|
Z d r o j : Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu Rok: 1998, Cislo: 1 Obnova riecneho systému v podmienkach povodia rieky Moravy Dušan Valachovic
Restoration of the River System within the Morava River Basin The article deals with the restoration activities within the Morava River basin aimed at the restoration of the water regime destroyed by the river regulations and drainage. The activities started at the beginning of ninethies, chronologically in 1992 - restoration at the Rudava River, in 1994 - Morava River and Porec creek, in 1995 - oxbow lake Ciglat, in 1996 - Zohorsky channel, in 1997 - Labske lake. The focus was given on the Morava River. The historical context, negative consequences of the regulation, project of revitalization and its partial results were discussed. At the end the Programme of the reviatalization of the river systems in Czech Republic was shortly mentioned.
Vodné toky determinujú cast prírodných ekosystémov. Vodnou eróziou a sedimentáciou tvarujú horstvá, údolia aj níziny. Vo svojom prirodzenom stave sa vyvíjali v dynamickej rovnováhe so zásobami vody v povodiach. Táto citlivá rovnováha ovplyvnila genézu ekosystémov ako v toku, tak aj v nivách. Bohatý transport zivín z horných castí povodí prispel k vzniku najbohatších a najrozmanitejších terestrických ekosystémov. Nivy boli tiez miesta, kde bol clovek schopný v genéze civilizácie opustit svoj nomádsky spôsob zivota a usadit sa ako rolník. V dalšom rozvoji civilizácie vzrastala závislost od tokov riek ako dopravných komunikácií, ako zdroji pitnej vody a energie a ako recipientov produkovaných odpadov. Vztah ludskej civilizácie k riekam zazil prerod od pokorného prispôsobovania sa stálym prírodným zmenám az po snahu toky ovládat. Svoju pôvodnú pokoru ludská civilizácia premenila na arogantnú samozrejmost znecistova toky a oslavovat velké priehrady ako najpozoruhodnejšie produkty stavebníctva tej-ktorej krajiny. Velké priehrady sa s oblubou vyuzívajú na politické ciele bez rozdielu spolocensko-politickej formácie. Pozri tridsiate roky, ked Rooseveltove priehrady Nového údelu (New Deal) v Tennesse Valley boli ponúknuté volicom ako liek Demokratickej strany (Democratic Party) na krízu hospodárstva, a ked Stalin vítaznými hydroelektrárnami prezentoval svetovému proletariátu prednosti sovietskeho zriadenia. V súcasnosti sú velké priehrady stále hlavným faktorom vytvárajúcim dlhovú krízu tretieho sveta (Násirovo more v Egypte), a nielen v aridných oblastiach sa za pomoci velkých priehrad jednotlivé štáty zmocnujú vodných tokov ako strategickej suroviny na úkor nizšie polozených štátov (Atatürkova priehrada v Turecku). Nicenie riek, jazier a vodných zdrojov je jedným z najdôlezitejších prvkov globálnej krízy zivotného prostredia, ktorá ohrozuje základné podmienky zivota na Zemi. Ak nedôjde k náprave tohto zhubného trendu, naplní sa hrozba rozpadu najdynamickejších terestrických ekosystémov, a nielen ich. Preto je potrebné neustále iniciovat zmenu ostentatívneho prístupu ludskej populácie k vodným tokom a správat sa k nim ako k cievnemu systému fungujúcej krajiny. Obnova vodného rezimu rieky Moravy Rieka Morava hrala vzdy významnú úlohu ako jeden z hlavných prítokov Dunaja a súcasne ako rieka, ktorou prenikalo mnozstvo druhov z dunajského okruhu vysoko na sever. Rieka Morava mala velký význam aj pre ludskú spolocnost. V jej nive sa vyskytovali staré paleolitické a neolitické kultúry, ktoré ako prvé zacali na riecny ekosystém vyvíjat antropický tlak. Dynamika vody v rieke