Navrat na publikaciu o odpadoch
Progresivne metody odstranovania tuheho odpadu
Pre kurz ETP pripravil
Doc. Ing. Dr. techn. Jindrich Nesvadba
prezident ISWA pre CR
lektor CVUT Praha
Praha, maj 1994
O B S A H
Niekolko slov uvodom 2
1. Hydraulicke systemy 2
1. 1 System Garchey 3
1. 2 System Matthew - Hall 3
1. 3 System drvicov 4
1. 3. 1 System s ciastocnym odstranovanim odpadov 5
2. Pneumaticky system 7
2. 1 Popis pneumatickeho podtlakoveho systemu 8
2. 1. 1 Vnutorna instalacia objektov bytovych a obcianskych
na pneumaticky podtlakovy system 9
2. 1. 2 Vonkajsia siet obytneho suboru 11
2. 1. 3 Strojovna pneumatickej dopravy odpadov 12
2. 1. 4 Riadiaci a kontrolny system 14
2. 2. Technologicky postup odstranovania odpadov pneumatic-
kym podtlakovym systemom 14
2. 3 Urbanisticke a stavebno-technicke hladiska pri navrho-
vani podtlakoveho pneumatickeho systemu odstranovania
TDO 17
2. 4. Vyhody integrovaneho sacieho systemu 19
2. 5. Predpoklady kalkulacie Centralneho penumatickeho pod-
tlakoveho systemu 20
2. 5. 1 Doterajsi sposob odstranovania odpadov 22
2. 5. 2 Rozdiely nakladov 22
2. 5. 3 Vysledky kalkulacii 23
2. 5. 4 Ine stanoviska k centralnemu pneumatickemu systemu24
2. 6. Vplyv na zivotne prostredie 25
2. 7 Prakticke priklady pouzitia pneumatickeho podtlakoveho
systemu 26
2. 7. 1 Oddelovanie hodnotnych latok 27
2. 7. 2 Cistenie budov pomocou pneumatiky 28
2. 7. 3 Koncepcie odstranovania 30
2. 7. 4 Struktury odstranovania 31
2. 7. 5 Odstranovanie mokreho odpadu 34
2. 7. 6 Odstranovacia kompetencia 35
2. 7. 7 CENTRALSUG v CR a SR (CSSR) 36
3. Dopravne systemy na toky priemyselneho materialu 37
3. 1. Tlakovy dopravny system 38
3. 2 Nasavaci dopravny system 39
3. 3 Tlakovy / nasavaci dopravny system 39
3. 4 Multi-Cut - dopravny system 40
3. 5 Systemove dopravovanie vnutroprevadzkovych materialo-
vych prudov 40
3. 6 Efektivne v zasobovani 41
3. 7 Produktivne vo vyrobe 41
3. 8 Kombi-dopravne systemy 42
3. 9 Pneumaticko-mechanicka doprava v systematickom vyuzi-
ti 42
4. Pneumaticke systemy na odstranovanie mokreho odpadu
a organickej hmoty 43
4. 1 Odstranovanie organickych odpadov systemom CENTRALSUG44
5. Pneumaticka kontajnerova doprava 46
5. 1 Zariadenie systemu KPT 46
Niekolko slov uvodom
Uz v roku 1930 sa objavovali nove progresivne sposoby
odstranovania pripadne zhromazdovania tuheho domoveho odpadu
(dalej len TDO). Medzi tieto sposoby patria hlavne potrubne
systemy a viacetapove odvozy. Tato cast je venovana
potrubnym systemom.
Potrubne systemy odstranovania (zhromazdovania) tuhych
domovych odpadov delime na:
- hydraulicke
- pneumaticke - klasicke
- pneumaticke - kontajnerove
Potrubne systemy je mozne povazovat za svetovu spicku
v oblasti odstranovania odpadov.
1. Hydraulicke systemy
Hydraulicke systemy odstranovania odpadov pouzivaju na
dopravu odpadov vodu. Delime ich na hydraulicke systemy,
pouzivajuce:
- vlastne kanalizacne siete (system Garchey),
- oddelenu kanalizacnu siet kombinovanu s odvozom
odpadov,
- spolocnu siet (drezove, domove a priemyselne drvice).
1. 1 System Garchey
Tento system pouziva osobitne odpadove potrubie (mokre
zhadzovanie) a osobitnu kanalizacnu siet, ktorou sa
nerozdrvene odpady dopravuju na miesto konecneho
spracovania. System bol po prvykrat pouzity v r. 1920 vo
Francuzsku a neskor ho aj v inych krajinach zdokonalovali.
Ani tak vsak dosial nedoslo v Europe k jeho podstatnemu
rozsireniu, a to najma z dovodu:
- vysokych investicnych a prevadzkovych nakladov,
- nemoznosti odstranit tymto sposobom z domu vsetky
TDO
1. 2 System Matthew - Hall
Tento system sa vyvinul zo systemu Garchey.
System Matthew-Hall je system s prerusovanym procesom
na odstranovanie vacsiny tuhych odpadov z domacnosti a je
celkom nezavisly od kanalizacie. Pouziva zhromazdovacie
nadrze a odvoz fekalnymi vozmi, obr. c. 1.
Pri tomto zariadeni sa vklada vacsina TDO do vstupneho
prvku systemu, umiestneneho bud v kuchynskom dreze, alebo do
samostatnej sachty, ktora vyustuje cez vodnu nadrz do
potrubia odpadovej vody. Odpady su splavovane do zbernej
nadrze. Prebytocnu vodu zo zbernej nadrze odvadza prepadova
rurka do kanalizacie.
Mokry odpad sa zhromazduje v zbernej nadrzi, odkial sa
vysava do specialneho fekalneho voza, vybaveneho tlakovou
platnou na odstranenie prebytocnej vody. Tym sa znizi objem
TDO, takze jeden fekalny voz pojme podla udajov odpady asi
z 300 domacnosti.
Podla anglickych skusenosti je system Matthew-Hall
z ekonomickeho hladiska rovnako nakladny ako bezny nadobovy
system.
Oba vyssie uvedene hydraulicke systemy maju tieto
zakladne nevyhody:
- nutnost vybudovat osobitne potrubie pre dopravu TDO,
- velka spotreba vody a energie na dopravu odpadov.
obr.1: vid. manual
1. 3 System drvicov
Systemy s drvicmi delime podla pouzitia drvica na
systemy s:
- domovymi drvicmi,
- drezovymi drvicmi.
Domove drvice su obdobou systemu Matthew-Hall. Existuju
rozne typy. Napr. typ Disposametic, ktory sa pouziva
v restauraciach a podnikoch verejneho stravovania, typ
Sanimatic, ktory sa poziva v nemocniciach atd., obr. c.
2 a obr. c. 3. (vid. manual)
Zariadenie Sanimatic ma navyse instalovanu nadrz
s moznostou pripustat dezinfekcny roztok do potrubia.
Domove drvice vyzaduju instalaciu odpadoveho zvodu,
ktory je vybaveny podobne ako kanalizacne potrubie.
V zakladoch budovy je dalej umiestneny drvic, do ktoreho je
potrubie zaustene.
1. 3. 1 System s ciastocnym odstranovanim odpadov
Tento system reprezentuju drezove drvice, ktore rychlo
odstranuju hnijuce odpady organickej povahy priamo do
kanalizacie alebo septickej nadrze. V kombinacii s nadobovym
systemom spociva hlavna prednost v tom, ze v nadobach sa
odstranuje odpad zdravotne menej zavadny a z hladiska
hygieny nie az taky citlivy na interval odvozu. Drezovymi
drvicmi mozno odstranit 30% odpadu, zvysok t. j. 70%, je
potrebne odviezt zbernymi vozmi.
System drvicov si v zapadnych krajinach, hlavne v USA
a v Anglicku, obyvatelia velmi oblubili a pomerne rychlo sa
tam rozsiruje. V USA ho napr. pouziva teraz viac ako 8
milionov domacnosti, t. j. asi 20% vsetkych domacnosti USA.
Z drvicov su najrozsirenejsie drezove drvice v roznom
tvarovom prevedeni, roznej velkosti i vykonov. Splavovanie
dezintegrovaneho odpadu do kanalizacie je potrebne
prerokovat vzdy s prislusnou kanalizacnou spravou.
V principe sa drezove drvice delia na:
- plynule plnene za prevadzky pristroja,
- prerusovane plnene po davkach za pokoja stroja.
Charakteristicke znaky drezovych drvicov, podla ktorych
je mozne pristroj hodnotit, su nasledujuce:
- umiestnenie drviacej casti pod otvorom,
- uplnost drvenia,
- rychlost drvenia,
- hlucnost.
Spomedzi drezovych drvicov sa javi ako velmi vyhodny
typ Tweeny de Luxe, vyrobok firmy Haigh Engineering, Londyn.
Pristroj patri do skupiny plynule plnenych pristrojov a je
urceny ako dostavba do kuchynskeho drezu. Drvenie odpadov je
proces mechanicky a odpady sa rozdrvia za niekolko sekund.
Rozdrveny odpad splavuje prud studenej vody do kanalizacie.
Pristroj drvi TDO organickeho povodu, napr. potravinovy
odpad vsetkych druhov vratane kosti, papiera, rybich
zvyskov, strukov fazule a hrachu, ovocnych supiek, kostok
a pod. Do drvica sa nesmu dostat kovove predmety, plasticke
predmety, guma a pod. Odpad sa rozdrvi na mikrocastice
a tvori kvapalnu latku, ktora odteka po filtracii strbinami
rotora odpadovym potrubim do kanalizacie alebo septickej
nadrze.
Pristroj sa montuje do drezu z nehrdzavejucej ocele,
pripadne do liatinoveho, smaltovaneho, kameninoveho drezu,
ktory ma vytokovy otvor 3,5" (89 mm). Armatura drezu ma byt
chromovana, drez uzavrety neoprenovou zatkou a vybaveny
odkvapkavacim rostom z nehrdzavejucej ocele, obr. c. 4.
Drvic sa spusta normalnym vypinacom. Odporuca sa
sucasne s pristrojom namiesto normalneho vypinaca montovat
spustac s automatickou reverzaciou, ktory pri naslednom
zopnuti zmeni chod motora z pravotociveho na lavotocivy
a naopak. Zivotnost statoroveho kruzka sa tym viac ako
zdvojnasobi. Proti chybnej manipulacii je spustac
zabezpeceny bezpecnostnym zariadenim.
