Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000

Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Slovenska republika v predvstupovom procese do Europskej unie Andrea Hlavata, Jozef Skultety A. Hlavata, J. Skultety: Slovak Republic in the Pre-Accession Process to the European Union. Zivot. Prostr., Vol. 34, No. 3, 2000. The opening of negotiation in March 2000 is perceived as a beginning of the next stage in mutual relations that should result into our membership in the European union. The overview of the basic information about pre-accession process of the Slovak Republic to the European union is presented. The Slovak Republic verges to the full taking-over of acquis communitaire of the European union and it is first of all on the base of the Partnership for accession and the National programme for adoption of acquis. The National programme is regularly actualised and evaluated, at present its third version is being prepared. The aim is to harmonise the legislation of the Slovak Republic with that of the European union and to build a corresponding administrative capacities till the end of 2002. An inevitable condition for the accession of the Slovak Republic to the European union is an intensive and qualitative preparation to the negotiation process with corresponding institutional arrangement and financial supp ort. The role and activities of the Ministry of Environment of the Slovak Republic in relation to the integration to the European union are addressed. Zakladom na vytvaranie vztahov Slovenskej republiky a Europskej unie bol podpis Europskej dohody o pridruzeni 4. novembra 1993, ktora vstupila do platnosti 1. februara 1995. Dalsim krokom bolo podanie prihlasky o clenstvo v EU 27. juna 1995. Medzitym sa Slovenska republika zapojila do naplnania predvstupovej strategie definovanej na summite v Essene (rok), a Bielej knihy prijatej na nasledujucom summite v Cannes (1995). Rozhodnutie helsinskeho summitu (v decembri 1999) o otvoreni rokovani so Slovensk om bolo ocenenim pokroku, ktory SR dosiahla v poslednom obdobi a zaroven zavazkom v dalsom integracnom usili. Otvorenie rokovani v marci 2000 vnimame ako zaciatok dalsej etapy vzajomnych vztahov, ktora by mala v dohladnom case vyustit do nasho clenstva v EU. Negociacny proces Nevyhnutnou podmienkou na vstup Slovenska do EU je intenzivna a kvalitna priprava na samotny negociacny proces so zodpovedajucim institucionalnym zabezpecenim a financnou podporou. Rokovania budu prebiehat v ramci 31 negociacnych kapitol. Europska komisia zatial len vo vseobecnosti naznacila postup pri otvarani jednotlivych kapitol, casovy ramec ich otvarania nie je zatial urceny. Vzhladom na rozny stupen pripravenosti krajin, ktore vstupuju do rokovani, Europska komisia diferencuje kandidatov uz od zaciatku procesu. V praktickej rovine to znamena, ze r. 2000 bol s kazdou kandidatskou krajinou otvoreny obmedzeny pocet negociacnych kapitol. Europska komisia v suhrnnej sprave z oktobra 1999 naznacila, ze rokovania s prvymi kandidatskymi krajinami mozu byt ukoncene r. 2002. Ak berieme do uvahy dlzku ratifikacneho procesu (jeden az jeden a pol roka), realnym sa javi najskorsi datum vstupu prvych kandidatov do EU 1. 1. 2004. Posilnena predvstupova strategia Posilnena predvstupova strategia, na ktorej sa Europska rada dohodla v Luxemburgu v decembri 1997, pozostava z kombinacie stanovenia priorit spojeneho s financnou pomocou a pripravy rokovani prostrednictvom skriningov. Kandidatskym krajinam pomaha pripravit sa na buduce clenstvo tym, ze pred vstupom zosuladi ich legislativu s legislativou EU (acquis communautaire). Sustreduje sa na Partnerstva pre vstup, Europske dohody a ucast krajin strednej a vychodnej Europy v programoch EU. Partnerstva pre vstup su hlavnym nastrojom predvstupovej strategie. Stanovuju