[ Textova verzia bez diakritiky ]
NIEKOLKO ARGUMENTOV PROTI ZVYSOVANIU CESTOVNEHO Zvysenie cestovneho neprinesie zvysenie trzieb Planovane zvysenie trzieb ZSR o 600 mil. nie je realne a existuje vysoke riziko, ze dojde prave naopak k ich znizeniu [1]. Zvysenie cestovneho o 35 % (resp. 50 %) v zeleznicnej doprave totiz sposobi znizenie poctu cestujucicich, znizenie frekvencie ciest a presun cestujucich v prospech individualnej dopravy (ktora zvysenim spotrebnej dane a dialnicnych znamok zdrazela iba o 5 %) a tiez autobusovej dopravy (pretoze ta bude po planovanom zdrazeni o 20 % relativne lacnejsia). Planovane zvysenie trzieb o 600 mil. Sk nemoze podstatne prispiet k rieseniu krizy ZSR, vyznamne vsak znizi pocet cestujucich Dokonca aj v pripade, ze by sa podarilo zvysit trzby o planovanych 600 mil. Sk, tato suma nemoze podstatne prispiet k rieseniu krizovej ekonomickej situacie ZSR, co priznavaju aj predstavitelia Ministerstva dopravy [2]. O konkretnych navrhoch na skutocne a systemove riesenie krizy ZSR (ktorym stat dlzi 17 mld. Sk) a verejnej dopravy ako celku vsak verejnost doteraz nebola informovana, z coho sa mozno domnievat, ze neexistuju. Navrh na zvysenie cestovneho je nesystemove opatrenie a poskodzuje system verejnej dopravy Systemove zmeny v rezorte dopravy nie je mozne realizovat bez existenicie novej dopravnej politiky a koncepcie rozvoja dopravy [3]. Tieto dokumenty by mali analyzovat doterajsiu dopravnu politiku a stav rezortu dopravy, definovat zakladne kriteria, priority a zaujmy statu. Az na zaklade existencie tychto stresnych dokumentov je mozne rozpracovat zamery pre jednotlive druhy dopravy a urcovat cenovu politiku tak, aby zodpovedala stanovenym kriteriam a prioritam dopravnej politiky. Sucasny navrh na zvysovanie cien vo verejnej doprave je nesystemovy, smeruje proti zamerom definovanym v programovom vyhlaseni vlady [4] a deformuje ceny jednotlivych druhov dopravy [5]. Tieto deformacie (resp. zvysovanie cestovneho) su motivovane snahou ziskat kratkodoby ekonomicky efekt (jeho realnost je vsak minimalne diskutablina) a nie priblizit ceny jednotlivych druhov dopravy ich skutocnym nakladom (vratane vyvolanych) pri sucasnom zohladneni priorit a zaujmov statu, ako to deklaruje programove vyhlasenie vlady [6]. Takyto postup stazi realizaciu skutocnych systemovych zmien, narusi system verejnej dopravy a ohrozi jeho rozvoj v buducnosti. Vlada neznizuje vydaje na vystavbu dialnic Material "Zamery na riesenie makrokenomickej nerovnovahy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky" neobsahuje ani zmienku o potrebe znizenia verejnych financii urcenych na vystavbu dialnic. Tieto vydaje by mali v roku 1999 dosiahnut priblizne 10 mld. Sk, co je rovnaky objem ako v roku 1998. Predstavitelia sucasnej koalicie vsak v minulosti jednoznacne deklarovali potrebu vyrazneho znizenia tychto vydajov. Prave vysoke statne investicie do vystavby dialnic boli jednou z hlavnych pricin znizenia ratingu Slovenska, zhorsovania makroekonomickej situacie, odcerpavania financnych zdrojov z verejnej dopravy a jej dnesnej krizovej situacie [7]. Navrh na zvysenie cestovneho je pokracovanim v dopravnej politke Meciarovej vlady Navrh na zvysenie cestovneho ako aj dalsie verejne zname kroky Ministerstva dopravy nesu so sebou vsetky crty nekoncepcnej dopravnej politiky predchadzajucej vlady a neprinasaju ziadne systemove riesenie krizovej situacie v rezorte dopravy. Vazne poskodzuju existujuci system verejnej dopravy [8], nesmeruju k harmonizacii dopravneho prostredia a deformuju ceny jednotlivych druhov dopravy, konzervuju pomer statnych zdrojov urcenych na vystavbu dialnic a rozvoj zeleznicnej dopravy [9], prenasaju plnenie socialnych uloh statu na prevadzkovatelov verejnej dopravy [10], pri splacani dlhov statu preferuju firmy zucastnene na vystavbe dialnic pred zeleznicnymi a autobusovymi prepravcami [11], atd. Zvysovanie cestovneho postihne predovsetkym socialne slabsie vrstvy spolocnosti Vdaka dlhodobemu nezaujmu vlad o podporu verejnej dopravy a naopak ich vseobecnej podpore individualnej dopravy (investicie do infrastruktury, zrusenie dovoznej prirazky, kratka odpisova doba automobilov atd.) dnes verejnu dopravu vyuzivaju predovsetkym socialne slabsie vrstvy obyvatelstva. Zvysenie cestovneho teda postihne neproporcne prave tieto vrstvy spolocnosti viac ako vrstvy socialne silnejsie (ktore verejnu dopravu nevyuzivaju v takej miere), s cim suvisia i vyssie naroky na socialne kompenzacie a znizuje sa vysledny ekonomicky efekt opatreni. Navrh na zvysenie cestovneho nie je podlozeny dokladnymi analyzami moznych dopadov Existuje vysoky rozdiel medzi odhadmi Ministerstva dopravy a vysledkami sociologickeho prieskumu vypracovaneho na objednavku ZSR. Okrem ineho to naznacuje uplnu absenciu alebo nekvalitu analyz moznych dopadov navrhov na zvysenie cestovneho vo verejnej doprave. Ministerstvo dopravy odhaduje, ze zvysenie tarif o 35 % sposobi pokles prepravy osob na zeleznici o priblizne 9 % a pri zvyseni o 50 % by mal byt ubytok cestujucich az 17 %. Podla sociologickeho prieskumu, vypracovaneho na pre ZSR, je vsak predpokladany ubytok cestujucich podstatne vyssi. Pri 50 % zvyseni cestovneho by ZSR stratili 40,9 % cestujucich, pri 40 % zvyseni 38 % cestujucich, pri 30 % zvyseni 29,1 %, pri 20 % zvyseni 18,6 a pri 10 % zvyseni cestoveho to bude strata 7,7 % cestujucich. Vyvolane naklady zdrazovania verejnej dopravy Zdrazenim verejnej dopravy indukovany narast individualnej dopravy povedie k zvysenym narokom na cestnu infrastrukturu a vyvola potrebu dalsich vysokych investicii [12] do vystavby, rozsirovania a udrzby cestnej infrastruktury a prvkov statickej dopravy (parkoviska) na urovni statu i mestskych rozpoctov. Zvysenie cien verejnej dopravy zvysi dopyt po dovozoch zo zahranicia Presun v prospech individualnej dopravy bude nutne viest k zvysenemu dovozu a nakupu automobilov zo zahranicia a zvyseniu spotreby pohonnych hmot, co su dolezite polozky ovplyvnujuce zahranicnoobchodnu platobnu bilanciu SR. Obcianske organizacie chcu skutocnu zmenu! Obcianske organizacie sa vyznamnou mierou zasluzili o zmenu, ktora sa udiala vo volbach 1998. Ta je vsak iba jednym z prvych krokov k zasadnym systemovym zmenam v nasej spolocnosti o ktore sa tieto organizacie snazia. S coraz vacsim znepokojenim preto sleduju pripravu statneho rozpoctu, navrh na zvysenie cestovneho, pokracujuce plytvanie prostriedkov na vystavbu dialnic, ale aj netransparentnost rozhodovania a nie velmi otvoreny pristup vlady a Ministerstva dopravy k obcianskym organizaciam. Obcianske organizacie iniciovali peticnu akciu proti zvysovaniu cestovneho, ktoru podporilo viac ako 10 tisic ludi, a v snahe presadit skutocne systemove zmeny v rezorte dopravy hodlaju v tychto aktivitach aj nadalej pokracovat a ich intenzitu v pripade potreby stupnovat. Vlada porusuje vlastne programove vyhlasenie O tom, ze sa zatial v porovnani s praktikami vlady V. Meciara vela nezmenilo svedci i fakt, ze navrh na zvysenie cestovneho vo verejnej doprave je v ostrom rozpore s viacerymi castami programoveho vyhlasenia vlady: Zakladom statnej dopravnej politiky bude garancia statu pri uhrade straty za poskytovanie vykonov vo verejnom zaujme v oblasti zeleznicnej prepravy osob a autobusovej pravidelnej dopravy, harmonizacia jednotlivych dopravnych systemov v zmysle komplexneho efektivneho posobenia so zahrnutim ostatnych vyvolanych nakladov a vypracovanie adresneho systemu poskytovania socialnych zliav. Vlada ani v roku 1999 neplanuje zelezniciam a autobusovym prepravcom uhradzat straty sposobene poskytovanim socialnych zliav a realizaciou vykonov vo verejnom zaujme, cim kona v ostrom rozpore s absolutnou prioritou dopravnej politiky a vlastneho programoveho vyhlasenia. Z vyjadreni predstavitelov ministerstva dopravy je zrejme, ze stat odmieta prevziat garanciu za dlh voci ZSR sposobeny dlhodobym neuhradzanim strat sposobenych poskytovanim socialnych zliav a realizaciou vykonov vo verejnom zaujme, ktory dosiahol viac ako 17 mld. Sk a podstatnou mierou (cca 70 %) sa podiela na zadlzenosti ZSR. Doteraz nie su harmonizovane podmienky ZSR a cestnej dopravy pri financovani vystavby a udrzby infrastruktury, na co upozornovala uz koncepcia rozvoja dopravy schvalena v roku 1993. Sucasne upravy cien v rezorte dopravy vobec nezohladnuju ostatne vyvolane naklady jednotlivych druhov dopravy. Vlada povazuje za nevyhnutne zladit tempo vystavby dialnic a modernizaciu zeleznicnych koridorov v zaujme proporcionalneho rozvoja dopravnych odvetvi ... vlada bude podporovat modernizaciu zeleznic ako ekonomicky, ekologicky a energeticky prijatelnejsiu alternativu. Neexistuju ani naznaky zmeny pomeru verejnych zdrojov investovanych do vystavby dialnic a modernizacie zeleznic. O proporcionalnom rozvoji dopravnych odvetvi nemozno za tejto situacie hovorit vobec, pretoze zeleznice i autobusova doprava zapasia s obrovskym deficitom a nevidiet ziadne konkretne kroky vlady smerujuce k jeho odstraneniu. Prave naopak, vlada svojimi opatreniami pokracuje v intenciach dopravnej politiky prechadzajucej vlady a konzervuje nepriaznivu situaciu v rezorte dopravy. Vlada ... bude vytvarat podmienky na zlepsenie dopravnej obsluznosti uzemia s cielom zabezpecit zvysovanie podielu systemov verejnej dopravy na preprave osob v porovnani s individualnou dopravou V dosledku planovaneho zvysovania cestovneho vo verejnej doprave, ktore podstatne cenovo zvyhodnuje individualnu dopravu sa ocakava masivny presun cestujucich v prospech individualnej dopravy, co je v absolutnom rozpore so zamermi programoveho vyhlasenia vlady. V dosledku pretrvavajucej krizovej situacie verejnej dopravy a nedostatku prostriedkov (ktore vlada smeruje do vystavby dialnic) dochadza k ruseniu spojov a znizovaniu dopravnej obsluznosti uzemia.
Poznamky pod ciarou: 1) V pripade zvysenia cestovneho o 35 % by sucasne trzby (cca 1,6 mld.) mohli stupnut o 600 mil. Sk iba za predpokladu, ze nedojde k ziadnemu odlivu cestujucich. Podla prieskumu verejnej mienky realizovaneho na objednavku ZSR sa vsak zvysenie cestovneho prejavi znizenim poctu cestujucich o 30 az 40 %. 2) Napr. L. Machacek, statny tajomnik MDPT, sa pre Pravdu vyjadril, ze ani jedno z tychto zvyseni cien za osobnu dopravu neriesi sucasnu kriticku situaciu na zeleznici. Zdroj: Zvysovanie tarif, Pravda, 3. 12. 1998 3) Existujuca koncepcia rozvoja dopravy schvalena v roku 1993 je dnes uz prekonana a neaktualna. 4) Programove vyhlasenie vlady:93Zakladom statnej dopravnej politiky bude ... harmonizacia jednotlivych dopravnych systemov v zmysle komplexneho efektivneho posobenia so zahrnutim ostatnych vyvolanych nakladov... ;93...vlada bude podporovat modernizaciu zeleznic ako ekonomicky, ekologicky a energeticky prijatelnejsiu alternativu. ; vlada ... bude vytvarat podmienky na zlepsenie dopravnej obsluznosti uzemia s cielom zabezpecit zvysovanie podielu systemov verejnej dopravy na preprave osob v porovnani s individualnou dopravou. 5) Cena individualnej dopravy sa vplyvom zvysenia spotrebnej dane zvysila o 5 %, cena autobusovej dopravy by sa mala zvysit o 20 % a zeleznicnej dopravy az o 35 alebo 50 %. 6) Programove vyhlasenie vlady:93Zakladom statnej dopravnej politiky bude ... harmonizacia jednotlivych dopravnych systemov v zmysle komplexneho efektivneho posobenia so zahrnutim ostatnych vyvolanych nakladov... 7) Vysoky deficit verejnej dopravy (napr. dlh statu voci ZSR vo vyske 17 mld. Sk) vznikol prave pre neproporcionalne rozdelovanie financnych zdrojov v rezorte dopravy. 8) Zvysenie cestovneho podporuje dlhodoby trend odlivu cestujucich a ich presun k vyuzivaniu individualnej dopravy, co urychli rozpad systemu verejnej dopravy. Obnova systemu verejnej dopravy a opatovne ziskanie cestujucich budu financne i casovo podstatne narocnejsie ako udrzanie existujuceho systemu v prevadzke a jeho dalsi rozvoj. 9) V roku 1997 stat investoval do vystavby dialnic priblizne 10 mld. Sk, zatial co do zeleznicnej infrastruktury iba priblizne 300 mil. Sk. Podla vyjadrenia statneho tajomnika MDPT L. Machacka by v roku 1999 malo byt na vystavbu dialnic vyclenenych cca 10 mld., na investicie dostanu ZSR iba 260 mil. Sk. 10) V rozpore s absolutnou prioritou dopravnej politiky definovanou v programovom vyhlaseni vlady, stat neplanuje ani v roku 1999 uhradit straty ZSR a podnikov SAD vzniknute poskytovanim socialnych zliav a realizacie vykonov vo verejnom zaujme. Miesto pozadovanych 5,7 mld. Sk stat uhradi iba 2,2 mld (38 %). Stat tiez odmieta prevziat zodpovednost za pohladavku ZSR voci statu vo vyske 17 mld Sk, ktora vznikla neuhradzanim strat sposobenych poskytovanim socialnych zliav a realizaciou vykonov vo verejnom zaujme. 11) Vlada vyvinula enormne usilie, aby ku koncu roka 1998 uhradila vsetky svoje zavazky voci firmam zainteresovanym na vystavbe dialnic vo vyske cca 2 mld. Sk, pricom ZSR dlzi stat viac ako 17 mld. Sk za straty sposobene poskytovanim socialnych zliav a realizaciou vykonov vo verejnom zaujme, s ich uhradou sa vsak nerata. 12) Presne vycislenie tychto vyvolanych nakladov by si vyzadovalo podrobnu analyzu. Vzhladom na sucasny stav a kapacitu cestnej infrastruktury vsak mozno s istotou hovorit o desiatkach miliard korun.
Norbert Brazda, Email: brazda@changenet.sk Blizsie informacie o doprave najdete na adrese : http://www.changenet.sk/doprava/argumenty.stm
|