Rotor drezoveho drvica ma 1450 obr. min-1. Hnaci
elektromotor ma prikon 245 W (1/3 konskej sily) a je
zhotoveny s kotvou nakratko.
Na zaver ku kombinovanemu systemu mozeme povedat, ze
tento sposob (drezove drvice a nadoby) by mohol znacne
zjednodusit situaciu odvoznej organizacie i v starej
zastavbe, ak by instalacie boli vhodne v zodpovedajucich
skupinach. Jednotlive instalacie v starej zastavbe by
posobili pre odvoznu organizaciu nevyrazne.
obr.4: Drezovy drvic system Tweeny de Luxe...vid. manual
2. Pneumaticky system
V roku 1966 vznikla vo Svedsku poziadavka mechanicky
odstranovat vacsinu tuhych odpadov z obytnych sidlisk, a to
tak, aby toto odstranovanie odpadov nezatazovalo cesty, teda
na podobnom principe, ako je to pri kanalizaciach. Na
zaklade tejto poziadavky vo Svedsku zdokonalili a uviedli
v septembri 1966 do prevadzky pneumaticky podtlakovy system
CENTRALSUG. Obr. c. 6.
Prve zariadenie tohto druhu instalovali a je v cinnosti
v nemocnici Solleftea od roku 1960 a velmi sa osvedcilo.
Toto zariadenie je dvojvetvove. Jedna vetva je urcena na
odvod odpadov a vyustuje v spalovacom zariadeni alebo vo
velkoobjemovom kontajneri. Druha vetva je urcena na
znecistenu bielizen a vyustuje v zasobniku, odkial sa
bielizen odvaza. V tomto pripade je to dvojucelove
zariadenie, ktore ma este plnit funkciu (dalsi ucel) ocisty
bytov, chodieb, pojdov a pivnic odsavanim necistot.
Pneumaticke podtlakove systemy delime na:
- pracujuce s volne vhadzovanym odpadom (CENTRALSUG
400, 500, vid obr. c. 7 a 9 alebo fa M.U.T.),
- pracujuce s drvenim odpadov (fa OPTIMA, INTEGRAL,
CENTRALSUG, obr. c. 13)
Pneumaticky podtlakovy system odstranovania je moderna
metoda, ktora vykazuje velmi dobre ekonomicke parametre, ma
priaznivy vplyv na zivotne prostredie a mozeme predpokladat,
ze najde siroke uplatnenie. Hoci je uz v 50 krajinach sveta
instalovanych velmi vela tychto zariadeni, u nas sa tomuto
sposobu nevenuje patricna pozornost. Jednym z dovodov je
mala oboznamenost s touto problematikou, a to aj v odbornej
verejnosti.
Okrem pneumatickeho podtlakoveho systemu odstranovania
odpadov sa vo svete pouziva na dopravu odpadov i pneumaticky
kontajnerovy system.
2. 1 Popis pneumatickeho podtlakoveho systemu
(system CENTRALSUG)
Pneumaticky podtlakovy system zberu TDO v obytnom
subore mozme rozdelit na:
- vnutornu instalaciu objektov bytovych a obcianskych,
- vonkajsiu siet obytneho suboru,
- strojovnu pneumatickej dopravy (s riadiacim
a kontrolnym systemom),
- nadsuborove vybavenie (zneskodnenie pripadne,
vyuzitie TDO).
Schema tohto systemu je na obr. c. 10.
obr.5: Ventilova komora
obr.6: Schema systemu Centralsus
obr.7: Hospital System 500
obr.8: System 400/500
obr.9: System 200
obr.10: Schema systemu Centralsug
obr.5,6,7,8,9,10: vid. manual
2. 1. 1 Vnutorna instalacia objektov bytovych a obcianskych
na pneumaticky podtlakovy system
Tieto instalacie tvoria:
- Vhadzovacie otvory, ktore sa volia spravidla kruhove
o priemere 250 mm, aby sa zabranilo vhadzovaniu objemnejsich
predmetov. Umiestnuju sa vo volnom priestore tak, aby boli
volne pristupne uzivatelom, vo vyske asi 1 m nad podlahou.
Uzatvaraju ich veka (obvykle z lahkych zliatin), dosadacie
plochy sa tesnia gumou (hermeticke uzavretie). Pri stavbach
obcianskeho vybavenia su vhadzovacie otvory spravidla
obdznikove (napr. 100 x 500 mm) s dvojitym istenim
a uzavieranim zamok. Vo viacposchodovom objekte je
automaticke istenie, ktore zabranuje, aby sa otvorili dve
veka nad sebou sucasne.
- Vhadzovacie sachty, obr. c. 5, ktore su vedene
obycajne oddelenym priestorom az k ventilovej komore. Cela
vhadzovacia sachta sa sklada z dielcov vysky jedneho
poschodia (asi 2850 mm podla typu domov), zhotovenych
obvykle ako prefabrikat. Vhadzovacia sachta je az po strop
ventilovej komory sucastou budovy. Priemer vhadzovacieho
otvoru je obycajne 400 mm, prierez kruhovy (moze byt aj
stvorcovy, obdznikovy, mnohouholnikovy, ale dole vzdy
prechadza do kruhu). Jednotlive diely sachty musia do seba
v spojoch presne zapadat a vytvorene potrubie musi byt vo
vnutri hladke. V hornej casti su sachty odvetrane nad
strechy budov (v nizkych stavbach bokom). Vetranie je bud
prirodzene alebo nutene podtlakove. Niektore typy sachiet
pouzivane vo Svedsku su na obr. c. 11. Vhadzovacie otvory
mozu byt umiestnene kdekolvek podla potreby, predovsetkym na
chodbach, schodistiach a pod. (zavisia od konstrukcie
budovy).
- Ventilove komory, v ktorych sa konci vhadzovacia
sachta na vhadzovacom ventile, ktory spaja vhadzovacie
otvory s dopravnym potrubim. Od stropu ventilovej komory
k vhadzovaciemu ventilu je vhadzovacie potrubie tvorene
ocelovou rurou s vacsim priemerom ako ma vhadzovacia sachta
(sluzi zaroven ako zasobnik). Ventilove komory sa
umiestnuju:
- do prveho poschodia nad dopravnym potrubim,
- do zakladu budovy alebo do technickeho podlazia nad
dopravnym potrubim,
- pri vyskovych budovach sa zriaduje viac ventilovych
komor v roznych vyskach objektu v zavislosti od konstrukcie
budovy.
Obr. c. 11 Niektore typy vhadzovacih sachiet pouzivane vo
Svedsku ...vid. manual
Vo ventilovej komore su umiestnene aj ovladacie
a regulacne prvky.
- Zhadzovacie ventily, pri ktorych uzavierajucim prvkom
je ocelovy kotuc pohybujuci sa okolo pevnej osi vo
vodorovnej rovine (vid obr. 5). Ocelovy kotuc tvori
v uzavretej polohe dno zhadzovacej sachty. Spodna strana
oceloveho kotuca ventilu je brusena (tvori tesnenie) a kze
po sedle ventilu (teflon, nylon). Hornu stranu stiera gumova
manzeta z drazkami po obvode, ktore umoznuju nasavanie
vzduchu do sachty, na jej vetranie. Zhadzovaci ventil sa
ovlada pneumaticky alebo elektricky (hydraulika sa
nepouziva), niekedy aj elektromagneticky (lacnejsie).
2. 1. 2 Vonkajsia siet obytneho suboru
Vonkajsiu siet pneumatickeho podtlakoveho systemu na
odstranovanie TDO tvori:
- Dopravne potrubie, ktore je pri systeme bez drvicov
odpadov 400 az 600 mm (s drvicmi 200 az 300 mm sa zvysuju
naklady na povodne nizsiu cenu potrubia mensieho priemeru,
drvic musi byt pri kazdom zhadzovacom ventile). Potrubie je
z ocelovych zvarovanych rurok s hrubkou steny pri pripojkach
3 az 5 mm, pri hlavnom potrubi 5 az 8 mm. Hrubka steny sa
smerom k strojovni zvacsuje. Potrubie je ulozene priamo
v zemi alebo lepsie - v kolektore. Obluky (polomer najmenej
4 D) sa robia z kvalitnejsieho materialu a s vacsou hrubkou
steny (8 az 12 mm) alebo z oceloliatiny. Dzka 1 vetvy
potrubia je s ohladom na straty max. asi 2500 m. Potrubie
ukladane priamo do zeme musi byt riadne izolovane proti
korozii a prenosu vibracii. Kazda vetva potrubia musi byt
ukoncena spustacim ventilom.
- Spustacie ventily su v principe skrtiace klapky
o priemere dopravneho potrubia. Umiestnuju sa obvykle do
uzavretych komor so vstupnym prierezom pre nasavany vzduch
najmenej 1 m2. Sacie hrdlo je vybavene sitom (zabranuje
vnikaniu necistot) a tlmicom hluku, ovladanie klapky je
pneumaticke, elektricke alebo elektromagneticke. Spustaci
ventil moze byt v prevedeni:
- zvislom,
- vodorovnom (najmensia tlakova strata, ale pri potrubi
ulozenom pod zemou sa neda obvykle pouzit).
Spustacie ventily sa umiestnuju na rovnej trase max. po
300 m, inak na 20 az 40 zhadzovacich ventilov musi byt 1
spustaci ventil. Niekedy je spustaci ventil kombinovany so
zhadzovacim (na konci odbocky). Ak su spustacie alebo
zhadzovacie ventily vo vnutri budovy, musi byt ich komora
izolovana proti hluku a vstupne otvory pre vzduch zvacsene
minimalne na 1,1 m2.
- Kontrolne otvory sa umiestnuju v priamej vetve
kazdych 120 m dopravneho potrubia a pri kazdej odbocke alebo
obluku.
2. 1. 3 Strojovna pneumatickej dopravy odpadov
Strojovna pneumatickej podtlakovej dopravy, obr. c. 12
sa umiestnuje do samostatnej budovy a zahrna (v smere
postupu vzduchu od transportneho potrubia):
obr.12: vid. manual
- Odlucovaciu stanicu, kde sa oddeluje odpad od
dopravneho vzduchu a zahrna virovy clanok, odstredivy
rotacny odlucovac prachu (obvykle tkaninovy alebo mokry
filter), to vsetko zaradene za sebou.
