Je zvysenie cien elektriny skutocne nutne? Bratislava, 22.12.99 (Greenpeace) - Slovenske elektrarne (SE), a.s. musia opustit svoje projadrove "hospodarenie", inak sa zvysovanie cien elektriny nezastavi. Obcania vsak nevladzu donekonecna znasat neustaly rast zivotnych nakladov. Druhotna platobna neschopnost odberatelov elektrickej energie je iba jednou zo skutocnych pricin jej rastucich cien. Aj v oblubenom tvrdeni SE, ze cena elektriny nevyjadruje realne naklady na jej vyrobu, je ukryta iba cast pravdy. Druhou castou, ktoru SE zamerne zamlciavaju alebo popieraju, je pricina tohto javu: neunosne vysoke naklady na vyrobu elektriny v jadrovych elektrarnach. Slovenska ekonomika nema dostatocny financny potencial na ich pokrytie. Greenpeace podporuje liberalizaciu a trhovu tvorbu cien v energetike. Ak vsak ma byt naprava deformacii predchadzajucej ekonomiky spravodliva voci obcanom - na ktorych dopadne najtvrdsie - nemoze sa diat tak ako doteraz. Cize tak, ze monopolny vyrobca elektriny stale uprednostnuje extremne drahe (navyse aj nebezpecne a environmentalne skodlive) jadrove elektrarne pred ostatnymi, ovela lacnejsimi zdrojmi, vratane uspor energie. Navyse ho nic nenuti, aby vyrabal efektivnejsie, a teda lacnejsie - lebo neexistuje konkurencia. Jeho manazment prirodzene tuto potrebu tiez neciti, ked ma - po bankovom sektore - druhe najvyssie platy na Slovensku. Vysledkom je fakt, ze na jednotku elektriny vyrobenej v obnovitelnych zdrojoch treba 1,2 az 5,3-krat nizsie investicie ako v JE Mochovce (EMO).* Alebo potencialny cross default, ked stat moze byt postaveny pred nutnost okamzite splatit statne zaruky za uvery SE v sume priblizne 800 mil. USD (takmer 35 mld Sk). To sa vsak obcan bezne nedozvie, lebo SE tvrdo pretlacaju dostavbu EMO 3-4 demagogicky vyhlasujuc, ze ide o najlacnejsiu nahradu za JE V1 Bohunice. Nepovedia mu to ani veduci politici. Nepozna teda celu pravdu o dlhoch SE, urokoch z dlhov a ich (ne)splacani. Rovnako neciti ohrozenie z faktu, ze v najblizsich 25 rokoch musia SE naakumulovat najmenej 106 mld Sk na likvidaciu jadrovych elektrarni a ukladanie ich odpadov. Dnes ale SE nemaju ani na splatenie dlhu 30 mld Sk za dostavbu EMO 1-2, dalsich 5 mld Sk na 1. etapu dekontaminacie havarovanej A1 v Bohuniciach ci 14 mld Sk doteraz preinvestovanych na EMO 3-4. Ani nehovoriac o minimalne 51 mld Sk, potrebnych na dostavbu EMO 3-4... Riesenie je jedine - systemova zmena energetiky. V prvom rade oddelenie vyroby elektriny od jej rozvodu a demonopolizacia, teda vznik konkurencie vo vyrobe elektriny. Manazment SE si vzdy bude branit sucasne dobre platene miesta, hoci rezort vyraba elektrinu neekonomickym, no stale pretrvavajucim sposobom 50. a 60. rokov. Ved stratove investicie jadrovej energetiky vzdy zatiahne, alebo aspon zaruci stat. Nenecha predsa svojich obcanov bez elektriny! Podla doterajsich skusenosti v tejto situacii nepomoze ani aktivita mimovladnych organizacii, ktore kritizuju neefektivne safarenie, dozaduju sa objektivnych informacii o jadrovej energetike a navrhuju efektivnejsie riesenia. Politici, zodpovedni predovsetkym za podmienky zivota obcanov, vsak tiez nic nevyriesia "politickymi" nastrojmi. Ekonomika nepusti. Cesta vedie jedine cez systemove zmeny, cez zasadnu transformaciu neefektivnej energetiky, jej demonopolizaciu a privatizaciu. Zahranicne skusenosti jasne potvrdzuju, ze po vhodnej privatizacii klesaju ceny elektriny dokonca az o 25-30%. Aj sucasny navrh Energetickej politiky SR predlozeny vlade obsahuje spravne transformacne prvky. Treba jedine - nepodlahnut tlaku jadrovej lobby a rozhodovat v prospech obcanov a Slovenska ako celku. Aby sa ceny elektriny nemuseli zvysovat donekonecna. * Zdroj: aktualny navrh Energetickej politiky SR (MH SR, november 1999) Dalsie informacie:
|