Costanza, R., d´Arge, R., de Groot, R., Farber, S., Grasso, M., Hannon, B., Limburg, K., Naeem, S., O´Neill, R. V., Paruelo, J., Raskin, R. G., Sutton, P., van den Belt, M.

Nature - International weekly journal of science, Vol. 387, 15 May 1997: 253 - 260.

O štúdii ”The value of the world´s ecosystem services and natural capital” zaoberajúcej sa ohodnocovaním služieb svetových ekosystémov padla zmienka na tlačovej konferencii usporiadanej v súvislosti s prezentáciou štúdie WWF zameranej na záchranu nivy Dunaja ovplyvnenej vodným dielom Gabčíkovo (VDG), ktorá sa uskutočnila v Bratislave v novembri 1997. Poukazovalo sa na straty spôsobené výstavbou VDG – od priameho vyrúbania lužných lesov cez stratu dynamiky vnútrozemskej delty s následnou stratou samočistiacej schopnosti a poklesom biodiverzity, ktoré v konečnom dôsledku prevýšia predpokladaný priamy ekonomický prínos VDG. Ako však vyčísliť hodnotu fungujúcej vnútrozemskej delty a jej prínos pre spoločnosť tak, aby sa dala porovnať s bežnou ekonomickou kalkuláciou priamych prínosov VDG? Tu sa použili výsledky spomínanej štúdie, ktorá pri hodnotení 16 biómov sveta z hľadiska 17 ekosystémových služieb postavila nivný ekosystém na druhé miesto s celkovou hodnotou 19 580 USD/ha/rok. Je to, samozrejme, globálny odhad a konkrétna niva rieky môže mať odlišný prínos. V tomto prípade by som však chcela upozorniť skôr na celkový význam štúdie než na jeho priamu aplikovateľnosť na vnútrozemskú deltu Dunaja. Autori štúdie totiž vidia jedno z uplatnení ohodnocovania služieb ekosystémov práve pri schvaľovaní projektov, pri ktorých musí byť strata ekosystémových služieb vážená voči prínosom špecifického projektu. Pretože služby ekosystémov stoja väčšinou mimo trhu, sú ignorované alebo podhodnocované. To vedie k realizácii projektov, ktorých cena ďaleko prevyšuje ich spoločenský prínos. A to je aj prípad VD Gabčíkovo.

Autori štúdie upozorňujú na to, že napriek tomu, že služby ekosystémov a prírodný kapitál sú podstatné pre fungovanie systémov podporujúcich život na Zemi, majú len malý vplyv na politické rozhodnutia. Konštatujú, že takéto podceňovanie v konečnom dôsledku ohrozuje existenciu ľudstva. Dôvodom je, že v súčasnej spoločnosti ovládanej ekonomikou rastu a konzumom nedokážeme dostatočne doceniť hodnotu prírodného bohatsva, na ktorého vytvorení sme sa ako ľudia nepodieľali, ale ktoré nezadržateľne spotrebúvame. Všetko, čo sa nachádza mimo trhového mechanizmu, a všetko, čo nie je adekvátne kvantifikované, nemá pre ekonómov, politikov a technicky zmýšľajúcich ľudí hodnotu. Tento fakt sa odráža v kalkulácii HDP (hrubý domáci produkt), pri ktorej sa vôbec nepočíta s deštrukciou a so znehodnocovaním prírodného bohatstva. Pritom meradlom rastu ekonomickej výkonnosti je práve HDP. Nikde – ani v cene tovarov, ani v cene služieb – nie sú započítané náklady na odstraňovanie negatívnych vplyvov ekonomických aktivít alebo na obnovu zničeného ekosystému. Upozorňuje na to aj Al Gore vo svojej knihe Earth in the Balance z roku 1992 a niektorí environmentálni ekonómovia, ktorí sa snažia presadiť zmenu definície a kalkulácie HDP. V tejto súvislosti vystupuje do popredia druhé praktické využitie odhadu hodnoty služieb svetových ekosystémov, na ktoré upozorňujú autori v závere štúdie - ”pomôcť modifikovať systém národnej kalkulácie tak, aby lepšie odrážala hodnotu ekosystémových služieb a prírodný kapitál”.

Pre mnohých ekológov a všetých, ktorí si uvedomujú obrovskú hodnotu prírodného bohatstva, jeho nenahraditeľnosť, závislosť človeka od prírody, pre tých, ktorí pred ňou cítia pokoru a úctu, vážia si akýkoľvek život, zdá sa byť kvantitatívne vyjadrovanie hodnoty ekosystémov znevažujúce, cudzie, nemožné alebo zavádzajúce. V dnešnej spoločnosti sa však ukazuje ako nevyhnutné, pretože ostatné argumenty (morálne, etické, estetické) na rešpektovanie a ochranu prírody nenachádzajú pochopenie a sú považované za málo exaktné, predovšetkým v argumentácii s ekonomicky a technicky orientovanými ľuďmi. V tejto súvislosti autori štúdie uvádzajú, že hoci je ohodnocovanie ekosystémov náročné a spojené s nejasnosťami, nemáme na výber, či ohodnocovať alebo nie. ”...pokiaľ sme nútení robiť rozhodnutia, prechádzame procesom hodnotenia.” Ukazujú, že čo máme na výber, je spôsob ohodnocovania.

Autori štúdie zhromaždili informácie z mnohých prác venovaných odhadom hodnoty rôznych ekosytémových služieb. Na ich základe doplnenom o vlastné kalkulácie odhadli súčasnú ekonomickú hodnotu 17 ekosystémových služieb pre 16 biómov Zeme. Hoci autori priznávajú mnoho koncepčných a empirických problémov spojených s takýmto odhadom, považujú túto štúdiu za podstatnú na:

Čo rozumejú autori štúdie pod službami ekosystémov? Služby ekosystémov predstavujú prínos pre ludstvo, ktorý je priamo alebo nepriamo odvodený od funkcií ekosystémov, pricom funkcie ekosystémov sa vztahujú na stanovištné, biologické alebo systémové vlastnosti alebo procesy ekosystémov. Na úcely spomínanej štúdie boli sluzby ekosystémov zoskupené do 17 hlavných kategórií, ktoré zahànajú len obnoviteľné služby: 1. regulácia plynov, 2. regulácia klímy, 3. regulácia disturbancií, 4. regulácia vody, 5. zásobovanie vodou, 6. kontrola erózie a zadržiavanie sedimentov, 7. tvorba pôd, 8. kolobeh živín, 9. spracovanie odpadov, 10. opeľovanie, 11. biologická kontrola, 12. poskytovanie refúgií, 13. produkcia potravy, 14. poskytovanie surových materiálov, 15. genetické zdroje, 16. rekreácia, 17. kultúrne úžitky.

Väčšina ohodnocovacích techník použitých v tejto štúdii je priamo alebo nepriamo založená na pokuse odhadnúť ”ochotu platiť” za služby poskytované ekosystémami bez ohľadu na to, či sú v súčasnosti zapojené do trhového mechanizmu. Napr. lesný ekosystém poskytuje drevo, ktoré sa zhodnocuje na dobre vytvorenom trhu, ale zároveň plní mnohé mimoprodukčné funkcie a poskytuje z nich vyplývajúce služby. Avšak tieto služby nie sú zapojené priamo do trhového mechanizmu. Väčšina služieb poskytovaných ekosystémami je takejto povahy.

Priemerná ročná a globálna hodnota služieb ekosystémov podľa biómov, hodnota USD k roku 1994, údaje sú vybraté z originálnej tabuľky uverejnenej v štúdii ”The value of the wolrd´s ecosystem services and natural capital” s názvom ”Summary of average global value of annual ecosystem services”

V originálnej tabuľke sú uvedené hodnoty každej zo 17 ekosystémových služieb pre každý bióm v USD/ha/rok, pokiaľ bolo možné tieto hodnoty vyčísliť na základe dostupných údajov. Autori zdôrazňujú, že odhadnutá ekonomická hodnota služieb svetových ekosystémov 33. 10¹² USD/ rok je priemerná a zároveň predstavuje minimálny odhad, ak berieme do úvahy všetky obmedzenia rozobraté v článku. Uvádzajú, že ak porovnáme túto hodnotu s celkovým svetovým hrubým domácim produktom, ktorý je približne 18. 10¹² USD/ rok, vidíme, že prínos ekosystémov pre blahobyt ľudstva je významný. Ak by sa za ekosystémové služby platilo v zmysle ich príspevku do globálnej ekonomiky, cena produktov využívajúcich ekosystémové služby by bola omnoho vyššia. Bez ohľadu na presnosť odhadu je potrebné si uvedmiť, že po prekročení určitej prahovej hodnoty v prípade neobnoviteľných ekosystémových služieb, ich hodnota stúpne na nekonečno.

Štúdia poskytuje skutočne inšpiratívne podnety na zamyslenie pre každého, kto neostáva ľahostajný pri súčasnom nedoceňovaní skutočnej hodnoty prírody. Vedomie nekonečnej hodnoty prírodného bohatstva je postavené do roviny pragmatickej, ekonomickej, a to v snahe napomôcť rozšíriť toto vedomie do ekonomickej a rozhodovacej sféry tak, aby našlo odraz v ekonomických kalkuláciách a v príslušných rozhodnutiach.