Biologicka diverzita a indikatory jej stavu Jan Seffer Biological Diversity and its Indicators The following is the result of international agreements, conferences and meetings regarding biodiversity conservation, biodiversity indicators and their implementation. First the definitions of biodiversity and measures of biodiversity including indices and concepts of alfa, beta and gama diversity are summarised. Biodiversity indicators, references points and determination of basic are explained. Further summarised is: 1. the basic set of general biodiversity indicators including indicators of quantity of ecosystems, quality of ecosystems, endangered and extinct species, biotopes and index of natural capital, 2. the basic set of general indicators of threats of biodiversity including loss of biotopes, overexploitation, species introduction, pollution and potential climate change, 3. the basic set of general indicators of biodiversity use including ecosystem products and ecosystem services, and 4. the basic set of indicators of effectivity of remedial measurements. Ochrana biodiverzity sa stala vyznamnou koncepciou, o ktorej uvazuju nielen ochranari a ekologovia, ale zaoberaju sa nou aj vlady a diplomati. K 28. maju 1998 podpisalo Dohovor o biologickej diverzite (CBD) 174 statov. Okrem jednotlivych statov sa ochranou biodiverzity na medzivladnej urovni zaoberaju Globalny fond pre zivotne prostredie (GEF), Environmentalny program Spojenych narodov (UNEP), Svetova unia ochrany prirody (IUCN) a dalsie mimovladne organizacie. V sucasnosti sa realizuje mnozstvo programov a projektov na ochranu a trvalo udrzatelne vyuzivania biodiverzity na narodnych aj medzinarodnych urovniach. Coskoro po nastartovani prvych takto zameranych projektov bolo jasne, ze ich ucinnost je zavisla od vypracovania analytickeho ramca pre monitoring stavu biodiverzity a pre stanovenie priorit a cielov pri jej ochrane. Bez takeho ramca su projekty zamerane na ochranu biodiverzity neefektivne a neucinne. Kratko po skonceni Konferencie Spojenych narodov o zivotnom prostredi a rozvoji v juni 1992, kde bol dohovor predlozeny, sa uz v septembri konal prvy seminar na temu Indikatory biodiverzity, ktory organizoval World Resources Institute. Vysledkom bola studia Biodiversity Indicators for Policy-Makers publikovana IUCN v roku 1993. Na svojom druhom stretnuti SBSTTA (Subsidiary Body on Scientific, Technical and Technological Advice) podciarkla vyznam monitorovania stavu a vyhodnotenia biologickej diverzity so specialnym zretelom na clanok 7 dohovoru. Dalej konstatovala, ze hlavnu zodpovednost za monitoring a vyhodnotenie biologickej diverzity nesu jednotlive clenske staty dohovoru. Sieste Globalne forum pre biodiverzitu (Global Biodiversity Forum) sa konalo v aprili 1997 na temu Dialog o indikatoroch biodiverzity a cieloch implementacie. Jednym z hlavnych cielov stretnutia bolo vyskusat, ako by mali byt indikatory biodiverzity a ciele implementacie zapracovane do narodnych sprav clenskych statov dohovoru. V sirsom zmysle bolo toto forum zamerane na skumanie moznosti pre aplikaciu indikatorov biodiverzity a cielov implementacneho procesu dohovoru a katalyzovanie medzinarodneho dialogu na tieto temy. Jednym z vysledkov fora bol dokument Exploring Biodiversity Indicators and Targets under CBD. Na tomto fore sa vytvorila stycna skupina pre indikatory, ktora mala pomoct sekretariatu dohovoru s pripravou zakladnych dokumentov pre treti miting SBSTTA v Montreali. Vysledkom jej prace su Odporucania pre zakladnu sadu indikatorov biologickej diverzity UNEP//CBD//SBSTTA/3/ Inf. 13. Biologicka diverzita Termin "biologicka