Navrat na publikaciu o odpadoch
Mikulas DEMCAK
SPECIFICKA ETNICKA SKUPINA ROMOV - MOZNOSTI ICH UPLATNENIA
V ODPADOVOM HOSPODARSTVE
Ludstvo sa v svojom dlhodobom vyvoji rozmanito clenilo a
strukturovalo. Na rozdiel od sociologickych skupin, akymi su
napr. spolocenske triedy a vrstvy, su etnicke skupiny
relativne stabilnejsie a maju historicky davnejsi povod a
dlhodobejsiu existenciu. Pod pojmom etnicka skupina chapeme v
pritomnosti alebo aj v minulosti realne jestvujucu skupinu
ludi, ktoru charakterizuje spolocny povod, jazyk, spolocna
materialna a duchovna kultura a aj (nie nevyhnutne) urcite
antropologicke osobitosti. Etnicke skupiny vyrastli
v davnoveku z rodov a kmenov a podliehali a podliehaju
urcitemu vyvoju. V procese historicko-spolocenskych premien sa
mnohe etnicke skupiny premenili na narodnosti a narody. Na
rozdiel od etnickych skupin v definovanom vyzname maju narody
este niektore dalsie ich charakterizujuce znaky, medzi nimi
napr. spolocne uzemie.
Jednou zo specifickych etnickych skupin sucasnosti, ktorej
znak spolocneho uzemia chyba, je etnicka skupina Romov, ktora
v Slovenskej republike tvori nie nevyznamnu cast populacie. O
Romoch mozeme povedat, ze ziju v diaspore, rozptyleni najma na
troch kontinentoch, v Azii, Europe a Afrike, pricom podstatna
cast z nich v sucasnosti zije v strednej a juhovychodnej
Europe (Rumunsko, Madarsko, Slovensko). Celkovy pocet Romov sa
v sucasnosti odhaduje na 7-10 milionov. Vsetky udaje o
pocetnosti Romov je nevyhnutne brat s rezervou. Uvadzane cifry
su spravidla ucelovo konstruovane, a to z dvoch stran:
zastupcovia romskych organizacii mozu mat tendenciu ich
nadhodnocovat, aby dodali vahu vyznamu vlastnym organizaciam,
avsak nadhodnocovat ich mozu aj ti, co sa domahaju
radikalnejsej segregacnej a obmedzujucej politiky voci Romom
ako udajnemu destabilizacnemu socialnemu faktoru. Na
ilustraciu podstatnej nepresnosti udajov o pocetnosti Romov
nech sluzi udaj z polskeho Antropologickeho slovnika z r.
1969, ktory odhaduje celkovy pocet Romov na svete na 1 milion.
Ani pri vysokej natalite Romov, ktoru vsak sprevadza aj vysoka
umrtnost, nemohol sa pocas jednej generacie pocet tejto
etnickej skupiny zvysit na 7-, resp. 10-nasobok.
Kto su Romovia? Termin "Rom" sa preklada ako "muz" alebo
"manzel", v niektorych pramenoch aj prosto ako "clovek". Hned
tu treba dodat, ze romsky jazyk je este pred svojou
kodifikaciou a ma niektore zvlastnosti dane ako povodom tak aj
pohybom Romov cez starocia a uzemia.
Romovia pochadzaju povodne z Indie. Patria medzi etnicke
skupiny Indickeho polostrova, podla jazykoveho zakladu
k skupine Hindov, cize do tzv. arijskeho plemena, t. j. medzi
etnicke skupiny hovoriace jazykmi indoeuropskej rodiny. Zo
svojej pravlasti, ktora sa nachadza v dnesnom Pakistane
v provincii Sindh, sa kocujuci Romovia podla jednych udajov
v 8. storoci, podla inych az v 10. storoci vystahovali
z dovodov, ktore nie su celkom zname. Az do Iranu sli vedno,
potom sa ich put rozvetvila. Jedni presli okolo Cierneho mora
do Ruska a potom do Polska. Druha vetva sa cez Malu Aziu
a Balkan dostala do strednej a potom do zapadnej Europy.