v priebehu tisícrocí ovplyvnovala prirodzenými procesmi prírodné prostredie. V poslednom tisícrocí sa k prirodzeným procesom stále výraznejšie zacal pridávat svojou cinnostou clovek. V 8. storocí bola niva Moravy ešte husto osídlená (podla vtedajších hladísk). V tom období pokrývali väcšinu územia pôvodné lesy, ktoré zabezpecovali plnú retencnú schopnost územia, najmä v horných castiach povodia, a tým aj vyrovnávanie extrémnych prietokov. V 11. storocí sa dynamika prietokov postupne zvyšovala v dôsledku vyrubovania lesov a ludské sídla sa z nivy posúvali na jej terasy. Niva rieky tak bola postupne zbavená priamych urbanistických tlakov a vyvíjala sa do konsenzuálnej podoby známej pri väcšine riek ešte z prvej polovice tohto storocia [8]. Velkoplošná zmena pôvodných lesov na lúky a polia bola najväcšou krajinnou zmenou v ekosystéme rieky Moravy. Vlastná rieka s vodnými biocenózami nebola týmto velkým krajinným zásahom príliš dotknutá a dlho si zachovávala svoj pôvodný charakter. Od polovice minulého storocia vplyvom nastupujúceho priemyslu dochádzalo k sústavnému nárastu znecistenia toku. Hlavné zlozky znecistenia boli prakticky rovnaké ako dnes – priemysel papiera a celulózy, polnohospodárstvo, cukrovary a komunálny odpad. Znecistenie rieky Moravy kulminovalo okolo roku 1959. V súcasnosti sa stále pohybuje v najvyššej triede znecistenia. Zatial najváznejšou deštrukciou riecneho ekosystému Moravy boli a dosial sú regulácie koryta. Od zaciatku tohto storocia do šestdesiatych rokov bola vykonaná regulácia viac ako 90 % toku rieky Moravy [14]. Dôvodom ci zámienkou na reguláciu Moravy bola väcšinou ochrana pred povodnami, ciastoène taktiez dôvody energetické a plavebné. Regulácie znamenali pre pôvodný riecny ekosystém trvalejší negatívny zásah ako znecistenie vody hlavne preto, ze ide o zmeny, ktoré sú dlhodobé. Pri regulácii rieky došlo okrem iného k jej skráteniu. Slovensko-rakúsky úsek Moravy bol skrátený o 10,9 km z pôvodných 80 km na 69,1 km, priemerný spád bol zvýšený z 0,015 % na 0,018 %. Šírka toku sa upravila z pôvodne prevládajúcej 40 m šírky na dnešných 65 – 70 m. Dåzka brehov priepichov je 12,6 km. Pred úpravou boli brehy diverzifikované mnozstvom priekop, prítokov, màtvych ramien a prietrzí. Unifikácia koryta a brehov znízila moznosti povodnového rezimu. Pred úpravami dochádzalo k povodnovaniu nivy uz pri prietoku 210 m3.s-1 a dnes az pri prietoku okolo 440 m3.s-1 [2]. Regulácia rieky Moravy a jej stabilizovanie viedli k odstráneniu väcšiny charakteristických prvkov prirodzenej potamalovej rieky. Z hladiska zachovania biologickej diverzity je mimoriadne negatívna strata úsekov pomaly tecúcej nízinnej rieky s pokojnými zákutiami, tônami, vratnými prúdmi i s ciastoèným zárastom makrofytov pri brehu, ako aj prevládnutie sedimentacných procesov nad abráznymi, strata velkej casti drevinových štruktúr, zastavenie tvorby nových meandrov, odrezanie meandrov a bocných ramien ako neoddelitelnej súcasti prírodného riecneho ekosystému. Novonapriamené koryto rieky podlieha novým deformacným procesom. Dno sa silne zahåbilo a je vo väcšej dynamike, akú chceli pôvodne dosiahnut vodohospodári. Následkom toho je zvýšená drenáz riecnej nivy a znízenie hladiny podzemnej vody v okolí. V záujmovom úseku to za 36 rokov (1958 – 1994) predstavuje celkový pokles o 1,4 m. [6]. Pred reguláciou bola rieka a jej niva biologickou chrbticou krajiny a všetky biotopy i biocenózy boli vzájomne v kontakte a v kontinuite. Regulovaná rieka a jej okolitá krajina sa rozpadajú na mozaiku umelých alebo poloprírodných biotopov s narušenými funkcnými väzbami. Tým je tiez obmedzená alebo úplne zlikvidovaná funkcia rieky ako dôlezitého krajinného koridoru [14]. Obdobným spôsobom boli postihnuté oblasti vzdialenejšie od rieky Moravy. Od konca minulého storocia az do sedemdesiatych rokov tohto storocia sa v Záhorskej nízine vykonali rozsiahle vodohospodárske úpravy. Zvlášt intenzívny rozvoj tzv. melioracných úprav na Záhorí mozno datovat od roku 1960. Len v období rokov 1960 – 1964 sa vykonali úpravy vodného rezimu na 8 070 ha pôdy. Hlavné tazisko úprav spocívalo v odvodnovaní pôdy (odvodnených bolo 7 039 ha pôdy, zvyšok predstavujú závlahy). Vodné toky vrátane výstavby melioracných kanálov sa upravili v dåzke 413 km [13]. V povodí rieky Moravy sa o obnovu vodného rezimu od zaciatku devätdesiatych rokov pokúša netradicne spolupracujúca skupina nadšencov zastupujúca správcu toku Povodie Dunaja, š. p. (dnes organizacná jednotka Slovenského vodohospodárskeho podniku), mimovládne organizácie Slovenská riecna siet a DAPHNE a správa CHKO Záhorie. V chronologickom poradí sa zacalo s obnovou casti rieky Rudavy od roku 1992, v roku 1994 rieky Morava a potoka Porec v NPR Abrod [1], v roku 1995 s obnovou mokrade Ciglát, v roku 1996 Zohorského kanála a v roku 1997 Lábskeho jazera. Urcujúcou limitou pre celé územie je hlavný tok rieky Moravy. Z hladiska jej velkosti, postavenia ako hranicnej rieky a zlozitosti problematiky sa k renaturácii pristupuje opatrne. V roku 1993 bola cast nivy rieky Moravy nominovaná za benificné územie projektu GEF – ochrana biodiverzity. Projekt zameraný na podporu biologickej rozmanitosti v nivnej krajine nemohol ignorovat súcasnú situáciu v urcujúcom prvku územia. Pri precizovaní cielov projektu ako primárny ciel sa stanovilo iniciovanie experimentálneho dosiahnutia ciastkovej obnovy prirodzenej dynamiky v rámci realizovatelných mozností na zverenom území. Zámer neobsahoval ambície vyriešenia problémových miest pre obnovu dynamiky v horných castiach toku (napr. SVD Nové Mlyny). Konkrétne sme sa zamerali na obnovu tvorby iniciálnych sukcesných štádií determinovaných erózno-akumulacnými procesmi. V dôsledku toho sa ocakávalo zvýšenie gradientu hydraulických, hydrologických a substrátových podmienok. V území sa ako najvhodnejšia moznost na zvýšenie diverzity abiotického prostredia (geodiverzity) ponúkali torzá dvanástich meandrov odrezaných priepichmi v nedávnej minulosti. Meandre sú väcšinou dlhšie ako jeden kilometer, od rieky boli z vrchnej strany izolované, zo spodnej strany fungovalo spojenie s riekou len pocas vyšších vodných stavov. Pri povodniach, ked rieka vystupuje zo svojich brehov, sa odstavené meandre zaplavujú aj zhora, obycajne len na krátky cas. Pracovníci správy CHKO Záhorie z nich na úplné otvorenie pôvodne vytypovali tri meandre [15]. Po biologickom prieskume piatich meandrov pod vedením prof. O. Šterbu z Univerzity Palackého v Olomouci boli odporucené na otvorenie celkom štyri (na 12. a 19. r. km - kataster Vysoká pri Morave, na 65. a 66. r. km - k.ú. Moravský sv. Ján). Jedným z cielov prieskumu bolo predíst poškodeniu vzácneho, jedinecného biologického spolocenstva technickým zásahom. Projekt bol od zaciatku pripravovaný ako modelový a na zlepšenie moznosti študovania vplyvu otvorenia meandrov sa urcili rozdielne výšky ich prepojenia s korytom. Po vyhodnotení výškového polozenia úrovne dna meandrov boli v komisii expertov dohodnuté výškové polohy nápustných a výpustných otvorov jednotlivých meandrov (Tab. c. 1).