diverzita" alebo "biodiverzita" sa zacal casto objavovat nielen v odbornych periodikach, ale aj v roznych popularnych mediach bez jednoznacnej definicie. Preto je velmi dolezite hned na zaciatku vyjasnit, co je biodiverzita. Biodiverzitu mozno najjednoduchsie chapat ako druhove bohatstvo, cize pocet druhov pritomnych v arbitrarne definovanej geografickej jednotke. Zlozitejsie indexy druhovej diverzity beru do uvahy relativnu pocetnost, biomasu a produktivitu koexistujucich druhov. Biodiverzitu mozeme hodnotit aj na urovniach nizsich alebo vyssich ako druh. Napriklad mozeme si zelat udrzat co najviac genetickej diverzity v ramci kazdeho druhu tym, ze budeme chranit geneticky rozdielne populacie, ako su poddruhy, variety, resp. ekotypy. Na vyssej urovni mozeme zaostrit pozornost na fylogeneticky povod s tym, ze druhy bez blizkych pribuznych budeme ochranovat s vyssim dorazom kvoli udrzaniu evolucnej variability bioty v co najvacsej miere. Dalsia uroven merania biodiverzity pri velkych skalach je variabilita spolocenstiev, ekosystemov a biotopov, ktore sa vyskytuju v danom regione. Vybrane definicie Biologicka diverzita vyjadruje variabilitu zivych organizmov zo vsetkych zdrojov, medzi inymi zo suchozemskych, morskych a ostatnych vodnych ekosystemov a ekologickych komplexov, ktorych su sucastou. To obsahuje diverzitu vnutrodruhovu, medzidruhovu a ekosystemovu (Convention on Biological Diversity 1994). Biodiverzita sa vo vseobecnom zmysle vztahuje na vsetky aspekty rozmanitosti ziveho sveta. Specificky sa pouziva na opis poctu druhov, rozsahu genetickej variability alebo poctu typov spolocenstiev pritomnych v urcitom uzemi (Begon et al. 1996). Ako merat biodiverzitu Biodiverzitu mozno najjednoduchsie vyjadrit ako druhove bohatstvo, cize pocet druhov. Problem je v tom, ze pocet druhov rastie vo vztahu k poctu jedincov, uzemiu a k variabilite biotopov, co pri pouziti roznych metod sposobuje skreslenie vysledkov, ak porovnavame rozne lokality. Cim viac jedincov je zahrnutych, tym vyssia je pravdepodobnost objavenia vzacnych druhov. Vztah medzi diverzitou a velkostou vzorky zavisi od rozdelenia pravdepodobnosti vyskytu taxonov v jednotlivych pocetnostnych triedach. Tieto rozdelenia mozno opisat sirokym spektrom matematickych vztahov, z ktorych kazdy predpoklada rozdielny vztah medzi diverzitou a velkostou vzorky a navrhuje odlisny pristup k transformacii diverzity vzhladom na pocet zaznamenanych jedincov. Priklad sledovania druhovej diverzity v priestorovej skale V terene sa zalozili trvale plochy s velkostou 5 x 5 m. Prvym krokom bol zaznam vsetkych taxonov vyssich rastlin. V kazdej ploche sa nahodne vybralo 8 malych stvorcov velkosti 0,5 x 0,5 m, v ktorych sa zaznamenavala pritomnost druhov. Sledovanie ploch v skale od 0,25 - 25 m 2 umoznuje exaktnejsie vyhodnocovat aj zmeny druhovej diverzity a homogenity (heterogenity) skumaneho spolocenstva. Vzhladom na to, ze krivka rastu poctu druhov pri vzrastajucej ploche ma exponencialny charakter (trend nie je linearny), ako standardny statisticky postup sa pouziva odstranenie nelinearity pomocou logaritmov (Wonnacott et Wonnacott 1992). Semilogaritmicke grafy sa bezne pouzivaju pri skumani zavislosti druhoveho bohatstva od velkosti arealu (napr. Haydon et al. 1993). Vyhodou ich pouzitia je jednoducha interpretacia linearnej regresie zlogaritmovanej plochy k rastucemu poctu druhov. Parameter b vyjadruje sklon priamky, co mozno interpretovat ako vyjadrenie diverzity (homogenity-heterogenity) vegetacie na ploche. Vyhodou tohto parametra je moznost porovnania vegetacnych typov s rozne velkou plochou zapisu. Parameter a