Napokon, tretia vetva sa cez Arabsky polostrov a Suez dostala
do Afriky a stade ich put viedla pobrezim Stredozemneho mora
cez Gibraltar do Spanielska. Pritomnost Romov na Slovensku je
dolozena v 14. storoci.
Do jazyka Romov na ich dlhodobej puti prenikali prvky
z jazykov narodov, s ktorymi prichadzali do styku. A tak sa do
hindskeho zakladu dostali prvky perzstiny, neskor grectiny a
dalsich jazykov, pricom je v ich sucasnom jazyku velmi
zretelny jazykovy vplyv krajiny, v ktorej dnes ziju. Z tohto
dovodu sa sotva dnes dohovoria, povedzme, spanielski a
slovenski Romovia.
Pri kocovnickom sposobe zivota si jednotlive romske klany
vytvorili osobitne formy komunikacie medzi jednotlivymi
tabormi, a to bud prostrednictvom poslov alebo tym, ze na
miestach svojich kocovnych zastavok zanechavali "orientacne
znaky" vo forme spletenej slamy, zvieracich kosti (niekedy
oznacenych zarezmi), ci aj vo forme handriciek zavesenych na
vetvach stromov. Podobne orientacne znaky na muroch domov
poskytovali zobravym skupinam Romov informacie, ci je nadej
v dome ziskat od majitela jedlo, noclah a pod.
Prva znama sprava o Romoch na Slovensku sa prave tyka
zobroty Romov. Richtar Spisskej Novej Vsi v r. 1322 sa
stazuje, ze zobrotou a kradezami sa zivia Romovia, ktori sa
tulaju po okolitych lesoch.
Romovia sa pri svojom kocovnom sposobe zivota nezivili iba
tymto sposobom. Je zname, ze sa zivili napr. zberom lesnych
plodin, ako nadhanaci pri polovackach, zeny vestenim, muzi
vynikli ako hudobnici, ale uplatnili sa aj v remeslach, napr.
ako kotlari, korytari a pod. Patrili k povestnym konskym
handliarom a paserakom, k comu im napomahal ich kocovny sposob
zivota. Ak je rec o kocovnom sposobe zivota, treba to chapat
tak, ze najma v lete sa okruh ich pohybu rozsiroval, kym v
zime sa spravidla usidlili na jednom mieste. V zakorenenom
kocovnickom sposobe zivota, ktory sa este aj dnes napr. vo
Francuzsku uskutocnuje autami s obytnymi privesmi, mozno
haladat prazaklad nedostatocneho vztahu Romov k vlastnictvu
stabilnych obydli.
Kocujuci Romovia nepreukazovali dostatocnu uctu
k sukromnemu vlastnictvu obyvatelov v krajoch, ktorymi
prechadzali. Preto sa statna moc usilovala dostat ich pod
svoju kontrolu aj prostrednictvom zakazov a obmedzovania
kocovnictva. Romovia, ktori sa neusadili, stavali sa podla
niektorych udajov ludmi mimo zakona, ktorych zabitie sa
nepovazovalo za trestny cin.
Snahy o asimilaciu Romov sa velmi vyrazne u nas uplatnovali
od 2. polovice 18. storocia, v casoch reforiem Marie Terezie
(174O-1780) a Jozefa II. (1780-1790). Romsky jazyk bol zakonom
potlacany, naopak, podporovalo sa usidlovanie Romov jednak
poskytovanim rolnickych usadlosti Romom, jednak danovymi
ulavami. Romovia vsak vytrvali zivit sa rolnictvom iba v
ojedinelych pripadoch, a tam, kde sa tak stalo, spravidla
splynuli s ostatnym obyvatelstvom.
Este v nasom storoci bolo u nas dost kocujucich Romov. Ti
sa od r. 1927 museli preukazovat tzv. ciganskou legitimaciou.
Na ich evidenciu sa v r. 1928 zriadilo v Prahe Ustredie pre
evidenciu potulnych Ciganov. V r. 1958 sa kocovanie obmedzilo
zakonom o trvalom usidleni kocujucich osob.
Usidleni Romovia byvali vacsinou oddelene od ostatneho
obyvatelstva na okraji dedin a miest v chatrciach, ktore
postradali casto aj najzakladnejsie bytove zariadenie,
o hygienickom vybaveni ani nehovoriac. V polovici
sestdesiatych rokov sa zacala velkorysejsia statna bytova
politika v zaujme asimilacie Romov, avsak bez pozitivnejsieho
vysledku.