Tab. c. 1: Niektoré parametre predmetných meandrov
1) pod hladinou strednej vody Q 180 z roku 1974Od projektanta sme vyzadovali, aby stavebné zásahy boli minimálne, aby objekt spájajúci rameno s tokom bol technicky co najjednoduchší, aby perspektívne umoznoval prípadnú korekciu výškovo situovaného prahu a aby bol na pozemku vo vlastníctve štátu. Posledná podmienka bola pre projektanta velmi tvrdá a jej rešpektovanie si vyzadovalo korekcie, ktoré nezodpovedali hydraulickým zásadám. Pôvodne uvazované premostenie novovznikajúcich ostrovov sme kvôli moznosti vytvorenia málo navštevovanej zóny nerealizovali. Vtokové profily boli zvolené rôzne, od úplne kolmého prepadu az po mierne vyústenie priblizujúce sa k prirodzenému vtoku. Vtokové objekty a brody z dôvodu zabezpecenia medzinárodne dohodnutej brehovej ciary ako štátnej hranice sú spevnované 325 m3 makadamu. S technickou dodávkou sa zacalo v januári 1996. Oba realizacné roky, 1996 a 1997, sú charakterizované ako velmi mokré a z toho vyplývajú aj stavebné tazkosti s realizáciou. Pracovná hladina vhodná na rozvinutie stavebných prác bola urcená pod 150 cm na vodocte Moravský sv. Ján. Pocet dní s touto hladinou bol v roku 1996 len 14, co je oproti priemernému vodnému roku asi 1/3. Podobný priebeh sme zazili aj v roku 1997 [12]. Z vyššie uvedených dôvodov bolo nutné cast prác na dvoch posledných meandroch presunút az do roku 1998. Na úplne zhodnotenie výsledkov renaturácie vytypovaných meandrov je potrebné obdobie dlhšie ako rok. Ciastocnú odpoved však realizátori dostali z výsledkov súbezne prebiehajúceho projektu slovenských vodohospodárov "Úvodné riešenie k problematike renaturácie rieky Moravy v úseku Tvrdonice – Devín" (dalej iba REMORAVA), ktorý sa ciastoène prepojil s projektom GEF. V rámci projektu REMORAVA sa monitoroval aj vplyv novootvorených meandrov na abiotické a biotické podmienky [5, 7]. Hlavný zámer – zvýšenie gradientu hydraulických, hydrologických a substrátových podmienok – sa splnil. V otvorených meandroch tok dosahuje nizšie rýchlosti ako v hlavnom koryte. V projekte REMORAVA [6] bola v rieke Morave vyhodnotená rýchlost toku. V hlavnom toku sa maximálna rýchlost toku pohybuje 2 m.s-1, priemerné rýchlosti sa pohybujú v rozmedzí 0,7 – 0,8 m.s-1. Rýchlost v meandroch s maximálnou rýchlostou 0,6 m.s-1 a s priemernými rýchlostami 0,3 – 0,5 m.s-1 sa priblízila k pôvodnému charakteristickému toku rieky pred úpravou. Výsledok renaturácie z dlhodobého hladiska je za súcasného stavu neudrzatelný. Najváznejším problémom ostáva tok splavenín a plavenín. Rieka Morava získava zo svojho substrátového prostredia mnozstvo materiálu. Z meraných slovenských riek ponúkame prehlad stupna mutnosti v tabulke c. 2. Zistené hodnoty o toku plavenín v záujmovom území poukazujú na riziko pre renaturacné aktivity, ale aj pre zachovanie rázu súcasnej mokradovej krajiny v inundácii. V rámci projektu REMORAVA v roku 1997 namerali na meracom profile Moravský sv. Ján (67,1 r. km) 1,083 milióna ton plavenín za rok, kým na meracom profile v Záhorskej Vsi (32,8 r. km) 0,774 milióna ton plavenín. Rozdiel (0,309 milióna t) medzi oboma profilmi ostal v území nivy. K nameraným hodnotám toku plavenín je potrebne uviest nasledovné spresnenie: az 82 % celého objemu plavenín, t.j. 0,888 milióna ton, bol následok júlového extrémneho prietoku. V dlhodobejšom pozorovaní v oboch hydrologicky silných rokoch 1996 – 1997 objem plavenín tvoril 62 % celkového prietoku za sledované 12-rocné obdobie, z toho rok 1997 reprezentoval 48 %. V projekte REMORAVA [6] sa tiez zamerali aj na pôvod plavenín a analýza zrnitostného spektra ponúka az 80 % príbuznost s brehovými substrátmi rieky Moravy. Z hladiska udrzania mokradového rázu nivy rieky bude potrebné tieto informácie vyhodnotit