Navrat na publikaciu o odpadoch
Ing. Slavomira MACAKOVA
H O T L I N E W A S T E
manazarsky informacny system minimalizacie odpadov
Procesu nakladania s odpadom sa v sucasnosti zucastnuju tieto
subjekty:
- producenti odpadov,
- specializovani zneskodnovatelia odpadov,
- legislativa - urady zivotneho prostredia,
- statny dozor - inspekcia zivotneho prostredia,
- specializovani dopravcovia,
- analyticke laboratoria,
- miestna samosprava, verejnost.
V dosledku celkovo nizkej urovne vykonu statnej spravy
v minulosti, ktora dnes velmi tazko presadzuje svoje pravomoci na
useku odpadoveho hospodarstva, sa v podnikoch eviduju odpady na
velmi rozdielnej kvalitativnej urovni. Evidencia sa prevazne
obmedzuje na odpady a druhotne suroviny odovzdavane za uplatu
externym organizaciam. Udaje o ostatnych odpadoch vychadzaju len
z hrubych, casto nekvalifikovanych odhadov. Odpady su vacsinou
zmiesane,bez moznosti dalsieho vyuzitia, evidencia ma malu
vypovedaciu schopnost. Pravdepodobne uz na podnikovej urovni su
mnohe udaje podcenene. S tymito skutocnostami je nevyhnutne
pocitat pri celkovej statistike toku odpadov i pri navrhovani
riadenia systemu odpadoveho hospodarstva.
Pretoze obvykle producentom odpadu je firma alebo spolocnost
zabezpecujuca iny sortiment cinnosti ako je nakladanie s odpadom,
odpad sa stava vzhladom na sucasnu legislativu dotykajucu sa
nakladania s odpadmi, brzdou v jeho podnikatelskej cinnosti.
Velky a trvaly problem predstavuju tuhe komunalne odpady,
ktore sposobuju dalsiu ekologicku zataz v mestach i uzemiach,
a to v dosledku ich rozptylenej produkcie, nedorieseneho systemu
zaobchadzania s nimi i niektorych dalsich specifik. Prakticky
kazdy sidelny utvar sa velmi tazko potyka s odstranovanim svojich
tuhych odpadov. Sposob zaobchadzania s tuhym komunalnym odpadom
ovplyvnuje uroven zivotneho prostredia, je faktorom posobiacim na
cistotu prostredia a estetiku zivotneho prostredia i krajiny.
V SR vznika rocne niekolko milionov ton TKO, jeden obyvatel za
rok vyprodukuje priemerne 250 kg odpadov.
Z celkoveho mnozstva TKO v SR je zabezpecuje pravidelny odvoz
zneskodnenie priblizne 70 % odpadov, ostatnych 30 % sa zvaza
nepravidelne alebo uklada na miestne male skladky (casto aj
divoke). Okrem toho Zberne suroviny vykupuju, i ked s nizkou
efektivitou, druhotne suroviny, ktore by sa inak stali sucastou
tuhych komunalnych odpadov.
Doteraz sa nepristupilo k systematickemu separovanemu zberu
domovych odpadov, co by umoznilo nielen ziskat relativne ciste
roztriedene druhotne suroviny, ale aj zamedzilo vstup toxickych
latok do skladkovaneho alebo vyuzivaneho odpadu (zber baterii,
liekov, PVC, atd.). Sirsie zavedenie separovaneho zberu nebolo
mozne, aj napriek urcitym snaham uplatnit ho, pre nedostatocnu
technicku vybavenost na tento zber (oddelene kontajnery, oddeleny
odvoz).
TKO preto stale obsahuju pomerne velke mnozstvo vyuzitelnych
druhotnych surovin vhodnych na recyklaciu. Ich podchytenie
a vyuzitie by prinieslo okrem nahrady primarnych surovin aj
dalsie uspory prostriedkov, teraz vynakladanych na ich
odstranovanie a zneskodnovanie.
TKO su v nasom regione v sucasnosti vyuzivane termicky
a kompostovanim. Vo vyspelych krajinach dosahuje uplatnenie
technologii vyuzivajucich TKO v suhrne 35 a viac percent.