Az v r. 1991 boli Romovia - dovtedy uznavani iba za etnicku
skupinu - uznani za narodnost, narodnostnu mensinu aj s
pravami, ktore v nasom state maju narodnostne mensiny, t. j.
o. i. aj s pravom na vzdelanie vo vlastnom jazyku.
Po starocia pestovany kocovnicky sposob zivota nevytvaral
dost objektivnych moznosti, aby si Romovia osvojili
vzdelanostne, civilizacne a kulturne podnety z prostredia, v
ktorom sa pohybovali, zili a do ktoreho existencne uz takmer
sedem storoci patria.
Bolo by vsak nespravne precenovat vahu kocovnickeho sposobu
zivota az po dnesne dni. Uz podla evidencie Romov, ktoru
uskutocnilo Ministerstvo vnutra v r. 1927, bolo na Slovensku
zo 62 192 Romov iba 1877 kocujucich a zvysok usadlych. Napriek
tomu ani pri platnosti zakona o povinnej skolskej dochadzke sa
pocas predvojnoveho Ceskoslovenska nepodarilo vacsiu cast
skolopovinnej romskej mladeze zaskolit, a tak vacsina
populacie ostavala prakticky negramotna, cim sa tiez stazoval
jej pristup k pestrejsej a vzdelanostne narocnejsej strukture
povolani.
Sucasny stav romskej populacie na Slovensku charakterizuju
najma tieto momenty:
Predovsetkym nie je mozne presne urcit jej pocetnost.
Maximalne odhady hovoria az o 280 000 Romoch. Posledne
scitania ludu (1980 a 1991) poskytuju velmi protiorecive
udaje: v r. 1980 ich malo byt 199 853 (4,00 % populacie
Slovenska), kym v r. 1991 iba 80 627 (1,53 %). Rozdiel je dany
tym, ze pri poslednom scitani sa zaznamenavala narodnost na
zaklade sebaidentifikacie scitanych. Mnohi z etnickym Romov sa
prihlasovali najma k slovenskej a madarskej narodnosti. Ak
obcania maju slobodu prihlasit sa ku ktorejkolvek narodnosti,
niet pravneho dovodu, preco by to pri etnickych Romoch malo
byt inak.
Podla sucasnych odhadov tvoria Romovia priblizne 5 %
obyvatelov Slovenska. Z celkoveho poctu Romov zije priblizne
55 % na vychodnom Slovensku. Tu je relativne najviac Romov
v okresoch Spuisska Nova Ves, Poprad, Presov, Trebisov,
Roznava a Kosice-mesto.
Rozsiahlu vyskumnu pracu orientovanu na typologiu sucasnej
romskej rodiny uskutocnila pred 5 rokmi PhDr. Viera Bacova zo
Spolocenskovedneho ustavu SAV v Kosiciach. Z hladiska mozneho
pristupu k vykonu profesionalnej cinnosti su z vyskumu
najzaujimavejsie udaje, ktore konstatuju, ze v muzskej
populacii Romov je 60 % bez vzdelania alebo s neukoncenym
zakladnym vzdelanim, 25 % so zakladnym vzdelanim, necelych 14
% zaucenych alebo vyucenych bez maturity, 1 % s maturitou
a iba zlomok percenta ma vysokoskolske vzdelanie. V kategorii
romskych zien je uroven vzdelania este nizsia. Tejto urovni
vzdelania zodpovedala aj socialna struktura, kde v muzskej
populacii bolo 73 % a v zenskej az 88 % nekvalifikovanych
robotnikov, kym napr. do kategorie inteligencie bolo zaradene
necele percento muzov a necele 2 % zien. Vzdelanostna
a socialna strukturacia a diferenciacia Romov nedosahuje teda
take parametre ako v majoritnej spolocnosti, Romovia tvoria
vzdelanostne a socialne relativne homogennu skupinu
obyvatelstva, a to skupinu na najnizsej vzdelanostnej
a socialnej urovni.