vyjadruje v tomto pripade pocet druhov na m2 , ktory zodpoveda modelu, r je korelacny koeficient. [Image]Indexy druhovej diverzity Dalsi problem sa vztahuje na ekologicky vyznam beznych a vzacnych druhov. Jednoduche pocty druhov davaju rovnaku vahu vsetkym taxonom, ci sa vo vzorkach nachadzaju opakovane alebo ci su zastupene jednym individuom. Tuto situaciu sa ekologovia pokusili riesit pomocou indexov diverzity, ktore vazia prispevok jednotlivych druhov podla ich pocetnosti. Najpopularnejsi je Shannonov index celkovej druhovej diverzity, ktory v sebe spaja zlozku druhovej bohatosti (species richness) a zlozku vyrovnanosti (equitability). Je zavisly od velkosti plochy. Jeho povod je v termodynamike a informacnej teorii. Aby bola jeho hodnota pozitivna, je na pravej strane rovnice minus. [Image] n i = hodnota vyznamnosti druhu (pocet jedincov, hmotnost biomasy, pokryvnost atd.), N = sucet hodnot vyznamnosti vsetkych druhov, s = pocet druhov. Hodnota indexu rastie s poctom druhov a s vyrovnanostou (vyrovnanost by dosiahla maximalnu hodnotu, keby vsetky druhy mali rovnaku vyznamnost). Hlavnou nevyhodou tohto indexu je, ze nemozno kontrolovat, ci je velkost vyslednej hodnoty zapricinena poctom druhov alebo vyrovnanostou. Toto bol aj hlavny dovod jeho kritiky. Na podobnom principe je postaveny aj Simpsonov index (tiez index dominancie). V pripade pouzitia tychto indexov je vhodne vypocitat uroven vyrovnanosti, a tak odlisit jej vplyv od vplyvu poctu druhov vo vzorke. Koncept alfa, beta a gama diverzity Whittaker (1972) zistil, ze celkovu diverzitu v ramci velkeho uzemia, ktoru nazval gama diverzitou, mozno rozlozit do dvoch komponentov: 1. lokalna - alfa diverzita a 2. obrat (zmena) druhoveho zlozenia medzi roznymi biotopmi - beta diverzita. Taketo rozlozenie biodiverzity ma bazicky vyznam pre pochopenie prispevku procesov, ktore sa prejavuju vo velkej skale, a ich vplyvu na lokalnu biodiverzitu. Vyjasnuje to tiez vztah medzi lokalnym a regionalnym druhovym bohatstvom. Whittaker vyjadril tento vztah zakladnou rovnicou: gama diverzita = alfa diverzita x beta diverzita, pretoze alfa a gama diverzita vyjadruju pocet druhov, beta diverzita je bezrozmerne cislo. Whittaker chape beta diverzitu ako zmenu druhoveho zlozenia pri porovnavani spolocenstiev. Na druhej strane ju mozeme chapat ako obratenu hodnotu priemerneho poctu biotopov, na ktorych sa kazdy druh vyskytuje. V tomto pripade sa prispevok beta diverzity zmeria vynasobenim poctom biotopov, ktore sa vyskytuju v danom regione. To znamena, ze gama diverzita (celkovy pocet druhov) = alfa diverzita (priemerny pocet druhov na biotop) x beta diverzita (1/priemerny pocet biotopov, v ktorych sa nachadza druh) x pocet regionalnych biotopov. Takto mozeme rozlisit prispevky jednotlivych druhov (sirka niky) od regionalnej heterogenity. Indikatory Dohovor o biodiverzite vyzaduje vypracovanie indikatorov na monitorovanie stavu a trendov v biologickej diverzite, ako aj indikatorov implementacie dohovoru. Indikatory biodiverzity su informacne nastroje, ktore sumarizuju udaje o komplexe environmentalnych premennych tak, aby indikovali celkovy stav a trendy v zmenach biodiverzity. Efektivny system pre manazment biodiverzity musi obsahovat tri zakladne prvky: 1. kontrolovatelne ciele, 2. pravidelne inovovane informacie o stave biodiverzity, 3. plan pre prijimanie napravnych opatreni. Indikatory takto spajaju oblasti politiky a vedy; politici stanovia ciele a opatrenia a vedci urcia prislusne ukazovatele stavu biodiverzity, monitoruju ich stav, urcuju porovnavaciu bazu a vypracuvaju modely pre prognozy buduceho stavu biodiverzity. Takto