- Upokojovaci clanok spaja odlucovaciu stanicu
s vytlacacim zariadenim odpadu. Tu TDO stracaju svoju
kineticku energiu a tu sa konci pneumaticka doprava odpadov,
ktore sa prostrednictvom lisovacieho mechanizmu stlacuju do
kontajnerov (alebo dopravuju do zasobnika spalovne alebo
triediaceho zariadenia).
Sacie potrubie spojujuce odlucovacie potrubie
s turbovyvevovym (spoj obsahuje gumovu vlozku na zamedzenie
prestupu chvenia z turbovyvev).
- Turbovyvevy su niekolkostupnove, kazda vytvara
podtlak az 250 kPa a na dosiahnutie potrebneho podtlaku sa
ich zavadza niekolko paralelne (2 az 3). Pohanaju ich
elektromotory a vzdy je jedna zalohova.
- Tlmice hluku su umiestnene na vystupe dopravneho
vzduchu do atmosfery, obvykle komoroveho typu. Hladina hluku
neprekracuje 50 dB/A/.
- Kompresorova stanica tam, kde je ovladanie
zhadzovacich a spustacich ventilov pneumaticke. Vzduch sa
potom rozvadza samostatnym potrubim s Js 10 az 15 mm,
vyrobenym obvykle z medi. Prevadzkovy tlak byva 700 kPa,
menovity tlak kompresoru 1 MPa.
- Budova strojovne, v ktorej je umiestnene strojne
regulacne a riadiace zariadenie (obycajne lahke oplastene
konstrukcie - izolovane).
Umiestnenie strojovne zavisi od miestnych pomerov
obytneho suboru a vypoctovych parametrov pneumatickeho
podtlakoveho systemu.
2. 1. 4 Riadiaci a kontrolny system
Vsetky funkcie (t. j. riadiace i kontrolne) su
automatizovane, aby sa vylucil vplyv ludskeho cinitela
(mozne chyby).
Centralna riadiaca jednotka je naprogramovana na:
- casovy priebeh odstranovania pocas dna,
- zapnutie a vypnutie turbovyvev,
- zapnutie a vypnutie lisovacieho zariadenia
a odstrediveho odlucovaca,
- zapnutie a vypnutie vsetkych pomocnych systemov,
- riadenie cinnosti zhadzovacich a spustacich ventilov,
- kontrolne funkcie (spatna vazba).
Riadiace jednotky pri kazdom ovladacom zariadeni
(ventily, vyvevy, atd.) sa riadia z centralnej jednotky
kodovanym prenosom informacii (kabelovy, bezdrotovy),
signalizacia je opticka.
2. 2. Technologicky postup odstranovania odpadov
pneumatickym podtlakovym systemom
Volny alebo do plastickeho vrecka zabaleny TDO sa vhodi
vhadzovacim otvorom, ktory je umiestneny na chodbe na kazdom
poschodi, do vhadzovacej sachty, obr. c. 13. Odpad spadne na
uzavieraci kotuc zhadzovacieho ventila 6, obr. c. 10, ktory
uzaviera na spodnom konci sachtu.
Pri odstranovani TDO zo sachty 3 (predpokladame
pripravenost vyprazdnovacieho zariadenia) sa uvedu do chodu
turbovyvevy 11 tak, ze sa zapinaju postupne vzdy po
dosiahnuti prislusneho podtlaku, az su vsetky, ktore su
urcene na prevadzku, v chode.
Do chodu sa uvedie vyprazdnovacie zariadenie:
- pri kontajnerovom zariadeni stlacaci lis,
- pri zariadeni na tepelne zneskodnovanie odpadu
spojovaci dopravny medziclanok (napr. "snek" a pod.)
Potom sa otvori spustaci ventil 5, ktorym sa nasava
dopravny vzduch pri prvej vyprazdnovanej vetve. Po jeho
otvoreni sa otvori zhadzovaci ventil 6, ktory je najblizsie
k strojovni. Odpady padaju vlastnou hmotnostou do dopravneho
potrubia a prudom vzduchu o rychlosti 25 m.s-1 (90 km.h-1)
su unasane do zberneho sila 7.
Po vyprazdneni sachty (15 az 20 s) sa zhadzovaci ventil
uzavrie a otvori sa nasledujuci ventil. Tento postup
prebieha tak dlho, az su vsetky zhadzovacie sachty
v prislusnej vetve vyprazdnene. Potom sa vsetko opakuje pri
dalsej vetve.
Pokial sa stane, ze prislusna zhadzovacia sachta nie je
vyprazdnena (nedovrie sa zhadzovaci ventil), cely cyklus sa
v tejto sachte opakuje (otvorenie ventilu na dalsich 15 az
20 s). Sucasne je znemoznene otvorenie nasledujuceho
ventilu.
Po vyprazdneni vsetkych zhadzovacich sachiet sa cele
zariadenie uvedie do pokoja v opacnom poradi, tzn.:
- uzavrie sa spustaci ventil 3,
- zastavia sa turbovyvevy 14,
- zastavi sa rotacny odlucovac,
- zastavi sa vyprazdnovacie zariadenie.
Odpady v odlucovacej stanici stracaju svoju pohybovu
energiu a padaju do upokojovacej komory, odkial ich
vyprazdnovacie zariadenie vynasa (do lisu atd.). Drobne
castice sa zachytavaju v rotacnom odlucovaci 10a. Prach sa
zachytava v jemnych odlucovacoch 10b.
Dopravny vzduch po zbaveni sa odpadov a prachu
v odlucovacoch ide sacim potrubim 4 a prostrednictvom
turbovyvev 11 je vytlacovany cez tlmice hluku do atmosfery.
Aby pri celom priebehu odstranovania TDO nedoslo
k poruche v dosledku volby nespravneho postupu, je cely
proces automatizovany a kontrolovany. Pri novsich riadiacich
systemoch byva riadiacim clankom mikropocitac.
Centralna riadiaca jednotka je umiestnena vo veline,
kde je mozne na displeji kontrolovat cinnost. Aj uvadzanie
zariadenia do chodu v urcitych casovych cykloch (napr. 6,
14 a 22 hod.) je naprogramovane.
Aby nedoslo k pretazeniu zhadzovacich ventilov
nadmernou hmotnostou odpadov (a tym k moznym porucham pri
otvarani zhadzovacich ventilov), je kazda zhadzovacia sachta
vybavena signalizaciou jej naplnenia. Obvykle je mozne
sachtu naplnit pod uroven najnizsieho vhadzovacieho veka (t.
j. asi do 4 m). Pri dosiahnuti tejto urovne sa vhadzovacie
veka zablokuju a tak sa znemozni vhadzovanie dalsich
odpadov.
Program systemu je mozne podla potreby lubovolne menit
podla poziadaviek na vyprazdnovanie systemu.
2. 3 Urbanisticke a stavebno-technicke hladiska pri
navrhovani podtlakoveho pneumatickeho systemu odstranovania
TDO
Doteraz vo svete realizovane a vyprojektovane
zariadenia na odstranovanie TDO pneumatickym podtlakovym
systemom ukazuju, ze system sa da pouzit takmer vo vsetkych
novobudovanych sidliskach a velmi vyhodne je jeho pouzitie
i v starsej, hlavne historickej zastavbe. Rozhodujuce su
pritom ekonomicke hladiska.
Siet transportneho potrubia v obytnom subore je
budovana podobne ako ostatne inzinierske siete liniovym
sposobom.
Pri rieseni pneumatickeho zberu TDO je nutne dodrziavat
nasledujuce urbanisticke hladiska:
- hladisko hospodarnosti, komplexnosti a kompozicnej
jednoty navrhovaneho objektu pri plnom respektovani
prirodnych a technickych podmienok uzemia,
- ohlad na typ zastavby a stupen kompaktnosti obytneho
suboru (zastavba suvisla, okrajova, skupinova alebo
meandrova, radova a riadkova, zmiesana, volna,
superstrukturalna atd.).
Na aplikaciu centralneho pneumatickeho zberu TDO je
relativne najvyhodnejsia radova a riadkova zastavba.
Superstrukturalna zastavba by mala system zahrnovat ako
svoju integralnu sucast. Menej vhodna na aplikaciu je
okrajova a skupinova (meandrova) zastavba - vyssie naklady
na dopravne potrubie.
Siet dopravneho potrubia z urbanistickeho hladiska
ovplyvnuju hlavne:
- vzdialenost a rozostup medzi objektmi,
- vyska (hladina) zastavby jednotlivymi objektmi,
- sposob zastavby a jej hustota vratane topografie
uzemia,
- velkost obytneho suboru z hladiska poctu bytov
(zasadne ovplyvnuje technicke a ekonomicke parametre) a typ
domov,
- obcianska vybavenost.
Z hladiska urbanistickej ekonomie dojde k vyrovnaniu
suhrnnych nakladov na pneumaticke a klasicke odstranovanie
TDO asi po 12 az 18 rokoch a vzhladom na zivotnost
pneumatickeho systemu 30 rokov alebo vymenu strojovne az 60
rokov, zretelne vystupia jeho vyhody (prevadzkove naklady su
podstatne nizsie, zriadovacie vyssie pri pneumatike). Preto
sa pri vystavbe pneumatickeho systemu musime zamerat na tu
cast, ktora moze priniest zlacnenie.
Z rozboru realizovanych projektov vyplyva, ze dzka
dopravneho potrubia pripadajuca na jeden byt by mala byt co
najmensia (pohybuje sa medzi 1,2 m az 3,4 m). Pocet bytov
pripadajucich na 1 spustaci a zhadzovaci ventil by mal byt
co najvacsi.
Dopravne potrubie je mozne pri suboroch uz
realizovanych viest pozdz budov a ukladat ich do zeme.
Zhadzovacie sachty je mozne i dodatocne umiestnit do
predtym realizovanych stavieb.
Strojovnu nie je vhodne ani ucelne zdruzovat s inymi
stavbami obcianskeho vybavenia. Je ucelne, aby z hladiska
maximalneho vyuzitia bola umiestnena v strede obytneho
suboru. Potom moze teoreticky pri patposchodovej zastavbe
obsluzit plochu 168 az 194 ha, t. j. 25 az 75 tisic
obyvatelov, vratane obcianskeho vybavenia.
