposob dosiahnutia cielov - riesenia problemu - sposob kontroly uspesnosti projektu - rozpocet projektu Krok 6 - Sledovanie projektu V pripade, ze vas nadacia poziada o dalsie blizsie objasnenie navrhu projektu, zabezpecte vcasnu odpoved a potrebnu dokumentaciu upresnenia projektu, ako aj dalsie potrebne materialy. Krok 7 - Spravy o postupe projektu V pripade, ze nadacia schvali vas projekt a financne vas podpori, nezabudnite podakovat oficialnym listom. Dbajte, aby ste nadaciu informovali nacas o postupe projektu a najma o cerpani poskytnutych financnych prostriedkov. V ziadnom pripade nesmiete pouzit prostriedky na ine vydaje, nez ako bolo uvedene v schvalenom projekte. Ak ste niektore polozky v rozpocte zle odhadli, radsej poziadajte nadaciu o povolenie zmeny v rozpocte. Krok 8 - Dalsie informovanie nadacie Dalsie spravy o pokracovani v projekte posielajte aj ked nie ste o to formalne poziadani. Je vhodne, ak nadaciu informujete o vasich dalsich aktivitach, aj ked nesuvisia s projektom, ktory nadacia podporila. Mozno nadacia bude mat zaujem v buducnosti podporit vas aj v dalsich aktivitach. TVORBA ROZPOCTU Do rozpoctu patria vsetky prijmy a vydavky organizacie potrebne na jej prevadzku a zabezpecenie programov. Rozpocet je ekonomickym nastrojom na spracovanie vasich finyncnych prostriedkov a ich dobreho rozdelenia pri uskutocnovani vasich programov. V rozpocte rozlisujeme dve hlavne kategorie - prijmy a vydaje. Prijmy mozeme rozdelit na obmedzene, ktore mozeme pouzit len na presne ursene vydaje, alebo neobmedzene, ktore moze organizacia pouzit podla svojho vlastneho uvazenia. Grantove zdroje od nadacii su obycajne presne specifikovane. Vydaje pozname vseobecne, urcene na prevadzku organizacie, alebo programove, ktore sluzia na uskutocnenie konkretneho projektu organizacie. Ak je rozpocet pripraveny prilis vseobecne, nie je pre nadaciu velmi doveryhodny a moze vam okrem odmietnutia podpory pripravit casto vela neprijemnosti. Lahko do rozpoctu nezahrniete niektore nutne naklady, s pokrytim ktorych budete mat potom velmi velke problemy. Preto je skutocne dolezite si dat na priprave rozpoctu zalezat a venovat mu patricnu pozornost a cas. Rozpocet je nevyhnutnou sucastou ziadosti o financnu podporu od nadacii. Vzor kategorii rozpoctu : Vseobecne vydaje : - Mzdy zamestnancov - Povinne odvody do RNP (38 % miezd) - Poradenske poplatky - konzultacie - Administrativne naklady - najomne - elektrina - vodne a stocne - odvoz odpadu - telefon a fax - postovne - udrzba - Vybavenie a dodavky - pocitac - kopirka - pisaci stroj - nabytok - pisacie potreby - kancelarske potreby - papier - ine potreby - Cestovne a diety - Skolenie - Rezia Programovo - specificke vydaje : P r o j e k t A - Zamestnanci - mzdy na rozne uvazky - Odvody do RNP - Cestovne a diety - Vybavenie a dodavky - Skolenie - Publikacie a tlac - Pridelena rezia P r o j e k t B atd. Rezia zahrna vydaje, ktore nemozeme priamo zaclenit do rozpoctu specifickych programov, ale su pritom nevyhnutne na existenciu a prevadzku organizacie. Mozeme ju uviest zvlast, alebo zapocitat do jednotlivych poloziek rozpoctu. Nesmieme zabudnut do rozpoctu zahrnut aj urcitu mieru inflacie a to bud do vseobecnych vydajov, alebo do jednotlivych poloziek. Podiel medzi vseobecnymi vydakmi a vydakmi na projekty vyjadruje rezijnu mieru. PRACOVNY LIST C - 8 a CELKOVY ROZPOCET PRIJMOV Granty poskytnute nadaciami Granty poskytnute statom Granty poskytnute podnikmi Dary od jednotlivcov Dary od neziskovych organizacii Dary od podnikov Clenske prispevky Mimoriadne akcie Urok z banky Celkovy prijem v hotovosti Nepenazne prijmy Vybavenie Kancelarske priestory Dobrovolnici Prijem celkom PRACOVNY LIST C - 8 b PERSONALNE NAKLADY Pracovne zaradenie : Mesacny plat : Meno (ak je to