urcuju zameranie monitorovacich a vyskumnych programov. Preto je pri ich vypracuvani dolezita spolupraca medzi vedeckou a politickou sferou. Navrhuju sa styri zakladne sady indikatorov, ktore vyjadruju: a. stav biologickej diverzity, b. procesy, ktore ju ohrozuju - tlak, c. vyuzivanie biologickej diverzity, d. efektivitu prijatych opatreni - odpoved/kapacita. Referencne body poskytuju prostriedky na odlisenie vyznamnych udalosti, ktore vyzaduju politicku pozornost. Mozno ich vyuzit aj na meranie pokroku a identifikovanie politiky v urcitej oblasti. * Zakladne ciary (baselines) su specialne dolezite referencne body, pretoze sluzia ako "startovacia ciara", ktora je nevyhnutna na meranie zmeny vo vztahu k urcitemu "zakladnemu" stavu v danom case. Vo vztahu k dohovoru sa zvazuju dve mozne zakladne ciary: 1. predindustrialny stav a 2. stav v roku 1993 (rok nadobudnutia platnosti dohovoru). Pouzitie indikatorov vychadzajucich z takychto zakladnych ciar nam vykresli zmenu biodiverzity pod vplyvom cloveka alebo zmenu od prijatia dohovoru. * Prahy (thresholds) su dolezite pri vytvarani indikatorov, ktore sluzia ako "varovne", cize davaju signal o tom, ze sa vynoril problem, ktory vyzaduje skoru politicku intervenciu. Prahom moze byt napriklad pocet druhov urcitej populacie nad minimalnou velkostou geneticky zivotaschopnej populacie. Prahy by mali byt formalizovane v ramci zakonov a vyhlasok a mali by byt zalozene na vedeckom konsenze. * Ciele casto odrazaju konkretnu realizaciu planovanych uloh, ktore boli vytvorene v ramci procesu planovania politiky pre urcitu oblast. Napriklad: Krajina si stanovila ciel chranit minimalne 5 % z kazdeho typu ekosystemu. Indikatorom miery realizacie tohto ciela moze byt celkove percento ochrany vsetkych ekosystemov vo vztahu k 5 % cielu. * Zhodnotenie (assessment) je analyza informacnych medzier medzi sucasnym a referencnym stavom. Referencny stav moze byt napriklad cielovy, prahova hodnota alebo zakladna ciara. Kym analyza je vedecka cinnost, vyber referencneho stavu je subjektivny - politicke rozhodnutie. * Inventarizacia je urcenie sucasneho stavu biodiverzity na genetickej, druhovej a ekosystemovej urovni v urcitom uzemi. * Monitoring je periodicke a standardizovane meranie sady specifickych biodiverzitnych premennych v presne stanovenych plochach. * Strata biodiverzity znamena pokles biodiverzity sposobeny ludskou aktivitou a vztahovany na urcitu zakladnu ciaru. Zvycajne sa strata biodiverzity prejavuje ako pokles pocetnosti a distribucie jedincov velkeho mnozstva druhov na jednej strane a zvysenie abundancie maleho poctu inych druhov na strane druhej. * Kapacita je suhrn vsetkych ludskych zdrojov; expertnych, institucionalnych, legislativnych a financnych prostriedkov, ktore su dostupne pre implementaciu dohovoru. [Image] Indikatory spajaju monitoring, vyskum a politiku. Upravene podla UNEP/CBD/ SBSTTA/3/Inf. 13 . Stanovenie zakladnej ciary Ukazuje sa, ze indikatory biodiverzity su najefektivnejsie, ak sa vztahuju na urcitu zakladnu ciaru. Ustanovenie takejto referencnej veliciny je vsak casto arbitrarny proces. Existuje cele spektrum moznych zakladnych ciar a pouzitie kazdej z nich generuje rozne vysledky, a tym aj roznu politicku informaciu. Vysledkom prace "stycnej skupiny pre indikatory" je navrh styroch relevantnych moznosti na stanovenie zakladnej ciary: 1. v case nadobudnutia platnosti dohovoru, 2. pred akymkolvek zasahovanim cloveka, 3. pred rozvojom priemyselnej spolocnosti, 4. dohodnuty subor charakteristik, ktore reprezentuju podobnu kulturnu krajinu s vysokou biodiverzitou. Stanovenie zakladnej ciary v case nadobudnutia platnosti dohovoru je pravdepodobne atraktivna alternativa. Problemom moze byt jej pouzitie v oblastiach s velmi ovplyvnenou povodnou biodiverzitou; pre tie by bolo vhodnejsie pouzit ciaru pred zasahovanim cloveka, resp. rozvojom priemyselnej spolocnosti. Tak ako neexistuje jednoznacny casovy bod v historii a vsetky ekosystemy tiez podliehaju prirodzenym zmenam, je nevyhnutne stanovit referencny cas arbitrarne. Kedze ma vacsi zmysel zvazovat zmeny biodiverzity v case akceleracie ludskeho zasahovania do prirody, je stanovenie zakladnej ciary v predindustrialnom obdobi ovela vhodnejsie. Specialny problem sa vztahuje na rozlisovanie medzi intenzivne obhospodarovanym, clovekom pretvorenym uzemim a samoregenerujucimi extenzivne vyuzivanymi castami krajiny. Ak by sme si povodny stav stanovili ako zakladnu ciaru, pripadne pozitivne trendy v biodiverzite by neboli indikovane dostatocne citlivo. V takomto pripade by bolo vhodnejsie stanovit ako zakladnu ciaru stav biodiverzity v podobnom uzemi - v kulturnej krajine s vysokou biodiverzitou. Definovanie a stanovenie zakladnej ciary, ktora sa vztahuje na prirodzenejsi predindustrialny stav, ma dve hlavne vyhody: 1. poskytuje spolocny kalibracny bod na porovnanie sucasnej biodiverzity. Politicka sfera a verejnost ziska informacie o zmenach, ktore sa uskutocnili v modernej industrialnej dobe. Tento bod sa bude lisit od miesta k miestu, od statu k statu, ale je to dobra komparativna baza pre kazdu spolocnost v urcitom stave socioekonomickeho rozvoja. 2. umoznuje nam zhodnotit akekolvek zmeny v biologickej diverzite bez ohladu na pozitivny alebo negativny vyvoj po nadobudnuti platnosti dohovoru. Stanovenie prirodzenejsej zakladnej ciary naraza na viacere teoreticke a metodicke tazkosti. Panenske, clovekom neovplyvnene ekosystemy prakticky neexistuju, pretoze ludia su sucastou vacsiny ekosystemov uz viac ako 100 000 rokov. Je zname, ze ludia uz prehistorickych casoch vyhubili mnozstvo velkych zvierat a znicili lesy na velkych rozlohach. Vplyv cloveka rastol s rozvojom technologii az dosiahol terajsi stav, v ktorom sa zaznamenala bezprecedentne vysoka strata biodiverzity. Zakladny subor vseobecnych indikatorov stavu biodiverzity Indikatory stavu biodiverzity by mali priniest odpovede na tieto otazky: 1. Do akej miery sa stav biodiverzity zhorsil alebo zlepsil nasledkom cinnosti cloveka? 2. Aka velka je strata prirodzenych biotopov a krajinnej diverzity? 3. Aka velka je strata diverzity (kvality) ekosystemov? 4. Kolko globalne a regionalne vzacnych populacii, druhov a biotopov je ohrozenych zanikom? Nie je jednoduche stanovit limitovany pocet univerzalne pouzitelnych indikatorov tak, aby zachytili takmer nekonecnu heterogenitu roznych ekosystemov. Navrhovane su 3 nasledujuce sady zakladnych a komplementarnych indikatorov, ktore vyjadruju: a. kvantitu ekosystemov, b. kvalitu ekosystemov, c. ohrozene a vyhynute druhy a biotopy. Spolu by mali poskytnut obraz stavu biologickej diverzity. Indikatory kvantity ekosystemov Tieto indikatory by mali poukazovat na straty biodiverzity na ekosystemovej urovni. Hlavne priciny strat su napriklad: celkova premena a fragmentacia ekosystemov sposobena rozvojom sidiel, intenzivneho polnohospodarstva, infrastruktury a priemyslu. Na zachytenie strat diverzity ekosystemov a ich fragmentacie sa navrhuju tieto indikatory: * plocha samoregenerujucich ekosystemov ako percento z celkovej plochy, * plocha clovekom vytvorenych ekosystemov ako percento z celkovej plochy, * plocha urciteho ekosystemu ako percento z plochy danej predpokladanou zakladnou ciarou (predindustrialny stav, rok nadobudnutia platnosti dohovoru a pod.) * plocha urciteho ekosystemu podla velkostnych kategorii - indikator bude vyjadreny percentualnou distribuciou priestorovych blokov daneho ekosystemu (navrhovane velkostne kategorie 100 - 1 000 ha, 1 000 - 10 000 ha, 10 000 - 100 000 ha, 100 000 - 1 000 000 ha, viac ako 1 000 000 ha). Indikatory kvality ekosystemov Tieto indikatory vyjadruju priemernu kvalitu ploch ako percento z predpokladanej zakladnej ciary. Pouzita jednotka (0 - 100 %) je lahko pochopitelna a je univerzalne pouzitelna pre vsetky typy ekosystemov a na roznych priestorovych skalach. Kvalitu ekosystemov mozno vyjadrit pocetnostou a distribuciou druhov, druhovym bohatstvom a strukturnymi charakteristikami. Posledne menovane sa ukazuju ako velmi slubne, pretoze ponukaju mnozstvo informacii z velkych ploch pri relativne malom usili. Siroke spektrum charakteristik, ktore sa viazu na pocetnost, distribuciu, druhove zlozenie a na strukturu ekosystemov, je nevyhnutne sledovat na serii monitorovacich ploch, aby mohli indikovat stav najvyznamnejsich biotopov v regione alebo v krajine: * pocetnost a/alebo distribucia vybranych druhov ako percento zo stavu daneho zakladnou ciarou Pozn. Vyber druhov bude podriadeny hladisku socioekonomickej a ekologickej vyznamnosti. * pocet druhov jednej alebo viacerych vybranych skupin ako percento stavu daneho zakladnou ciarou * percentualny pomer medzi mrtvou a zivou drevnou hmotou * percentualna plocha nenaruseneho korunneho zapoja * percentualna plocha nenaruseneho podrastu * percentualna plocha primarnych lesov * percentualna plocha trvalo udrzatelne obhospodarovaneho lesa * percentualna plocha sekundarneho lesa * percentualna plocha degradovaneho lesa * percentualna plocha lesa s vyskytom endemickych druhov * percentualna plocha velkych ekosystemov oznacenych ako divocina (ekosystemy vzdialene viac ako 20 km od ciest, zeleznic a inych pristupovych bodov) * percentualna plocha dobre definovatelnych polnohospodarskych biotopov ako percento zo stavu daneho zakladnou ciarou * percentualna plocha refugii < 100 ha v polnohospodarskej krajine Ohrozene a vyhynute druhy a biotopy Clanok 8 f dohovoru pozaduje od clenskych statov "rehabilitovat a obnovit degradovane ekosystemy a podporovat regeneraciu ohrozenych druhov "" Druhy a ekosystemy oznacene ako ohrozene indikuju podla dohovoru degradaciu a stratu biologickej diverzity. Cerveny zoznam ohrozenych druhov, ktory pripravila IUCN, obsahuje uzitocne definicie specifickych kategorii ohrozenia. Tieto kategorie boli uplatnene aj v druhej verzii Cerveneho zoznamu papradorastov a vyssich rastlin flory Slovenska (Maglocky et Ferakova 1993). Nanestastie cervene zoznamy obsahuju vela medzier, s vynimkou niektorych kategorii druhov (napr. vtaky, vyssie rastliny), co znemoznuje ich pouzitie ako indikatory. Dokonca aj v pripade dostatocne znamych kategorii druhov je potrebne ich prehodnocovanie kvoli rozsirujucemu sa poznaniu a taxonomickym zmenam. Na pouzitie ohrozenych biotopov ako indikatorov je potrebne vypracovat ich cerveny zoznam, ktory by mal byt kompatibilny s aktualnym Cervenym zoznamom papradorastov a vyssich rastlin flory Slovenska. Navrhovane indikatory: * pocet ohrozenych a vyhynutych druhov ako percento z urcitej specifikovanej skupiny v ramci krajiny * pocet ohrozenych biotopov ako percento z ich celkoveho poctu v krajine * plocha ohrozenych biotopov ako percento z celkovej plochy Index prirodneho kapitalu (bohatstva) - IPK Na ulahcenie komunikacie a na zabezpecenie toho, aby bolo prirodne bohatstvo zahrnute do narodnych rozpoctov, sa pozaduje od kazdej clenskej krajiny pouzitie narodneho indexu