2. 4. Vyhody integrovaneho sacieho systemu
Sidlisko, ktore je vybavene pneumatickym podtlakovym
systemom odstranovania TDO, ma taku vysoku odsavaciu
kapacitu, ze je mozne pouzit ju este na ine ucely, napr.
cistenie pivnic, schodist, kancelarii, aj bytovych
jednotiek. Tym sa zlepsuje ekonomicke vyuzitie celeho
zariadenia. Na tieto ucely treba budovy vybavit potrubnym
systemom s ventilmi na pripojenie sacich hadic, a to ako
v horizontalnej rovine (cistenie pivnic, kancelarii atd.),
tak aj vo vertikalnej rovine (cistenie schodist). Tieto
potrubne systemy sa mozu v ktoromkolvek mieste pripojit na
zberne potrubie. Pocas cistenia schodov a pivnic sa podtlak
udrziava v zbernom potrubi odstredivou vyvevou.
Na zamedzenie hluku pri nasavani sa ventily na
pripojenie sacich hadic uvadzaju do cinnosti az po pripojeni
sacej hadice.
Hospodarnost zariadenia
Investicne naklady sa ciastocne vyvazia tym, ze
odpadnu:
- naklady na zberne nadoby,
- mzdy na odvoz odpadov,
- vydavky na zberne vozy a pohonne latky na odvoz TDO.
V pripade, ze sa pouzije centralny system na cistenie
schodist, kancelarii, bytov atd., usetria sa naklady na
individualne strojne zariadenie, ktore je potrebne pre
navodenie potrebneho sacieho ucinku. Okrem toho je potrebne
vziat do uvahy stale viac sa prejavujuci nedostatok
pracovnikov, ktori by chceli tuto pracu vykonavat, a stale
stupajuce mzdy tychto pracovnikov.
Dalej treba si uvedomit, ze naklady na klasicky odvoz
TDO velmi zavisia od stupajuceho mnozstva odpadov. Stupajuca
zivotna uroven a rozvoj obalovej techniky sposobuje staly
rast TDO. Tento faktor priaznivo posobi na zvysovanie
rentability centralneho pneumatickeho zberneho systemu.
2. 5. Predpoklady kalkulacie Centralneho penumatickeho
podtlakoveho systemu
Pri kalkulacii priemernych hodnot pre centralny
pneumaticky zberny system na TDO treba stanovit urcite
faktory, ktore su smerodajne pre naklady na zariadenie
a prevadzku. Na porovnanie nakladov sa zvolilo sidlisko
s 250, 500, 1000, 2000 a 3000 bytovymi jednotkami.
Tabulka c. 1 a 2 udava investicne a prevadzkove naklady
za predpokladu, ze jednu zhadzovaciu sachtu pouziva
priemerne 12,5 bytovej jednotky.
Pri vypocte nakladov na ventilove komory su odpocitane
naklady na nadoby a hodnota usetrenej podlahovej plochy.
Tabulky su prevzate zo svedskej literatury a prepocitane za
predpokladu, ze 1 DM = 18 Kc.
Poznamka
Tabulka c. 1 a 2 je informativna, prevedena podla
zamenitelnosti Kc. V tabulke c. 1 sa uvazuje zivotnost
ventilovej komory, tlakoveho potrubia a elektrickeho vedenia
30 rokov, budovy strojovne 60 rokov. V tabulke c. 2 je
predpokladana zivotnost zariadenia 30 rokov a priemerny
pocet obyvatelov na jednu bytovu jednotku je 4.
Tab. c. 1 Investicne naklady v tisicoch Kc
|Pocet byto- | Ventilove | Potrubny | Strojovna | Budova |
|vych jedno- | komory | system | | budovy |
|tiek | | | | |
|
| 250 | 697 | 2 090 | 6 142 | 1 254 |
| 500 | 1 394 | 4 182 | 7 813 | 1 393 |
| 1 000 | 2 789 | 9 758 | 8 635 | 1 743 |
| 2 000 | 5 577 | 22 307 | 8 918 | 2 090 |
| 3 000 | 8 366 | 37 643 | 9 201 | 2 439 |
|Pocet bytovych | Tlakove potrub- | Celkom | Naklady na 1|
|jednotiek | ne a el.vedenie | | bytovu jedn.|
|
| 250 | 435 | 10 618 | 42,47 |
| 500 | 697 | 15 479 | 30,96 |
| 1 000 | 1 113 | 24 038 | 24,04 |
| 2 000 | 2 090 | 40 982 | 20,40 |
| 3 000 | 3 480 | 57 967 | 19,24 |
Tab. c. 2 Rocne prevadzkove naklady v tisicoch Kc
|Pocet bytovych| 250 | 500 | 1000 | 2000 | 3000 |
|jednotiek | | | | | |
|
|Energia | 69,90 | 153,49 |280,13 | 557,69 | 837,82|
| | | | | | |
|Opravy,obsluha| 181,185| 236,697 |418,91 | 979,17 |1259,38|
|
|Celkom | 251,085| 390,126 |699,04 |1536,86 |2097,12|
|
|Na 1 b.j. v Kc|1000,43 | 780,352 |699,04 | 768,43 | 699,04|
| | | | | | |
|Na 1 ob. v Kc | 250,10 | 195,063 |174,85 | 192,10 | 174,85|
2. 5. 1 Doterajsi sposob odstranovania odpadov
Pri posudzovani nakladov na doterajsi sposob
odstranovania odpadov v jednom bytovom sidlisku treba brat
do uvahy perspektivny vyvoj odstranovania TDO. Naklady budu
male, ked priamo na sidlisku je k dispozicii zariadenie na
tepelne zneskodnenie TDO. V pripade, ze nie je na sidlisku
taketo zariadenie, je potrebne TDO dopravovat spravidla na
vacsiu vzdialenost, kde sa skladkuju, kompostuju alebo
tepelne zneskodnuju.
Pri doterajsom sposobe odvozu TDO treba pocitat so
zbernymi vozmi. Velkost automobilov na TDO je obmedzena
sirkou ciest na sidliskach a poziadavkou, aby vozidlo voslo
k stanovisku zbernych nadob na TDO.
2. 5. 2 Rozdiely nakladov
Ak sa vykonava odvoz TDO zbernymi vozmi z jedneho
miesta, ako je to pri pouziti centralneho pneumatickeho
systemu, mozeme pouzit zberne vozy s vacsou nosnostou. Tym
sa znizia naklady na odvoz TDO. Podla svedskej literatury
cini rozdiel v nakladoch na jednu bytovu jednotku oproti
klasickemu sposobu odstranovania TDO, t. j. doprava malym
vozidlom, za rok 65 Sk.
Tento rozdiel v nakladoch velmi zavisi:
- od miezd pracovnikov,
- od mozstva TDO, ktore z roka na rok stupa.
Moznosti dalsej racionalizacie klasickych metod su
pomerne dost vycerpane. Predpoklada sa, ze doterajsie
naklady u nas budu stupat v dosledku rastu TDO. To znamena,
ze pocet robotnikov i pocet zbernych vozov sa bude
zvacsovat. Naproti tomu sa predpoklada, ze sa za 10 rokov
naklady na centralne pneumaticke odstranovanie TDO znizia
natolko, ze bude lacnejsie ako dnesny klasicky sposob.
Poznamka
Ak sa pozrieme na tab. c. 2, vidime, ze podla
pneumatickeho odstranovania TDO cini poplatok na jednu
bytovu jednotku a 3000 bytov v aglomeracii asi 700 Kc, avsak
odstranovanie TDO dnes v Prahe klasickym sposobom je za 110
l zbernu nadobu a odvoz raz tyzdenne 960 Kc, pricom sa odpad
odvaza priblizne z 30 000 bytov!
2. 5. 3 Vysledky kalkulacii
Na zaklade uvedenych predpokladov a hypotez boli
vypocitane rocne naklady na odvoz TDO pre normalny
(klasicky) sposob a pomocou centralneho pneumatickeho
podtlakoveho systemu pre obytne sidliska roznych velkosti.
Vysledky su zrej-
me z diagramov c. 1. a 4.
Diagram c. 4 ukazuje rozdiel nakladov medzi klasickym
sposobom odstranovania TDO a centralnym podtlakovym
systemom. Z diagramu vyplyva, ze tento rozdiel je zavisly aj
od velkosti sidliska (poctu bytovych jednotiek) a ze
vyrovnanie v nakladoch nastava po niekolkych rokoch, a to
tym skor, cim vacsi je pocet bytovych jednotiek. Potom je
centralny pneumaticky system lacnejsi a prinasa uspory
v nakladoch.
Cas, za ktory sa stane centralny pneumaticky system
hospodarnejsi ako doterajsi klasicky sposob odstranovania
TDO, je potvrdeny diagramom c. 3. Tento cas velmi malo
ovplyvnuje velkost bytoveho sidliska, ak ma viac ako 2000
bytovych jednotiek.
Diagram c. 4 dalej ukazuje, ako sa zmeni priemerny
mesacny poplatok pri centralnom pneumatickom systeme.
V prvom roku je rozdiel nakladov najvacsi a mesacny poplatok
v bytovych sidliskach s 1000 az 3000 bytovymi jednotkami je
asi 4 az 6 svedskych korun, ktory sa po 6 az 9 rokoch
zmensuje.
2. 5. 4 Ine stanoviska k centralnemu pneumatickemu systemu
Architekt ma vacsiu volnost pri planovani pivnic,
pivnicnych chodieb a schodov, pretoze nie su potrebne
priestory na zhromazdovanie odpadov a dopravne cesty.
Siet ulic vo vnutri sidliska je oslobodena od zbernych
vozov pre odvoz TDO, ktore z dovodov tlakov na napravu
a velkych polomerov zakriveni ciest, vyzaduju dobre
spojovacie cesty medzi sidliskom a hlavnymi tepnami.
Dnes stavane priestory pre TDO su vseobecne prilis male
pre stale rastuce mnozstvo, s ktorym treba v buducnosti
ratat. Ked sa denne mnozstvo TDO nahle zvacsi, nahromadia sa
odpady v skladovacich priestoroch, co zvysuje naklady na
odvoz. Ak je k dispozicii centralny pneumaticky system,
zaradi sa iba dodatocne odstranenie. Saciu dopravu je mozne
vykonat bez tazkosti a bez dodatocnych nakladov pocas
nediel, sviatkov a volnych sobot. Pretoze odpady sa denne
odsavaju, nesiri sa ani v horucich letnych dnoch neprijemny
zapach.
Obyvatelov nerusi hluk pri stlacovani TDO a hluk
motorov. Takyto hluk byva velmi rusivy v skorych rannych
hodinach.
