Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000

Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Environmentalna politika v bankovych instituciach vo vybranych europskych krajinach Peter Krasnec P. Krasnec: Environmental Policy in the Banking Institutions of the Exquisite European Countries. Zivot. Prostr., Vol. 34, No. 3, 2000. Environmental protection is an integral component of doing business in today's world. The health of the environment not only directly affects the quality of our lives, it also serves as the foundation for a sustainable economy on which our business depends. As a result, environmental considerations are increasingly interrelated with economic decision-making. At present, forward-thinking business exercises leadership that protects the environment, while leaving them the flexibility to implement innovativ e, cost effective solutions that promote business objectives and banking policies. The article provides information about environmental policy in exquisite European union banking institutions and in the Slovak Republic. Ochrana zivotneho prostredia predstavuje integralny prvok nielen v medzinarodnej politike, v rozhodovacich procesoch, ale aj v podnikatelskych a bankovych aktivitach dnesneho sveta. Za tychto okolnosti je dolezite hladat rovnovahu medzi individualnou slobodou a spolocenskou zodpovednostou. Zdrave zivotne prostredie vsak neposobi len priamo na kvalitu zivota cloveka, je aj zakladom trvalo udrzatelnej ekonomiky, od ktorej zavisi zdrave podnikanie. Ako priklad sme vybrali niekolko bankovych institucii z krajin Europskej unie, ale aj SR, ktore maju zahrnuty environmentalny aspekt vo svojej bankovej politike. Europska banka pre obnovu a rozvoj - European Bank for Reconstruction and Development (EBRD) EBRD patri medzi nadnarodne bankove institucie podporujuce v plnom rozsahu environmentalne a trvalo udrzatelne aktivity. EBRD je jednou z prvych europskych bank, ktore sa riadia environmentalnymi poziadavkami pri poskytovani financnych prostriedkov. Environmentalna politika EBRD je zalozena na podporovani transformacneho procesu ekonomiky a na pomoci sukromnym a statnym iniciativam v strednej a vychodnej Europe. Pomoc im poskytuje len vtedy, ak ich aktivity, na ktore pozaduju financie, su v sucinnosti so zasadami ochrany prirody a trvalo udrzatelneho rozvoja. Zakladne principy a ciele EBRD: Prostrednictvom environmentalneho hodnotenia zabezpecovat, aby projekty boli environmentalne zamerane a ich uskutocnovanie monitorovane. Prikladat osobitny vyznam operaciam, ktore podporuju hospodarenie s energiou a efektivne vyuzivanie zdrojov, redukciu odpadov, recyklaciu, pouzivanie cistejsich technologii, vyuzivanie obnovitelnych zdrojov, a najma aktivity s environmentalnym zameranim. Podporovat treningove programy a dalsie mechanizmy na zvysenie jej bankovych operacii v krajinach strednej a vychodnej Europy. Zharmonizovat operacie banky s medzinarodnymi konvenciami, napr. s Dohovorom o klimatickych zmenach, Montrealskym protokolom a pod. Spolupracovat s dalsimi medzinarodnymi organizaciami, ako EU, OSN, World Bank a pod. Podporovat principy verejnej konzultacie projektov v jednotlivych krajinach. Pokracovat v internych bankovych snazeniach o co najlepsiu implementaciu praktik environmentalneho manazmentu, ktore zahrnuju efektivne vyuzivanie energie, redukciu odpadov a recyklaciu. Posudzovat vplyvy environmentalne citlivych projektov v sucinnosti s ich verejnym prerokovanim. Strategiu EBRD na podporovanie