Asi kazdý z nás je citlivý na svoj majetok – na jeho odcudzenie ci zneuzitie. A to sa týka nielen našich hmotných statkov, ale aj plodov našej práce, našich myšlienok a nápadov. Cítime sa velmi dotknutí, ked niekto pouzije výsledky našich výskumov vo svojej práci ci publikácii bez toho, aby nás citoval. Aj my sa môzeme nevedomky a bez zlého úmyslu dostat do situácie, ked naši kolegovia majú právom na nás tazké srdce, pretoze sme porušili ich autorské právo. Neznalost zákona však nikoho neospravedlnuje, a preto by sme si v záujme cistej hry mali ujasnit pravidlá.

Sama som sa nedávno cítila dotknutá, ked som sa dozvedela, ze autor návrhu MÚSES mesta Trencín pouzil publikované údaje z mojej diplomovej práce bez uvedenia pôvodného zdroja. Vzhladom na to, ze tieto údaje sa netýkali územia Trencína, ale vybranej casti Bielych Karpát, autor ich upravil tak, ze v opise lokalít vynechal všetky konkrétne názvy (mozno, aby sa zdalo, ze ide o lokality z územia mesta Trencín). Po podrobnejšom preštudovaní sme s kolegynou zistili, ze autor pouzil aj údaje z iných prác, ktoré necitoval. V zozname pouzitej literatúry síce boli uvedené (okrem mojej diplomovej práce), ale z textu nebolo jasné, co je práca autora návrhu MÚSES a co pochádza z literatúry. Pri podrobnom porovnaní textov tohto návrhu s literatúrou sme prišli na to, ze 90 % je prebratých z rôznych zdrojov. Na otázku, preco literatúra nie je citovaná priamo v texte, sme dostali od autora odpoved, ze zadávatelov ÚSES-ov nezaujíma, ktorá informácia odkial pochádza, a kedze ÚSES sa nikde nepublikuje, stací uviest len zoznam pouzitej literatúry na konci práce. Takýto názor majú mozno aj iní tvorcovia podobných kompilátov, ktorí si urcite nepreštudovali Autorský zákon z 5. decembra 1997, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 1998. V § 22 sa uvádza : ”Bez súhlasu autora sa môze použit krátka cast zverejneného diela vo forme citácie v inom diele, ak je takéto rozmnozenie v súlade s riadnym pouzitím a jeho rozsah nepresahuje rámec odôvodnený úcelom citácie. Pri citácii sa musí uviest zdroj a meno autora, ak sa v nom cast uz zverejneného diela uvádza. Za takéto pouzitie nevzniká povinnost poskytnút autorovi odmenu.”

Velmi dôlezité je vediet, kedy vzniká na dielo autorské právo. O tom hovorí § 15 ods. 1: ”Autorské právo na dielo vzniká okamihom, ked je dielo vyjadrené v podobe vnímatelnej zmyslami bez ohladu na jeho podobu, obsah, kvalitu, úcel alebo formu jeho vyjadrenia.” Máme teda autorské právo nielen na publikované práce a nepublikované rukopisy, ale aj na naše poznámky, nákresy a podobne.

Mali by sme poznat aj obsah autorského práva, aby sme sa potom v zmysle princípu ”co nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty iným” nedopúštali krívd na svojich kolegoch. V § 16 ods. 1 sa uvádza : ”Autor má právo na ochranu svojho autorstva, najmä má právo

V § 16 ods. 2 sa hovorí, ze ”autor diela má výhradné právo udelovat súhlas na kazdé pouzitie diela, najmä na

a) rozmnozenie diela,...

d) pouzitie diela alebo jeho casti na vytvorenie nového diela...”

V § 16 ods. 5 sa uvádza: ”Autor má právo na odmenu za kazdé pouzitie svojho diela.”

V§ 44 ods. 1 sa píše, ze ”autor, ktorého právo bolo porušené, môze sa domáhat najmä toho, aby sa porušovanie jeho práva zakázalo, následky porušenia odstránili a aby sa mu poskytlo nálezité zadostucinenie. Ak vznikla porušením práva autorovi závazná ujma nemajetkovej povahy, má autor právo na zadostucinenie v penaznej sume, ak sa priznanie iného zadostucinenia nejaví ako postacujúce; výšku penazného zadostucinenia urcí súd, ktorý prihliada najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.”

§ 44 ods. 2 : ”Na nárok autora na náhradou škody, ktorá vznikla porušením jeho práv, sa vztahujú ustanovenia Obcianskeho zákonníka.”

Drzme sa radšej stanovených pravidiel hry a pokúsme sa osvojit si ich. Je to urcite správnejšie, ako vymýšlat si nové hypotézy o tom, kedy je a kedy nie je potrebné správne citovat pouzitú literatúru.