prirodneho kapitalu (bohatstva). Index by mal jednou hodnotou vyjadrit kombinaciu mnohych indikatorov stavu biodiverzity. IPK je vysledok hodnotenia kvantity a kvality ekosystemov, ktore su vyjadrene percentualnou hodnotou. Kvantita je vyjadrena ako percento z celkovej plochy a kvalita ako priemerne percento viacerych indikatorov zo stavu daneho zakladnou ciarou. Navrhovane indikatory: * index prirodneho kapitalu samoregenerujucich ekosystemov * index prirodneho kapitalu clovekom vytvorenych ekosystemov [Image] Zobrazenie indikatorov kvantity a kvality ekosystemov skombinovanych do indexu prirodneho kapitalu. Fiktivny IPK je dany pre predpokladanu zakladnu ciaru, r. 1995 a mozny scenar pre r. 2020. Upravene podla UNEP/CBD/SBSTTA/3/Inf. 13. IPK by sa mal vyjadrit oddelene pre clovekom vytvorene (napr. intenzivne polnohospodarske) a samoregenerujuce ekosystemy, pretoze maju rozlicne zakladne ciary. Kvantita ekosystemov moze byt relativne presne vypocitana na baze map a inych priestorovych udajov. Kvalita ekosystemov by mala byt urcena zo zakladneho suboru indikatorov kvality meranych na zberovych plochach. Numericka hodnota je vypocitana extrapolaciou priemernej kvality na zberovu plochu na celu krajinu. Toto je bezna prax zhodnocovania v ekonomickych a socialnych disciplinach. IPK je funkcnym ekvivalentom indexov ekonomickeho a socialneho kapitalu, ktore pouziva OSN a niektore krajiny. Zakladny subor vseobecnych indikatorov tlaku na biodiverzitu [Image] Tato sekcia sa vztahuje na odpoved na klucovu otazku: "Ake antropogenne procesy najviac ovplyvnuju sucasny a buduci stav biodiverzity?" Indikatory tychto procesov mozno rozdelit do niekolkych skupin podla najcastejsie citovanych pricin ohrozenia biodiverzity: 1. strata biotopov 2. nadmerne vyuzivanie 3. introdukcia druhov 4. znecistenie 5. potencialna klimaticka zmena Strata biotopov * rocna konverzia samoregenerujucich ploch ako percento zo zostavajucich uzemi * rocna konverzia samoregenerujucich biotopov podla typov ako percento z celkovej plochy biotopu * rocna zmena vyuzivania samoregenerujucich ploch na intenzivne polnohospodarstvo, lucne a pasienkove hospodarstvo a zastavane plochy - vyjadrene percentualne podobne ako v predchadzajucom * podiel zahradzovanych a kanalizovanych tokov ako percento z celkovej dlzky tokov Nadmerne vyuzivanie Indikatory by mali ukazat na vztah medzi sucasnou urovnou vyuzivania prirodnych zdrojov a ich dlhodobou udrzatelnostou. Nanestastie sucasne systemy su zamerane skor na udrzanie sucasnej urovne vyuzitia ako na odhad jeho vplyvu na biodiverzitu. * celkove mnozstvo vyuzitych zdrojov za jednotku casu/usilia * celkove mnozstvo vyuzitych zdrojov vztahujuce sa na trvalo udrzatelnu uroven * priemerna velkost/hmotnost/vek daneho druhu na zberovu jednotku vo vztahu k zakladnej ciare Introdukcia druhov Indikatory by mali vyjadrovat nielen pocet introdukovanych druhov v ramci jednotlivych kategorii, ale aj stupen ich rozsirenia v krajine. * celkovy pocet nepovodnych druhov ako percento z danej kategorie * celkova pocetnost/biomasa nepovodnych druhov ako percento z danej kategorie Znecistenie Vacsina relevantnych chemickych latok sa vztahuje na eutrofizaciu, acidifikaciu a na rozptyl toxickych latok. * priemerne prekrocenie limitov znecistenia pody, vody a ovzdusia specifickou skupinou chemickych latok Klimaticka zmena * zmena priemernej teploty v sieti 50 x 50 km spriemerovana na celu krajinu v ramci 20-rocneho intervalu * zmena maximalnej a minimalnej teploty a zrazok v sieti 50 x 50 km spriemerovana na celu krajinu v ramci 20-rocneho intervalu Zakladny subor vseobecnych indikatorov vyuzivania