environmentalnych principov (mandatov) mozno zhrnut do nasledujucich oblasti: - vytvaranie sektorovych a narodnych strategii, - environmentalne hodnotenie, - tvorba environmentalnych standardov, - environmentalne orientovane operacie, - technicka spolupraca, - regionalne a globalne iniciativy, - rozvoj lokalnych environmentalnych vyrobkov a sluzieb, - verejne konzultacie, - zabezpecovanie dostupnosti informacii, - institucionalne opatrenia. EBRD ma okrem toho na starosti pripravu publikacii (napr. Sprievodca investorov, Sektorove studie, Zivotne prostredie v transformacnom procese a pod.), podporu svojho Environmentalneho poradneho organu a Komisie na pripravu projektov EBRD, dalej technicku kooperaciu projektov a zabezpecenie ucasti verejnosti v rozhodovacom procese EBRD. Na Slovensku k 30. junu 1999 podporila 28 projektov. Irska banka (Bank of Ireland - BI) BI vytvorila Environmentalnu skupinu, ktora sformulovala environmentalnu politiku banky. Tato skupina sluzi aj na monitorovanie bankovych operacii, na upevnenie pozicie banky v medzinarodnom kontexte a v konkurencii bank, ktore respektuju environmentalne hladiska. Banka aplikuje svoju environmentalnu politiku do vsetkych oblasti cinnosti. Strategiu banky mozno rozclenit do dvoch zakladnych skupinoblasti: Minimalizovanie takych bankovych operacii, ktore mozu sposobit negativne environmentalne vplyvy, obzvlast v oblastiach spotreby energie a tvorby odpadov. Pouzivanie environmentalneho hodnotenia rizik pri bankovych uverovych procesoch a poskytovani poziciek. Dlhodobe ciele BI: vytvorit a podporovat stalu Environmentalnu skupinu, systematicky revidovat aktualne environmentalne praktiky banky a rozvijat programy kontroly, podnecovat svojich zamestnancov k setrnemu hospodareniu so vstupnymi mediami (papierom a pod.) a k redukovaniu odpadov, vypracovat dlhodoby program setrneho hospodarenia s energiou, podporovat environmentalne iniciativy v sirsej ekonomickej sfere, obzvlast v podnikatelskom okruhu, mapovat environmentalne rizika medzi veritelmi a ak treba, odporucat primerane treningy na ich zamedzenie. Zjednotena banka Svajciarska (Union Bank of Switzerland - UBS) Nova environmentalna politika UBS bola schvalena 15. jula 1998, ked sa zlucilo viac mensich bankovych institucii do Union bank of Switzerland. V sprave sa uvadza: "Environmentalna politika je jednou z najdiskutovanejsich otazok sucasneho sveta. Preto su environmentalne otazky vyzvou pre vsetky spolocnosti vo vsetkych sektoroch. UBS berie zretel na trvalo udrzatelny rozvoj ako na podstatny aspekt manazmentu podnikania a bola jednou z prvych institucii, co podpisali Program OSN Vyhlasenie financnych organizacii vo vztahu k zivotnemu prostrediu a trvalo udrzatelnemu rozvoju. UBS sa zavazuje pokracovat v integracii environmentalnych aspektov do podnikatelskych aktivit." Environmentalna politika UBS je zahrnuta do troch oblasti: bankovnictvo, financne produkty a sluzby - UBS podporuje akcionarov, ktori presadzuju moznosti environmentalneho trhu. Sucasne zapracuva prislusne environmentalne rizika do svojho procesu risk manazmentu, obzvlast pri poziciavani a investovani financii, riadenie - UBS pomocou svojich vnutornych operacii aktivne hlada cestu redukovania skodlivych vplyvov do ovzdusia, pody, vody, a predovsetkym redukovania emisii sklenikovych plynov, manazment - UBS sa snazi zabezpecit efektivnu implementaciu environmentalnej politiky prostrednictvom systemu environmentalneho manazmentu, ktory zahrna rozumne ciele, programy a monitoring. Zabezpecuje a integruje environmentalne aspekty v internej komunikacii a treningu. Norska kreditna banka - Den Norske Bank Environmentalna politika tejto banky je zamerana na aplikovanie environmentalnych standardov prostrednictvom podnikatelskych aktivit, na zabezpecenie financnych operacii a konkurencieschopnosti. Environmentalnu strategiu banky mozno zhrnut do osmich zakladnych oblasti: environmentalne ciele ako princip manazmentu, podpora otvorenych dialogov o environmentalnych problemoch s vladou, klientmi, dodavatelmi, zamestnancami, vlastnikmi a spolocnostou, implementacia lokalnych, narodnych a medzinarodnych standardov a pravidiel do politiky banky, podnecovanie obcanov a spolocnosti k podobnym postojom, hodnotenie environmentalneho rizika ako sucast bankoveho hodnotenia rizika a manazmentu. vychova zamestnancov k pochopeniu environmentalnych rizik, zabezpecenie vykonavania internych operacii environmentalne vhodnym sposobom, vacsia podpora dodavatelov s environmentalnym zameranim, opatrenia zamerane na ochranu zdravia a bezpecnost svojich zamestnancov. Nemecka spolkova banka (Deutche bank - DB) DB je prva nemecka velka banka, ktora okrem environmentalneho aspektu zahrnula do svojej bankovej politiky aj environmentalne manazerske systemy. Od r. 1997 v DB pracuje Skupina pre EMS zalozena podla principov normy ISO 14 001. Jej ulohou je integracia EMS do vsetkych urovni riadenia banky. Tieto aktivity su rozdelene do siestich oblasti: informacie, oznamenia a implementacne nastroje pre zakaznikov, environmentalny risk manazment, komunikacia a zvysovanie environmentalneho povedomia na vnutornej aj vonkajsej urovni, logistika, stavebny manazment, zivotny cyklus a manazment odpadov. Statutarne principy DB dokonca stanovuju, ze jej aktivity musia byt v sulade s principmi trvalo udrzatelneho rozvoja. Situacia v bankovom sektore Slovenskej republiky Na zaklade prieskumu vo vybranych slovenskych bankovych instituciach v ramci projektu Narodna strategia trvalo udrzatelneho rozvoja v Slovenskej republike mozno konstatovat, ze aj v nasej republike sa zacinaju implementovat poziadavky ochrany zivotneho prostredia a trvalo udrzatelneho rozvoja do bankovej politiky. V ramci tohto prieskumu boli zaciatkom februara 2000 rozoslane dotazniky do osmich komercnych bankovych institucii, a to do Ludovej banky, a. s., Prvej komunalnej banky, a. s., Polnobanky, a. s., Tatra banky, a. s., Europskej banky pre obnovu a rozvoj - pobocky v SR, Slovenskej sporitelne, a. s. a Vseobecnej uverovej banky, a. s. Dotaznik obsahoval otazky o uplatnovani zasad alebo nastrojov na financovania projektov na zlepsenie zivotneho prostredia alebo na podporu trvalo udrzatelneho rozvoja a pripra vovania novych opatreni v roznych casovych obdobiach. Do konca februara 2000 sa vratili vyplnene dotazniky od 4 bankovych institucii a Slovenskej sporitelne. Prva komunalna banka (PKB) Pri financovani projektov z environmentalnej oblasti PKB vychadza z Narodneho environmentalneho akcneho programu SR. Samostatne vypracovane zasady nema. Vychadza z legislativnych opatreni a nariadeni platnych v Slovenskej republike. Skusenosti z rokovani so zahranicnymi financnymi instituciami (EBRD, Kommunalkredit Austria, GKW Mannhaim a inymi) a smernice EU uplatnuje banka pri zabezpecovani projektov v environmentalnej oblasti. PKB uzko spolupracuje aj s Ministerstvom zivotneho prostredia SR a Minister stvom podohospodarstva SR. Banka na zaklade poznania, hlavne komunalej klientely, ma pripravene podporne programy na zabezpecenie podpornych programov a strukturalnych fondov EU (napr. PHARE, CBS, ISPA, SAPARD). V programe PHARE je PKB zapojena od r. 1998, ked poskytla 43 uverovych prislubov na podporu environmentalnych projektov. Z tohto poctu EK vybrala 38 projektov, ktore banka teraz financuje. Celkove rozpoctove naklady projektov predstavuju viac ako 500 mil. Sk. PKB sa tiez aktivne zapaja do podpory projektov, ktore mozu byt financovane zo strukturalnych fondov ISPA a SAPARD. Pre obdobie r. 2001 - 2004 banka pripravuje pre komunalnu klientelu (PKB je bankou miest a obci Slovenskej republiky, ktore su jej akcionari) podstatne zvyhodnene zdroje na financovanie environmentalnych projektov. Vseobecna uverova banka (VUB) Vseobecna uverova banka v sucasnosti nefinancuje projekty suvisiace s ochranou zivotneho prostredia priamo z vlastnych zdrojov. Spominane projekty su cez VUB financovane prostrednictvom uverovych liniek inych bank. Podmienky na poskytovanie uveru urcuje banka, ktora otvorila tuto uverovu linku. Predmetom cinnosti VUB je poskytovanie uverov sirokemu okruhu podnikatelov podla individualneho posudenia bonity jednotlivych klientov a projektov s prihliadnutim na akceptovatelnu mieru rizika. V ramci posudzovania projektov banka pozaduje od klienta, aby v ziadosti o poskytnutie uveru uviedol rozne ekonomicke udaje, ako aj informacie o vplyve navrhovaneho projektu a jeho podnikatelskej cinnosti na zivotne prostredie. Na zaklade prehodnotenia tychto parametrov sa potom rozhoduje o poskytnuti uveru. V suvislosti s ambiciou stat sa modernou financnou instituciou, Vseobecna uverova banka, a. s. bude financne nadalej podporovat i projekty, ktore budu priaznivo ovplyvnovat zlepsenie zivotneho prostredia. Tatra banka Tatra banka, a. s., v spolupraci s Europskou investicnou bankou (EIB) poskytuje uvery zo zdrojov EIB, predovsetkym na financovanie projektov v oblasti infrastruktury, priemyslu, sluzieb spojenych s priemyslom, dalej v oblasti cestovneho ruchu, zlepsenia ochrany zivotneho prostredia a racionalnejsieho vyuzivania energie na Slovensku. Tatra banka pripravuje dalsie nove tranze v spolupraci s EIB, ktore aktivne ponuka klientovi. Na zaklade doterajsej praxe s pouzivanim zasad, opatreni a nastrojov na podporu financovania projektov na zlepsenie zivotneho prostredia banka konstatuje nizky zaujem (zo strany klientov) o zdroje urcene na financovanie projektov tykajucich sa zivotneho prostredia - zaujem je predovsetkym o zdroje investicno-prevadzkoveho charakteru. Slovenska sporitelna Tak ako vacsina univerzalnych bank i Slovenska sporitelna, a. s., je taziskovo orientovana na financovanie podnikatelskych projektov, pri posudzovani ktorych prednostne prihliada na mieru ich efektivnosti. V beznej praxi sa len ojedinele stretava s poziadavkami na financovanie konkretnych projektov zameranych na oblast zivotneho prostredia, ktore predpokladaju efektivnu navratnost vynalozenych financnych prostriedkov. Takymito projektmi sa banka seriozne zaobera a pri zisteni realnych predpokladov na ich uskutocnenie angazuje sa i do ich financovania. Sposob financovania mozno dohodnut individualne v korunach alebo v cudzej mene v zavislosti od vhodnosti konkretneho produktu - najcastejsie sa pouziva uver, zmenka alebo zmenkovy program. Na druhej strane sa s oblastou zivotneho prostredia stretava v kazdodennej praxi pri posudzovani poziadaviek na financovanie klasickych podnikatelskych projektov, ktorych realizacia moze mat vplyv na zivotne