Rozvaha o monitorovani a biodiverzite Mojmir Vlasin Reflexion on Monitoring and Biodiversity The article deals with the philosophy and approach to monitoring and management of protected areas and to the long lasting changes (development trends) of populations of model organisms. The state biomonitoring in the Czech Republic, the net of permanent monitoring plots and sampling of data, in particular monitoring programs, are discussed. The methods of zoological monitoring are mentioned with focus on insects, amphibians, reptiles, birds, bats and small mammals. Slovo monitoring se v poslednich letech tak rozmohlo, ze kdo nemonitoruje, tak si v lepsi spolecnosti musi pripadat jako uplny blbec. Monitorovani vsak neni nejaky moderni vymysl, ale cinnost velmi stara a neznamena v podstate nic jineho nez dlouhodobe sledovani. [Image] Take slovo biodiverzita je nove. Pouzil ho poprve americky biolog Edward Wilson a po prijeti Rijske konvence o biodiverzite se rozletelo do sveta. Vyjadruje vsak starou znamou vec - druhovou rozmanitost nasi planety. Obe slova maji cosi spolecneho. Chranit biodiverzitu a zavest monitorovani to jsou dve veci, ke kterym se Ceska republika zavazala podpisem na mezinarodni umluve z Ria. [Image]Monitorovani je v ochrane prirody jiz radu let vyuzivano pri studiu kvantitativnich i kvalitativnich zmen v populacich ohrozenych a vzacnych druhu rostlin a zivocichu na rade lokalit. Vysledky monitorovani jsou pak pouzivany pro management techto lokalit, tedy k usmerneni pece o chranena uzemi. Prikladem muze byt sledovani mnozstvi hnizdicich bekasin a chrastalu na kosene vlhke louce. Krome toho je nejen v Cesku, ale v cele Evrope patrna snaha o zakladni sledovani nekterych biologickych jevu, jako je monitorovani dlouhodobych zmen (vyvojovych trendu) v populacich a spolecenstvech modelovych organismu. Takove sledovani se vetsinou provadi v chranenych uzemich, resp. na vybranych monitorovacich plochach. Pak se muze vznesene nazyvat bazalnim biomonitoringem. [Image] Ke krokum, nezbytnym pro uspesnou realizaci takoveho projektu, patri vyber vhodnych monitorovacich ploch a zejmena vypracovani jednotne metodiky sberu dat. Tato metodika ma sjednocovat bezne uzivane botanicke i zoologicke metody na urcitem kvalitativnim a kvantitativnim stupni tak, aby byly realizovatelne v podminkach statni ochrany prirody a pouzitelne z hlediska ucelu monitorovani. Prikladem muze byt kvantitativni sledovani ptaku jednotnou metodikou, z cehoz se da vyvodit, zda bekasin a chrastalu v ramci cele republiky pribyva ci naopak, coz ma pak znacny vyznam pro posouzeni managementoveho monitoringu na konkretni lokalite. Totiz - jestlize zminenych dvou druhu pribyva v cele republice, nemusi byt jejich zvysena hustota na lokalite vysledkem dobreho managementu. Cesky celostatni biomonitoring je provaden v siti trvalych monitorovacich ploch, vybranych ve zvlaste chranenych castech prirody (prevazne chranene krajinne oblasti a narodni parky). Monitorovaci plochy byly vybrany tak, aby byly reprezentativni pro dane uzemi, aby jejich antropicke ovlivneni bylo co nejmensi a aby podle moznosti zahrnovaly mala povodi, tj. uzemi hydrologicky presne definovana, resp. izolovana. Na monitorovacich plochach jsou vybrany testovaci plochy, na nichz bude provaden sber dat pro jednotlive dilci monitorovaci programy. K nim patri: * fytocenologicke snimkovani * mikromapovani vegetacniho krytu * sledovani spadu tezkych kovu v mechorostech * sledovani spolecenstev vodnich organismu * odbery makrozoobentosu, narostu a vzorku pro rasove mikrotesty trofie a toxicity (za "testovaci plochu" se povazuje usek tekouci vody nebo stojata voda, resp. jeji prislusna cast) * sber epigeonu do padacich zemnich pasti * jednotny program scitani ptaku (za "testovaci plochu" se zde povazuje linie scitacich bodu - transekt). Tento soubor metod je minimalnim programem, ktery je koordinovan Agenturou ochrany prirody a krajiny CR a jsou do nej zapojeny predevsim spravy CHKO a NP. Musea ani ustavy akademie a vysoke skoly neprojevily o ucast na bazalnim biomonitoringu zajem. Metodika v zadnem pripade nevylucuje provadeni dalsich monitorovacich programu lokalniho nebo regionalniho vyznamu. Rozsireni minimalniho programu je vitano, budou-li pro to nalezeny prostredky a kapacity, nesmi ale pri tom byt provadeny zmeny v predkladane metodice. Je tedy mozne napr. vytycit vice transektu pro scitani ptaku, avsak nelze menit metodiku scitani (prodlouzeni doby pozorovani na jednotlivych bodech a pod.) nebo lze zvolit vice ploch pro sber epigeonu, avsak nelze menit pocet pasti ci druh fixacniho roztoku v pastech a pod. [Image]V biologii zbehlejsi ctenar jiste rozpozna, ze jako bazalni biomonitoring jsou zde predkladany zcela banalni a davno zname metody. Cim se to lisi od predchozich sledovani? Prave stalosti metodiky! Zacali s tim v Skandinavskych zemich. Tam bylo monitorovani tradicne vedeno universitami. Pri ztrate grantove podpory ci pri odchodu profesora doslo vzdy k radikalni zmene monitorovaciho programu, ktera mela za nasledek mensi vyuzitelnost predchozich vysledku, casto se vsak vysledky predchoziho monitoringu mohli "ulozit do almary". Dalsi monitorovaci program vybudovany na zaklade obvykle trileteho grantu anebo vedeny jinym profesorem na predchozi monitoring vubec nenavazoval. Proto se napr. v Norsku rozhodli zajistit trvaly dlouhodoby bazalni biomonitoring jako zakladni informacni bazi pro ochranu prirody a financovanou ministerstvem zivotniho prostredi. Jako zoolog nebudu radeji drazdit chrestyse [Image] bosou nohou a preskocim botanicke metody monitoringu, aniz bych je komentoval. Pouze si dovolim podotknout, ze tyto metody jsou vesmes mezinarodni a siroce uzivane. Zastavim se u zoologickych metod. Sledovani spolecenstev vodnich organismu, odbery makrozoobentosu, to je biomonitorovaci metoda, ktere se pouziva jiz desitky let a je to nesporne nejstarsi biomonitoring na svete. Je jen skoda, ze neni dopracovana klasifikace a metodiky pro jednotlive typy mokradu - to jest prave biotopu nejcennejsich z hlediska ochrany prirody. Dalsi metoda - sber epigeonu do padacich zemnich pasti - je rovnez velice stareho data. Pro biomonitoring jsou bezobratli, zejmena hmyz tvorici epigeon, velmi dulezitou skupinou. Jedna se vesmes o konzumenty druheho radu davajici obraz o udalostech v horni casti potravni pyramidy (tuto vypovidaci schopnost rostliny pochopitelne nemaji). U hmyzu navic plati, ze ruzne druhy maji velmi specializovane niky. Ruzna vyvojova stadia hmyzu obyvaji ruzne biotopy, coz muze mit dulezitou indikacni funkci. K dulezitym charakteristikam patri pochopitelne i to, ze maji vesmes rocni periodicitu vyvoje a epigenni slozky vesmes omezene moznosti sireni. K nejdulezitejsim a nejlepe prozkoumanym skupinam patri pochopitelne zemni brouci a pavouci. Nevyhodou teto metody je zejmena to, ze je destruktivni. V jednotne metodice biomonitoringu se sice na kazdou testovaci plochu pouziva jen pet zemnich pasti, jako medium je pouzivano ekologicky setrne smacedlo na bazi glycerinu, presto vsak metoda spociva na usmrceni a odebrani velkeho mnozstvi jedincu z ekosystemu. K diskusi je samozrejme otazka, zda nepouzivat pro biomonitoring denni motyly, velmi dobre prozkoumanou skupinu hmyzu. Nebo treba vazky - skupinu s dulezitym bioindikacnim vyznamem. Samostatnou kapitolou jsou obratlovci. Sledovani vetsiny druhu ma vyznam samo o sobe - znacna cast obratlovcu u nas patri k ohrozenym druhum a informace o stavu jejich populaci patri k zakladnim znalostem potrebnym k smysluplne druhove ochrane. U rostlin existuji rostlinna spolecenstva. U obratlovcu podobna ustalena spolecenstva neexistuji. Jsme zde odkazani na vyzkum urcitych taxonomicko-ekologickych jednotek nazyvanych synusie. Mezi nejznamejsi patri napriklad synusie drobnych zemnich savcu, synusie netopyru a vrapencu, synusie bahnaku, synusie vodnich ptaku, synusie pevcu, synusie obojzivelniku a plazu a podobne. Tady bych se malinko zastavil. V ornitologii funguje jiz leta shora zminena metoda bodoveho transektu (point transect). Spociva v tom, ze ornitolog se na predem vytycenych bodech sledovaci (monitorovaci) trasy zastavi a zapisuje vsechny druhy ptaku, ktere vidi a slysi. Jakkoliv se zda byt subjektivni, jde o relativne dobrou metodu, ktera dokaze dobre zobrazit kvantitativni zmeny v populacich ptaku. Pokud jde o savce, nejlepe je propracovano sledovani drobnych zemnich savcu a netopyru. Netopyri se sleduji na zimovistich a v letnich koloniich. V posledni dobe se velmi dobre uplatnuje metoda sledovani netopyru pomoci ultrazvukovych detektoru a spolu s pocitacovou analyzou hlasu netopyru je tato metoda nejen srovnatelna, ale v mnoha ohledech dokonce predci ornitologicky transekt. Metoda odchytu drobnych zemnich savcu do pasti, at jiz padacich ci sklapovacich, ma obrovskou nevyhodu v tom, ze je destruktivni - to jest jedinec je zabit a odstranen. U drobnych savcu vzhledem k jejich rozmnozovacim schopnostem v podstate nemuze mit tato metoda vliv na ohrozeni druhu jako takovych, muze mit ale vliv na samotne vysledky monitorovani. Nehlede na etiku takoveho pocinani, coz je dalsi otazka. Mozna, ze rozvinuta technika by se mohla uplatnit take pri vyzkumu drobnych savcu - drobni savci vydavaji spoustu zvuku v slysitelne i ultrazvukove oblasti a toho by se v budoucnu dalo pouzit pro jejich efektivni monitoring. Je az podivne jak malo usili se ve srovnani s ptaky venuje sledovani savcu, kteri patri do popredi lidskeho zajmu. Demonstrovat to lze nejlepe na Faune CSSR (nyni CR). Zatimco ptaci vysli ve trech dilech jiz davno a dockali jsme se dokonce i reedice, svetlo sveta spatrily i dily obojzivelniku, plazu a nedavno vysly i ryby a kruhousti, savci stale jeste nejsou publikovani. Pritom efektivni ochrana ohrozenych druhu zavisi na solidnich informacich o jejich vyskytu a populacnich zmenach. U obojzivelniku a plazu se pri snahach o monitorovani obvykle narazi na zakladni problem, ze u teto synusie neexistuje zadna solidni monitorovaci technika ci metodika. Vetsinou jsme odkazani na nahodna pozorovani, sledovani snusek a pulcu v obdobi rozmnozovani. Ponekud nadejnejsi se zda sledovani hlasu - to je vsak pouzitelne pouze u bezocasych obojzivelniku a uz vubec ne u plazu. Mame-li naplnovat celoevropskou strategii ochrany biodiverzity, kterou jsme slavnostne podepsali v Sofii, mame-li dostat zavazkum vyplyvajicim z Rijske konference, musime chte nechte zacit monitorovat. Proste proto, abychom vedeli co, kde a jak chranit. Jinak zustane u reci a podepisovani dokumentu. ------------------------------------------------------- Z d r o j : Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu Rok: 1998, Cislo: 2 ------------------------------------------------------- Casopis DAPHNE ------------------------------------------------------------------------ ZIVOTNE PROSTREDIE: Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa