“Pestúnky velkých zien a muzov nevošli do dejín. Urobili svoju prácu a odišli. Boj o postavenie a meno nebolo ich údelom. Aj lipa, v ktorej tieni vysádzame tvrdé duby, bola odpradávna milácikom ludu a nie oblúbencom tých, “co sa dostali hore", ako dub, buk a iné. Vyrúbanie lipy nebolo stíhané zákonom, ale ešte dnes by za urcitých okolností vyvolalo vlnu odporu a nevôle.”

“Kedykolvek išlo o nájdenie pravdy v právnych sporoch, schádzali sa najskôr všetci pod starou lipou. Hovorí sa, ze pod nou sa na svetlo dostane cistá pravda, ze jej vôna naladí sudcov milosrdne a rozhádané strany sa zmieria.”

“Technokracia je forma vlády, ktorú mozno lipa neprezije, pretoze pod nou je všetko zranitelné, nielen srdce.”

(Vescoli M., 1997: Keltský stromový kalendár. O lidech, casu a stromech. Heinrich Hugendubel Verlag, Mníchov, 1995, Volvox globator Praha.)

V poslednom case pobúril bratislavskú verejnost výrub 500-rocnej lipy na Drotárskej ulici. Je to skutocnost o to zarázajúcejšia, ze pôvodne išlo o strom chránený v zmysle zákona NR SR c. 287/ 1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny podla paragrafu c. 34. Príslušný Krajský úrad Bratislava – odbor zivotného prostredia vydal súhlasné stanovisko na výrub stromu na základe odborného posudku Slovenskej agentúry zivotného prostredia – Centra ochrany prírody a krajiny – strediska Bratislava. Osud 500-rocného stromu specatili dve organizácie, ktoré štát zriadil na to, aby zabezpecovali ochranu prírody v zmysle existujúcich legislatívnych predpisov. V zmysle týchto predpisov okresný úrad zivotného prostredia ulozil majitelovi pozemku a ziadatelovi o výrub stromu podmienku vysadit ako náhradu za vyrúbaný strom minimálne 4 ks vzrastlých stromov. Je to vela alebo málo? Vzrastlý strom s výškou okolo 3,5 metra a s obvodom kmena 14 – 16 cm sa dá kúpit uz za 2 500 Sk. Krajský úrad – odbor zivotného prostredia, ktorý mal spravit všetko pre to, aby strom zachránil, ho ohodnotením na 10 000 Sk odsúdil na smrt. Kto má vztah k prírode, pre toho je tazko vycíslovat hodnotu akéhokolvek stromu. Ale v praktickom zivote a ani v praktickej ochrane prírody sa financnému ohodnocovaniu nevyhneme. Myslím si, ze možnost ulozit žiadatelovi o výrub stromu povinnost náhradnej výsadby je moznostou, ako nadmerným výrubom zabránit. Ale štyri mladé stromceky predsa nenahradia 500-rocného velikána. Náhradná výsadba má byt taká, aby si ziadatel o výrub stromu rozmyslel, ci nie je výhodnejšie investovat do ošetrenia stromu, prípadne do iných ochranných opatrení.

Preco tento prípad spomínam tak obšírne? Je totiz dobrým príkladom toho, kam sme sa v našom uvazovaní dostali! Pre našich predkov boli stromy predmetom uctievania, v posvätných hájoch sídlili bohovia. Aj v novodobej histórii stromy sprevádzali stavby a miesta, ktoré mali pre cloveka osobitný význam – kostoly, bozie muky, cintoríny a podobne.

Co však znamenujú stromy pre nás, ked 500-rocný strom úradník ohodnotí na 10 000 Sk?

Tento prípad je však len špickou ladovca. Dokumentuje našu lahostajnost k stromom a k zeleni vôbec. Poukazuje tiez na to, ze prístup k zeleni na úrovni mesta je zo strany kompetentných nekoncepcný a nesystematický. Stací sa prejst ulicami Bratislavy, ktorá bola kedysi známa svojimi krásnymi alejami. Dnes z nich však vo väcšine prípadov ostali len úbohé torzá.