V kalkulaciach nie je zahrnute klesanie nadobudacich
nakladov, napr. zmensenymi nakladmi na cestne stavby
a zmensujuce sa naklady na centralny pneumaticky system, na
cistenie budov, nakupne stredisko a ine priestory. Vo vnutri
mesta a inde, kde su lepsie pomery, ako sa predpokladalo,
moze kalkulacia uz pri stavbe centralneho pneumatickeho
systemu zaznamenat hospodarsky zisk.
Vypocty tak, ako tu boli uvedene, su dostatocne na
zistovanie rentability centralneho pneumatickeho systemu vo
vacsine novobudovanych sidlisk.
Naklady na centralny pneumaticky system su male
v porovnani s inymi nakladmi na pripravu stavebnej plochy
s cestami, kanalizaciou atd. a na stavbu domov. Tu sa ponuka
porovnanie s vydavkami na parkovisko v obytnom sidlisku.
Tazkosti v tomto smere vedu k stale castejsiemu zavadzaniu
vyskovych garazi, v ktorych dnes vo Svedsku okrem nakladov
na pozemok stoji jedna garaz asi 6000 svedskych korun.
Naklad na jednu bytovu jednotku z nakladov na centralne
pneumaticke zariadenie cini vo vacsom sidlisku 2000 az 2500
svedskych korun.
Z hladiska narodohospodarskeho treba vidiet aj to, ze
zavedenim centralneho pneumatickeho systemu sa zmensi pocet
pracovnych sil potrebny na odvoz TDO a tieto pracovne sily
mozno zaradit na iny potrebny usek.
2. 6. Vplyv na zivotne prostredie
Vplyv na zivotne prostredie obytneho suboru vybaveneho
pneumatickym podtlakovym systemom je podstatne mensi pri
klasickom sposobe odstranovania TDO a zvysuje sa celkova
pohoda obyvatelov. Vyplyva to hlavne z toho, ze v porovnani
s klasickym sposobom ma pneumaticky system vela vyhod,
najma:
- odpadaju zberne nadoby na TDO a ich vacsinou nepekne
stanovistia,
- odpada fyzicka namaha pri vyprazdnovani zbernych
nadob,
- zariadenie je hygienicke (odpady neprichadzaju pri
odstranovani do styku s clovekom),
- stale klesajuca merna hmotnost TDO neposobi tazkosti
pri odstranovani,
- pri raste mnozstva TDO sa nezvysuju poziadavky na
pocet zbernych nadob, vozidiel a pracovnych sil,
- obsluha je automaticka a prevadzkove naklady nizke,
- system je mozne vyuzit v nemocnici i na odstranovanie
spinavej bielizne, prevzdusnovanie a dezinfekciu,
- system je mozne vyuzit v priemysle na odstranovanie
odpadov a na cistenie.
Jeho nevyhodou je:
- obmedzeny akcny radius (2,5 km),
- vyssie okamzite investicne naklady (celkove pocas
doby zivotnosti su ale 2,5 az 3x nizsie ako pri klasickom
systeme).
Z uvedeneho su jasne prevazujuce vyhody pneumatickeho
systemu.
2. 7 Prakticke priklady pouzitia pneumatickeho podtlakoveho
systemu
2. 7. 1 Oddelovanie hodnotnych latok: systematicky
podchycovane
Organicke odpady, zvyskove hodnotne latky, plasty
a zvyskove odpady tvoria styri zakladne frakcie, ktore sa
vyplaca druhovo cisto a efektivne podchycovat, ak ma celkovy
manazment odpadov plynule pracovat. Ostrovcekove riesenie
alebo kontajnerovy system naraza najneskor v koncentrovane
zastavanych a vysokoorganizovanych komplexoch budov na
hranice ich zatazitelnosti a eficiencie. Vo vyskovych
domoch, spravnych budovach, nakupnych strediskach,
rekreacnych parkoch, nemocniciach alebo letiskach vytvara
anonymna masa ludi prave tak anonymnu masu nerovnakeho
odpadu.
Priemerne sa vyskytujuci organicky podiel asi 45%
v nemeckom TDO cini ciste a vcasne triedenie dolezitym. Tato
frakcia prislusne podchytena a upravena zmensuje samotny
objem zvyskoveho TDO asi o dobru tretinu.
V sulade s platnymi a buducimi zakonmi o odpadoch sa da
celkova logistika odstranovania kompletne a logicky riesit
pneumatickym systemom odstranovania CENTRALSUG, pritom
zladene ekonomicky a ekologicky (obr. c. 14).
#
Obr. 14 Pneumaticke odstranovanie a triedenie TDO
...vid. manual
1 - vkladanie mokreho odpadu, 2 - uprava mokreho odpadu,
3 - na dalsie spracovanie, generator na bioplyn,
kompostovanie alebo ine, 4 - sklo, 5 - kontajner na sklo,
6 - kontajner na lepenku a kartonaz s lisom, 7 - centralne
zariadenie na odsavanie prachu, 8 - osobitny odpad, 9
- doprava druhej frakcie, hodnotne latky, zvyskovy odpad,
10 - drvic papiera (destruktor spisov), 11 - papier, 12
- zmesove hodnotne odpady, 13 - zvyskovy odpad, 14
- ustredna strojovna, 15 - stredisko na hodnotne latky, 16
- na dalsiu frakcionizaciu
Druhovo ciste delenie sa dosahuje priamo pri zdroji
vzniku odpadu, prostrednictvom pohodlne dosiahnutelnych
vkladacich stanic na jednotlive frakcie TDO priamo na
poschodi alebo v kuchyni. Separatne podchytavanie a dalsie
nakladanie so suchymi a mokrymi frakciami. Obsluhovacia
technika sa vykonava s usporou personalu cez sklapacie
vhadzovacie otvory, kontroluje sa pocitacom. Riadeny prisun
v danom pripade vykonava priame zuctovanie poplatkov pomocou
systemu magnetickych kariet (CENTRAL-CHIP). Hygienicka
pneumaticka preprava v hermeticky uzavretom systeme: pomocou
medzistanic sa vedie k uprave alebo v zasobnikovych mediach
k dalsej preprave.
V SRN plati od 1. 1. 1993 zakon TA Siedlungsabfal
(Technicke smernice pre sidliskovy odpad). Podla tohto
zakona oddelene podchytavanie a zaobchadzanie so
sidliskovymi odpadmi tvori zakladnu buducich koncepcii ich
odstranovania.
2. 7. 2 Cistenie budov pomocou pneumatiky
Budovy v zivnostenskej, priemyselnej a verejnej oblasti
ziskavaju centralnym zariadenim na odstranovanie odpadu
Centralsug na hygiene, stupni organizacie, komforte
a hodnote. Centralne odsavanie prachu je konsektivnou
sucastou tejto aktualnej filozofie.
Prave so zretelom na ucinne a hygienicke udrziavanie
cistoty priestoru a vzduchu v plne klimatizovanych
komplexoch budov sa centralne zariadenie na odsavanie prachu
Centralsug velmi osvedcilo. To plati najma na oblasti
citlive na prach ako EDV-priestory alebo so zretelom na
prevenciu aktivnej alergie. Tieto zariadenia neprodukuju
nijaky prach, ktory obsahuje okolite prostredie, ale
dopravuju odpadovy vzduch priamo do uzavreteho potrubneho
systemu ticho, hygienicky a jednoducho. Pracovny vykon
upratovaciek vo vztahu k ploche, je 1,5 - az 2 - krat vacsi.
Komplikacie s pracovnym naradim odpadaju. Upratovacka si
berie so sebou len hadicu, ktoru zapoji do prvej umiestnenej
vakuovej zastrcky na dlazke alebo v stene, obr. c. 15.
#
Obr. 15 Schema pneumatickeho cistenia budov pomocou
Centralsugu...vid. manual
1 - skupina ventilatorov, 2 - filter, 3 - odlucovac, 4
- zberna nadrz, 5 - potrubie, 6 - cistiace vybavenie, 7
- kontajner na vysaty prach, 8 - ventil vysavania prachu.
Centralny saci agregat sa zapina automaticky a vykonava
svoju pracu energicky a nepozorovane, napr. v pivnicnej
kotolni alebo priamo v ustredni odstranovania odpadu
z budovy.
Na sukromne budovy platia, aj ked v inej dimenzii,
rovnake prednosti centralneho zariadenia na vysavanie
prachu, CENTRMA sa vola dobry duch Vasho domova, s ktorym sa
lahko vysava prach, bez toho, aby sa zviril.
Hygienicky komfort takehoto zariadenia, najma pre
alergikov, sa neobmedzuje na novostavby. Kompaktne
komponenty a nepatrne naklady na vystavbu pripustaju
bezproblemovu dodatocnu vystavbu zariadeni na vysavanie
prachu CENTRMAT, t. j. aby ste sa doma mohli citit zase ako
doma.
Obr. 16a Obr. 16c
#
Obr. 16b Obr. 16d
#
Obr. 16 Koncepcia odstranovania TDO...vid. manual
Obr. 16a Vhadzovacie zariadenie vo vnutri budovy na frakciu
TDO s najvacsim vyskytom. Jeden alebo viac vhadzovacich
zariadeni mimo budovy
Obr. 16b Ak nie su vo vnutri budovy mozne vhadzovacie
zariadenia, mozu sa instalovat mimo budovy v osobitnom
priestore.
Obr. 16c Tri vhadzovacie zariadenia na rozne frakcie TDO
instalovane v oblasti pri vchode budovy.
Obr. 16d Na kazdom poschodi je vhadzovacia stanica. Ta sa
moze otvorit iba klucom alebo bezpecnostnou kartou. Jestvuje
moznost predvolby roznych frakcii TDO a pocitacom riadene
rozdelovanie TDO do nadrzi na to vyclenenych.
2. 7. 3 Koncepcie odstranovania: ekonomicky realizovane
Organizovane planovanie a ekonomicke nasadenie
materialu, priestoru a pracovnikov su urcujuce pre celkovu
hospodarnost kazdeho konceptu odstranovania odpadu. Kde sa
este musi zvladat velke alebo problematicke mnozstvo TDO,
CENTRALSUG moze poskytnut kompletne a individualne riesenie.
Kazdy koncept obsahuje zakonne podklady, ekonomicke faktory
a strukturalne zadane ulohy. Ekonomicke pouzitie spravnej
techniky potrebuje struktury na nadviazanie na dalekoveduce
kolaje zhodnocovania a odstranovania. Triedenie a komfortne
stanice vkladania odpadu podporuju akceptovatelnost
a uvedomenie na zodpovedne zaobchadzanie s problemom odpadu.