V niektorych oblastiach sa dokonca priame ukladanie na skladky
bez predbezneho spracovania zakazuje.
Riesenie problematiky vyuzivania latkoveho obsahu tuhych
komunalnych odpadov, ktore je naliehavou ekologickou poziadavkou,
stazuje nedoriesenie koncepcie upravy a spracovania vytriedeneho
odpadu v prislusnych spracovatelskych vyrobnych odvetviach. Plati
to predovsetkym na priemysel chemicky a plastickych hmot,
priemysel sklarsky, papierensky, hutnicky, v polnohospodarskej
vyrobe na vyrobu kompostov a v energetike na vyrobu ekopaliva.
Velmi zavaznym limitujucim faktorom na opatovne vyuzitie odpadov
v reprodukcnom procese je to, ze nie je dostatocne (ani
kapacitne, ani sortimentne) rozvinute odvetvie, ktore by bolo
schopne upravit vyuzitelne "odpady" na "druhotne suroviny"
v takej kvalite, ktora by vyhovovala naslednemu tradicnemu
technologickemu spracovaniu. Celkom sa zabuda na netradicne
vyrobkove vyuzitie odpadov.
Vyssie vyuzitie odpadov limituju:
1. neznalost technologie vyuzitia odpadov (92 % dosial
nevyuzitych odpadov),
2. nerentabilnost ich vyuzitia (4 %),
3. nezaujem odberatelov (3 %).
Cast dosial nevyuzivanych odpadov by sa mohla byt podla nazoru
ich producentov vyuzit (napr. v stavebnictve az 11 %).
Dosledky tejto situacie sa trvale premietaju do znacneho
mnozstva odpadov, ktory nie je recyklovany a je nevyhnutne ho
zneskodnovat a ukladat.
Iba cast z celkovo vyprodukovanych odpadov sa opatovne vyuziva
vo vyrobnom procese. Vratnost odpadov je v jednotlivych
odvetviach velmi rozdielna:
zelezna substancia 90 %
textilne materialy 65 %
papier 50 %
sklo 35 %
nezelezne kovy 10 - 38 % podla druhu
plasticke latky 20 %
opotrebovane oleje 30 %
Maly zaujem o druhotne suroviny je sposobeny nedoriesenim
ekonomickych (zvysene naklady) a technickych (nedostatok
potrebnych zariadeni) aspektov suvisiacich s vyuzivanim
druhotnych surovin.
Uvedena situacia sa v SR plne premieta do sucasneho stavu
v priemyselnom triedeni komunalneho odpadu.
Ukazuje sa, ze zakladnym predpokladom riadneho chodu odpadoveho
hospodarstva je vytvorenie takeho pravneho a ekonomickeho
prostredia, ktore prinesie utlm odvetvi, odborov, technologii
a vyrobkov (vcitane obalov), ktore su v procese vyroby a spotreby
pricinou neopodstatnenej produkcie odpadov.
Neustale vzrastajucemu mnozstvu komunalnych a priemyselnych
odpadov (vcitane odpadov rizikovych a toxickych ) nezodpoveda
technicke vybavenie na ich vyuzivanie ci neskodne odstranovanie.
Mnozstvom tuhych odpadov na 1 obyvatela sme asi na rovnakej
urovni ako staty EHS, zdaleka sa vsak s nimi nemozeme rovnat
v technickej a organizacnej urovni nakladania s odpadmi (jedna sa
takmer o 7 ton/obyv./rok v roku 1992 bez odpadov z tazby
nerastnych surovin, z toho na tuhe komunalne odpady pripada
priblizne 250 kg/obyv./rok).
Chyba komplexny plosny prehlad o sposoboch odstranovania
odpadov v suvislosti s ovplyvnovanim zivotneho prostredia
(spalovanie v malych podnikovych kotolniach, nekontrolovatelne
ukladanie odpadov na nezabezpecenych skladkach). Rozny negativny
vplyv na zivotne prostredie malo podla statistickeho setrenia
v roku 1987 celkove 37 mil. t odpadov.
