Rudolf Pado

On the basis of personal experiences from the activities of the Environmental Education Center the main problems of the Center were summarised and discussed. Second part of the article was focused on the general problems of environmental education - lack of finance, lack of information and lack of people (teachers, trainers) devoted to environmental education. At the end the philosophical question was raised - where we are going to?

Po páde železnej opony v novembri 1989 zarezonoval nielen v školstve, ale takmer v celej spoločnosti nový fenomén – ekologická výchova ako nový prístup k výchove detí a mládeže a ako výzva ku všetkým výchovným pracovníkom na uplatňovanie tohto nového prístupu. Pred týmto rokom, ak odhliadneme od formálnej "ekologickej výchovy" uplatňovanej v školstve v rámci predmetov prírodopis či zemepis, môžeme za predchodcu ekologickej výchovy pokladať aktivity hnutia Strom života (v Českej republike Brontosaurus), ktoré bolo formálne zastrešované SZM (ČSM). Obe hnutia ponúkali praktický prístup k ekologickej výchove, keď sa na tzv. táboroch Stromu života (Brontosaura) uskutočňovala praktická činnosť pri obnove kultúrnych, historických či prírodných pamätihodností (za Strom života spomeniem napr. opravu Čiernobalockej úzkokoľajnej železnice, údržbu štiavnických tajchov, pomoc pri oprave Spišského hradu, konzerváciu opálových baní v lokalite Dubník - Červenica).

Do oblasti ekologickej výchovy som vstúpil v školskom roku 1995/96 (1. 1. 1996) v II. bratislavskom obvode (okrese). Ekologickú výchovu sme organizovali do 30. 8. 1997 ako Oddelenie environmentálnej výchovy pri CVČ ESKO (tzv. Zelený dom). K 1. 9. 1997 sme boli rozhodnutím MŠ SR a na návrh OŠaK OÚ Bratislava II. pretransformovaní na Stredisko záujmových činností s environmentálnym zameraním pri ZŠ Bieloruská, kde nám po odobratí Zeleného domu boli poskytnuté náhradné priestory. Sme štátne výchovno-vzdelávacie zariadenie s územným pôsobením pre II. bratislavský obvod (okres). Na tomto území sa nachádza 22 základných škôl (niektoré s gymnáziami) a dve samostatné gymnáziá. Od 1. 9. 1997 sme sa z vlastného podnetu začali venovať aj materským školám, a tých je v obvode 12. K 1. 11. 1997 malo stredisko 3 pracovníkov (vrátane vedúceho). Jeho činnosť spočíva v ekologickej výchove uskutočňovanej tromi formami: 1. pravidelnou záujmovou činnosťou, 2. príležitostnou záujmovou činnosťou, 3. predmetovými olympiádami a súťažami.

V školskom roku 1995/96 sme zorganizovali 66 podujatí s celkovou účasťou 5 678 osôb, od začiatku školského roka 1996/97 do 20. 6. 1997 sme zorganizovali 228 podujatí s celkovou účasťou 9 878 osôb. Oproti roku 1995/96 počet účastníkov na akciách vzrástol o 74 %.V školskom roku 1997/98 k 12. 12. 1997 sme zorganizovali (aj napriek zdĺhavému budovaniu strediska) 124 ekovýchovných programov s celkovou účasťou vyše 3 000 detí a mládeže (spolu s dalšími početnými aktivitami - vyše 7 000 detí a mládeže).

- aktivisti z rôznych mimovládnych environmentálnych organizácií,

- študenti vysokých škôl.

Aby boli záujmové útvary v oblasti environmentálnej výchovy pre deti a mládež atraktívne, musí sa na nich "niečo diať". Stredisku nielenže chýba základné vybavenie pre náročnejšie aktivity, ale po strate Zeleného domu prišlo aj o záhradu s početnými drevinami a tiež o možnosť organizovať rôzne chovateľské krúžky, ktoré boli pre deti atraktívne a mali u nich veľký úspech.

Názov tejto formy práce je zavádzajúci (nie nami zvolený), pretože práve táto činnosť je hlavným ťažiskom našej práce a podľa môjho osobného názoru predstavuje tú najefektívnejšiu formu vzdelávania nielen detí a mládeže, ale aj samých vyučujúcich. Záver vety, aj keď vyznieva paradoxne, je obrazom skutočného stavu slovenského školstva a školského systému. Dnešní učitelia, ktorých podstatná časť je v dôchodkovom alebo takmer dôchodkovom veku, majú sledovanie nových poznatkov, neustále zvyšovanie svojej odbornosti a kvalifikácie, účasť na rôznych seminároch a exkurziách iba (s výnimkami) v popise práce. Mnohí učitelia nemajú o akési ďalšie vzdelávanie záujem, pretože to nepociťujú ako vklad do života. Účasť na vzdelávacích programoch je pre väčšinu škôl, zápasiacich s problémami financovania kúrenia, miezd, rozpadajúcich sa striech, iba útopiou. Ak k tomu prirátame podľa môjho názoru dosť slabé zastúpenie ekológie v školských učebniciach, nepochopenie medziodborových väzieb, dostaneme sa do bezvýchodiskovej situácie. Školstvo úspešne kráča v zabehaných koľajach a pomaly, ale iste sa zabára do vlastných problémov.