prostredie. Nevyhnutnou podmienkou na angazovanie sa banky do financovania takychto projektov je kontrola splnenia vsetkych zakonnych podmienok na ochranu zivotneho prostredia. Zakonne normy a predpisy su vydane pod gesciou Ministerstva zivotneho prostredia SR, ktore sa sucasne vyjadruje aj k podmien kam realizacie projektov, resp. vydava povolenie na ich realizaciu a zaroven je povinne ich kontrolovat. Stanoviska a povolenia banka kontroluje a su sucastou dokumentacie aktivneho obchodu. Najcastejsie sa vyskytuju poziadavky na financovanie vystavby rodinnych a obytnych domov, podnikatelskych objektov, ale aj inych projektov ovplyvnujucich zivotne prostredie (vystavba dialnic). Pred realizaciou musi zaujat stanovisko prislusny okresny alebo krajskeho uradu (oddelenia zivotneho prostredia) k vplyvu projek tu na zivotne prostredie. Suhlasne stanovisko tohto uradu je predpokladom na vydanie stavebneho povolenia a zaroven je podmienkou angazovania sa banky do financovania projektu. Na zaklade informacii z dotaznikov mozno konstatovat, ze aj na Slovensku sa zacinaju zahrnat poziadavky ochrany zivotneho prostredia a trvalo udrzatelneho rozvoja do politiky bankovych institucii. Kedze od ekonomiky kazdeho statu priamo zavisi aj ochrana zivotneho prostredia, banky by sa mali co najvacsou mierou podielat na ochrane a tvorbe zivotneho prostredia, a preto aj napriek pozitivnym informaciam uvedenym v dotaznikoch mozno uviest niekolko odporucani, ktorymi by sa mali bankove institucie na Slov ensku v buducnosti riadit: Zvysit financovanie environmentalnych projektov formou navratneho financovania, ktore by bolo v sulade s navrhom zakona o Statnom fonde zivotneho prostredia (SFZP), zakonom o statnom rozpocte SR a zakonom o rozpoctovych pravidlach (spomedzi bank sa tomuto priblizuje zatial len Prva komunalna banka). Takyto sposob zabezpecuje efektivnejsie vynakladanie, zurocovanie a navratnost prostriedkov pouzitych na financovanie environmentalnych projektov. Vytvorit urcitu medzibankovu komisiu, ktorej ulohou by bolo dohliadat na existujuce postupy pridelovania financnych prostriedkov na environmentalne ucely a uplatnovania pravnych predpisov aj z oblasti zivotneho prostredia v bankovnictve. * * * Zabezpecenie zdraveho zivotneho prostredia a jeho efektivnej ochrany by malo byt podstatnym aspektom vsetkych podnikatelskych aktivit. Zivotne prostredie a jeho ochrana by mala byt vseobecnym aj individualnym zaujmom vsetkych, vratane bank a ostatnych financnych institucii. Tieto subjekty by preto mali hrat dolezitu ulohu pri ziskavani financii na zabezpecenie ochrany zivotneho prostredia. V tomto pristupe by mali bankove institucie na Slovensku vychadzat z pozitivnych skusenosti zahranicnych bank. Literatura Bank of Ireland, 2000: Environmental Policies. http://www.bankofireland.ie/html/gws/ Den Norske Bank, 2000: The DnB Group's Environmental Policy. http://www.dnb.no Deutche bank, 2000: Implementation of Systematic Environmental Management in Deutsche Bank. http://info.deutsche-bank.de EBRD, 2000: Environmental Policy and Procedures. http://www.ebrd.com Union Bank of Switzerland, 2000: UBS AG's Environmental Policy. http://www.ubs.com Dotazniky od Prvej komunalnej banky, Slovenskej sporitelne, Tatra banky a Vseobecnej uverovej banky. Autori RNDr. Peter Krasnec (1974), doktorand, Katedra krajinnej ekologie, Prirodovedecka fakulta UK, Mlynska dolina B2, 842 15 Bratislava. Email : krasnec@nic.fns.uniba.sk Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000