Za najvaznejsiu ekologicku zavadu odpadoveho hospodarstva
mozno oznacit skutocnost, ze sa nan dlho zabudalo a nevenovala sa
dostatocna pozornost nebezpecnym, resp. toxickym odpadom, ktore
obsahuju jedy alebo ine skodlive latky. Vela producentov
produkciu nebezpecnych odpadov radsej nepriznava. Aj ked sa jedna
o malu cast odpadu z priemyslu alebo z komunalneho odpadu, svojim
vplyvom predstavuje najzavaznejsie ohrozenie zivotneho
prostredia.
V mnohych pripadoch je toxicky odpad ulozeny v kontakte
s horninovym (niekedy aj podnym) prostredim, pricom lokality
skladok nie su vo vacsine pripadov zname.
Nebezpecenstvo tychto odpadov je o to vacsie, ze sa este len
zavadza ich kontrolovane, riadene a registrovane ukladanie.
Zacina sa s pripravou vystavby oblastnych skladok toxickych
odpadov. Zdhavo sa pripravuje vystavba spalovne na nebezpecny
odpad.
Pri progresivnejsom sposobe riesenia problematiky odpadov sa
vedla investicnych a technologickych problemov naraza casto na
neriesitelne strety zaujmov pri umiestneni zariadenia na vyuzitie
alebo skladkovanie odpadov. Obyvatelstvo ma po doterajsich
skusenostiach priamo panicke obavy z narusenia svojho zivotneho
prostredia a naprosta nedovera vedie k vetovaniu moznosti
realizacie akejkolvek formy odstranovania odpadov.
Dosial nie je zavedena osvetova cinnost a spolupraca
s obyvatelstvom, co je pri rieseni problematiky odpadov velmi
dolezite. Tyka sa to najma spoluprace pri obmedzovani vzniku
odpadov, pri jeho triedeni pri zdroji, zapojeni obyvatelstva do
procesu umiestnenia, vystavby a prevadzkovania skladok odpadov,
resp. i zariadeni na vyuzitie odpadov.
Po dlhodobom tabuizovani ekologie ako takej a suvisiacich
nalezitosti je nahle povolene hovorit do vsetkeho. Bohuzial,
tento trend vedie k apriornemu odmietaniu zavadzania skladok,
deponii, spalovni a inych likvidacnych technologii, ktore casto
projektuju zapadne firmy v duchu najmodernejsich trendov.
Ponuka sa riesenie, ktore pomoze riesit tento nevyhovujuci
stav nakladania s odpadmi v nasom regione. Spociva v realizacii
integrovanej koncepcie odpadoveho hospodarstva, ktora sa
presadzuje aj vo vyspelych priemyselnych krajinach EHS. Tato
integrovana koncepcia v sulade s Programom odpadoveho
hospodarstva SR i POH okresov Kosice a Presov vytvori dostatocne
predpoklady na optimalny tok odpadov zavedenim medzipodnikoveho
informacneho systemu recyklacie a zneskodnenia odpadov
s prepojenim na realnych odberatelov. Aj pri optimalnej
realizacii tejto koncepcie vsak bude poslednym stupnom
upravarenskeho postupu ulozenie inertizovaneho odpadu.
Vo vyspelych krajinach sa uz po mnoho rokov uspesne uplatnuju
zavody na nezavadne zneskodnovanie sirokeho sortimentu odpadov.
Spracovavaju ich za poplatok a so zarukami voci kontrolnym
organom i voci producentom z rozsiahlych spadovych uzemi.
V modernom hospodareni s odpadmi nemozeme odpad chapat ako
surovinovu rezervu, odpad je integralna sucast surovinovej
zakladne. Je potrebne vychadzat z toho, ze odpady vlastne
neexistuju, ze tymto nazvom oznacujeme suroviny, ktore zatial
nevieme spracovat, a to ci uz z dovodov ekonomickych alebo
technologickych.
Hospodarenie s odpadmi a ich vyuzivanie ako zdrojov druhotnych
surovin a energii patri medzi zakladne ulohy starostlivosti
o zivotne prostredie. Prinos recyklacie pre zivotne prostredie
oblasti je mozne vidiet:
1. v ucinkoch na strane vstupov do hospodarskeho systemu
regionu - znizenim cerpania zdrojov,
2. v ucinkoch na strane vystupov - znizenim ekologickej zataze
uzemia odpadmi z vyrobnych a spotrebnych procesov.
Na uspesny vykon recyklacie je nevyhnutne dostatocne
informacne zabezpecenie. Velky vyznam ma najma informovanost
vsetkych organizacii v regione o moznostiach hospodarenia
s odpadmi, ktora spociva v sustavnom posobeni medzipodnikoveho
informacneho systemu, tvoriaceho neodmyslitelnu sucast
medzipodnikovej recyklacie odpadov.
Priame vztahy medzi producentmi odpadov a ich spracovatelmi
bude podporovat informacny system HOTLINE WASTE napojeny na
siroku siet spracovatelov a zneskodnovatelov odpadov.
Predpokladame aktivne zapojenie viacerych organizacii z regionu.
Ulohou novovznikajucej firmy zaoberajucej sa okrem ineho aj
medzipodnikovou recyklaciou je predovsetkym poskytnut informacne,
poradenske, ale aj materialne sluzby na nadvazovanie a realizaciu
recyklacnych tokov medzi organizaciami. Patri k nim napriklad:
1. sprostredkovanie informacii o vznikajucich odpadoch
a hladanych druhotnych surovinach,
2. poskytovanie informacii o vhodnom zhodnocovani nevyuzivanych
odpadov z priemyslu, o existujucich a vyvijanych recyklacnych
a maloodpadovych technologiach,
3. zabezpecenie dalsich informacnych alebo riadiacich funkcii,
4. uskutocnenie niektorych sluzieb materialnej povahy, ako je
skladovanie a prepravovanie odpadov, prevadzkovanie vlastnych
recyklacnych liniek, spracovatelskych zavodov atd.
Systemy riadenej recyklacie budu zabezpecovat sluzby:
1. nematerialnej povahy: sprostredkujuca funkcia - subsystem
prijima ponuky na odpredaj ci odovzdanie stanovenych druhov
odpadov a sucasne aj zaznamenava dopyt po hladanych druhotnych
surovinach. Budu sa evidovat aj ponuky spracovatelskych kapacit
alebo dopyt po nich.
poradenska funkcia - subsystem
technicko-ekonomickych informacii o odpadoch, ktory spracovava
a poskytuje informacie o moznostiach a sposoboch recyklacie
odpadov.
databanka odpadov - vsetky dostupne
informacie o odpadoch, ktore maju povahu ciselnych dat alebo
parametrickych verbalnych udajov. Tato databanka umoznuje
automatizovane registrovanie, spracovanie, archivovanie
a poskytovanie informacii. Plni sirsie ulohy pre takticke,
operativne a strategicke riadenie nielen na nizsich urovniach
riadenia, ale aj pre potreby centra. Priprava takejto databanky
sa uz zacala.
2. materialnej povahy: - skladovanie odpadov vo vlastnych
skladoch, vyuzivajuc vlastne dopravne prostriedky na
optimalizaciu dopravnych tras a tym aj nakladov,
- prevadzkovanie samostatnych alebo
zdruzenych recyklacnych, upravarenskych alebo cistiacich
zariadeni,
- obchodno-technicke sluzby, - analyzy
technologickych procesov z hladiska tvorby a vyuzivania odpadov,
- poskytovanie statist. informacii.
Tieto systemy, posobenie ktorych je predovsetkym regionalne,
mozno povazovat za najperspektivnejsiu formu riadenia recyklacie
a celkoveho systemu nakladania s odpadmi.
