Z d r o j:
Nazov casopisu:
Zivotne prostredie
Rocnik: 2000, Cislo: 3
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Medzinarodne environmentalne normy a ich implementacia v SR
Miroslav Rusko
Podpornymi nastrojmi v ochrane zivotneho prostredia su medzinarodne normy sluziace na presadzovanie trvalo udrzatelneho rozvoja spolocnosti (TUR), t. j. dokumenty medzinarodnych institucii upravujucich vztahy svojich clenov k TUR, ale aj vlastne normy, ktore maju charakter technickych noriem. Slovensko, ako clen a kandidat roznych medzinarodnych organizacii, je zaviazane realizovat prislusne dokumenty, zohladnovat ich ustanovenia pokial sa dotykaju obchodnych, technickych a ekonomickych medz
inarodnych vztahov, do ktorych vstupuje SR a ktore suvisia s TURS.
Prehlad nepriamych environmentalnych nastrojov v oblasti environmentalnej etiky vyroby a spotreby:
- aktivna ucast mimovladnych, najma environmentalne orientovanych organizacii,
- environmentalne predpisy financnych institucii - bankovy a poistovaci sektor,
- eticke kodexy podnikov, podnikove environmentane programy, podnikove dokumenty deklarujuce environmentalnu politiku,
- podnikatelska charta pre TUR, zasady environmentalneho manazerstva uvedene v Podnikatelskej charte pre TUR tvoria samostatnu prilohu,
- I. typ environmentalneho oznacovania - ISO14 024. Ide o environmentalne oznacovanie, ktore sa riadi programom, vo vacsine pripadov na narodnej urovni, podla ktoreho sa pravo pouzivat environmentalnu znacku udeluje vyrobkom splnajucim vopred stanovene poziadavky. Znacka identifikuje vyrobky, ktore su v ramci urcitej vyrobkovej skupiny urcene ako environmentalne vhodne (ekolabeling),
- II. typ environmentalneho oznacovania - ISO 14 021. Je zalozene na vlastnom vyhlaseni - environmentalnom tvrdeni - vyrobcov, dovozcov, distributorov, maloobchodnikov alebo kohokolvek ineho, kto ma pravdepodobny prospech z tvrdenia, bez certifikacie nezavislou tretou stranou,
- III. typ environmentalneho oznacovania - ISO/DIS/TR 14 025 - predstavuje oznacenie v podobe pisomnych informacii s kvantifikovanymi udajmi o environmentalnej zatazi vyroby na jednotku vyrobku alebo vo forme stitkov s ciselnym a grafickym vyjadrenim tejto zataze,
- zivotny cyklus vyrobku (LCA) - ISO/DIS 14 040. Podstatou je posudzovanie environmentalnych aspektov vyrobku a ich moznych vplyvov na zivotne prostredie v jednotlivych stadiach - od ziskavania surovin cez vyrobu, distribuciu, pouzitie a zneskodnovanie,
- ekodizajn. Pod nazvom Design for Environment (DfE), teda vyvoj/navrh vyrobku zohladnujuci zivotne prostredie, sa skryva nova oblast environmentalnej politiky a medzinarodnej normalizacie,
- HSMS (bezpecnostne manazerstvo),
- Risk Assessment,
- Risk Management,
- Narodny program environmentalneho manazerstva, jeho cielom je podporit a presadit neustale zlepsovanie environmentalneho spravania sa organizacii a zosuladovanie podnikatelskych cielov s environmentalnou politikou statu, poziadavkami verejnosti a programovymi cielmi obci a regionov. Sucasne sa usiluje o podporu exportnej sposobilosti podnikov na zaklade plnenia environmentalnych poziadaviek,
- Program podpory malych a strednych podnikov,
- QMS, TQM (manazerstvo kvality),
- HASAS 18001:1999 a HASAS 18002:1999 (system manazmentu ochrany zdravia a pracovna bezpecnost) - priprava dokumentov, ktore sice nie su normou, ale formu a ambicie sa stat normou nepopieraju. Dokumenty boli vytvorene ako odpoved na poziadavky zakaznikov certifikacnych spolocnosti, ktori pozadovali uznatelnu normu pre manazersky system pracovnej bezpecnosti a ochrany zdravia,
- Integrovana vyrobkova politika (Integrated Product Policy IPP) je verejna politika zamerana na stale zlepsovanie environmentalnych aspektov vyrobkov a sluzieb v kontexte ich celozivotneho cyklu alebo vhodnou na tieto ucely,