z hladiska hrozby urýchlenia sedimentácie mokradových depresií. Mnozstvo 309 000 ton (rozdiel medzi Moravským sv. Jánom a Záhorskou Vsou) reprezentuje priblizne 180 000 m3, co úplne postacuje na úplné zanesenie systému riecnych jazier na Šreku. Pri zohladnení dovtedajších poznatkov o toku plavenín, ktoré sme mali k dispozícii iba na profile v Záhorskej Vsi, kde sa uvádzal polovicný objem [10], sme to povazovali za casovo vzdialené riziko. Ciastocne nám naše pôvodné predpoklady potvrdil priebeh sedimentácie v meandri na 19 r. km v prvom roku po otvorení. Po zime 1996/1997 sa objavila nevýrazná sedimentacná lavica asi v polovici ohybu meandra. Marcové záplavové vody ju vyerodovali a otvorený meander koncom júna nejavil viditelné znaky akumulácie sedimentov. Výrazný sediment (v porovnaní s predmarcovým) sa objavil az v októbri po poklese vody z júlovej povodne. Predpoklad o novom dynamickom fungovaní rovnováhy v meandri, cize striedanie dlhodobého pomalého zanášania s následnou rýchlou eróziou pri väcších prietokoch, nám júlová extrémna hydrologická situácia nepotvrdila. Na zlepšenie hydrológie v otvorených meandroch je potrebné na základe medzihranicných rokovaní s Rakúskom pripravit moznost zrýchlenia toku v otvorených meandroch. Pri pociatoènej príprave projektu GEF sme túto poziadavku naniesli len informatívne. V tom období sme nevedeli presne definovat predpokladané výsledky. K projektu sa pristupovalo ako k pionierskemu pocinu v tejto oblasti hlavne pre úplnú absenciu praktických skúseností s podobnými renaturacnými aktivitami. Tab. c. 2: Priemerná mútnost na vybraných tokoch Slovenska [6 ]
Obnova vodného rezimu v Záhorskej nízine Rieka Rudava Rieka Rudava má celkovú dåzku toku 45 km, z toho priblizne na 52 % si rieka zachovala dodnes svoj prirodzený charakter. Ide o celý stredný úsek medzi r. km 10 a r. km 24 a väcšiu èast horného úseku medzi r. km 37 a r. km 45. Samotná rieka a jej blízke okolie však i napriek urcitému narušeniu prírodných pomerov reprezentujú komplex biotopov s mimoriadnym významom pre ochranu biodiverzity v rámci Slovenska. Vysoký stupen koncentrácie prírodných hodnôt je najmä v strednej casti alúvia Rudavy, ktorá nebola zregulovaná. V tesnom kontakte sa tu vedla seba nachádzajú pieskové duny, luzné lesy, rašeliniská, mokrade a vlhké lúky. Melioracnými úpravami bol najviac postihnutý úsek toku medzi 24-37 r. km, kde bolo v blízkosti pôvodného toku vyhåbené nové koryto (melioracný kanál) s kapacitou na 100-rocnú vodu s bezpecnostou priblizne 50 cm. Tým došlo k presunutiu celého toku Rudavy na tomto úseku z prirodzeného prostredia lesného biotopu priamo do agrocenózy. Umelo vytvorené nové koryto s jednoduchým geometrickým tvarom neposkytuje väcšine pôvodných druhov organizmov vhodné podmienky na ich trvalú existenciu, úkryt, resp. reprodukciu. Pri druhoch, ktoré nie sú schopné pouzívat umelé koryto ako biokoridor, došlo prakticky k izolácii ich populácií v hornej a dolnej casti povodia. V dôsledku polnohospodárskej cinnosti na okolitých pozemkoch dochádza navyše k znecistovaniu vody splachmi agrochemikálií z okolitých polí. Zvýšením prísunu zivín z nich ustupujú citlivejšie druhy. Od roku 1994 Povodie Dunaja, š.p., postupne vracia casti toku do pôvodného koryta. V novovybudovanom koryte vystavalo prehrádzku, ktorou sa voda odráza cez prekopaný spojovací kanál do starého koryta. Na dolnom úseku od 0,0 r. km po 10. r. km sa údrzba brehu zamerala na obnovu brehovej a sprievodnej vegetácie z prirodzeného náletu najmä jelší a vàb. Aktivity pokracujú v hladaní moznosti presmerovania dalších castí toku do starého koryta v strednom úseku. V rámci projektu Dunajský environmentálny projekt v jeho casti "Morava – Dyje Restoration Project on Fish Habitat and Hydrologic Conditions” bude odstránená bariéra pre obojstrannú migráciu rýb medzi Moravou a Rudavou rybím obchvatom. Potok Porec v NPR Abrod Malý vodný tok bol v šestdesiatych rokoch zregulovaný s cielom zrýchlit odvedenie jarných vôd z prirodzenej medzidunovej depresie. Okolitý ekosystém je predmetom najvyššieho stupna ochrany prírody. Pokusy o zvrátenie drénujúceho efektu rôznymi ochranárskymi aktivitami majú v regióne najdlhšiu tradíciu v rámci renaturovania vodných tokov. V rokoch 1994 – 1995 clenovia DAPHNE - Centra pre aplikovanú ekológiu zacali s realizáciou projektu ”Stanovenie optimálneho vodného rezimu pre obnovenie a udrzanie biodiverzity v NPR Abrod". (Podrobnejšie sa tejto problematike venuje príspevok Viceníkovej a Stanovej v tomto císle èasopisu DAPHNE - pozn. redakcie.)Mokrad Ciglát Lokalita Ciglát bola pred renaturáciou zazemnené màtve rameno rieky Moravy. Melioracné zásahy v nom iniciovali vhodné podmienky na sedimentáciu. Pred vybudovaním hrádzového systému rieky Moravy toto územie pravidelne ovplyvnovali najmä jarné záplavy z rieky Moravy. V nedávnej dobe (pred 15 – 20 rokmi) v mokradi nachádzalo svoje zivotné prostredie viacero ohrozených druhov. Melioracný kanál (Hlavný odpad) spolu s úpravou Lakšárskeho potoka oddrénovali podstatnú cast vodného ståpca. V rámci projektu GEF riešitelom obnovy sa stal správca toku Povodie Dunaja, š.p., závod Malacky. Navrhli a vybudovali zariadenie na permanentné zavodnenie lokality. Riešenie spocíva vo vzdutí vodnej hladiny v oboch drénujúcich kanáloch a špeciálnym rezimom sa mokrad dotuje vodou pocas celého roka. Technická dodávka spocívala vo vybudovaní dvoch malých nápustných objektov s minimalizáciou rušivého vplyvu na okolité prírodné prostredie. Stavba bola odovzdaná v apríli 1996. Mokrad mala pred stavebným zásahom dåzku nepresahujúcu 6 m a håbku do 20 cm, v hydrologicky porovnatelnom období po obnove má dåzku priblizne 1 700 m a maximálnu håbku 140 cm. Po úspešnej reštitúcii vodnej hladiny chceme dosiahnut aj reštitúciu vývinu vegetacného krytu podla prirodzenej zonácie. Pred technickým zásahom bola vykonaná botanická inventarizácia lokality ako východisko pre následné monitorovanie obnovy mokradového spolocenstva. Zohorský kanál (Hlavný odpad) Regionálny biokoridor – umelý melioracný kanál "Hlavný odpad" – slúzi na optimalizáciu vodného rezimu na prilahlých polnohospodárskych pozemkoch. Ekosozologický význam nadobudol v dôsledku prirodzenej sukcesie vodných a brehových spolocenstiev, ako aj vdaka pomerne dobrej kvalite vody. Kanál s dåzkou priblizne 70 km prebieha alúviom takmer rovnobezne s riekou Moravou, avšak v mimohrádzovom priestore. V dôsledku stazených podmienok na migráciu organizmov v krajine s vyšším zastúpením polnohospodárskych kultúr vzrastá relatívny význam tohto biokoridoru [13]. Obsahovou náplnou zámeru je vyprojektovanie a realizácia jednoduchých revitalizacných opatrení zameraných na celkové zlepšenie (diverzifikáciu) ekologických podmienok v Zohorskom kanáli a vytvorenie nových biotopov (reprodukcných mozností) pre niektoré ohrozené druhy zivocíchov. Praktická realizácia je rozdelená do troch castí: a) obnova brehovej drevinovej vegetácie na vybraných úsekoch, b) revitalizacné úpravy toku zamerané na podporu reprodukcie, zvýšenie druhovej diverzity a populacnej hustoty ichtyofauny (prahy, výhony, priehlbne, prekázky v koryte, plytciny, zátoky, jazierka, resp. priame prepojenie kanála s existujúcimi mokradami, ktoré sa nachádzajú v blízkosti), c) vytváranie náhradných biotopov na reprodukciu obojzivelníkov (malé vodné plochy v blízkosti kanála prepojené iba sporadicky) na úsekoch, kde súcasná hustota vhodných biotopov je nedostatocná. V rámci projektu GEF sa ciastoène realizovala obnova brehovej drevinovej vegetácie, splnenie