O spolupracu so systemom mozu poziadat vsetky organizacie,
ktore sa usiluju o vyssie zhodnotenie vznikajucich odpadov alebo
hladaju cesty na znizenie nakladov ich zneskodnenia. Najprv sa
u zaujemcu urobi analyza vyroby z hladiska mozneho uplatnenia
odpadov. Prostrednictvom systemu sa moze odpad recyklovat alebo
zneskodnit. Recyklacia moze byt:
1. priama - jedina nevyhnutna cinnost je doprava od producenta
k spracovatelovi,
2. pozdrzana - nie je potrebna uprava, ale okrem prepravy je
potrebne zabezpecit aj docasne skladovanie,
3. nepriama - je nevyhnutny aspon jeden spracovatelsky proces
vstupujuceho odpadu.
Ako zakladny zdroj informacii sa v priebehu analyzy vyrobnej
jednotky vyplnuje identifikacny listok obsahujuci vlastnosti
analyzovaneho odpadu. Tato identifikacna karta sa po skonceni
analyzy porovna s informacnym fondom systemu, obsahujucim
podrobny prehlad moznosti recyklacie. Potom sa producentovi
odporuci optimalny sposob zhodnotenia odpadu, pricom sa mozu
vyuzit dopravne, skladovacie, recyklacne a spracovatelske
zariadenia systemu tak, aby ekonomicky a ekologicky efekt bol
optimalny. Identifikacna karta sa stava sucastou informacneho
fondu systemu a moze sa vyuzivat aj pri dalsich analytickych
pracach.
Spravne a vyskumne centrum systemu ma k dispozicii ako vykonne
vypoctove systemy, tak aj laboratoria na chemicku a fyzikalnu
analyzu, prevadzky spracovatelskych zavodov, skoliace zariadenia
pre pracovnikov - analytikov, pripravuje sa vybudovanie
poloprevadzkovych zariadeni recyklacnych technologii.
Kopie prepravnych a inych zmluv sa budu sucasne odovzdavat
spravnym organom oblasti, uradom zivotneho prostredia, takze je
mozne stale kontrolovat akykolvek pohyb odpadu a sposob jeho
vyuzitia ci zneskodnenia.
Cely system sa sklada z niekolkych samostatnych subjektov:
1. riadiace a vyskumne centrum - riadiaci prvok systemu,
vybaveny najmodernejsou vypoctovou technikou a moderne vybavenymi
laboratoriami, poloprevadzkami - organizuje spolupracu
s vedeckovyskumnymi pracoviskami a spravnymi organmi oblasti,
2. poradenske sluzby - umoznuju identifikovat a vyhodnocovat
technologicke procesy z hladiska optimalneho vyuzitia odpadov
alebo z hladiska mozneho obmedzovania ich vzniku. Podstatou je,
ze odbornici - specialisti firmy uskutocnia analyzu procesov tych
vyrobnych jednotiek, ktore poziadaju o poradensku cinnost.
Specialisti maju informacie zo systemu 1 a dalsie know-how
a navrhnu optimalne vyuzitie alebo zneskodnenie odpadov. Na
vyhodnotenie vzoriek odpadov s moznostou ich vyuzitia su
k dispozicii laboratoria, prip. aj poloprevadzkove zariadenia.
Predpoklada sa spolupraca s externymi odbornikmi,
3. priama recyklacia - sprostredkovanie alebo zabezpecenie
recyklacie odpadov, ktore nie je nevyhnutne upravovat pred
vyuzitim. Subsystem pouziva vlastne alebo prenajate dopravne
prostriedky, pripadne aj vlastne skladovacie priestory v pripade,
ze nie je mozne bezprostredne zladit vznik a vyuzitie odpadov,
4. tepelne vyuzitie odpadov - umoznuje tepelne spracovanie
najroznejsich tuhych i kvapalnych odpadov s vyuzitim tepla
ziskaneho ich spracovanim,
5. skladkovanie odpadov - evidencia vsetkych existujucich
skladok odpadov v oblasti, ktore je mozne v zmysle platnej
legislativy vyuzivat, odoporuca umiestnenie vznikajucich odpadov
na verejnu skladku alebo na skladky inych organizacii v pripade,
ze producent odpadu nema vlastnu vyhovujucu skladku, a to ako
z hladiska charakteristiky skladkovaneho odpadu, kapacity
skladky, minimalizacie dopravnych vzdialenosti; vyda dobrozdanie
o tom, ze odpad v sucasnosti nie je vyuzitelny ako zdroj
druhotnej suroviny a ze je ekonomicky prijatelne jeho deponovanie
na riadenu skladku.
