Navrat na publikaciu o odpadoch Ing. Elemir Galovic, CSc. Ministerstvo zivotneho prostredia SR Program odpadoveho hospodarstva Slovenskej republiky a Statna environmentalna politika Odpady, ktorych rocny vyskyt a zlozenie je znazornene na obr.c.1, predstavuju v procese starostlivosti o zivotne prostredie negativny faktor zaroven mozu byt zdrojom cennych druhotnych surovin. Rieseniu problemov, spojenych s ich vznikom, zhodnocovanim alebo nezavadnym zneskodnovanim sa nevenovala na Slovensku v poslednych desatrociach zodpovedajuca pozornost. Situacia v oblasti nakladania s odpadmi dospela az do stavu, kedy odpady a ich hromadenie predstavuju, obdobne ako v dalsich statoch strednej a vychodnej Europy, jeden z limitujucich prvkov rozvoja spolocnosti. Europske Spolocenstva (ES) sa zaoberaju otazkami odpadov uz vyse 20 rokov. V roku 1989 bola pripravena Strategia odpadoveho hospodarstva ES ako zakladny dokument usmernujuci odpadove hospodarstvo v statoch ES. Uz v uvode sa stanovuje teza, ze odpady nie su len zdrojom znecistovania zivotneho prostredia, ale aj cennym zdrojom druhotnych surovin. Preto je problem hospodarenia s odpadmi nielen problemom ekologickym, ale aj ekonomickym, technologickym a spotrebitelskym. Odhad z roku 1987 hovori, ze v odpadovom hospodarstve je zamestnanych asi 2 miliony ludi a obrat dosahuje 100 az 200 miliard ECU. V USA je sektor odpadoveho hospodarstva na stvrtom mieste z pohladu obratu a ocakava sa, ze pocas nasledujucich 10 rokov sa dostane na prve miesto. V Slovenskej republike sa problem hospodarenia s odpadmi zacal principialne riesit az po vzniku Slovenskej komisie pre zivotne prostredie, v septembri 1990. Slovenska komisia pre zivotne prostredie zabezpecila pripravu prvej emisie legislativnych noriem pre oblast odpadoveho hospodarstva a organizovala system statnej spravy v odpadovom hospodarstve. Uplatnenie legislativnych noriem a existencia organov statnej spravy v odpadovom hospodarstve su zakladnymi predpokladmi pre dosiahnutia pravneho stavu v oblasti nakladania s odpadmi. V procese tvorby komplexneho systemu odpadoveho hospodarstva v Slovenskej republike predstavuju zasadnu ulohu Programy odpadoveho hospodarstva. Povinnost vypracovat programy odpadoveho hospodarstva je ulozena v zakone c. 238/1991 Zb. o odpadoch. Upravena je zakonom SNR c. 494/1991 Zb. o statnej sprave v odpadovom hospodarstve a vo vyhlaske SKZP c. 76/1992 Zb. o programoch odpadoveho hospodarstva. Postup spracovavania POH, v nadvaznosti na Ciele odpadoveho hospodarstva SR v troch casovych horizontoch, je znazorneny na obr. c.2. Povinnosti povodcu odpadov su determinovane legislativnymi a ekonomickymi nastrojmi. Postup realizacie povinnosti povodcov odpadov tak, aby sa dostali do suladu so zakonom je usmernovany Cielmi odpadoveho hospodarstva a Programami odpadoveho hospodarstva. Ciele odpadoveho hospodarstva usmernovali vyvoj odpadoveho hospodarstva prostrednictvom UZP do doby vydania POH SR. Zameriavali sa na oblast nebezpecnych a komunalnych odpadov v dvoch casovych horizontoch, do 31.7.1996 a do roku 2000. Programy odpadoveho hospodarstva su spracovavane na vsetky druhy