úloh b) a c) si vyzaduje dlhší casový priestor, ako bol pôvodne urcený na trvanie celého projektu GEF. Konkrétne v roku 1996 sa vysadil prerušovaný vegetacný pás s dåzkou 4 300 m. Úsek bol vybraný na základe predpokladu zachovania výsadby, splnenia izolacnej funkcie voci susednej agrocenóze a prepojenia uz existujúcich prirodzených vegetacných pásov. Pri výsadbe sa pouzili autochtónne druhy drevín. Pás má šírku 4 – 8 m podla prírodných podmienok. Smerom ku korytu sa vysadili kríky, smerom k polnohospodárskym parcelám vysoké dreviny. Celkovo sa vysadilo 9 300 kusov drevín, z toho 6 539 kusov kríkov (Salix cinerea, Salix alba, Salix fragilis, Salix viminalis, Salix cinerea, Ligustrum vulgare, Crataegus monogyna, Viburnum opulus), 1 758 kusov stromov nizšieho vzrastu (Acer campestr., Quercus robu., Sorbus aucuparia, Fraxinus excelsior, Fraxinus angustifolia, Ulmus glabra), a 1 003 kusov vyšších stromov (Populus nigra, Populus alba). Na ochranu výsadby pred bylinnou konkurenciou bol pouzitý zásyp kôrovo-drevnej štiepky, ktorá má inhibovat rast doteraz dominujúcej vegetácie. Lábske jazero Lábskemu jazeru – historickému riecnemu ramenu, ktoré bolo v minulosti rozšírené umelým vytazením štrku, hrozí v súcasnosti zánik. Jazero susedí v západnej casti s malým segmentom luzného lesa s rozlohou priblizne 10 ha a je lemované trstovým porastom. Z polnohospodárskych záujmov bola znízená hladina podzemnej vody na okolitých polnohospodárských parcelách. Tým sa narušila kontinuita s vodným tokom (dnes uz umelým) a urýchlila sa sedimentácia. Malým, nenárocným zásahom sa obnovil bývalý prítok do jazera. Predpokladá sa zlepšenie kyslíkového rezimu a odtransportovanie casti organických látok. Cast nákladov hradilo Povodie Dunaja, š.p., na projekt prispel Ramsarský výbor v rámci RAMSAR SGF (Small Grants Fund). Program revitalizácie riecnych systémov v CR V Ceskej republike sa pohybujú rocné náklady na ochranu zivotného prostredia vo výške 2,1 - 3,0 % HDP. V rámci environmentálnych programov od roku 1992 naštartoval program revitalizácie riecnych systémov. Od pociatoèného preverovania reakcie investorov sa vypracoval na ambiciózny program renaturácie poškodených riecnych systémov v najohrozenejších oblastiach. V zaciatkoch programu mali hlavnú úlohu technici a vodohospodári skúsení v investíciách. Krajinári a prírodovedci v konfrontácii s programom, ktorý nemal v strednej Európe obdobu, boli zaskocení. Pociatoèné umiestnovanie akcií podla záujmu investorov bolo z hladiska naliehavosti jednotlivých povodí náhodným výberom, co bolo najcastejším zdrojom kritiky. Na druhej strane vdaka tejto nekomplexnosti sa posilnilo uvedomenie, ze i náhodné výbery izolovaných prvkov pre revitalizáciu majú významný kladný vplyv na územie, ak riadiaci clánok ustrázi odborné posúdenie akcie. Pre niektoré regióny Slovenska vyznieva zaujímavo fakt, ze do roku 1995 bol revitalizacný program zverený regionálnym poradným zborom, ktoré riadili podniky povodí – správcovia tokov. Clenmi poradných zborov boli zástupcovia subjektov významných z hladiska uzívania krajiny, ako ŠOP (štátna ochrana prírody), Lesy CR, ŠMS (Štátna melioracná správa) a pod. Po roku 1995, uz po urcitých skúsenostiach, riadenie bolo presunuté na strediská Agentúry ochrany prírody a krajiny CR. Regionálne poradné zbory mali od zaciatku snahu vyhýbat sa investicne nárocným, hydrologicky a krajinársky menej úspešným velkým projektom. Akcie zamerané na likvidáciu škôd vzniknutých v minulosti necitlivými zásahmi do riecnej siete tvorili 65 % podiel. Medzi ne patrí obnova zrušených malých vodných nádrzí, ktoré majú v ceskej a moravskej kultúrnej krajine dlhú tradíciu. Obnova mokradí, prameniskových oblastí, rybích prechodov a výsadba sprievodnej vegetácie tvorili 35 % podiel. Na základe príspevkov, ktoré odzneli v rámci seminára "Krajinotvorné programy" konaného 4. - 6. XI. 1997 v Príbrame, mozno väcšinu revitalizacných akcií zaradit do kategórie úpravníckych, pri ktorých sa premienajú jednoduché tvary vzniknuté technickými úpravami na viac polyfunkcné, stanovištne pestrejšie. Úpravy smerujú k vytvoreniu prírode blízkeho tvaru koryta s meandrami, pricom umelé zábrany majú limitovat ohrozenie pozemkov alebo stavieb. Revitalizované toky však nedostali priestor na vlastný prirodzený vývoj, následkom coho budú revitalizované objekty odkázané na pravidelnú údrzbu. Aj napriek tomuto nedostatku, ktorý je dôsledkom silného antropického tlaku v krajine, je prístup ceských oficiálnych orgánov hodný nasledovania aj v podmienkach iných štátov s poškodenou krajinou, Slovenskú republiku nevynímajúc. Prehlad financného zabezpecenia Programu revitalizácie riecnych systémov v CR [8]
* od polroka ** + niekolko akcií rozostavaných z predchádzajúceho roka *** + 42 akcií rozostavaných z predchádzajúceho roka
Literatúra [1] DAPHNE 1995: Záverecná správa Projekt "Stanovenie optimálneho vodného rezimu pre obnovenie a udrzanie biodiverzity v NPR Abrod" Bratislava: 11 s. [2] Farkaš J., 1995: Úpravy na rieke Morave. In: Zborník z trilaterální konference "Revitalizace údolní nivy Moravy a Dyje", 28 . - 29. 9. 1995, Mikulov: 2 - 5. [3] Halada L. a kol., 1995: Regionálny územný systém ekologickej stability, záhorská cast okresu Bratislava-vidiek, Regioplán - krajinnoekologické expertízy a štúdie, Nitra: 46 s. [4] Halada L. a kol., 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability, okres Senica, Regioplán - krajinnoekologické expertízy a štúdie, Nitra: 58 s. [5] Holubová K., 1994: Úvodné riešenie k problematike renaturácie rieky Moravy v úseku Tvrdonice – Devín. Vecná etapa 01.00 – cast abiotická. Povodie Dunaja a VÚVH Bratislava. [6] Holubová K., 1997: Špecifikovanie podmienok zavàšenia úpravy rieky Moravy pri uplatnovaní revitalizacných vodohospodárskych zásahov. VÚVH Bratislava: 142 s. (deponované na Povodí Dunaja p.r.) [7] Lisický M. J., (ed.) 1994: Metodika bioekologickej casti projektu Úvodné riešenie k problematike renaturácie rieky Moravy v úseku Tvrdonice – Devín: 157 s. Ms. depon. in: ÚZE SAV , Bratislava. [8] Löw J., 1995: Problémy teritoriálnej ochrany a rozvoje jihomoravské casti údolní nivy Moravy a Dyje. In. Trilaterálni konference revitalizace údolni nivy 28. - 29. IX. 1995 Mikulov: 36 - 41. [9] Novotná D., Kender J., Program revitalizace ricních systémù - šest let existence. In: Zborník konferencie Krajinotvorné programy, Príbram 4. - 6. XI. 1997: 9 - 29. [10] Petrùjová T., 1995: Organické látky v plaveninách. Ceský hydrometeorologický ústav, Práce a štúdie, Sešit 25, Praha: 45 s. [11] Redl G., et al., 1994: Ramsar Konzept für die March - Thaya - Auen. Bundesministerium für Umwelt, Amtder Niederösterreichischen Landesregierung - Naturschutz: 158 s. [12] Slaninka V., 1997: Súcasný stav prác na obnove vodného rezimu. Seminár k výsledkom projektu GEF 12. II. 1997 v Stupave. Nepublikované. [13] Šíbl J., Valachovic D., Suchá J., 1993: Technicko-ekologická štúdia RENATURÁCIA RUDAVY Súhrn: Ekosozologická cast Bratislava - december 1993. [14] Šterba O. (ed.), 1995: Biologický prùzkum vybraných odstavených meandrù reky Moravy v CHKO Záhorie. Záverecná zpráva projektu (odborná cást). 180+9 s. Olomouc. Ms.depon in: MZP SR Bratislava. [15] Valachovic D., Stanová V., 1995: Starostlivost o nivu rieky Moravy, Chránené územia Slovenska 26, Banská Bystrica: 4 - 8. Z d r o j : Nazov casopisu: DAPHNE - casopis pre aplikovany environmentalny vyskum Vydavatel: DAPHNE - centrum pre aplikovanu ekologiu Rok: 1998, Cislo: 1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||