K ZÁKONOM O OVZDUŠÍ Žilina, 30. 1. 1998
Nedávno slovenský parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní návrhy zákonov o ovzduší a o štátnej správe ochrany ovzdušia. Obávame sa, že väčšine poslancov - o širokej verejnosti ani nehovoriac - uniklo, o čo ide a aké to bude mať následky.
Podľa dovtedajšej právnej úpravy tejto problematiky boli prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečistenia povinní najneskôr do 31.12.1998 dosiahnuť emisné limity stanovené nariadením vlády SR č. 92/1996 Z.z. Orgánom štátnej správy sa v tejto súvislosti ukladala povinnosť zastaviť alebo obmedziť prevádzku zdrojov znečistenia, ktoré túto podmienku nebudú v stanovenom termíne spĺňať.
Ako vyplýva z neúplných prieskumov, resp. odhadov, cca 30% veľkých a stredných zdrojov uvedenú požiadavku ku koncu r. 1998 nespĺňalo. Schválená novelizácia právnych predpisov, odvolávajúc sa na uznesenie Mečiarovej vlády, umožňuje prevádzku tým znečisťovateľom, ktorí svoju povinnosť nesplnili, aj po tomto termíne - a to na ďalších neuveriteľných 8 rokov, hoci na nápravu mali viac ako 7 rokov času !!!
Medzi dôvodmi, ktoré uviedla vláda: “Ak nemá byť právna úprava ochrany ovzdušia neúčinná a nemá dôjsť čo len k možnosti zastavenia niektorého z uvedených ... zdrojov z titulu nerealizovania potrebných investícií a nedosiahnutia určených emisných limitov, je potrebné prijať navrhovanú úpravu právnych predpisov do konca tohto roku. Prípadné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky potrebných zdrojov môže spôsobiť značné hospodárske a spoločenské škody...” V parlamentnej rozprave pri zdôvodňovaní potreby a užitočnosti takejte novely sa koaliční a opoziční poslanci priam predbiehali.
Čo k tomu dodať?
Je síce pravda, že problém, pododobne ako mnoho ďalších, súčasná vláda i parlament zdedili. To ich však neoprávňuje stavať sa k nemu laxne a riešiť ho do neba volajúcou devalváciou právnych predpisov na ochranu ovzdušia. Bývalý minister životného prostredia J. Zlocha si z údajného rapídneho zlepšenia stavu ovzdušia počas svojho pôsobenia urobil jeden z hlavných nástrojov sebapropagandy. Vyššie uvedený stav dokumentuje, ako tieto “úspechy” vyzerajú v skutočnosti. Tí, ktorí si zákonnú povinnosť - často za cenu nemalých obetí - splnili, môžu úprimne ľutovať. Najvyššie miesta dávajú opäť jasne najavo, že zákony sa v tomto štáte dodržiavať neoplatí. Naopak, navrhovaná novelizácia dáva plne za pravdu tým, ktorí sa rozhodli zákony ignorovať. Jedno je isté - to, čo sa prijalo, pôsobí demoralizujúco a demotivačne na jedných i druhých. Ťažko môže súčasná vláda vyžadovať od občanov Slovenska disciplínu a ďalšie uťahovanie opaskov, nevyhnutné najmä v súčasnej kritickej hospodárskej situácii, ak sama ide “príkladom” v obchádzaní zákonov a v hľadaní únikových cestičiek z momentálne nepohodlných, ale nevyhnutných riešení.
Z dôvodovej správy i vystúpení poslancov zaznieva cynizmus najhrubšieho zrna a jeho protagonisti pripomínajú “politikov” z 50-tych rokov, ktorí si želali mať na bankovkách dymiace komíny. Hovoriť o tom, aké ekonomické škody by prinieslo dodržiavanie zákonov v oblasti ochrany ovzdušia, namiesto toho, aby sme sa už konečne zamysleli nad tým, aké komplexné škody nám naopak každoročne prináša benevolencia voči jeho znečisťovateľom, je prejavom zvrátenej logiky. Takto teda vyzerá sľubovaná priorita ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja v praxi? Pre zaujimavosť, v susednej ČR, kde majú ešte podstatne viac zdrojov znečistenia ovzdušia, o podobnej novele vôbec neuvažujú.
V tejto súvislosti sú však znepokojujúce aj iné skutočnosti. Ide o typ zákona, na ktorý by sa možnosť skráteného legislatívneho konania vôbec nemala vzťahovať. Faktografia, z ktorej novely vychádzajú, bola nedostatočná, neúplná a nepreukazná. Tempo prijímania novelizácií znemožnilo akúkoľvek diskusiu. Chýbala viacvariantnosť, ktorá sa pri návrhoch právnych noriem so vzťahom k životnému prostrediu požaduje v zmysle zákona č. 127/1994 Z.z. A v uvádzaní podobných výhrad by sme mohli pokračovať. Prijatie navrhovaných novelizácií právnych noriem v oblasti ochrany ovzdušia považujeme za prejav ignoracie štátnej environmentálnej politiky, popretia sľubov uvedených v programovom vyhlásení vlády, demoralizácie hospodárskej sféry a ústretovosti voči porušovateľom zákonov a priemyselným lobby.
Vzhľadom na závažnosť problému navrhujeme, aby vláda SR urýchlene vypracovala návrh novelizovaných právnych noriem na ochranu ovzdušia. Novelizované zákony o ovzduší a o štátnej správe ochrany ovzdušia by mali stanoviť dobu na splnenie zákonných emisných limitov na dva roky, teda nie do r. 2007, ale do konca r. 2000.
Žiadame, aby sa tento problém konzultoval s odbornou verejnosťou, mimovládnymi organizáciami, inšpektormi SIŽP, pracovníkmi hygienickej služby a pod. Súčasne navrhujeme zosúladiť spôsob riešenia s českou stranou.
|