odpadov, v priemete troch casovych horizontov, do roku 1996, 2000 a 2005. Program odpadoveho hospodarstva Slovenskej republiky predstavujeje systemovo-koncepcny material, na zaklade ktoreho budu vypracovane programy odpadoveho hospodarstva okresov, obvodov a jednotlivych povodcov odpadov. Tvori sucast statnej environmentalnej politiky a koncepcie starostlivosti o zivotne prostredie Slovenskej republiky, tzv. Zelenej koncepcie. Nadvazuje na Ciele odpadoveho hospodarstva SR a bol vypracovany, aby umoznil riadenie odpadoveho hospodarstva podobnym systemom, ktory je uplatnovany vo vyspelych statoch Europskeho spolocenstva. Nadvazuje na platne medzinarodne dohody pre oblast nakladania s odpadmi. Spracovanie a vydanie programov odpadoveho hospodarstva na urovni Slovenskej republiky, jej okresov, obvodov a jednotlivych povodcov odpadov je sledovane vytvorit predpoklady pre take riadenie nakladania s odpadmi, ktore bude v sulade s integrovanou koncepciou odpadoveho hospodarstva. Zakladnou zasadou strategie odpadoveho hospodarstva v SR, uplatnovanou v procese tvorby programov odpadoveho hospodarstva na vsetkych urovniach, je riesenie problematiky nebezpecnych odpadov na celostatnej urovni a komunalnych a ostatnych odpadov na regionalnej urovni. Programy odpadoveho hospodarstva SR (POH SR)B vypracovalo Ministerstvo zivotneho prostredia SR a vlada SR ho schvalila uznesenim c. 500 zo dna 13.7.1993. POH SR je systemovo-koncepcny material vychadzajuci zo zasad integrovanej koncepcie odpadoveho hospodarstva. Integrovana koncepcia je zamerana na minimalizaciu tvorby odpadov, ich vyuzivanie a nezavadne zneskodnovanie. V POH SR su vytycene ciele odpadoveho hospodarstva a opatrenia na ich dosiahnutie pre casove horizonty rokov 1996, 2000 a 2005. Ciele odpadoveho hospodarstva su vytycene tak, aby postupne zabezpecili nezavadne nakladanie s odpadmi na vsetkych urovniach. POH SR navrhuje koncepciu riesenia problematiky nebezpecnych odpadov na celostatnej urovni a koncepciu riesenia problematiky ostatnych a zvlastnych odpadov na regionalnej urovni. Z toho dovodu by sa pre nakladanie s odpadmi mali budovat velkokapacitne zariadenia, ktore umoznuju ekonomickejsiu prevadzku, ako aj lepsiu kontrolu vplyvu na zivotne prostredie. Na zneskodnovanie odpadov maju sluzit hlavne velkokapacitne regionalne skladky. Po vydani POH SR ministrom zivotneho prostredia dna 28.7.1993 vypracovali programy odpadoveho hospodarstva okresne a obvodne urady zivotneho prostredia. V nich konkretizovali ciele odpadoveho hospodarstva v podmienkach prislusneho uzemneho celku vo vazbe na POH SR a prijali konkretne opatrenia na ich dosiahnutie. Programy odpadoveho hospodarstva okresov a obvodov boli vydane a zverejnene 28.9.1993. V sulade s vyhlaskou SKZP c. 76/1992 Zb. o programoch odpadoveho hospodarstva musia do 13.1.1994 vypracovat svoje programy jednotlivi povodcovia odpadov a predlozit ich na schvalenie uzemne prislusnym uradom zivotneho prostredia. Vypracovanim POH povodcov sa vytvori komplexny system pre riesenie problematiky odpadoveho hospodarstva. Jeho cielom je hlavne minimalizacia tvorby odpadov a dosiahnutie co najvyssieho