|
(Ramsar, Irán, 1971) 2. február 2001
CONVENTION ON WETLANDS
Svetový deň mokradí Svet mokradí – svet ktorý treba objavovať! List generálneho tajomníka Priekopníci, ktorí zorganizovali stretnutie zástupcov 18 krajín v malom meste Ramsar v Iráne na brehu Kaspického mora, na konci studeného januára 1971 – riskujúc, že uviaznu v snehu, ktorý zasypával spiatočnú cestu do Teheránu v horách Elburzu – musia byť naozaj pyšní na to, čo tu napokon dosiahli. Dňa 2. februára tu uzrel svetlo sveta Dohovor o mokradiach. Dnes, po 30 rokoch, sa tento dohovor stal účinným nástrojom využívaným jeho 123 zmluvnými stranami na zabezpečenie ochrany a múdreho využívania ich mokradí. Niekedy ma ohromuje, ako tých niekoľko stránok s iba 12 článkami, ktoré tvoria text Ramsarskej konvencie, viedlo k vytvoreniu celosvetového hnutia na zachovanie jedného z najproduktívnejších a najvýznamnejších, a predsa ohrozených ekosystémov našej planéty. Pretože, podľa môjho názoru, Dohovor o mokradiach presahuje typický nástroj medzinárodného práva: stelesňuje hnutie, ktoré má svojich oddaných nasledovníkov vo vládnych inštitúciách, vedeckej komunite, medzinárodných organizáciách, domorodých obyvateľoch, národných a medzinárodných mimovládnych organizáciách, občanoch a dokonca aj v reprezentantoch súkromného sektora! Je to v týchto jeho stúpencoch, ktorí udržiavajú vitalitu a efektívnosť Dohovoru o mokradiach, čo je veľmi osobitná črta, ktorú je potrebné zachovávať a podporovať, pri súčasnom rešpektovaní pravidiel hry akejkoľvek medzivládnej dohody. 123 členských krajín, 1042 lokalít na Zozname mokradí medzinárodného významu s plochou takmer 800 000 kilometrov štvorcových najlepších mokradí, značný počet krajín s národnými stratégiami, programami alebo akčnými plánmi pre ochranu mokradí, množstvo odborných a strategických nástrojov vypracovaných v rámci Dohovoru a oficiálne prijatých jeho konferenciou zmluvných strán. To je dnešná realita Ramsarskej konvencie. Povzbudivá realita. Nemôžeme však poľaviť. Mnoho ramsarských lokalít je ohrozených a značný počet nemá prijaté účinné programy starostlivosti. Niektoré národné koncepcie pre starostlivosť o mokrade existujú len na papieri a orgány zodpovedné za ramsarskú konvenciu sú v niektorých krajinách príliš slabé na to, aby ovplyvnili politiku a činnosť ostatných ministerstiev a organizácií, ktoré de facto držia ruku nad mokraďami. Na to, aby sme sa zamerali na tieto slabé miesta, musíme pritiahnuť do ramsarského hnutia viac ľudí a ďalšie sektory spoločnosti. Musíme viac pomáhať ľuďom, aby objavovali pravé hodnoty mokradí a ich funkcie a tak rozšírili rady obrancov a obhajcov pri voľbách do štátnych orgánov a pri ovplyvňovaní rozhodnutí o starostlivosti o prírodné zdroje a o investíciách (alebo neinvestovaní) v záujme ich ochrany a trvalo udržateľného a spravodlivého využívania. Na záver navrhujeme zamerať Svetový deň mokradí v roku 2001 na slogan Svet mokradí – svet, ktorý treba objavovať! Vyzývam Vás zahájiť 2. februára 2001 národnú kampaň pre občanov na podporu ďalšieho odkrývania hodnôt a významu Vašich mokradí, ich mokradí, našich mokradí. Bude to najúčinnejší spôsob posilnenia hnutia za mokrade v každej krajine a po celom svete. Týmto zrealizujete svoj, veľmi významný, príspevok k uchovaniu ekologicky zdravej planéty, nášho spoločného, a stále jediného, domova. Delmar Blasco, Generálny tajomník Voľný preklad: RNDr. Ján Kadlečík |