Minimalizacia odpadu vedie k minimalizacii nakladov. Pri
systeme CENTRALSUG jestvuje moznost odpocitat poplatky za
odpad magnetickou kartou (CENTRAL - CHIIP) v zavislosti od
mnozstva odpadov spravodlivo.
Eficialne chapanie hodnotnych latok zmensuje opatovne
nezhodnotitelny podiel zvyskoveho odpadu.
Tak sa instalaciou pneumatickeho zariadenia na
odsavanie odpadu s integrovanym oddelovanim hodnotnych latok
dosahuje citelna redukcia mnozstva zvyskoveho odpadu. S tym
je v sulade i hospodarnost pri dalsom zaobchadzani: cisto
predseparovane frakcie odpadu setria skladkove priestory
a zdroje, klesajuci objem celkoveho odpadu odlahcuje
pokladne obcanov, obci a zivotneho prostredia.
2. 7. 4 Struktury odstranovania: ekologicky organizovane
Druhovo ciste podchytenie hodnotnych latok a ciste
oddelovanie skodlivin stoji na zaciatku kazdeho ekologicky
vyrovnaneho znovuzhodnocovania sidliskovych odpadov. Po
oddeleni organickej frakcie moze byt z konstrukcnych,
stavebno-technickych alebo organizacnych dovodov zmysluplne,
aby sa podchytavali lahko oddelitelne suche frakcie odpadu
spolocne cez jednu sachtu. Takato zmesova frakcia sa sklada
napr. zo zeleza, nezeleznych kovov a plastov, obr. c. 18.
#
Obr. 18 Suche odpady je mozne dopravovat jednym potrubim
...vid. manual
Po pneumatickom transporte do zberneho kontajneru sa
zmes potom upravuje v recyklacnom dvore. Odpady so zelenym
bodom sa zbieraju spolocne do zltych vakov a zaobchadza sa
s nimi podla rovnakej schemy. Vsetky riesenia CENTRALSUG
smeruju k integracii sucasnych alebo buducich ramcovych
konceptov, a prave tak sa aj robia - od podchytenia cez
dopravu az po dalsiu upravu a konecne zhodnotenie.
Cesta, aby sa odpad dopravoval v uzavretom podzemnom
potrubnom systeme pneumaticky az k cielovemu miestu, otvara
nove perspektivy z architektonickeho hladiska, aj co sa tyka
mestskej vystavby. Vo vysokokoncentrovane zastavanych
regionoch, ako aj v priestorovo obmedzenych stvrtiach
stareho mesta daju sa pomocou technologie odstranovania
CENTRALSUG riesit problemy odstranovania elegantne a ucinne.
K tomu patri i dopravne priaznive zaplanovanie zbernych
central a odvozovych stanic.
Kde tradicne zberove a dopravne systemy stale este
vytvaraju problemy, je tato jasna cesta zo Svedska spravnou
cestou odstranovania. Predovsetkym, ak ide o zmysluplny
a efektivny zber odpadov vsetkeho druhu, ktory by sa inak
mohol uskutocnit iba namahavo alebo dlhymi obklukami.
V idealnom spojeni dualneho systemu alebo pri
podchytavani kompostovatelnych mokrych odpadov na uzemi
miest. Na tento druh odpadu je mozne zaplanovat pridavne
separatne, centralne vkladacie stanice, prostrednictvom
ktorych sa moze zivnostensky (napr. z pohostinskych malych
prevadzkarni) a sukromny bioodpad odstranovat.
#
Obr. 19 Odstranovanie tabliet odsavanim...vid. manual
1 - tlmic hluku, 2 - filter, 3 - cyklon a lis na odpad,
4 - nizkotlaky kompresor (ventilator), 5 - kontajner, 6
- zariadenie na posun kontajneru, 7 - vkladacia stanica,
napr. na mokry odpad, 8 - drvic, 9 - sachtovy ventil, 10
- transportna rura, 11 - odsavanie tabliet, 12 - stlaceny
vzduch, 13 - beziaci pas
2. 7. 5 Tabletovacie riesenie: kompletne odsavane
Co sa osvedcilo v letectve, je vacsinou uspesne aj
v pozemnych oboroch.
Automatizovane odsavanie stravovacich tabliet je
vhodne, aby ulahcilo celu organizaciu cistenia
a odstranovania riadu v mnohych stravovacich oblastiach.
Prave s ohladom na rastuci podiel viaccestnosti pri
riade a priboroch ziskava tento koncept CENTRALSUG stale
viac na vyzname.
Odpady jedla z pohostinskych prevadzkarni, ale aj zo
samoobsluznych restauracii a prirodzene z lietadiel sa
kompletne z tabliet odsavaju touto technikou
"Flight-Kitchen".
Vyprazdnena tableta moze ihned prebehnut svojou cistiacou
linkou. So zvyskom jedla sa urobi "cisty stol": zbaveny
viaccestneho riadu a cudzich podielov sa organicky
zhodnotitelny material separuje od zvyskoveho odpadu
a separovane sa dalej spracuva.
2. 7. 5 Odstranovanie mokreho odpadu: spravna kanalizacia
Dobra tretina celkoveho vyskytu odpadu sa da
technologiou CENTRALSUG viest od zaciatku na spravne kanaly:
organicke odpady sa podchytavaju separovane a upravuju sa
organickym sposobom. Urychleny fermentacny proces stiepi
dopraveny material v reaktore na bioplyn, na jeho organicke
a energeticky vyuzitelne sucasti. Cez blokovu tepelnu
elektraren (BHKW) sa vyuzivaju vysoko nad vlastnu potrebu:
Na tonu susiny bioodpadu vyplyva tak energeticka
bilancia cca 3000 kWh na prud a teplo. Jednotlive "odpadove
produkty" tohto odstranovania odpadu su kompost, sol a voda.
Podchytavanie gastronomickych odpadov alebo ostatnych
mokrych odpadov sa deje priamo na pracovisku, resp. na
centralnych skladacich miestach priamo z miesta.
#
Obr. 20 Schema odstranovania mokreho odpadu pomocou
kanalizacie ...vid. manual
1 - bioodpad / drevny a zeleny odpad, 2 - mokry odpad, 3
- oddelovanie cudzich latok, 4 - aerobne predkompostovanie,
5 - anaerobny bioreaktor, 6 - odvodnenie, 7 - biofilter /
cistenie odpadoveho vzduchu a odpadovej vody, 8 - uprava
vody, 9 - vycistena voda, 10 - plynovy tank, 11 - blokova
tepelna elektraren s cistenim spalin vyraba teplo a prud,
12 - kal / aerobne nasledne kompostovanie, 13 - surovy
kompost
Tato frakcia sa da doplnit aj drevnymi a zelenymi
odpadmi a inym bioodpadom. Odlucovac cudzich latok a aerobne
predkompostovanie su medzistanicami na ceste do reaktora na
bioplyn. Tu sa odohrava hlavny cyklus, ktory stiepi biomasu
na sucasti metan (k prevadzke BHKW), surovy kompost a vodu.
V nasledujucich stupnoch upravy sa kompost doupravuje
aerobne a zjemnuje sa na uslachtily kompost.
Biofiltre dbaju na cistenie odpadoveho vzduchu
a odpadovej vody. So spatne vedenou cistou vodou sa biomasa
prevlhci a premiesa. Sol a voda zostanu ako jedine
nevyuzitelne zvyskove produkty. Brilantna bilancia vzhladom
na skutocnost, ze dosial mokry odpad zatazuje bud
kanalizaciu alebo skladku, alebo sa musi spalit za vysokeho
vynalozenia energie. Ako logicka a takmer v sebe uzavreta
cesta odstranovania odlahcuje tento CENTRALSUG-koncept
vsetky namahave cesty, ktore nie su uz schodne
z ekologickeho, ekonomickeho, zakonodarneho a strukturalneho
hladiska.
2. 7. 6 Odstranovacia kompetencia: objektivne preukazana
a produktivne vyuzita
Uz pred tridsiatimi rokmi slo pri systeme CENTRALSUG
o to, aby sa nasla technologicka odpoved na problem odpadu.
Zatial su po celom svete stavebne objekty, od obytneho
sidliska po velkoprojekt, ich odstranovacie zariadenia
dokumentuju vyraznu bilanciu cinnosti CENTRALSUG. Technicky
vyvoj sa pritom pohyboval analogicky k poziadavkam razantne
sa rozvijajucej situacie v odstranovani. Dlhodobe planovacie
fazy, hlavne v oblasti velkoobjektov, znamenaju pre tim
technikov a vyvojarov CENTRALSUG-u vzdy vyzvu: byt
v predstihu s aktualnym vyvojom, aby sa dali poskytnut
aktualne riesenia, ktore budu platit aj zajtra.
Az dodnes sa nam to podarilo so zariadeniami
v nasledujucich objektoch, napr. v SRN:
- Olympijska dedina Mnichov
Pneumaticky system odstranovania odpadov s 512
vkladacimi stanicami a 110 transportnymi sachtami.
- Obytny komplex Mailander Str. Frankfurt/M.
Pneumaticke odstranovanie TDO cez 12 vkladacich
sacht, separatne podchytavanie papiera a plastov.
- Uniklinik Ulm
Oddelene pneumaticke podchytavanie a spracovavanie
cca 4 t TDO a klinickeho odpadu denne.
- Deutsche Bank Frankfurt/M.
Pneumaticky system so 72 vkladacimi stanicami a 40
etazami na podchytavanie odpadu z 1750 pracovisk.
- Uverovy ustav (Kreditanstalt) pre znovuvystavbu
Frankfurt/M.
22 vkladacich stanic a 4 pneumaticke transportne
sachty odstranuju odpad z tohto kancelarskeho komplexu z cca
1000 pracovnych miest.
- Letisko Dusseldorf
- Letisko Frankfurt/M.
- Letisko FJS Mnichov
System "Flight-Kitchen" pre LSG s automatickym
odsavanim tabliet.