Zaznamenaniahodna je skutocnost, ze uz pred 5 rokmi, teda
este v case relativne plnej zamestnanosti bolo az 6O % zien v
produktivnom veku bez pracovneho pomeru (z muzov 12 % a dalsie
2 % vo vykone trestu). V sucasnych statistikach nezamestnanych
osob tvoria Romovia (osobitne vo vychodoslovenskych okresoch)
az 30-percentny podiel, cim podiel nezamestnanych Romov bol az
6-nasobne vyssi ako ich podiel na pocte obyvatelov. Na
ilustraciu: V zavere r. 1993 evidovali na vychodnom Slovensku
do 119 000 uchadzacov o zamestnanie (takmer 17-percentna miera
nezamestnanosti), pricom na jedno volne pracovne miesto
pripadalo 47 ludi. Podiel Romov na celkovom pocte ludi bez
prace sa blizil k jednej tretine.
Sucasna vysoka miera nezamestnanosti Romov je dana z velkej
casti objektivnymi dovodmi. Slovensko postihuje predovsetkym
strukturna nezamestnanost, ktora zasiahla najma zakladne
odvetvia, ako su strojarstvo (kde sa Romovia uplatnovali napr.
ako kovaci a zlievaci) alebo stavebnictvo (ktore absorbovalo
velku cast Romov s nizkou kvalifikaciou, napr. kopaci). V
ramci plosnej nezamestnanosti o pracu prisli najma osoby bez
kvalifikacie a s nizkou urovnou kvalifikacie (pomocni
robotnici), medzi ktorymi tvorili Romovia relativne vysoku
cast. Bolo by vsak zahmlievanim skutocnosti nepripustit, ze sa
na nezamestnanosti Romov podielaju aj subjektivne momenty,
medzi nimi okolnost, ze v casoch plnej zamestnanosti
nevykazovala ista cast Romov potrebami organizovanej vyroby
pozadovanu pracovnu moralku a patrila z roznych dovodov do
skupiny casto fluktuujucich pracovnikov. V situacii poklesu
vyroby sa stali tito pracovnici prvymi obetami restriktivnych
opatreni, prirodzene, neraz aj v dosledku predsudkov, ktore
voci Romom ma ta cast neromskej populacie, ktora generalizuje
skutocne alebo niekedy iba domnele nedostatky niektorych Romov
na cele etnikum Romov.
Tato okolnost zohrava podstatnu rolu najma pri prijimani
Romov do zamestnania, ktore sa im poskytne spravidla az a len
vtedy, ked uz ine moznosti obsadenia volnych miest zlyhali.
Pretoze v podmienkach trhovej ekonomiky treba ratat s
relativne stalym prebytkom ponuky volnych pracovnych sil, je
pravdepodobne, ze romske etnikum bude sa obtaznejsie dostavat
k pracovnym prilezitostiam a bude neustale tlacene na okraj
spolocnosti, cim sa bude nielen zvysovat (a za prirodzenu nim
samym aj vnimat) jeho zavislost od spolocenskej socialnej
starostlivosti, ale bude aj sustavnym a stalym zdrojom
socialnych napati a objektom, na ktorom si cast neromskej
populacie bude skrytymi ci aj zjavnejsimi formami spolocenskej
agresie kanalizovat vlastne spolocenske frustracie.
V zmene socialneho postavenia Romov nemozno pre komplexnost
problemov, ktore ho vyvolavaju, ocakavat priaznive vysledky za
kratky cas, a to ani za cas zivota jednej ci dvoch generacii.
Romovia tvorili a tvoria nemaly podiel pracovnikov pri
spracovani odpadov. Stala sa okridlenou veta, ze Neromovia by
sa udusili v odpadoch, keby nebolo Romov. Ake su moznosti ich
vsestrannejsieho uplatnenia v tomto odvetvi pracovnej
cinnosti?