V tomto školskom roku okrem tradičného zapojenia škôl do "Clean up the World" (ktoré si organizujeme sami, pretože slovenský koordinátor nás pravidelne o ničom neinformuje), kde sa zapojilo 1 514 žiakov, pokračujeme v akcii "Obal, obalček ..." (máme dohodu so záhradníctvom Marianum na odber téglikov z jogurtov, margarínov – pestujú v nich sadenice), vyhlásili sme výtvarnú súťaž pre ZŠ a gymnáziá (v neskoršiej fáze aj pre materské školy) a literárnu súťaž v kategórii próza a poézia pre žiakov ZŠ a gymnázií (samozrejme, s témou životného prostredia). Pristúpili sme z hľadiska ekológie aj k pomerne netradičnej forme – ku "korešpondenčnej škole ekológie". Žiaci škôl na dobrovoľnom základe riešia v priebehu 1 mesiaca približne 20 úloh v nasledovných oblastiach: odpad, voda, les, vzduch, energia a ochrana prírody (6 kôl). Opravené práce im vrátime a každý, kto získa v 6 kolách minimálne 50 percent bodov (300 a viac bodov), dostane na slávnostnom vyhlásení "Pamätný certifikát absolventa KŠE. Boli sme veľmi milo prekvapení enormným záujmom detí a mládeže – v prvom kole prišlo 381 prác. Bolo potešujúce, že o ekológiu majú záujem aj žiaci, ktorí podľa učiteľov nemajú záujem o nič, prípadne dosahujú slabé výsledky v škole.

Zaviedli sme aj tradíciu "Ekovideopopoludní" podľa hesla "lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť" a touto cestou by som veľmi rád poďakoval MV SZOPK v Bratislave, osobitne Ing. Katke Šimončičovej, za viacročnú spoluprácu a ochotu pri požičiavaní videokaziet z ich videotéky.

Táto oblasť zahŕňa 8 olympiád v 17 kategóriách. Aj keď olympiády spadajú do oblasti prírodných vied, sú z hľadiska organizovania (neustále problémy zo strany garanta súťaží - Iuventy a Ekoiuventy týkajúce sa materiálovo-technických a personálnych otázok) i oceňovania (na ceny pre prvých troch súťažiacich v okresnom kole je určených smernicou 225 Sk (!) a na zorganizovanie okresného kola 200 Sk/kategória) úpadkovou formou.

V biologickej olympiáde chýba zadávanie takých úloh, ktorých riešenia budú prakticky uplatniteľné v lokálnom meradle (škola, okolie školy, menšia komunita). Žiaci by sa mali zapájať do riešenia jednotlivých úloh napr. štatistického charakteru (výskumy verejnej mienky v danej lokalite, zber dotazníkov). Úlohy niektorých olympiád vôbec nezodpovedajú učebným osnovám.

Úspech všetkých súťaží však závisí od včasného dodávania materiálov zo strany Ekoiuventy a Iuventy. Pre mňa osobne z tejto skúsenosti vyplýva, že si sami dokážeme pripraviť dostatok kvalitnejších a zaujímavejších súťaží ako tie, ktoré zo značne chaotického prostredia ponúkajú celoštátne inštitúcie. Budúcnosť vidím v lokálnej práci so skupinami detí, v lokálnych súťažiach a podujatiach.

A to je vlastne záver.

Nemám nič proti blokovaniu jadrových elektrární, budovaniu európskych projektov proti veľkým ideám "veľkej ekológie". Ale ak bežný smrteľník nevie nič o "tetrapaku", ak väčšina dospelých (a nieto detí) nevie, kam patria staré lieky, ak si stále v našej porevolučnej džungli mnohí myslia, že ľudia sú tu pre obchody a nie obchody pre ľudí (podobne to platí pre inštitúcie, úrady), tak tu niečo neklape. Niečo sa vtedy vo mne zastaví a na chvíľu aj zapochybujem o zmysle celého tohto "humbuku" okolo ekológie. Vidím, že čoraz viac ľudí pochybuje o dôveryhodnosti mnohých veľkých zbierok (počúvajte rozhovory v autobusoch, na poštách) a veľkých ideí. Nečudo. Mnohé "veľké zbierky" sa záhadne stratili a mnohé "veľké idey" neviedli nikam.

Robím ekologickú výchovu aj napriek tomu, že prináša so sebou oveľa viac nevýhod, ako výhod. Vlastne tá výhoda je len jedna - je to pocit naplnenia, ktorý mnohým ľuďom v ich povolaniach chýba. Verím, že deti, ich nové návyky, postoje, skutky, sú nádejou tohto sveta. Ak prídeme o ich myšlienky, o ich záujem, ak ich stratíme, nehovorme už, prosím vás, o budúcnosti.