2. 7. 7 CENTRALSUG v CR a SR (CSSR)
Prave tak ako po celom svete, aj v CSSR sa spracovalo
vela projektov. Autorom tychto projektov bol Doc. Ing. Dr.
techn. Jindrich Nesvadba v Zline (byvaly Gottwaldov), kde
v spolupraci s Ing. Slovencikom naprojektovali prve sidlisko
pre 15 000 bytov (asi 55 000 obyvatelov). Sucasne v tom case
bolo naprojektovane sidlisko Sadova, Brno. Ani jedno
sidlisko sa nerealizovalo, hoci v Zline sa projekt a stavba
vykonavali ako statna uloha. Dodavatel Pozemne stavby Zlin
nesplnil termin a tym bola cela stavba stiahnuta z programu,
hoci uz bolo dopravne potrubie na mieste stavby.
Rovnako ani celkom pripraveny projekt Zrkadlovy Haj
v Bratislave-Petrzalke sa nerealizoval, pretoze Stavoprojekt
na poslednu chvilu zistil, ze podzemna voda je v hbke 1 m,
t. j. v hbke, do ktorej sa uklada dopravne potrubie
CENTRALSUG-u.
V Cechach, a to v Hradci Kralove so svojim
spolupracovnikom Ing. Mimrom bolo projektovane sidlisko
Moravske predmestie.
Najviac projektov bolo urobenych pre Slovensko. Bolo to
historicke mesto Kezmarok, brana do Vysokych Tatier Poprad,
mesto Lucenec, a v Kosiciach to bolo sidlisko Furca.
Z tychto projektov sa nerealizoval ani jeden.
V Prahe sa realizoval projekt Doc. Nesvadbu pre Palac
kultury rakuskou firmou M.U.T. Rovnako bol vypracovany
projekt historickej casti mesta Kladna, sidliska
Praha-Zapad, zoradiste vlakov pre Hlavnu stanicu, v Brne
Internat studentov. Nezrealizovali sa.
3. Dopravne systemy na toky priemyselneho materialu
Pneumaticky podtlakovy system CENTRALSUG je mozne
pouzivat nielen na dopravu TDO, ale s vyhodou sa v priemysle
pouziva aj na dopravu materialu.
Aby prednesena latka bola komplexna, spomenieme kratko
aj tieto systemy.
Prinajmensom od vynalezu potrubnej posty sa vyuziva
vzduch s uspechom ako prepravny prostriedok.
Usporna, rychla a cista doprava "vzdusnou cestou" sa od
toho casu presadila i v sirokych oblastiach vyroby,
v udrziavani skladov a pri odstranovani odpadov.
Latky s relativne nepatrnou hustotou sa privadzaju
pomocou dopravnej technologie CENTRALSUG s uspechom na
spravnu cestu. Spolahlivo a s vysokym stupnom ucinnosti.
V "premyslenom" systeme s volitelnymi priemermi rur medzi
50 az 200 mm. Robustne zlozky s ventilacnou technikou
a osvedcenou mechanikou vytvaraju bezpecne transportne
prostredie na prepravu najroznejsich latok. Dopravne systemy
CENTRALSUG-u su urcene na neviaznuci materialovy tok - preto
je to lepsi druh prepravy pre Vas dopravovany tovar.
Pneumaticky system je mozne pouzit ako:
- tlakovy dopravny system,
- nasavaci dopravny system,
- tlakovy / nasavaci dopravny system,
- Multi-Cut dopravny system.
3. 1. Tlakovy dopravny system, obr. c. 21
(Presne zhromazdovat - cielovo rozdelovat)
Tlakove dopravovanie materialu z fixovanej vkladacej
stanice je mozne k rozne moznym dielcim staniciam. Potrubnym
napojenim zo strany tlaku sa pridava dopravovany material
injektorom. Kapacitny vykon sa reguluje cez dopravny tlak.
Na vystupnej strane sa v cyklone deje delenie dopravovaneho
materialu prudom vzduchu, obr. c. 21. Pouziva sa ako
zasobovaci system na prevazne vacsie dopravovane mnozstvo
v roznych oblastiach priemyslu.
#
Obr. 21 Tlakovy dopravny system...vid. manual
3. 2 Nasavaci dopravny system, obr. c. 22
(Cielovo zhromazdovat - presne bodovo rozdelovat)
#
Obr. 22 Nasavaci dopravny system...vid. manual
Tento bezprasny nasavaci system berie si svoj
dopravovany material z jednej alebo viacerych stanic
a dopravuje ho za podtlaku k fixovanemu vypustnemu bodu,
obr. c. 22.
Vstup materialu do prislusneho nakladacieho miesta sa
deje bud cez nasavaciu hlavu alebo turniketovy uzaver. Na
strane vydavania dba kombinacie z turniketoveho uzaveru
a cyklonu o dodrzanie sacieho prudu ako aj o ciste delenie
dopravneho vzduchu a dopravovaneho materialu.
3. 3 Tlakovy / nasavaci dopravny system, obr. c. 23
(Selektivne zhromazdovat - systematicky rozdelovat)
Kombinaciou oboch druhov vzdusneho prudu je tento
system mimoriadne pruzny a vykonny. Na strane sania sa
material selektivne zhromazduje, na strane tlaku sa tlakovo
rozdeluje.
Z roznych privadzacich bodov dospeje dopravovany
material cez rozne vychody k spravnym staniciam v prevadzke.
Je mozna kombinacia dopravnych zariadeni s pridavnymi
zriadeniami, ako napr. s vahovym zariadenim alebo
predcistovacim stupnom, tym je tento system zaujimavy pre
siroke spektrum pouzitia.
#
Obr. 23 Tlakovy / nasavaci system...vid. manual
3. 4 Multi-Cut - dopravny system, obr. 24
(Cielene zhromazdovat - bezproblemovo drvit
- systematicky zaobchadzat)
#
Obr. 24 Multi-Cut - dopravny system...vid. manual
Tento kombinovany dopravny system uvolnuje cestu na
odstranovanie odpadu a jeho rozdrvenie v jednom pracovnom
chode, obr. c. 24. Priamo z kazdeho pracovneho miesta si
vezme sacie zariadenie vyrobne alebo procesne odpady ako
pruhy papiera, zvysky textilu, odpady folii, a pod.
a posiela ich do drvica. Odtial sa rozdrveny odpad cerpa do
nadrze pri uspore miesta. System, ktory viac ako vyhovuje
problematike odpadov v mnohych oblastiach.
3. 5 Systemove dopravovanie vnutroprevadzkovych
materialovych prudov. Selektivne v rozdelovani.
Perfektne rozdelovanie je umenie, t. j. mat spravne
mnozstvo spravneho materialu v pravy okamih na spravnom
mieste. Pneumaticke dopravne a rozdelovacie cesty pomahaju
vnutroprevadzkovej logistike k plynulemu priebehu. Bez
dlhych okluk sa mozu cielovo dosiahnut ziadane pozicie,
exaktne davkovane a priamo zo skladov, ktore sa daju idealne
naplanovat, pri optimalnom vyuziti vsetkych kapacit.
Dopravny system CENTRALSUG vyhovuje pruzne najroznejsim
vnutroprevadzkovym zasobovacim strukturam. Rozne
konfiguracie kazdeho individualne planovaneho systemu maju
vzdy jeden spolocny menovatel: efektivitu spravneho riesenia
- logisticky logicky, systematicky pneumaticky, dopravne
technicky dokonale.
3. 6 Efektivne v zasobovani
Pneumaticka dopravna cesta CENTRALSUG-om je prave ta
spravna, vsade tam, kde sa pozaduje kvantitativny
transportny vykon latok s malou sypnou hustotou. S velkou
kapacitnou kvotou sa dostane potrubnym systemom napr. obilie
zo zasobnika do mlyna, muka z mlyna do sila, plastovy
granulat zo zasobovacej nadrze do vstrekovacieho stroja
a pod.
Co tak dobre pracuje v zasobovani, deje sa aj
v obratenom smere: uspora casu, miesta a prace na pracovisku
su efekty pneumatickeho odstranovania pracovnych odpadov
vsetkych druhov priamo z miesta vyskytu. Do toho spadaju
piliny prave tak ako textilne handry, folie alebo odpadovy
papier a pod.
3. 7 Produktivne vo vyrobe
Cielom je presny prisun, material setriaci dopravu
a planovane dalsie rozdelovanie, co su rozhodujuce faktory
pre prosperujucu vyrobu. K tomu pristupuju hygienicke
poziadavky, ktore su mimoriadne vyznamne v potravinarskej
oblasti a, prirodzene, vo farmaceutickom priemysle.
Filtrovany vzduch ako dopravny prostriedok v solidnej
konstrukcii potrubia z nerezovej ocele cini uzavrete systemy
CENTRALSUG velmi vhodne na taketo oblasti pouzitia. Tym sa
da surovina dopravit prave tak cisto, setrne a plynule ako
konecny vyrobok. Produktivita stupa vdaka pneumatickej
technologii CENTRALSUG, ktora dopravi nielen vyrobny
material, ale i celu produktivitu.
3. 8 Kombi-dopravne systemy
(Pneumaticky dopravovat - mechanicky dopravovat
- optimalne upravovat)
Kde ma vzdy v zivnostensko / priemyselnej oblasti prist
do chodu tok materialu, ponuka sa podla dopravnej techniky
CENTRALSUG optimalne zladene systemove riesenie. V idealnej
kombinacii pneumatickych a mechanickych zloziek sa da
realizovat bezosvove spojenie materialovych prudov a ich
uprava. Pneumaticke dopravne systemy su na to doplnene
mechanickymi dopravnymi zariadeniami, ako napr. retazovymi
koreckovymi vytahmi, podavacimi "snekmi" a spiralami,
dopravnymi pasmi atd. Predradene alebo zaradene za dopravnou
drahou mozu byt spracovacie drahy CENTRALSUG-u intregrovane
na triedenie, drvenie, zhutnenie atd.
3. 9 Pneumaticko-mechanicka doprava v systematickom vyuziti
Uz maly vyber prikladnych referencii zo SRN podava
presvedcivy dojem o celosvetovo vyuzivanych prednostiach
dopravnych systemov CENTRALSUG-u / Kongskilde Industri.
Niektore zavody, v ktorych su tieto systemy
realizovane:
- Aluminium Werk Tscheulin GmbH, Friedrich-Meyer
Strasse 23,
7835 Tenningen 1
- BASF Aktiengesellschaft, Geschaftseinheit Styropor,
6700 Ludwigshafen
- Flaxolan, Chemie und Veredelung GmbH, In der
Schorbach 13,
6757 Waldfischbach-Burgalben
- K. Schweisfurth GmbH-Herta, Zitadellenweg 23-27,
1000 Berlin 20
- Marie Soell GmbH, Frankenstrasse 45,
6478 Nidda / Eichelsdorf
- Thyssen Draht AG, Herbauer Strasse 100,
6334 Asslar
- 4P Verpackungen Ronsberg GmbH,
8951 Ronsber / Allgau
4. Pneumaticke systemy na odstranovanie mokreho odpadu
a organickej hmoty
Tento problem sme uz ciastocne rozviedli na strane 45
a 46. Pretoze v praxi sa tento priklad casto vyskytuje
a literatura u nas ziadna nie je, pre komplexnost tematiky
rozoberieme tento problem podrobnejsie.
4. 1 Odstranovanie organickych odpadov systemom CENTRALSUG
Vyhody tohto systemu su:
- Vkladanie odpadov sa deje priamo tam, kde sa
vyskytuju, napr. v oplachovacej kuchyni, pripravovni
zeleniny, oplachovani riadu atd.
- Mokry odpad sa oddeli priamo na mieste od ostatnych
hodnotnych latok, ako aj rusivych latok a vlozi sa bez
pridania vody do zariadenia a drvi sa. Dopravuje sa
stlacenym vzduchom.
- Zmes sa spracovava na homogennu, cerpatelnu
substanciu.
- Navyse sa silne redukuje objem na hustotu cca
1 g/cm3.
- Odvoz a doprava sa deju uzavretymi cisternovymi
vozidlami.
Priebeh postupu na podchytavanie mokreho odpadu cez upravu
az po dalsie zaobchadzanie
S postupom CENTRALSUG mozno upravovat vsetky organicke
odpady, zvysky potravin atd. Ak je to stavebne mozne,
nakladaju sa odpady priamo na mieste vzniku do vkladacich
stanic. Odtial sa dostanu zvysky jedal cez drvic, potom cez
spodne supatko do zasobnej nadrze. Tu sa mokry odpad
homogenizuje a zhromazduje.
Frekvencie obehu homogenizacnych faz su zavisle od
zlozenia odpadu a v sulade s tym sa nastavuju. Pri ohlaseni
80%-neho naplnenia hlavneho zasobnika cez kontinualne
meranie stavu naplnenia nadrze je automaticky signalizovana
vyzva na vyprazdnenie.
Na dopravne potrubie DN 100 nadvazuje cisternove
vozidlo.
Vyprazdnovanie sa deje potom automaticky obsluhovacim
clankom v oblasti napojenia cisternoveho vozidla. Ak sa
musia prekonavat velke odpory potrubia vacsimi
vzdialenostami od zasobnika k napojenia tanku (az k 300 m),
alebo je nevyhnutne prekonavat vacsie vyskove rozdiely,
potom sa obsah zasobnika natlaci pneumaticky do cisternoveho
vozidla.
Kompresorovy agregat s predlohovou nadrzou poskytuje
potrebny stlaceny vzduch. Pri tom sa mozu vyuzit instalovane
zariadenia na stlaceny vzduch. Pri tomto postupe sa spolu
vyprazdni cele potrubie medzi zasobnikom a napojenim na
cisternovy voz. Nozove "supatka" a dbaju na tesny uzaver na
ustiach vstupu a vypuste. Odvzdusnenie nadrze sa deje
dvojcolovou rurkou s dalej zaradenym ventilatorom.
Prevazujuce prednosti presviedcaju pri tejto metode
zaobchadzania s mokrym odpadom:
- ziadna potreba vody,
- ziadne spojenie ku kanalu na odpadovu vodu,
- ziadne zatazovanie odpadovej vody,
- ziadne medziuskladnovanie v nadobach na odpady,
- ziadne dopravne cesty odpadu cistymi a necistymi stranami,
- ziadna potreba chladiaceho priestoru,
- mala potreba miesta,
- uzavrety system,
- ziadne obtazovanie zapachom,
- ziadne pristroje v kuchyni zapricinujuce hluk,
- minimalna potreba energie, 2 kW/den,
- jednoducha, robustna technika, preto nenarocna na udrzbu,
- ziadne zatazovanie odlucovaca tuku,
- odvoz v cisternovom vozidle,
- ziadne zatazovanie skladkovych priestorov,
- ziadne zatazovanie spalovni,
- vysoke uspory poplatkov pri takto upravenej dodavke do
fermentacnej veze cisticky odpadovych vod alebo do
bioreaktora.
Cisternove vozidla, ktore odvazaju tuky z odlucovacov
tuku, odstranuju aj mokry odpad.
5. Pneumaticka kontajnerova doprava
Vzhladom na situaciu v zivotnom prostredi, v cenach za
energiu, nadobuda vo svete osobitny vyznam potrubna
kontajnerova doprava TDO. Uvadzame prehlad dosial
dosiahnuteho stavu pri tomto druhu dopravy v medzinarodnom
rozsahu, a jeho predpokladane perspektivy do buducnosti.
5. 1 Zariadenie systemu KPT
System predstavuje potrubie, v ktorom sa v prude
vzduchu dodavaneho kompresorovymi stanicami pohybuju na
kolesach kontajnery. Tlakovy spad vznika na kontajneri
automaticky. Energia prudu vzduchu sa prenasa na kontajnery.
Pri malych rychlostiach pohybu kontajnerov spad tlaku
vzduchu je nevelky, na pohyb kontajnerov netreba vyvinut
velku silu.
Pri minimalnych energetickych stratach je optimalna
priemerna rychlost kontajnerov 15 az 30 km.h-1.
V poslednych 10 az 15 rokoch je zem popretkavana hustou
sietou potrubnych magistral, ktorych dzka presahuje dzku
zeleznic. Nimi je mozne dopravovat naklady bez ovplyvnenia
klimatickymi podmienkami. Zakladnym dopravnym problemom
velkych miest je odstranovanie vzrastajuceho mnozstva TDO
(napr. Moskva 7 mil. m3r-1) - velke straty, rucne prace,
znecistene okolie.
Prvy system KPT, obr. c. 26 bol prvykrat pouzity v r.
1971.
Pri masivnom prevedeni s kolajnicami su vyssie
rychlosti 40 az 45 km.h-1.
Na 1 bkm je potrebne 0,3 az 0,8 kWh. Kontajnery maju
hmotnost 65 t na horizontalnu dopravu, priemer potrubia je
1 220 mm, tlakovy spad 0,15 MPa pri sklone 3 je 0,45 MPa.
#
Obr. 26 Kontajnerovy vlak (suprava)...vid. manual
1 - potrubie, 2 - nakladny kontajner (voz), 3 - tesniaci
kontajner, 4 - kolajnice, 5 - vodiace kolesa, 6
- "spriadadlo"
Obvykly system "Transprogress" pracuje v naporovom
rezime, vypocitany tlak nepresahuje 1 az 2 MPa. Kontajnery
idu po spodnej casti potrubia, tesniace i hnacie vozidlo
- kontajnerovy vlak, obr. c. 26.
Zdrojom vzduchu su turbokompresory, kompresory, vyvevy,
ventilatory aj vnutrozavodove zariadenia. Priemer potrubia
zavisi na priepustnosti, rozmeroch vozidla, dopravovanom
mnozstve, konkretnom profile trate. Pouzivaju sa aj vyhybky,
vozidla vojdu do casti potrubia, ktore sa pohonom vychyli
k tomu smeru, ktorym maju vozy pokracovat.
Systemy kontajneroveho pneutransportu su:
- magistralne (na vacsie vzdialenosti,
vzdy pretlakove),
- priemyselne - naporove (pretlakove),
- vakuove,
- naporovo-vakuove.
Rozvod vzduchu je:
- na konci,
- po urcitej vzdialenosti,
- zmiesany,
podla miesta urcenia:
- jednoadresny,
- viacadresny.
Stanice mozu byt:
- koncove,
- cestovne,
- zmiesane.
Sustavy mozu byt:
- rozvetvene,
- nerozvetvene,
- priame, kruhove.
Na TDO pouzivame typ KTP 3. Jeho hlavne rozmery su:
dzka 11 025 mm, priemer potrubia 1 220 mm, vhodny na
stupanie do 2 , v zostave je 6 vozidiel + 2 pneuvozidla,
objem kontajneru je 1,42 m3, hmotnost plneho vozidla je 1
525 kg, celej zostavy plnej je 20 t, prazdnej 10 920 kg,
interval je 1 042 s, musi mat 2 kompresorove stanice.
Schema jednopotrubneho zariadenia je na obr. c. 27.
#
Obr. 27 Schema jednopotrubneho zariadenia...vid. manual
1 - potrubie, 2 - nakladacia stanica, 3 - vykladacia
stanica, 4 - kompresorove stanice.
Schema stanice nakladania je na obr. c. 28
#
Obr. 28 Schema stanice nakladky TDO (priecny rez, proces
nakladky kontajneru)...vid. manual
1 - nasypka pre TDO, 2 - stlacaci piest, 3 - lozny priestor
TDO, 4 - kontajner na TDO, 5 - kolieska kontajnera, 6
- potrubie, 7 - pridrziavaci mechanizmus, 8 - zdvihaci
mechanizmus
Na obr. c. 29 je schema zariadenia so vstavanou
medzistanicou nakladky (vykladky).
#
Obr. 29
Schema zariadenia "Transprogress" je na obr. c. 30.
#
Obr. 30 Schema zariadenia "Transprogress"
1 - potrubie, 2 - vedlajsie potrubie, 3 - vyhybna, 4
- stanica, 5 - medzistanica na nakladanie a vykladanie
#
Obr. 31 Schema jednopotrubneho systemu s vyhybnou
1 - potrubie, 2 - medzipotrubie umoznujuce vyhybat sa
v priamom smere, 3 - posuvne vyhybne, 4 - nakladacia
stanica, 5 - zasobnik, 6 - kompresorova stanica
#
Obr. 32 Schema dvojpotrubneho systemu
1 - potrubie, 2 - vyhybne, 3 - nakladka, 4 - vykladka, 5
- kompresorova stanica
#
Obr. 33 Schema jednopotrubneho uzavreteho zariadenia
1 - uzavrety system potrubia, 2 - nakladka, 3 - vykladka,
4 - nakladka s vykladkou, 5 - vyhybna pre priamy smer, 6
- vyhybna pre odbocenie, 7 uzavtvaraci ventil, 8
- kompresorova stanica.
obr.29,30,31,32,33: vid. manual
Navrat na publikaciu o odpadoch
|