Hlavne ciele novovznikajucej firmy zaoberajucej sa manazerskou
cinnostou v oblasti nakladania s odpadmi su:
a) evidovat informacie o odpadoch vyuzitelnych ako druhotne
suroviny vznikajucich v nasom regione,
b) sprostredkovat vymenu informacii medzi organizaciami
o ponukanych odpadoch a hladanych druhotnych surovinach,
c) evidovat a poskytovat zaujemcom informacie o existujucich
a vyvijanych recyklacnych a maloodpadovych technologiach,
d) uskutocnovat analyzu vyrobnych procesov so zameranim na
vznikajuce priemyselne odpady,
e) na zaklade analyzy navrhnut zaujemcovi vhodnu formu vyuzi-
tia alebo zneskodnenia vznikajucich odpadov, pripadne
navrhnut upravu vyrobneho procesu, ktora bude viest k obmedzeniu
vzniku odpadov alebo k ich vyssiemu vyuzitiu,
f) prevadzkovat vlastne laboratoria a poloprevadzkove
zariadenia na fyzikalnu a chemicku analyzu vzoriek odpadov,
g) evidovat existujucich zneskodnovatelov odpadov v regione
a mat s nimi zabezpeceny zmluvny vztah za ucelom zneskodnenia
odpadov,
h) evidovat existujuce vyuzitelne skladky odpadov,
i) evidovat ulozenie odpadov na skladkach a vytvarat tak
informacny fond o ich moznom buducom vyuziti,
j) spolupracovat s organmi statnej spravy a miestnej samospravy.
Zamerom novovznikajucej firmy je ponuknut producentovi odpadov
komplexnu sluzbu odbremenujucu ho starosti co s odpadmi. Vacsina
producentov ma problem nie s jednym druhom odpadu, ale
s niekolkymi a je bezne, ze kazdy z tychto odpadov sa spracovava,
likviduje inym sposobom, teda aj vstupne kroky nakladania s nimi
su odlisne. Pre kazdy odpad je potrebne zabezpecit inu analyzu
(skladkovanie alebo spalovanie) a rovnako aj iny sposob
zneskodnenia. S cielom pomoct producentom odpadov zbavit ich
tychto starosti, novovznikajuca firma poskytne komplexne sluzby
producentom odpadov od odberu vzoriek odpadov, cez analyzy az po
konecnu likvidaciu tak, aby im pomohla zbavit sa tychto starosti.
Firma zaisti interaktivny dialog so zakaznikom (producentom),
cim sa subjektivny nazor zakaznika na jeho problem objektivizuje
znalostou a skusenostami pracovnikov firmy. Zakazka realizovana
prostrednictvom firmy bude pozostavat z nasledujucich krokov:
1. kontakt so zakaznikom,
2. identifikacia problemu - zadanie,
3. pripravne prace - prieskumy, analyzy, laboratorne skusky,
vyber vhodnych partnerov - subdodavatelov,
4. navrh riesenia, vcitane ceny, terminu, garancii,
5. uzatvorenie zmluvy,
6. realizacia (formou komplexnej sluzby),
7. ukoncenie zmluvneho vztahu, odovzdanie pisomnej spravy,
protokolu, potvrdenie v zmysle prislusnej legislativy.