Tu je namieste si povedat, kto sa vlastne o zelen v meste staral a stará. V minulosti existoval mestský záhradnícky podnik, známy ako ZARES – Záhradnícke a rekultivacné sluzby mesta Bratislava. Existovala tiez správa mestskej zelene, ktorá ako investor zabezpecovala údrzbu zelene na území mesta a bola aj urcitým gestorom odbornej úrovne starostlivosti o zelen. Po roku 1989 sa ZARES a s ním aj správa mestskej zelene stali tànom v oku mestských poslancov. Tí odhlasovali zrušenie oboch organizácií a správa a údrzba zelene prešla pod sedemnást mestských castí a pod Magistrát hlavného mesta SR Bratislava.

Ked mestskí poslanci dvíhali ruky za toto rozhodnutie, pravdepodobne neuvázili niektoré skutocnosti. Mesto takto prišlo o dobre a na profesionálnej úrovni fungujúci podnik, ktorý mal potrebnú infraštruktúru a odborne vzdelaných ludí. Poslanci ZARES a správu mestskej zelene zrušili ako prezitok zo socialistických cias, pricom takmer v celej Európe takto organizovaná starostlivost o mestskú zelen dobre funguje.

Ako teda starostlivost o zelen prebieha? Sedemnást mestských castí sa stará o plochy zelene v rámci svojich správnych hraníc, miestne úrady spravujú hlavne zelen na sídliskách a zelen pri komunikáciách III. a IV. triedy. Starostlivost je na takej úrovni, kolko financných prostriedkov je príslušný miestny úrad ochotný alebo schopný investovat. Magistrátu ostali v správe plochy, o ktorých sa dá hovorit ako o plochách celomestského významu. Je to Horský park, Kalvária, Hradný vrch, cintoríny a zelen pri komunikáciách I. a II. triedy. Aj ked z hladiska významu chýba medzi týmito plochami napríklad Sad Janka Krála v Petrzalke alebo Medická záhrada v Starom Meste, je takéto riešenie v podstate akceptovatelné. Ale... Ako to však vyzerá v praxi? Magistrát má oddelenie zivotného prostredia so správou zelene. Tá má na starosti Horský park, Hradný vrch a iné plochy. Stromoradia pri komunikáciách I. a II. triedy patria do kompetencie Správy pozemných komunikácií a zelen na cintorínoch obhospodaruje Marianum – mestské pohrebníctvo. A na dôvazok OLO – Odvoz a likvidácia odpadu spravuje záhradnícky podnik Florea. Výsledkom takéhoto prerozdelovania kompetencií je napríklad aj stav ulicných stromoradí, niekdajšej pýchy Bratislavy. Vo väcšine prípadov sa so stromami nic nerobí, stromy nikto nepolieva, neokopáva, stromoradia sa nedosádzajú. A ak sa dosádzajú, zdá sa, ze sa to deje bez akejkolvek koncepcie a úvahy. Ved ako inak by na jednej z najfrekventovanejších komunikácií v Bratislave, na Nábrezí arm. gen. L. Svobodu, mohli vysadit do stromoradia lipy s korunkou vo výške dva metre? Pri výbere vhodného stromu do stromoradia treba dôkladne zvázit podmienky stanovišta, priestorové moznosti a frekvenciu a typ dopravy. V súcasnosti je výber druhov do stromoradí dostatocne široký na to, aby sa dal vybrat vhodný druh do rôznych podmienok a priestorov. Dajú sa vyuzívat osvedcené introdukované druhy, ako napríklad v Bratislave castý brestovec (Celtis occidentalis) alebo sofora (Sophora japonica), ale existuje tiez široká ponuka domácich druhov. Obohatením sú práve kultivary domácich drevín s menšou gulatou alebo uzšou korunou, ktoré sa hodia práve do stiesnených mestských pomerov. Dôlezitým kritériom musí byt práve výška korunky stromu – teda miesto, kde sa kmen zacína rozkonárovat. Táto výška, ktorej sa zvykne hovorit aj podjazdná alebo podchodná, musí byt taká, aby konáre neprekázali okoloidúcim dopravným prostriedkom a, samozrejme, ani ludom. Preto sú iné poziadavky na výšku a šírku koruny v tichej ulicke vilovej štvrte, kde prejdú za den dve-tri osobné autá, a iné sú poziadavky na komunikácii, kde chodia vysoké autobusy a nákladné autá. Ked sú stromy mladé, konáre nezavadzajú, ale za pár rokov ich autá pooblamujú, ako to vidíme napríklad na Racianskej ulici. Alebo sa zacnú stromy nadmerne orezávat, co nie je vzdy ten najlepší spôsob údrzby. Na Vazovovej ulici bolo krásne stromoradie zo sofory. Cast stromov s priemerom kmena okolo 50 cm orezali na “babku”, pravdepodobne na ziadost obyvatelov, ktorým stromy tienili. Po case sa na oknách objavili zalúzie na ochranu pred slnkom. Podobným spôsobom orezali aj niektoré stromy na Hviezdoslavovom námestí.

Spolocným problémom starostlivosti o zelen, ktorú vykonáva Magistrát hlavného mesta Bratislava a jednotlivé mestské casti, je pravdepodobne nedostatok financných prostriedkov a v niektorých prípadoch aj nekvalifikovaní pracovníci. Starostlivost o zelen nie je len kosenie trávnikov a v poslednom case populárne a mnohokrát necitlivé orezávanie stromov. Starostlivost o zelen je sústavná a systematická práca, ktorá vyzaduje dôkladné poznanie toho, o co sa staráme, poznanie rastlinného materiálu, jednotlivých druhov, ich nárokov a podobne. Nevyhnutnou súcastou takejto odbornej starostlivosti sú aj dlhodobé koncepcné zámery rozvoja zelene ako plnohodnotnej súcasti nášho zivotného prostredia.

Verejnost pobúril výrub starého a vzácneho stromu. Ale v podstate nikoho netrápi, ze sú aj iné stromy, ktoré pomaly umierajú, lebo sa o ne nikto nestará. Nikoho z kompetentných nezaujíma, ze plôch so stromami a kríkmi je v meste zalostne málo a ešte aj o to málo pomaly prichádzame napríklad aj povolovaním rôznych stavieb práve v plochách zelene – od rôznych rozkopávok az po benzínové cerpadlá, garáze a iné stavby.

Na porovnanie a ilustráciu by som chcela uviest zopár príkladov na to, ako funguje starostlivost o zelen v iných európskych krajinách. Uz kúsok od našich hraníc, v  susednej Viedni, majú dobre fungujúcu správu mestskej zelene s mestským záhradníctvom. Súcastou mestského záhradníctva je aj zásobná záhrada a kompostovisko. Zásobná záhrada slúzi na operatívne dopånanie uhynutých stromov a kríkov a kompostovisko zuzitkúva organický odpad, ktorý vzniká pri údrzbe zelene, a hotový kompost sa vo forme hnojiva dostáva spät na plochy.

Osobne som mala moznost navštívit správy mestskej zelene v Insbrucku, Zeneve, Berne, Zürichu. Takto organizovaná starostlivost o zelen je aj v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Anglicku atd. Jedným z argumentov, preco bol ZARES zrušený, bola jeho velká financná nárocnost. Súkromní dodávatelia vraj budú lacnejší. Preco by však v krajinách, ktoré sú známe svojím vyspelým ekonomickým myslením a dlhorocnou podnikatelskou tradíciou uprednostnovali ekonomicky nevýhodnejší model ? Napríklad v Insbrucku len na 10 %  plôch zelene v správe mesta vypisujú konkurz na údrzbu pre súkromných dodávatelov – inak všetky práce obstaráva mestský záhradnícky podnik. V Zeneve má správa mestskej zelene presnú evidenciu o priblizne 30 000 stromoch, ktoré sa v meste nachádzajú. Minimálne raz za rok sa kazdý strom skontroluje odborným pracovníkom, navrhne sa rezim jeho starostlivosti a údrzby.

To, co môzeme v týchto krajinách obdivovat, je profesionálny a zároven citlivý prístup, ktorý je zhmotnený v dobre udrziavaných parkoch, stromoradiach alebo v reprezentacných kvetinových záhonoch. Starostlivost o mestskú zelen je dobre organizovaná, vo väcšine prípadov takým spôsobom, ze správa mestskej zelene vykonáva investorskú, koncepcnú a gestorskú cinnost a mestský záhradnícky podnik vykonáva vlastnú údrzbu plôch, stará sa o zásobnú záhradu, o kompostovisko, prípadne aj pestuje urcité druhy rastlinného materiálu.

Porovnanie stavu zelene v mestách u nás doma a v zahranicí nám len môze potvrdit, ze prístup v zahranicí je zivotaschopný. S lútostou musíme konštatovat, ze aj u nás takýto spôsob starostlivosti o mestskú zelen roky fungoval. Ostáva nám len dúfat, ze sa casom vrátime k osvedceným spôsobom a nebudeme za kazdú cenu hladat vlastnú špecifickú cestu.