vhodne) : Cinnost Cas Mesacne naklady Rocne naklady (a) (b) (c) (d) Projekt 1 : kampan na ziskanie prostriedkov Projekt 2 : Prieskum trhu na predaj knih a umel.predmetov Vseobecne : Pisanie listov a propagacnych materialov pre organizaciu Administrativny cas a nespecif.povinnosti CELKOM PRACOVNY LIST C - 8 c NAKLADY NA KANCELARIU Vydaje Poplatky Invest.vyd. Naklady na ROCNE Mes.p.x 12 zakup.tovar udrzbu CELKOM rocny odhad Sluzby elektrina telefon voda upratovanie kurier postovne najomne ine Potreby pisacie papier pera/ceruzky paska/spinky kuch.potreby sanony publikacie ine Vybavenie nabytok pocitace fax fotokopirka auto pisacie stroje kuch.potreby ine CELKOM PRACOVNY LIST C - 8 d CELKOVY ROZPOCET VYDAJOV Vydaje CELKOM (a) (c) Vseobecne vydaje zamestnanci vykonny riaditel uctovnik sekretarka pracovnik zodpov. za ziskav.prostr. Administrativne naklady najomne elektrina telefon/fax naklady na udrzbu Vybavenie a potreby pocitace fotokopirka/pis.stroj pera/ceruzky,atd nabytok ine kancel.potreby cestovne a diety Programovo specificke vydaje Projekt A Zamestnanci veduci projektu odo dna plateny asistent cestovne a diety vybavenie a potreby skolenie a vzdelavanie publikacie a tlac rezia Projekt B (atd.) CELKOM PRACOVNY LIST C - 8 e FORMAT MESACNEHO VYKAZU PRIJMY Typ prijmu Celkovy prijem Prijem za Celkovy prijem Prijem (a) ocakavany tento mes. obdrzany toho kt.ma (b) (c) roku byt obdrz. (d) tento rok Urok z banky dary od podniku X atd. CELKOM VYDAJE Rozpoct. Schvaleny Vydaje za Vydaje Rozpoct. kategoria rozpocet tento mes. uhradene zostatok (b) (c) k datumu(d) (e) (a) Projekt A Projekt B atd CELKOM HOTOVOST V BANKE Pokladnicna hotovost na zac.mes. (1) Plus-prijem zarobeny pocas mes. (2) Rovna sa -celkove fondy k dispozicii pocas mes. (3) Minus-vydaje pocas mesiaca (4) Rovna sa-pokladnicna hotovost na konci mes. (5) PRIPADOVA STUDIA k P - 10 Ziskavanie financnych fondov od nadacii Priklad : Ziskavanie financnych prostriedkov z miestnych zdrojov je ovela vyhodnejsie, lebo pritom okrem financnej podpory ziskavame aj moralnu podporu sirsej verejnosti. Niekedy, ci skor casto, potrebujeme vacsiu ciastku, ktoru sa nam nepodari ziskat bez podpory niektorej z nadacii. Ako napriklad uvadzame nase skusenosti s projektom Environmental Partnership for Central Europe (EPCE), ktora sa podiela financnou podporou aj na priprave Kampane za znizenie obsahu tazkych kovov v potravinach. Environmental Partnership je projektom nadacie German Marshall fund USA, podporovanej skupinou darcov z USA, Japonska a Europy. Prvu informaciu o existencii tohoto projektu, ako aj o okruhu zaujmov sme ziskali 6. 12. 1991. Zastupcov nadacie sme hned pozvali k nam do Spisskej Novej Vsi na stretnutie so zastupcami ZO SZOPK v okrese Spisska Nova Ves, ktore sa uskutocnilo 18. 12. 1991. Nasi clenovia mali moznost spoznat zaujmy a zamery nadacie a jej zastupcovia ziskali informacie o nasej cinnosti, problemoch v okrese a nasich dalsich planoch. Vysledkom navstevy bola nasa ziadost o podporu vydavania mesacnika Zelene Echo, ktora bola vo februari 1992 schvalena a nasledne poskytnuta. Pretoze sme nadalej informovali nadaciu o nasej cinnosti, ako aj vsetky spravy o cerpani podpory a konecne zuctovanie plne uspokojili zastupcov nadacie, aj dalsia nasa ziadost o poskytovanie financnej podpory na zacatie kampane bola schvalena. Dalsia podpora vydavania Zeleneho Echa vsak nebola poskytnuta, lebo zaujmy a koncepcne zamery nadacie sa medzitym pozmenili. Co sa tyka podpory zacatia kampane, tam tiez proces schvalenia nebol taky jednoduchy, nakolko sa nadacia musela najskor presvedcit, ze mame jasne ciele a strategiu postupu, ako aj pripraveny casovy postup kampane. Ziadost o poskytnutie pomoci bola odoslana 28. 1. 