biodiverzity Tato sekcia sa vztahuje na problematiku vyuzivania biodiverzity ludskou spolocnostou. Dalsim aspektom je otazka, do akej miery je vyuzivanie zloziek biodiverzity trvalo udrzatelne. Problemom tychto indikatorov je, ze nemozu zachytit potencialnu (nevyuzivanu) hodnotu biologickych zdrojov a ich trvalu udrzatelnost. Navrhuju sa dve kategorie indikatorov na meranie: 1. produktov ekosystemu, 2. sluzieb poskytovanych ekosystemom. Produkty ekosystemu Mali by zahrnat vsetky obnovitelne produkty, ktore su ziskavane bud ekosystemov vytvorenych clovekom alebo zo samoregulujucich ekosystemov. Indikatory, o ktorych tu uvazujeme, su zamerane predovsetkym na produkty samoregulujucich ekosystemov. * mnozstvo produkcie na druhovu populaciu a jej celkove mnozstvo za casove obdobie (v tonach, m3, $, % z HDP, pocty) * celkovy prijem z ekoturistiky v $, % z HDP, % zamestnancov * percento volne rastucich a zijucich druhov, ktore maju aktualne alebo potencialne medicinske vyuzitie * financny prijem, ktory prinasaju Sluzby poskytovane ekosystemom Tieto sluzby zahrnaju ekologicke procesy, ktore zabezpecuju sluzby podporujuce zivot, ako je ochrana pody, povodia, cistenie vod a pod. * celkove mnozstvo uhlika viazaneho lesmi vo vztahu k zakladnej ciare * mnozstvo uhlika viazaneho lesmi na km2 * percento plochy povodi, kde je "male riziko erozie" Zakladny subor indikatorov efektivity prijatych opatreni Zakladny subor indikatorov by sa mal vztahovat na nasledujuce klucove otazky: 1. Aka je dostupna kapacita na implementaciu dohovoru? 2. Ake velke su financne zdroje, ktore su investovane do implementacie dohovoru? 3. Ake dalsie prostriedky su potrebne, aby sa celilo ohrozeniu biodiverzity? V case vypracuvania tohto dokumentu nebol tento subor indikatorov rozpracovany. Jeho priprava vyzaduje koordinaciu na medzinarodnej urovni. Podla uznesenia vlady Slovenskej republiky zo 4. augusta 1998 sa ma vypracovat a predlozit na rokovanie vlady SR navrh sady indikatorov stavu biodiverzity a implementacie Dohovoru o biologickej diverzite ako nevyhnutnych podkladov pre pripravu narodnych sprav v zmysle Dohovoru o biologickej diverzite. Literatura Begon, M., Harper, J. L. et Townsend, C. R., 1996: Ecology: Individuals, Populations and Communities. Third edition. Blackwell Science Ltd. Convention on Biological Diversity, 1994. UNEP/CBD/94/1, Switzerland. Haydon, D., Radtkey, R. R. et Pianka, E. R., 1993: Experimental Biogeography: Interaction between Stochastic, Historical, and Ecological Processes in a Model Archipelago. In: Ricklefs, R. E. et Schluter, D., 1993: Species Diversity in Ecological Communities: Historical and Geographical Perspectives. The University Press, Chicago, London. Maglocky, S. et Ferakova, V., 1993: Red list of ferns and flowering plants (Pteridophyta and Spermatophyta) of the flora of Slovakia. Biologia, Bratislava, 48, 4. UNEP/CBD/SBSTTA/3/ Inf. 13. Whittaker, R. H., 1972: Evolution and measurement of species diversity. Taxon 21. Wonnacot, T. H. et Wonnacot, R. J., 1992: Statistika pro obchod a hospodarstvi. Victoria Publishing, Praha. Poznamka redakcie: Vzhladom na aktualnost a naliehavost problematiky uvitame prispevky tykajuce sa problematiky indikatorov stavu biodiverzity, ako aj reakcie na tento prispevok. ------------------------------------------------------- Z d r o j : Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu Rok: 1998, Cislo: 2 ------------------------------------------------------- Casopis DAPHNE ------------------------------------------------------------------------ ZIVOTNE PROSTREDIE: Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa