ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa
Hlavna stranka DAPHNE

Z d r o j :
Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum
Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu
Rok: 1998, Cislo: 1

Zelená chrbtica strednej a východnej Európy

Jana Ruzicková

V dnoch 24. az 28. februára 1998 prebiehala v polskom Krakove konferencia s názvom ”The Green Backbone of Central and Eastern Europe” – v doslovnom preklade “Zelená chrbtica strednej a východnej Európy”. Konferencia sa uskutocnila vdaka podpore Ministerstva polnohospodárstva, manazmentu prírody a rybárstva Holandska, Ministerstva zahranicných vecí Holandska (Fond Matra – Program medzinárodného manazmentu prírody) a Švajciarskej federálnej agentúry pre zivotné prostredie, lesy a krajinu. Organizacne uvedené podujatie zabezpecilo Európske stredisko ochrany prírody Tilburg (Holandsko) v spolupráci s IUCN – Svetovou úniou ochrany prírody a s Inštitútom ochrany prírody polskej akadémie vied.

Oficiálna deklarácia úcastníkov konferencie tzv. Krakovská deklarácia uvádza, ze na konferencii sa zúcastnilo 210 delegátov z 30 krajín. K štatistickým údajom uvedieme, ze Slovensko reprezentovalo 10 zástupcov z rôznych inštitúcií (napr. IUCN Slovensko, SAZP, TANAP, PriF UK).

Konferenciu otvoril pán Ferdinando Albanese (Rada Európy). Velmi sugestívne však oslovil úcastníkov pán Rob Wolters, výkonný riaditel Európskeho strediska ochrany prírody v Tilburgu (Holandsko), ked v úvodnej výzve konferencie uviedol: “Vy ste zelenou chrbticou Európy, bez vás ziadna zelená chrbtica nebude.”

Medzi hlavné dôvody na vytvorenie Európskej ekologickej siete zaradil pán Menno van Genne (Ministerstvo polnohospodárstva, manazmentu prírody a rybárstva Holandska) nasledovné: ”Biodiverzita potrebuje viac ako prírodné rezervácie. Pokracuje transformácia, fragmentácia, rozvoj turistiky a infraštruktúry. Paneurópska ekologická siet môze byt kompasom medzinárodnej spolupráce.”

Príspevky, ktoré dalej odzneli, sa zaoberali skúsenostami jednotlivých krajín s návrhmi ekologických sietí (Polsko, Madarsko). Rôzne typy ekologických sietí od miestnej az po národnú úroven boli prezentované formou posterov. Viacerí autori sa venovali otázkam privatizácie, vlastníctva a ochrany prírody a zladenia poziadavky zachovania a rozvoja ekologických sietí s ekonomickým sektorom. Celý blok prednášok bol venovaný otázkam vymedzovania ekologických sietí rôzneho typu, napr. Európska siet pobrezných a morských území - European Coastal and Marine Ecological Network (ECMEN), Siet pre velké mäsozravce (Large Carnivore Network) a ich vztahu a prínosu pre Paneurópsku ekologickú siet (PEEN).

Ïalší blok bol venovaný významu Karpatského horského oblúka a ekosystému Dunaja pre Európsku ekologickú siet. Prezentovaný bol návrh ”Karpatskej deklarácie” s hlavnou ideou: “Karpatský bióm tvorí zelenú chrbticu východnej Európy.”

Významnou témou prednášok, diskusií a záverecných pracovných rokovaní v skupinách bola ”Smernica pre zalozenie Paneurópskej ekologickej siete v strednej a východnej Európe”, ktorú uviedol dr. Graham Benett a ”Návrh kritérií pre spolocný prístup k implementácii Paneurópskej ekologickej siete v strednej a východnej Európe”, ktorý prezentoval dr. Henk Smit (Holandské národné referencné centrum ochrany prírody). Ako základné aspekty hodnotenia pre výber jadrových území boli uvedené: prirodzenost (naturalness), ohrozenost (threat) v zmysle IUCN a rozmiestnenie (distribution) vrátane priestorových parametrov, pricom hodnotené územia by sa mali vyberat na základe vzájomných kombinácií týchto aspektov. Kritériá a prístupy k výberu ekologických koridorov európskeho významu uvedené neboli.

Na záver konferencie bola prijatá uz spomínaná Krakovská deklarácia k implementácii Paneurópskej ekologickej siete (PEEN). Tá má byt predlozená na 4. konferencii ministrov zivotného prostredia s názvom ”Zivotné prostredie pre Európu”, ktorá sa má konat v júni 1998 v dánskom Aarhuse. Deklarácia zdôraznila rozhodujúcu úlohu Bernskej konvencie a ”EU Habitat Directive” (Nariadenie o ochrane prírodných stanovíšt volne zijúcich rastlín a zivocíchov c. 92/43/EEC) pre zalozenie Európskej ekologickej siete a vyzdvihla dôlezitú úlohu národných ekologických sietí a aktivít ako ”Eurosite”, ”Europarc”, ”European Coastal and Marine Ecological Network (ECMEN)”, siete chránených území ”Natura 2000”, území v zmysle Ramsarskej, Helsinskej a Bernskej konvencie a Siete biosférických rezervácií. Deklarácia zdôraznila historickú prílezitost ochránit zatial existujúce prírodné bohatstvo krajín strednej a východnej Európy, ktoré je v súcasnosti mimoriadne ohrozené rýchlymi zmenami vyuzitia územia a rozvojovými tlakmi. Krakovská deklarácia odporúca vládam a ostatným zodpovedným v Európe venovat vysokú prioritu rozvoju PEEN a vyclenit dostatocné financné a dalšie prostriedky na jej ochranu a realizáciu. Dôraz by sa mal klást na vytváranie striktnej národnej legislatívy a dalších nástrojov na zabezpecenie ochrany jadrových území a konektivity medzi nimi, plnú integráciu ochrany prírody v rámci privatizacného procesu a dokumentácie územného plánovania, rozvoju cezhranicnej a medziregionálnej spolupráce a rozvoju “multištátnej” spolupráce pri implementácii Paneurópskej ekologickej siete (PEEN).


Z d r o j :
Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum
Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu
Rok: 1998, Cislo: 1
Hlavna stranka DAPHNE
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa