Stanovisko ucastnikov Ekofora: Strucna rekapitulacia sto dni vlady Mikulasa Dzurindu s dorazom na environmentalne aspekty Klucovym slovom a hlavnym volebnym slubom celej opozicie bola zmena. Kedze parlamentne volby priniesli stranam dovtedajsej opozicie dovedna 93 kresiel, a teda ustavnu vacsinu v parlamente, zdalo sa, ze realizacii zasadnej zmeny nestoji nic v ceste. Aj ked sme uz na sklamania zvyknuti a signaly, ako bol viac menej ignorantsky postoj nielen vtedajsich koalicnych, ale aj opozicnych (verbalne podporujucich budovanie obcianskej spolocnosti a kontrolnu funkciu tretieho sektora) kandidatov na poslancov voci nasim pokusom zistit ich postoje ku konkretnym environmentalnym problemom, nabadali nepodliehat prilisnemu optimizmu, predsa len v zmenu v prospech riesenia konkretnych problemov vratane zivotneho prostredia, pri rehabilitacii tretieho sektora ci pri zastaveni a zvrateni neudrzatelnych trendov sme viac-menej verili. Nielen preto, ze strany dnesnej vladnej koalicie si na nej postavili svoje - vcelku slubne - volebne programy, nielen preto, ze v parlamente i novej vlade sa zvysil podiel kompetentnych a doveryhodnych ludi, nielen preto, ze vo vitaznom bloku sa ocitla plece pri pleci Strana zelenych na Slovensku i dedici byvalej federalnej Strany zelenych a tiez nielen preto, ze bez mobilizacnej a osvetovej prace stoviek aktivistov mimovladnych organizacii, samosprav a novinarskej obce by sa volby skoncili ovela menej presvedcivym (ak vobec) vitazstvom demokratickych sil, ale aj a najma preto, lebo takato zmena jedina dava novej moci legitimitu a sancu prezit. Preto, ze zo stredno-, a najma dlhodobeho hladiska uskutocnenie slubovanej zmeny predstavuje predmet prvoradeho (nielen altrustickeho ale aj egoistickeho) zaujmu aj pre strany vladnej koalicie.. V tychto dnoch uplynie 100 dni od vymenovania vlady Mikulasa Dzurindu. Je to prilis kratky cas na vycerpavajuce hodnotenia, ale zaroven vseobecne uznavany koniec 'doby hajenia'. Era budovania komunizmu a po kratkej prestavke po nej nasledujuca era meciarizmu nezanechali po sebe iba spustosenu ekonomiku, astronomicky zahranicny dlh, katastrofalnu medzinarodnu povest Slovenska a pokriveny pravny system, ale zdeformovali aj moralku a psychiku ludi a ich metody si mimovolne ci programovo osvojilo a pouziva i nemalo predstavitelov novej moci. Doterajsie skusenosti s novou vladou nasvedcuju tomu, ze hospodarske rezorty, bezprostredne ovplyvnujuce zivotne prostredie, opat obsadili ludia, ktori sa svojim technokratickym zmyslanim a prepojenostou na hospodarske lobby nevelmi lisia od svojich predchodcov. Ministerstvo zivotneho prostredia sa, napriek slubom, neuslo Zelenym. Rada vlady pre trvalo udrzatelny rozvoj bola sice schvalena, ale v podobe, ktora ma dost daleko od navrhov ochranarskeho Ekofora. Takmer do ziadnych vyznamnejsich struktur sa nedostali ludia navrhovani mimovladnymi organizaciami (MVO) a podobne to dopadlo aj s vacsinou dalsich navrhov z ich strany, snad s vynimkou ciastocneho urciteho spoluprace s Ministerstvom zivotneho prostredia a clenstva v poradnom zbore parlamentneho Vyboru pre zivotne prostredie a ochranu prirody. Vacsina clenov vlady na podnety MVO nereagovala ani symbolicky. Namiesto ocakavanej diskusie o buducnosti slovenskej energetiky prisla podpora dokonceniu 2.(a podla moznosti i 3. a 4. bloku Mochoviec), ako aj vyraznemu predåzeniu prevadzky JE V1 v Jaslovskych Bohuniciach, hoci EU v Agende 2000 jasne deklarovala poziadavku odstavit V1 z bezpecnostnych dovodov najneskor do r. 2000. Do cela sektoru energetiky boli vymenovani jednoznacni zastancovia jadrovej orientacie. Jedna z najpozitivnejsich casti programoveho vyhlasenia vlady, v ktorej sa slubuje zasadna podpora verejnej dopravy, sa spochybnila rozhodnutim, ktore verejnu dopravu dalej znevyhodnilo. Medzi prve verejne vyhlasenia dezignovaneho premiera Dzurindu patrila jednoznacna podpora ambiciam na usporiadanie zimnych olympijskych hier v Tatrach. Na podpore vlady tomuto absurdnemu projektu sa vela nezmenilo ani po predlozeni ekonomickach poziadaviek pripravneho vyboru kandidatury, ktore mnohonasobne prevysuju realne moznosti jednotlivych rezortov i vlady ako celku. Novy minister zivotneho prostredia sa