Zakladom vychodiska na hladanie vhodnych ciest by mohol byt
Program odpadoveho hospodarstva SR, ktory vlada prijala 13.
jula 1993. Program stanovuje ciele a opatrenia v kratkodobom
horizonte do r. 1996 i v strednedobom do r. 2000. Vychadzajuc
z tychto cielov a opatreni je mozne a ucelne, a to nielen
kvoli zamestnavaniu Romov, ale kvoli objektivizovaniu
personalnych cinnosti analyzovat tieto ciele a opatrenia
z pohladu narokov, ake kladu na pracovnikov, ak chceme
dosiahnut maximalny pracovny efekt na jednej strane a sucasne
aj primerane pracovne uspokojenie pracovnika na druhej strane.
Posluzme si prikladom: Pri kratkodobych cieloch sa v 8.
bode stretavame s ulohou "zacat sanaciu starych neriadenych
skladok a dalsich environmentalnych zatazi". Z nasho aspektu
treba vykonat analyzu, aku strukturu profesii a v akej
kvantite bude potrebovat sanacia urcitej skladky. Treba teda
poznat strukturu potrebnych pracovnych miest, a to s ich
narokmi na fyzicke, mentalne, volove, charakterove,
vzdelanostne, zrucnostne, profesionalne a pripadne aj dalsie
socialne predpoklady. Tento sposob pristupu umoznuje nielen
priamy vyber pracovnikov podla toho, ako spnaju urcene
predpoklady, ale sucasne vytvara aj obraz potreby a obsahu
pripadnej rekvalifikacie pracovnikov, ktorych mame naporudzi
na vykon takto vytipovanych cinnosti. To mozno povazovat aj za
pociatok koncepcnej personalnej prace s pracovnikmi z romskeho
etnika.
Naznacuje sa tym, ze cast problemu spociva aj v dalsom
vzdelavani (kvalifikovani a rekvalifikovani) romskych
zamestnancov. Niektore vyskumy dospievaju k zaverom, ze aj v
romskom etniku jestvuje ista latentna motivacia na vymanenie
sa z tradicneho socialnomarginalneho postavenia. Za jednu z
ciest v tomto smere sa povazuje moznost zbavit sa kliatby
najpodradnejsich pracovnych cinnosti napr. prechodom k pracam,
ktore umoznuju cosi riadit (napr. vodic motoroveho vozidla,
alebo hoci len aku-vozika). Je to aj cesta k pozdvihnutiu
sebavedomia pracovnika a jeho sebaucty. (Netreba si vsak
vytvarat iluziu, ze to plati vzdy a v kazdom pripade. Su tu
casto mnohe bariery vytvorene napr. predchadzajucou urovnou
vzdelania, nadobudnutou urovnou abstraktneho myslenia,
vnimavostou pre pochopenie fyzikalno-technickych vztahov atd.)
Vo vztahu k zamestnavaniu a emancipacii romskeho etnika si
zasluhuje pozornost este jedna, casto neuvedomovana a v praxi
nezuzitkovana okolnost. K jeho prislusnikom patri nemaly pocet
osob vychovavanych od raneho detstva v detskych domovoch
a vzdelavanych za ich prispenia. Odchovanci tychto domovov
maju s majoritou romskeho etnika casto len antropologicku
pribuznost. Vzdelanostne presahuju priemer vacsiny clenov
romskej narodnosti. Teoreticky by mohli tvorit isty
preklenovaci clanok v procese emancipacie Romov. Mohli by
tvorit zaklad vedenia romskych pracovnych ciat tak, aby sa pri
riadeni tychto skupin stieral rozdiel vo vnimani ich clenenia
na my-skupiny a oni-skupiny. Zial, stale tu mozno hovorit iba
o teoretickom predpoklade, lebo majoritna spolocnost nenasla
zatial systemovy pristup k zaclenovaniu odchovancov detskych
domovov do svojich struktur, a tak ti po dosiahnuti veku 18
rokov ostavaju odkazani sami na seba a neraz sa stavaju
spolocenskymi vydedencami len preto, ze detmi prestali byt
a v dospelej spolocnosti nepatria nikam, ani k vacsine Romov
nie.
Napriek tomu, a snad prave preto zda sa, ze v pracovnych
cinnostiach odpadoveho hospodarstva je objektivne dost
moznosti, ktore mozu davat prilezitost na uplatnenie sa Romov
tak, aby sami mohli niest svoju zodpovednost za narodnostnu
i socialnu emancipaciu.
Navrat na publikaciu o odpadoch
|