stupna zhodnotenia odpadov, t.j. ich materialoveho alebo energetickeho vyuzitia. V pripade, ze vzniku odpadov nie je mozne zabranit a vzniknute odpady nie je mozne vyuzit, musia sa zneskodnit takym sposobom aby sa minimalizoval, alebo uplne vylucil ich negativny vplyv na zivotne prostredie. Programy odpadoveho hospodarstva okresov a obvodov budu usmernovat povodcov odpadov, aby systematicky analyzovali vlastny pristup k hospodareniu s odpadmi a aby vo svojich programoch odpadoveho hospodarstva prijali take opatrenia, ktore budu respektovat vsetky principy integrovanej koncepcie odpadoveho hospodarstva. Programy odpadoveho hospodarstva vypracovavaju povodcovia odpadov, ktori produkuju rocne viac nez 100 kg nebezpecneho odpadu, viac nez 1 tonu zvlastneho odpadu alebo 10 ton ostatneho odpadu. Okresne a obvodne urady zivotneho prostredia rozpracovali svoje programy odpadoveho hospodarstva do dvoch mesiacov od schvalenia Programu odpadoveho hospodarstva Slovenskej republiky vladou SR, do 13. septembra 1993. Vydali ich do dvoch mesiacov od vydania Programu odpadoveho hospodarstva Slovenskej republiky, t.j.do 28.septembra 1993. Nasledne, 15. dni po ich zverejneni, sracovali do troch mesiacov, t.j. do 13.1.1994 Programy odpadoveho hospodarstva povodci odpadov. Vyhodnotenie programov odpadovehohospodarstva okresnych a obvodnych uradov ZP Urady zivotneho prostredia vypracovali svoje POH v urcenom termine, t.j. do 28.9.1993 a ich kopie zaslali na MZP SR. Vacsina UZP spracovala spolocny POH za okres a obvody. Samostatne POH okresov a obvodov boli vypracovane v okresoch: Bratislava - vidiek Cadca Dunajska Streda Humenne Komarno Poprad Povazska Bystrica Senica Topolcany Vranov nad Toplou Zilina Uroven spracovania: - rozny rozsah materialu - terminologicke nedostatky (napr. producent odpadu, likvidacia odpadu, TKO a pod.) - niektore POH su spracovane prilis vseobecne (napr. Ziar nad Hronom sa malo venuje vyrobe hlinika a problematike cervenych kalov) - VZN obci su v POH uvedene iba ojedinele - iba ojedinele sa vyskytuju vazby na pripravu POH povodcov (POH za Kosice-mesto obsahoval prilohu s postupom pripravy POH povodcov) Ciele a opatrenia: - ciele su v mnohych pripadoch ciastocne alebo uplne prevzate z POH SR, bez odzrkadlenia miestnych pomerov a potrieb - v niektorych okresoch su opatrenia rozpracovane velmi komkretne aj s realizatormi, terminmi a potrebnymi financnymi narokmi, v inych su vsak iba vo vseobecnej polohe, prakticky prevzate z POH SR - v oblasti organickych odpadov nie su zosuladene ciele (zamerane na vyrobu organickych hnojiv) s vykazovanym sposobom nakladania s odpadmi (prakticky vsetky exkrementy zvierat a mnoho inych organickych odpadov sa vykazuju ako vyuzivane) - v prvom casovom horizonte (do roku 1996 - prechodne obdobie) sa prakticky nehovori o vyuzivani osobitnych podmienok pre skladkovanie odpadov, resp. o vybere skladok, ktore sa budu v prechodnom obdobi vyuzivat na zaklade osobitnych podmienok Pozn.: V okrese Komarno sa uvadza v sucasnosti 35 skladok, z toho 33 povolenych, pricom ani jedna nevyhovuje. Opatrenia do roku 1996 vsak uvadzaju zneskodnovat 50 % vsetkych KO na skladkach vyhovujucich technickym podmienkam - da sa to za tohoto stavu vobec dosiahnut ? - v niektorych okresoch sa nedodrziava princip vystavby regionalnych skladok (Komarno - cielovy stav 5 skladok, Spisska Nova Ves - 4 regionalne skladky atd.) - rozsirenie separovaneho zberu je v niektorych pripadoch podmienene dostatkom financii. V takychto pripadoch by sa vsak v opatreniach mali navrhnut financne menej narocne sposoby zberu druhotnych surovin, napr. skolsky zber, rozsirenie siete vykupni a pod. - niektorych pripadoch prilis vysoke rozdiely v evidencii tvorby odpadov (Velky Krtis 27,7 %) - vacsina okresov vykazuje nerealne vysoky stupen vyuzivania odpadov: neudane 5 okresov 10 - 20 % 1 okres (Bratislava-mesto 19,3 %) 40 - 50 % 2 okresy (Zilina 42,7 %, Prievidza 49,4 %) 50 - 60 % 6 okresov 60 - 70 % 6 okresov 70 - 80 % 2 okresy 80 - 90 % 7 okresov 90 - 100 % 9 okresov Pozn.: Vysoky stupen vyuzivania je sposobeny hlavne vykazovanym vysokym stupnom vyuzivania exkrementov zvierat. Jedna sa zrejme o ich vyuzivanie na hnojenie, pricom tento sposob nie je kriticky vyhodnoteny z hladiska spravnosti. Je zname, ze hlavne tekute odpady (mocovka, hnojovica) sa vyvazaju casto na polia v nevhodnych terminoch a kontaminuju podzemne vody. Vyroba organickych hnojiv uvedena v cieloch POH SR by mala byt zamerana hlavne na tieto materialy, aby sa tymto sposobom co najviac eliminovali ich sucasne negativne ucinky. Maju sa tieto materialy vykazovat ako odpad, ked ich majitel sa ich nechce zbavit ? - vyuzivanie nebezpecnych odpadov - popolceka, skvary a odpadov zo septikov a zump Pozn.: Z popolceka a skvary, pokial su nebezpecnymi odpadmi, hrozi vyluhovanie skodlivin do okolia. Preto by bolo potrebne presetrit sposob ich vyuzivania, t.j. zistit ci sa pritom neprejavuju ich nebezpecne vlastnosti. Vacsina okresov vykazuje vysoky stupen vyuzivania odpadov zo septikov a zump: 60 - 70 % 1 okres 70 - 80 % 1 okres 80 - 90 % 2 okresy 90 - 100 % 17 okresov Tieto odpady sa zrejme pouzivaju na hnojenie, pricom nie je jasne, ci k takemuto pouzivaniu dali suhlas kompetentne polnohospodarske (UKSUP) a hygienicke organy. Okres Dunajska Streda vykazuje vyuzivanie 77 %, co predstavuje 1 mil. t rocne, okres Nove Zamky 97,9 %. V oboch pripadoch sa jedna o oblast Zitneho ostrova, kde mozu tieto odpady priamo ohrozit kvalitu podzemnych vod. Okres Senica vykazuje v pripade odpadov zo septikov a zump rozdiel 73.9 %, t.j. 550 tis. t - co sa s tym deje? Okres Dolny Kubin vykazuje iba 91 t odpadu zo septikov a zump !!!!! - vyuzivanie kalov z mechanicko biologickeho cistenia odpadovych vod Pozn.: 8 okresov vykazuje stupen vyuzivania kalov z MBCOV vyssi ako 90 %. Pravdepodobne sa jedna tiez o polnohospodarske vyuzivanie. Jeho pouzivanie na priame hnojenie vsak nie je schvalene kompetentnymi polnohospodarskymi organmi. Preverovalo sa to ? Okres Liptovsky Mikulas vykazuje vyuzivanie 99,9 % kalov z MBCOV, ktore su zaradene ako nebezpecny odpad ! Okres Vranov vobec neuvadza tvorbu kalov z MBCOV - co Bukoza ? V polozke "Kal z upravy vody" vykazuje celkom 690 t, z toho N 20 833 t. - zneskodnovanie odpadov zo zdravotnickych zariadeni nie je navrhovane v sulade s POH SR Pozn.: Prakticky ziadny z okresov nenavrhol vystavbu regionalnej spalovne pre odpad zo zdravotnickych zariadeni (s vynimkou Velkeho Krtisa). Niektore uvazuju s vystavbou alebo rekonstrukciou spalovni miestneho alebo okresneho vyznamu. Niektore okresy doslova prevzali ciele a opatrenia tykajuce sa zdrav. odpadu z POH SR, bez rozpracovania na miestne podmienky (napr. Svidnik, Dolny Kubin atd.). Okres Liptovsky Mikulas uvazuje s vyuzitim spalovne v Koziarskych zavodoch a s vystavbou zberneho strediska v Ruzomberku. Niektore okresy problem odpadov zo zdravotnictva ani nemaju v cieloch a opatreniach. - spalovne nebezpecnych odpadov nadregionalneho charakteru sa uvazuju v Sali (okr. Galanta), kalov a zvlastnych odpadov v Novakoch (okr. Prievidza). Okres Senica uvazuje s vyuzitin cementarne na spalovanie zdravotnickeho odpadu, bolo by potrebne cementarenske pece vyuzit aj na ine odpady. - v Bratislave a v Kosiciach sa uvazuje s rekonstrukciou spalovne na KO. PROGRAMY ODPADOVEHO HOSPODARSTVA POVODCOV ODPADOV Povodcom odpadov podla - 2 ods. 7 zakona c. 238/1991 Zb. o odpadoch je pravnicka osoba alebo fyzicka osoba opravnena na podnikanie, pri ktorej cinnosti vznikaju odpady. Pre komunalny odpad vznikajuci na uzemi obce sa za povodcu povazuje tato obec. V zmysle znenia zakona c. 238/1991 Zb. su povodcami odpadov vsetky pravnicke osoby a fyzicke osoby opravnene na podnikanie. Pokial nie je obcan fyzickou osobou opravnenou na podnikanie, nie je povodcom odpadov. Povodcom komunalneho odpadu, ktory vznika u obcanov, je podla zakona obec, na uzemi ktorej ziju. Obcan je vsak povinny nakladat so svojim odpadom v zmysle zasad urcenych vo vseobecnom nariadeni obce. Povinnost povodcov vypracovat programy odpadoveho hospodarstva urcuje zakon c. 238/1991 Zb. o odpadoch, zakon SNR c. 494/1991 Zb. o statnej sprave v odpadovom hospodarstve a vyhlaska SKZP c. 76/1992 Zb. o programoch odpadoveho hospodarstva. Svoj program su povinni vypracovat povodcovia odpadov, ktori produkuju rocne viac ako 100 kg nebezpecneho odpadu, alebo viac ako 1 t zvlastneho odpadu, alebo 10 t ostatneho odpadu. Odpady sa do uvedenych kategorii zaraduju na zaklade svojich vlastnosti. Ich zatriedenie je uvedene v katalogu odpadov, do ktoreho moze kazdy povodca odpadov nahliadnut na uradoch zivotneho prostredia. Vzhladom na uvedene mnozstva odpadov sa povinnost vypracovania POH vztahuje aj na roznych drobnopodnikatelov, napr. prevadzkovatelov autoopravovni (pri ich cinnosti vznikaju nebezpecne odpady ako opotrebovane oleje a pod.), fotolaboratorii, cistiarni atd. Kazdy povodca, ktry tvori rocne horeuvedene mnozstva odpadov je povinny vypracovat program odpadoveho hospodarstva. Nemusi ho vsak vypracovat samostatne, pretoze podla - 5 ods. 2 vyhlasky SKZP c. 76/1992 Zb. sa mozu povodcovia dohodnut na vypracovani spolocneho programu. Takato dohoda vsak nezbavuje jednotlivych povodcov zodpovednosti za jeho vcasne a kvalitne spracovanie. Osnova programu odpadoveho hospodarstva povodcov je uvedena v prilohe c. 2 vyhlasky SKZP c. 76/1992 Zb. Osnova obsahuje: - identifikacne udaje o