zas uviedol skokujucim vyhlasenim, ze rezort, ktory zdedil, pracoval aj doteraz bez vacsich problemov a tak nie je na nom a na jeho personalnom obsadeni vcelku co menit. Aj ked sa ukazalo, ze vystavba sportovej infrastruktury na uzemi narodnych parkov prebieha zcasti bez povolenia a na uzemi narodneho parku sa udomacnili atrakcie typu silvestrovskych, univerziadnych a inych ohnostrojov a magashow, nik sa neponahla vyvodit z tejto skutocnosti dosledky. Podobne pretrvava aj stav, ze Sprava TANAP ma 6 ci 7 zamestnancov, co je cca 50 krat menej, ako napr. Sprava NP Sumava. Nic nenasvedcuje tomu, ze by sa tento problem mal v dohladnej dobe vyriesit . Nie je chyru ani o revizii zasadnych rozvojovych dokumentov, ktore boli prijate v rozpore so zakonom o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie. Na zaver roka v skratenom legislativnom konani, bez diskusie s odbornou verejnostou a v dojemnej zhode koalicnych a opozicnych poslancov prijal slovensky parlament novelu zakonov o ovzdusi, ktorou sa o.i. posuva o 8 rokov casovy horizont, v ramci ktoreho su znecistovatelia povinni dodrzat zakonom stanovene limity. Obrovsky deficit obchodnej bilancie statu i proexportne opatrenia, ak nebudu sprevadzane rozumnou regulaciou, mozu viest k zvysenemu tlaku na podporu vyvozu vsetkeho, co sa vyviest da, vratane surovin - nespracovanych prirodnych zdrojov. Na druhej strane hrozi dovoz odpadu a inych neziaducich 'hospodarskych prebytkov' zo zapadu. Jedostranna a nekriticka pro-globalizacna orientacia moze prispiet o.i. k prehliadaniu negativnych aspektov globalizacie. A tak zmena, popri znamienku pozitivnom, moze v niektorych pripadoch ziskat dokonca aj znamienko negativne. Vlada vo svojom programe viackrat spomina preorientaciu na cestu trvalo udrzatelneho rozvoja, ale uplatnovanie principov a kriterii trvalej udrzatelnosti nie je z jej doterajsich vyhlaseni a cinov citit. Podobne tato tema absentuje aj v programoch elektronickych medii a na strankach dennikov. Verejnej rehabilitacie sa nedozil ani treti sektor. Skor mohutnie tendencia drzat si ho co najdalej od tela. A co je este horsie, nevidno ani doslednu snahu o transparentnost rozhodovania o usili zaangazovat verejnost do spolurozhodovania ani nehovoriac. Celkovo mozno konstatovat, ze zmenu citit skor v povetri, v proklamaciach, nez v praxi ci v konkretnom style prace, cim nechceme povedat, ze sa na Slovensku od konca septembra nedycha slobodnejsie a nezije zmyslupnejsie nez za Meciara, ze dzurindovska garnitura je tej istej krvnej skupiny ako meciarovska. Cierne knihy vnasaju aspon trochu svetla do temnot nedavnej minulosti, imidz Slovenska vo svete sa vyrazne zlepsil, vztahy s Ceskou republikou sa snad predsa len stanu nadstandadnymi, zlepsuje sa postavenie mensin, k slovu sa opat dostava spravodlivost, vo vlade je niekolko ludi ochotnych diskutovat a vo vypocte ciastkovych pozitiv novej vlady, viditelnych po prvych sto dnoch jej vladnutia, by sme mohli pokracovat. Na druhej strane ma nova vlada nemalo starosti so samotnym zbilancovanim sucasneho stavu ekonomiky a spolocnosti a s odhalenim vsetkych min a nastrah, ktore po sebe zanechala predchadzajuca moc. Mnohe veci je treba postavit hlavy spat na nohy a celkovo je nova moc zahltena hektickou operativou. Prilis burlive ventilovanie nasho sklamania z pomalosti ci nedoslednosti zmien moze nechcene nahrat druhej strane, ktora, ako vieme, je schopna zneuzit vsetko. Kedze mame momentalne na vyber len z dvoch moznosti, z ktorych ta predchadzajuca bola este horsia, nabada to k urcitej opatrnosti. To by vsak nemal byt dovod na nekriticke tolerovanie cohokolvek, co nova vlada robi. Bola by to medvedia sluzba nielen pre tuto krajinu, ale v konecnom dosledku aj pre jej vladu. Bolo by sebaklamom zastierat, ze pre environmentalistov i treti sektor ako celok je najnovsia susenost urcitym sklamanim a zaroven dalsim podnetom na systematicku pripravu dosial absentujucej a s oblubou demonizovanej tretej, stvrtej ci piatej moznosti, ktora bude v 21. storoci musiet nevyhnutne nahradit, alebo aspon zasadne modifikovat modely, podla ktorych sa uberalo prave sa konciace 20. storocie. Prijali ucastnici Ekofora EMVO v Ziline, zastupujuci 31 organizacii, 30. 1. 1999 |