1993, ale napriek spravne napisanej adrese posta ho nedorucila a po dvoch tyzdnoch nam ho vratila. Preto sme sa kontaktovali so zastupcom nadacie a navrh ziadosti zaslali este raz. Pritom sme vsak zmeskali termin schvalovania. Preto sa 2O. 4. 1993 uskutocnila dalsia navsteva zastupcov nadacie u nas, aby sme urobili urcite upravy v projekte. Pocas tejto konzultacie mali zastupcovia nadacie dalsie doplnujuce otazky a poziadavky na upresnenie projektu a az po ich doplneni bol cely projekt predlozeny v dalsom termine posudzovania a schvalovania ziadosti o poskytnutie financnej pomoci. Oznamenie o schvaleni projektu sme dostali 16. 6. 1993, ale prva cast financnych prostriedkov sme vdaka pomalosti nasich bank dostali az o dva mesiace neskor, mozno preto, ze bolo dovolenkove obdobie. Tento priklad uvadzame preto, aby ste boli pripraveni na rozne moznosti, ktore sa vam mozu stat, ked poziadate o pomoc niektoru z nadacii. Okrem toho je tu este moznost, ze vam nadacia nebude moct pomoc poskytnut vobec, alebo v plnej vyske a vy sa budete musiet obratit na niektoru z dalsich nadacii. Preto je nutne podavat ziadost s dostatocnym casovym predstihom. P-11 ZISKAVANIE FINANCII, ZAMERANIE NA MIESTNE ZDROJE Ak su nam jasne ciele, ktore chceme dosiahnut a mame pripraveny strategicky plan ako ich dosiahnut, objavi sa otazka Co to bude bude stat? a Kde na to vziat? Existuje niekolko moznosti ci zdrojov: * clenske prispevky * predaj materialov * brigady * dobrocinna akcia, aukcia, happening, sutaz * nadacie * prispevky od statu * sponzori, darcovia * zahranicne fondy. Ziskanie penazi na akciu si vyzaduje rovnake kroky a strategicky plan ako samotna akcia. To znamena, spisat si kam davame peniaze (prevadzka kancelarie, spoje, material, cestovne, postovne, publikacna cinnost, seminare, platy, honorare, foto, video, diskety...), ake dalsie vydavky su potrebne na akciu (expertiza, monitoring, preklad literatury ci dokumentacie, korespondencie so zahranicim...), ci mozeme ziskat potrebnu ciastku naraz alebo na ciastkove ciele a podla toho zistime aj od koho. Kedze je predpoklad, ze zahranicne zdroje coskoro vyschnu, musime sa pripravit na spravne presviedcanie miestnych sponzorov a postupne pri roznych prilezitostiach priamo od ludi. Najskor si vsak musime odpovedat na niekolko otazok: * Skutocne potrebujem peniaze? * Davam aj ja svojmu hnutiu? * Trenujeme svojich ludi na pytanie penazi? * Viem 25 slovami predstavit svoju organizaciu a preco je dolezite podporit prave nas? * Viem skutocne presvedcit o dolezitosti podpory nasho ciela? * Co ziska darca od nas za svoju podporu? * Ak som nepochodil, viem preco? * Za aky cas je vhodne opat skusit tam, kde som nepochodil? Pri priamom pytani penazi by sme sa mali riadit niekolkymi zasadami co povedat a ako sa spravat: * Strucne sa predstavme kto sme a o co nam ide. * Nezabudneme spomenut kolko genialnych a nadsenych ludi pracuje v nasej skupine - ako to, ze osloveny este s nami nespolupra- cuje? * Vyvolame u osloveneho pocit dolezitosti. * Pouzivanie metody pocitu viny je nevhodne! * Presvedcime darcu, ze aj on bude mat vyhodu z pouzitia jeho daru. * Presvedcime darcu, ze jeho dar bude skutocne pouzity na ten ucel, na ktory ho ziadame. * Mozeme poziadat o kontakt na dalsieho sponzora. * Poziadame sponzora o suhlas, ci sa mozeme u dalsich nanho odvolat. * Je vhodnejsie ak idu k sponzorom dvaja aktivisti. C V I C E N I E C - 9 AKO A OD KOHO PYTAT PENIAZE Cvicenie sa uskutocni v dvojiciach (pripadne v trojiciach), kde jeden z dvojice je v ulohe pytajuceho prostriedky (financne, alebo nefinancne zdroje), druhy je v postaveni pytaneho (treti sleduje vystupenie oboch). Vsetci dostanu listky s pripadovou situaciou. Po 5 minutach si cviciaci vymenia ulohy. Nakoniec si pohovoria o svojich pocitoch v jednotlivych situaciach. Navrat na publikaciu