- cistejsia produkcia (Cleaner Production - CP) je stala aplikacia integracnej prevencnej strategie v ochrane zivotneho prostredia zamerana na procesy, vyrobky a sluzby s cielom zvysit ich efektivnost a obmedzit rizika pre cloveka a zivotne prostredie. Pri vyrobnych procesoch zahrnuje cistejsia produkcia efektivnejsie vyuzivanie surovin a energii, vylucenie alebo obmedzenie toxickych a nebezpecnych materialov a prevenciu vzniku odpadov a znecistenia zdrojov. Pri produktoch (vyrobkoch a sluzbach) sa
strategia cistejsej produkcie zameriava na znizenie negativneho vplyvu na zivotne prostredie, a to v ramci zivotneho cyklu vyrobku, t. j. od vyvoja po jeho vyuzitie,
- optimalizacia vyroby z hladiska
- minimalizacie aplikacie nerecyklovatelnych materialov,
- znizenia, resp. vylucenia pouzitia toxickych latok,
- maximalizacie pouzitia recyklovatelnych materialov,
- znizovania energetickych vstupov
- minimalizacie vzniku odpadov - tzv. maloodpadove technologie,
- pouzitie najlepsich dostupnych technologii - BAT technologii,
- celkove vycislenie nakladov organizacie,
- riesenie starych environmentalnych zatazi (v priemyselnej sfere, po sovietskych vojskach a pod.),
- Narodny program kvality do r. 2003, schvaleny 13. 10. 1998. Osahuje ulohy tykajuce sa:
- uplatnovania proenvironmentalneho spravania sa v podnikovej sfere,
- uplatnovania environmentalnych manazerskych systemov,
- podpory vyuzivania noriem ISO 14 000.
Jednym z najvyznamnejsich nepriamych environmentalnych nastrojov v sucasnosti je environmentalne oznacovanie vyrobkov. Otazkami rozvoja programov environmentalneho oznacovania vyrobkov (ekolabelling) sa zaoberaju v sucasnosti viacere vyznamne medzinarodne organizacie, medzi ktore patri Medzinarodna obchodna komora (Interantional Chambre of Commerce - ICC), Svetova obchodna organizacia (World Trade Organization - WTO), UNEP (United Nations Environmental Program - Program OSN pre zivotne prostredie),
ktore skumaju a analyzuju zavedene programy environmetnalneho oznacovania vyrobkov a vyhodnocuju ich ucinnost a efektivnost. Z preukazanych vysledkov vyplyva, ze dobre organizovane programy environmentalneho hodnotenia a oznacovania vyrobkov mozu byt velmi efektivnym nastrojom nielen politiky ochrany zivotneho prostredia, ale zaroven i efektivnym nastrojom obchodnej politiky. Rozhodujucim faktorom je kvalita, kompatibilita, otvorenost a doveryhodnost samotnych programov, rast environmentalneho vedomia vyro
bcov, spotrebitelov a sirokej verejnosti, pristupnost informacii a vzajomne uznavanie programov v medzinarodnej oblasti.
Vyznam uplatnovania programov environmentalneho oznacovania vyrobkov na medzinarodnom poli sa vyrazne zvysil ich zaradenim do medzinarodnych noriem radu ISO 14 000. Tieto normy su dobrovolne, vypracuvane a zavadzane na zaklade konsenzu. Vyznamne podmienuju nielen smerovanie rozvoja programov environmentalneho oznacovania vyrobkov, ale aj ich skvalitnovanie. Mnohe krajiny, v ktorych prebieha environmentalne hodnotenie a oznacovanie vyrobkov, uplatnuju jednotny system environmentalneho hodnotenia a oznacov
ania vyrobkov podla nariadenia Europskej unie EEC 880/92.
Vyznamnou medzinarodnou aktivitou je praca technickej komisie (TC) c. 207 "Environmental management" Medzinarodnej normalizacnej organizacie (ISO). Na rokovaniach ISO/TC 207 sa zucastnuje povereny zastupca SR. V SR bola pre tuto oblast ustanovena pri Slovenskom ustave technickej normalizacie Technicka normalizacna komisia (TNK) c. 72 - Environmentalne manazerstvo. Na zaklade podnetu Ministerstva zivotneho prostredia SR a Uradu pre normalizaciu, metrologiu a skusobnictvo SR boli zaradene do planu techni
ckej normalizacie normy radu ISO 14 00X, ktore tak ako su postupne tvorene su preberane do nasho systemu STN.
Uplatnovanie dobrovolnych systemov environmentalneho manazerstva vytvara pozitivny pristup k ochrane zivotneho prostredia vo vsetkych aspektoch podnikania. Dobrovolne aktivity, najma priemyselnych podnikov, su sucastou tych cinnosti, ktore su zabezpecovane na sukromnopravnom zaklade vo vazbe na prislusny pravny ramec. V obdobi 2001 - 2004 sa predpoklada zvyseny zaujem o zavadzanie EMS, najma v podnikovej sfere.
Ocakava sa:
- V ramci Narodneho programu environmentalneho hodnotenia a oznacovania vyrobkov sa predpoklada vypracovanie technickych sprav pre nove vyrobkove skupiny a schvalenie novych smernic. Predpoklada sa zaujem podnikatelskej sfery o znacku Environmentalne vyhovujuci vyrobok(EVV).
- Navrh zakona o environmentalnom oznacovani vyrobkov (implementacia Nariadenia Rady c. 880/92/EEC)
- Navrh zakona o environmentalnom manazerstve a auditorskych schemach (implementacia Nariadenia Rady c. 1836/93/EEC)
- Schvalenie Narodneho programu environmentalneho manazerstva. Cielom je podporit a presadit neustale zlepsovanie environmentalneho spravania sa organizacii a zosuladovania podnikatelskych cielov s environmentalnou politikou statu, poziadavkami verejnosti a programovymi cielmi obci a regionov. Sucasne sa usilije o podporu exportnej sposobilosti podnikov na zaklade plnenia environmentalnych poziadaviek. Vzhladom na vyznam tohoto nastroja, MZP SR povazuje za casove vhodny vstup statu do tohto procesu tak
, aby sa
- splnila povinnost aproximacie legislativy SR voci Nariadeniu Rady c. 1836/93/EEC) a teda zaviedol system EMAS,
- podporil proces zavadzania EMS hlavne v mensich a strednych podnikoch,
- podporilo prostrednictvom systemu akreditacie certifikacnych spolocnosti udrzanie vysokej kvality auditorskych a konzultacnych cinnosti v podnikoch.
Environmentalna etika vyroby a spotreby, t. j. oblast tzv. nepriamych environmentalnych nastrojov, sa dotyka filozofickych a teoretickych uvah o vztahu etiky, ekologie a environmentalistiky, etiky a moralky podnikania, vychovy k udrzatelnej spotrebe, zahrnuje etiku a ochranu prav zakaznika, resp. spotrebitela az po medializovanie vo svete rozsirenych proenvironmentalne orientovanych dokumentov, chart, kodexov, principov, deklaracii podnikatelskych i spotrebitelskych.
Uplatnovanie nepriamych environmentalnych nastrojov je pozitivnym pristupom k ochrane zivotneho prostredia vo vsetkych aspektoch podnikania. Dobrovolne aktivity najma priemyselnych podnikov su sucastou tych cinnosti, ktore su zabezpecovane na sukromnopravnom zaklade vo vazbe na prislusny pravny ramec. V environmentalnej vyrobkovej politike sa prejavuju tendencie rozsirovania nepriamych nastrojov, zalozenych v nemalej miere na dobrovolnych aktivitach vyrobcov a rastucom environmentalnom uvedomeni obcanov.
Uplatnuju sa systemy environmentalneho hodnotenia a oznacovania, ktore deklaruju, ze vyrobok splna parametre minimalizujuce alebo dokonca vylucujuce nepriaznive ucinky na zivotne prostredie. Je pritom snaha posudzovat vyrobok v celom zivotnom cykle, t. j. od suroviny cez vyrobu, pouzitie az po jeho zneskodnenie ci recyklaciu. Uplatnovanie takychto systemov vyplyva nielen z usilia a poziadaviek statnych organov zivotneho prostredia, ale aj zo zaujmov vyrobcov a spotrebitelskej verejnosti.
Miroslav Rusko
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Rocnik: 2000, Cislo: 3
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
|