Na zabezpecenie tychto sluzieb pre zakaznika - producenta
odpadov - firma predpoklada v ramci realizacie niekolko moznosti:
1. opatovne pouzitie - aplikovana latka sa opat pouzije na
rovnaky ucel (palety),
2. opatovne zhodnotenie - zvyskova latka sa po zhromazdeni,
roztriedeni alebo premene znovu vyuzije v tej istej oblasti
(srot),
3. dalsie pouzitie alebo dalsie zhodnotenie - zvyskova latka sa
po prislusnej uprave prisposobi na ine ucely pouzitia ako bol jej
povodny ucel (gumove zvysky pridavane do asfaltu),
4. energeticke zhodnotenie - zvyskova latka sa vyuzije na
vyrobu energie (spalovanie odpadov vseobecne i napr. spalovanie
starych pneumatik v cementarnach)
V sucasnosti sa vacsina podnikov bori s velkymi problemami pri
likvidacii odpadov, casto aj pod tlakom miestnych organov
a niekedy aj ekologickych iniciativ, ktorych zasady vedu casto
k situaciam, ked sa riesenie dostava do slepych uliciek.
Podnikovi ekologovia su postaveni pred skutocnost, ze postupy
pouzivane v minulosti uz nie je mozne dalej aplikovat. Casto
prebiehala likvidacia priamo v areali podnikov. Na skladkach,
kalovych poliach, haldach sa za roky nahromadili tony az stovky
ton zmiesanych odpadov. Likvidacia tychto odpadov si vyziada cas
niekolkych desiatok rokov a bude investicne velmi narocna
Uskutocnenie takejto likvidacie bude orieskom i pre profesionalne
firmy so skusenostami v oblasti nakladania s odpadmi.
Dlhodobe politicke boje v nasej republike zatlacuju riesenie
ochrany zivotneho prostredia do uzadia.
Preco maju vyspele krajiny niekolkokrat vyssi prijem na hlavu
ako u nas? Maju na vsetko dokonaly system a ucinne postupy. Tyka
sa to vsetkych cinnosti, teda aj zneskodnovania odpadov. Dobre to
vystihuje motto jedneho casopisu, specializovaneho na odpady:
"Spolocnost na sucasnom stupni rozvoja nemoze fungovat, ked
nefunguje odpadove hospodarstvo" .
U nas sa medzitym hromadia odpady a problemy. Iba malo ludi si
zatial uvedomuje, ze pokial jediny clovek nasho odpadoveho
hospodarstva nebude efektivne fungovat a spolupracovat, nebude
fungovat ani system ako celok. Budeme dalej preslapovat na mieste
a divat sa so zavistou za hranice cez rastuce hromady odpadov,
alebo radsej spolocne zaberieme?
Problemy vsak narastaju a mala zasvatena skupina tych, co su
schopni komplexne posudit problemy (a maju aj potrebne
informacie) zacina bit na poplach. Pracovnici firmy odpadoveho
manazmentu, vdaka svojmu kazdodennemu kontaktu s realitou, do
tejto skupiny nepochybne patria.
Bohuzial, verejna mienka je lahko manipulovatelna a stava sa
nastrojom uzkych cielov (casto komercnych) roznych politickych
zoskupeni, iniciativ, ale aj podnikavcov a zavisti a zloby.
Najma, ked vseobecne ekologicke povedomie je u nas na nizkej
urovni.
Pristup verejnych oznamovacich prostriedkov a niektorych
cinitelov byva motivovany skor emotivne ako racionalnou uvahou
a dostatocnou znalostou technickej stranky problemu.
Odpady sa likvidovat musia. A kazda technologia, veduca
k minimalizacii objemu odpadov alebo k jeho detoxikacii je volbou
mensieho zla. Odpady su nedelitelnou sucastou kazdej
industrializovanej spolocnosti, je mozne obmedzovat iba ich
mnozstvo, charakter a toxicitu. To by si mal kazdy uvedomit pri
rozhodovani, ci sa prikloni alebo odmietne stavbu, zariadenie
alebo sposob spracovania potrebny na riesenie ekologickych
problemov regionu, planovane v blizkosti jeho obydlia,
schvalovane v ramci jeho pravomoci. Stanovisko som za, ale nie
v mojom meste, okrese, kraji, alebo som za, ale nie pocas mojho
volebneho obdobia sa totiz velmi rychlo moze obratit proti
autorovi, politickemu cinitelovi.
Co ked prave z tychto dovodov nam odmietnu vyvazat smeti?
Navrat na publikaciu o odpadoch
|