povodcovi odpadov, - sucasny stav odpadoveho hospodarstva, t.j. udaje o tvorbe odpadov za predchadzajuce obdobie a udaje o pouzivanych zariadeniach na zneskodnovanie odpadu spracovane tabulkovou formou, - rozpocet odpadoveho hospodarstva za predchadzajuce obdobie, - ciele odpadoveho hospodarstva a opatrenia na ich dosiahnutie, - potvrdenie spravnosti udajov, - prilohovu cast. Povodca si ma urcit take ciele, aby dosiahol nakladanie s odpadmi v sulade s platnou legislativou. To znamena, aby sa v prvom rade snazil znizovat tvorbu odpadov a aby sa snazil odpady vyuzivat. V pripade ak ich nie je schopny sam vyuzit, mal by ich odovzdat na spracovanie inym subjektom. Nevyuzitelne odpady by mal spravnym sposobom zneskodnit sam, alebo zabezpecit ich zneskodnenie prostrednictvom ineho subjektu. Vsetci povodcovia odpadov by sa mali dokladne oboznamit s cielmi POH SR a POH svojho okresu a obvodu. Vyhodu budu mat povodcovia, ktori spolupracovali s uradmi zivotneho prostredia pri tvorbe okresnych a obvodnych POH, a preto su s nimi dokladne oboznameni, resp. pri vytycovani cielov okrenych a obvodnych POH sa zohladnila aj tvorba odpadov tymito povodcami. Povodcovia produkujuci velke mnozstva odpadov by si mali urcit take ciele a opatrenia, aby sa aktivne podielali na vystavbe regionalnych a nadregionalnych zariadeni pre nakladanie s odpadmi. Taktiez by mali zabezpecit vystavbu zariadeni sluziacich pre nakladanie s takymi odpadmi, ktore sa u inych povodcov nevyskytuju. Mensi povodcovia odpadov by sa mali zamerat na vyuzivanie existujucich, alebo pripravovanych zariadeni. POH SR a POH okresov a obvodov su zostavene tak, aby riesili spracovanie a spravne zneskodnovanie vsetkych druhov odpadov. Ak niektore druhy odpadov nie je mozne v sucasnosti vyuzit alebo zneskodnit, je potrebne zaistit ich docasne bezpecne skladovanie. Podla - 6 ods. 2 zakona SNR c. 494/1991 Zb. sa obec vyjadruje k navrhom POH povodcov odpadov posobiacich na jej uzemi. Kazdy povodca odpadov teda predlozi navrh svojho POH na vyjadrenie obci. Najneskor do 13.1.1994 mali predlozit vstci povodcovia odpadov svoje POH uzemne prislusnym obvodnym uradom zivotneho prostredia. ObUZP budu POH povodcov schvalovat rozhodnutim. PROGRAMY ODPADOVEHO HOSPODARSTVA OBCI Obec je podla zakona c. 238/1991 Zb. povodcom komunalneho odpadu, ktory vznika na jej uzemi. Preto musi vypracovat svoj POH. Jeho osnova je rovnaka ako pre POH inych povodcov. Obec je povodcom komunalneho odpadu, ktory tvoria jej jednotlivi obyvatelia. Musi preto zabezpecit jeho zber, zvoz a nezavadne zneskodnenie. Okrem toho obyvatelia tvoria casto dalsi odpad (napr. odpad zo septikov a zump), ktoreho zneskodnovanie by malo byt taktiez zahrnute v POH obce. Na uzemi obce posobia obvykle rozni podnikatelia, pre ktorych by mala obec vytvorit vhodne podnikatelske prostredie aj tym, ze ak je to realizovatelne umozni zber, odvoz a dalsie nakladanie s ich odpadom spolu s odpadom komunalnym. Pre obe stranky by malo byt vyhodne, aby obec a podnikatelia posobiaci na jej uzemi vypracovali spolocny POH. Obdobne moze obec vypracovat spolocny POH s polnohospodarskym podnikom (druzstvom), hlavne v pripade ak spolocne riesia niektore problemy odpadoveho hospodarstva. Vzhladom na vseobecny nedostatok vhodnych zneskodnovacich zariadeni a na velke investicne naklady potrebne na ich vybudovanie je pre obce nevyhnutnostou maximalne znizit mnozstvo odpadu urceneho na zneskodnenie. Obce by sa preto mali zamerat na zavedenie separovaneho zberu tych druhotnych surovin, na spracovanie ktorych su u nas vybudovane dostatocne velke kapacity (papier, sklo, kovy, ciastocne plasty). Taktiez by sa mal z odpadu vyseparovat biologicky odpad, ktory by sa mal spracovat kompostovanim priamo v obci, alebo v regionalnych kompostarnach. Zvysok komunalneho odpadu po vyseparovani vyuzitelnych druhotnych surovin by sa mal v zmysle POH SR zneskodnovat hlavne skladkovanim na regionalnych skladkach. Koncepcia regionalnych skladok sa prijala z toho dovodu, ze je ekonomicky vyhodnejsia ako lokalne skladky a taktiez vzhladom na nedostatok vhodnych priestorov na budovanie skladok. Vystavba regionalnych skladok si vyziada zdruzovanie investicnych prostriedkov vsetkych povodcov odpadov v danom regione. Obec vydava vseobecne zavazne nariadenie pre nakladanie s komunalnym odpadom vznikajucim na jej uzemi. Po vydani musi vhodnym sposobom kontrolovat jeho dodrziavanie. Vseobecne zavazne nariadenie musi byt koncipovane tak, aby sa zabezpecilo splnenie cielov POH obce. Obec sa vyjadruje k POH povodcov odpadov posobiacich na jej uzemi. Pri tomto vyjadrovani ziska prehlad o jednotlivych povodcoch odpadov a o sucasnom nakladani s odpadmi. Pri posudzovani cielov POH povodcov ma obec moznost vhodnym sposobom usmernit tento proces. Urady zivotneho prostredia, alebo nimi poverene organizacie, mozu od kazdeho, kto naklada s odpadmi, bezplatne pozadovat alebo ziskavat informacie, potrebne pre zostavenie vlastnych programov odpadoveho hospodarstva. Splnenie vytycenych cielov POH SR si vyzaduje zavedenie kompaktneho, vzajomne previazaneho systemu hospodarenia s odpadmi, integrovanu koncepcia odpadoveho hospodarstva, s nasledovnymi principmi: 1. Obmedzovat tvorbu odpadov, pokial je to len mozne. 2. Znizovat obsah toxickych latok v odpade. 3. Materialove zhodnotit odpad, pokial mozno v co najvacsej miere, (materialove zhodnotenie ma prednost pred zhodnotenim energetickym). 4. Tepelne upravit odpad, pokial jeho tvorba nebola zamedzena a nie je mozne ho zhodnotit. 5. Skladkovat odpad, pokial mozno v co najmensej moznej miere. Dualne vlastnosti odpadov, tak ako to znazornje obr.c.3 je potrebne riesit komplexne, zavedenim Integrovanej koncepcie odpadoveho hospodarstva, so zapojenim celej infrastruktury spolocnosti, s aktivnou ucastou statu. Prace, ktore boli v poslednom obdobi v oblasti analyzy odpadoveho hospodarstva na Slovensku spracovane, jednoznacne ukazuju, ze problematika odpadoveho hospodarstva sa, vhladom na svoj vyznam, sirku, narodne a nadnarodne suvislosti, musi stat vyznamnou, samostatnou castou Statnej environmentalnej politiky. Tuto zasadu obsahuje Program odpadoveho hospodarstva SR, ktory schvalila vlada SR svojim uznesenim c. 500, zo dna 13.jula 1993. Bratislava 22. 5.1994 Navrat na publikaciu o odpadoch