klucove kratkodobe a strednodobe priority, ktore treba splnit v predvstupovom obdobi. Cielom Partnerstva pre vstup je vytvorit jednotny ramec na vymedzenie prioritnych oblasti, ktore su identifikovane v Pravidelnej sprave Europskej komisie o pripravenosti SR na vstup do EU, ako aj vyclenit objem financnych prostriedkov, ktore su na implementaciu tychto priorit k dispozicii pre Slovensko a stanovit podmienky poskyt ovania tejto pomoci. Partnerstvo pre vstup sluzi ako zaklad na uplatnovanie viacerych nastrojov, prostrednictvom ktorych sa bude kandidatskym krajinam poskytovat pomoc v ich priprave na clenstvo. Sem patri napriklad aktualizovany Narodny program pre prijatie acquis (dalej NPPA), spolocne hodnotenie strednodobych priorit hospodarskej politiky, ako aj narodne rozvojove plany a dalsie rezortne plany, ktore su predpokladom ucasti v strukturalnych fondoch po pristupeni k EU a na implementaciu nastr ojov ISPA a SAPARD v obdobi pred vstupom. Kazdy z tychto nastrojov ma iny charakter a uplatnuje sa na zaklade specifickych postupov. Nie su sice neoddelitelnou sucastou Partnerstva, ale v nich obsiahnute priority su s nim kompatibilne. Prioritne oblasti identifikovane pre vsetky kandidatske krajiny suvisia s ich schopnostou prevziat zavazky podla kodanskych kriterii, ktore uvadzaju tieto podmienky na ziskanie clenstva: stabilita institucii garantujucich demokraciu, pravny stat, ludske prava, respektovanie a ochranu mensin, fungujuca trhova ekonomika, ako aj schopnost celit konkurencnemu tlaku a trhovym silam v ramci EU, schopnost prevziat zavazky vyplyvajuce z clenstva vratane plnenia cielov politickej, hospodarskej a menovej unie. Na madridskej schodzke Europska rada konstatovala, ze kandidatske krajiny musia prisposobit svoje administrativne struktury tak, aby po svojom vstupe zabezpecili bezproblemove uplatnovanie politiky EU a na luxemburskom summite zdoraznila, ze transpozicia acquis do legislativy je sice potrebnym, nie vsak dostatocnym predpokladom, a ze treba zabezpecit ich skutocne uplatnovanie. V hodnotiacich spravach Europska komisia poukazala na rozsah prac, ktore este kandidatske krajiny musia uskutocnit v jednotlivych oblastiach v ramci pripravy na vstup. Tato situacia si vyzaduje, aby sa vymedzili iste medzistadia z hladiska priorit, a aby sa kazdemu z nich priradili konkretne ciele, ktore by sa mali stanovit v spolupraci s dotknutymi krajinami. Splnenie tychto cielov bude mat vplyv na rozsah poskytnutej pomoci a na pokrok pri prebiehajucich rokovaniach s jednotlivymi krajinami. Priority a postupne ciele revidovaneho Partnerstva pre vstup su opat rozdelene na dve skupiny - na kratkodobe a dlhodobe. Kratkodobe priority a ciele sa stanovili na zaklade ocakavania, ze Slovensko ich do konca r. 2000 dokaze realne splnit, alebo v ich plneni znacne pokrocit. Pokial ide o strednodobe priority a ciele, ich splnenie si bude vyzadovat dlhsie obdobie ako jeden rok, hoci na nich mozno a treba zacat pracovat uz r. 2000. Vysledky, ktore sa dosiahli v plneni priorit Partnerstva pre vstup z r. 1998 , boli posudene v Pravidelnej sprave z r. 1999. Hodnotenie z tejto spravy sa pouzilo aj pri formulacii priorit Partnerstva pre vstup 1999. Pre oblast zivotneho prostredia stanovila Europska komisia tieto priority: .Kratkodobe priority: vypracovat komplexnu a realisticku strategiu aproximacie, urychlit preberanie a presadzovanie ramcovej legislativy v oblastiach: kvalita vody, hospodarenie s odpadom, integrovana kontrola predchadzania znecisteniu, ochrana prirody a kvalita ovzdusia, vypracovat plan na financovanie investicii zalozeny na specifickych implementacnych programoch smernic a na odhadoch nakladov na zosuladovanie a realnych zdrojov verejnych a sukromnych financii v jednotlivych rokoch, najma v oblasti vody, ovzdusia, hospodarenia s odpadom a kontroly priemyselneho znecistenia, uplne prevzatie a presadzovanie smernice o hodnoteni vplyvov na zivotne prostredie. .Strednodobe priority: dokoncit preberanie a implementaciu ramcovej legislativy, ako aj ostatnej legislativy tykajucej sa tohto rezortu, posilnit kapacity na monitorovanie a kontrolu implementacie na urovni ministerstva, krajov a okresov, posilnit Inspektorat pre zivotne prostredie, integrovat principy trvalo udrzatelneho rozvoja do vsetkych ostatnych sektoralnych politik. V Pravidelnej sprave, ktora sa vydava pre kazdu kandidatsku krajinu, EU hodnoti pokrok, ktory dosiahla za predchadzajuci rok a zaroven hodnoti i NPPA. V Pravidelnej sprave pre Slovensko (1999) sa konstatovalo, ze Slovensko primerane riesilo kratkodobe priority Partnerstva pre vstup v oblasti politiky, statnej pomoci a vnutorneho trhu, nevenovala sa vsak dostatocna pozornost administrativnej sposobilosti a oblasti zivotneho prostredia. Ulohy Ministerstva zivotneho prostredia SR v aproximacnom procese Koncepcia zahranicnopolitickych aktivit Ministerstva zivotneho prostredia SR bezprostredne sa viazucich na integraciu SR do EU je podrobne rozpracovana vo viacerych oficialnych dokumentoch premietnutych i do dokumentov schvalenych vladou SR (predovsetkym NPPA). Taziskovymi ulohami pre MZP SR v najblizsom obdobi su: dosledne presadzovanie principu integracie SR do EU ako politickej priority vlady SR do kazdodennej praxe rezortu zivotneho prostredia, dosledne prisposobovnie a koordinovanie medzinarodnych aktivit rezortu zivotneho prostredia odvijajucich sa od integracie SR do EU, po revizii a aktualizacii environmentalnej casti NPPA, jeho dosledna implementacia, vypracovanie komplexnej environmentalnej aproximacnej strategie Slovenska, zahrnajucej sektorove strategie, ako aj investicnu strategiu, dosledne planovanie a programovanie prijmu zahranicnej pomoci EU v sulade s prioritami Partnerstva pre vstup a NPPA, vytvorenie podmienok na naslednu implementaciu zahranicnej pomoci, priprava pozicneho dokumentu pre kapitolu 22 - zivotne prostredie v ramci otvorenia rokovani EU so SR, vychadzajuc zo zaverov bilateralneho skriningu v juni 1999, Pravidelna sprava o pripravenosti Slovenska na vstup do EU za obdobie september 1999 - jun 2000, analyza ucinnosti a vyuzitelnosti programu "Twinning" a jeho realizacia za podmienok vyhodnych pre rezort zivotneho prostredia, analyza ucinnosti a vyuzitelnosti programov EU a ich realizacia za podmienok vyhodnych pre rezort zivotneho prostredia. Slovenska republika absolvovala r. 1999 vo vsetkych kapitolach uvodnu fazu negociacneho procesu, tzv. skriningove stretnutia. Jednym z ich cielov bolo identifikovat problemy, ktore ma Slovensko pri prijimani legislativy EU a ktore mozu predstavovat potencialne ziadosti o prechodne obdobie. Na zaklade skriningu mozno identifikovat "obtaznost" kapitoly a predbezne odhadnut schopnost Slovenska prevziat legislativu EU do datumu vstupu. Podla schopnosti SR prevziat acquis communautaire do konca r. 2002, ktory sa pocas skriningu pouzival ako referencny datum z nasej strany, boli jednotlive kapitoly rozdelene do styroch skupin: A. Slovensko uz v sucasnosti splna podmienky pre clenstvo - kapitola nie je problematicka. B. Pri sucasnom tempe prijimania legislativy sme schopni do konca r. 2002 byt pripraveni na vstup do EU. C. Treba urychlit prijimanie legislativy, aby sme ju boli schopni implementovat do konca r. 2002. D. Bude treba poziadat o vynimky, resp. o prechodne obdobie. Kapitola 22 - Zivotne prostredie spolu s dalsimi, ako Slobodne poskytovanie sluzieb, Volny pohyb kapitalu, Energetika, Dane, Doprava patri do 4. skupiny obtiaznosti. Ocakavame, ze Slovensko v nej bude pozadovat viacero prechodnych obdobi. Pri definovani nasich pozicii vsak budeme vychadzat z principu, ze treba smerovat k vysokym standardom ochrany zivotneho prostredia a podporujeme pozicie EU v globalnom meradle. Nasim cielom je prebrat celu legislativu EU v environmentalnej oblasti bez vynimky. Objektivna situacia nam vsak neumozni v plnej miere implementovat legislativu k predpokladanemu datumu vstupu. Priciny spocivaju najma vo vysokej investicnej narocnosti a zlozitom technickom rieseni europskych noriem. Tyka sa to predovsetkym oblasti ochrany ovzdusia, odpadoveho hospodarstva, ochrany vod, kontroly priemyselneho znecistenia a manazmentu rizik, chemickych latok a geneticky modifikovanych organizmov (podrobnejsie je tato problematika zhodnotena v clankoch B. Gasparikovej a S. Kosiciarovej na s. ..). .Europske dohody su klucovym prvkom predvstupovej strategie. Tohto roku sa pracovne porady Asociacnych rad, vyborov a podvyborov preorientovali na systematicke skumanie sposobu, akym sa priority Partnerstva pre vstup realizuju v jednotlivych kandidatskych krajinach. Dohodla sa nova struktura podvyborov zamerana na integracne priority, ktora by mala ulahcit blizsie sledovanie. Zivotne prostredie je zaradene do podvyboru c. 6. Ide o podvybor pre dopravu, zivotne prostredie a energetiku vratane transeuropskych sieti. MZP SR pravidelne pripravuje podklady na zasadnutia Asociacnej Rady a Asociacneho vyboru, kde ma zastupcu a podiela sa na priprave a rokovaniach Asociacneho podvyboru. Programy Phare, ISPA, SAPARD mozu pokryt iba nepatrnu cast financnych potrieb kandidatskych krajin, ale mozu posobit ako katalyzator tym, ze sa budu podielat na financovani operacii uskutocnenych Europskou investicnou bankou a medzinarodnymi financnymi instituciami. MZP SR vypracovalo podrobny subor kriterii hodnotenia navrhov projektov na zaradenie do programu ISPA v zaujme zabezpecenia transparentnosti a zjednodusenia procesu vyberu projektov. Kriteria zahrnuju okrem zakladnych poziadaviek i technicke, ekonomicke a administrativne, vychadzajuce z poziadaviek Europskej komisie. MZP SR pripravilo tzv. "informacny balicek" obsahujuci okrem zakladnych informacii o programe ISPA aj Nariadenie Rady (EC) z 21. 6. 1999 o ISPA, formular ziadosti a dalsie oficialne material y EK suvisiace s ISPA. Informacny balicek je pristupny verejnosti na webovskej stranke MZP SR ( http://www.lifeenv.gov.sk). Odbor pre styk s verejnostou na MZP SR zaslal tieto informacie krajskym a okresnym uradom, ZMOS-u, Unii miest a obci Slovenska, SZOPK a dalsim dolezitym subjektom. Na zaklade poziadavky DG Regio vypracovalo MZP SR Narodnu strategiu pre ISPA, cast pre zivotne prostredie. Tento dokument je nevyhnutnou podmienkou na cerpanie prostriedkov z fondu ISPA. Dokument bol vypracovany a schvaleny v Rade pre europsku integraciu na MZP SR. MZP SR je zapojene do Specialneho pripravneho programu (Special Preparatory Programme for Structural Fund in SR - SPP), ktoreho hlavnym cielom je poskytnutie pomoci pri vybudovani implementacnych jednotiek pre strukturalne fondy. Pojde o spo lupracu s kratkodobym poradcom z EU. MZP SR sa pripojilo k programu Priority environmentalnych projektov pre vstup do EU (PEPA), ktory bol odsuhlaseny na neformalnom stretnuti ministrov kandidatskych krajin v novembri 1999. Hlavnym cielom programu je urcit strategicke priority pre usmernenie investicii do zivotneho prostredia vo vsetkych kandidatskych krajinach. Administrativne a financne zabezpecenie Analyza stavu ukazala, ze na transpoziciu, implementaciu a presadzovanie environmentalneho prava je nevyhnutne posilnit organy statnej spravy ochrany zivotneho prostredia, odbornych institucii v rezorte MZP SR, osobitne v Slovenskom hydrometeorologickom ustave a SAZP i v ostatnych rezortoch. Najvacsie zatazenie sa predpoklada v presadzovani a vynucovani environmentalneho prava na okresnych a krajskych uradoch a Slovenskej inspekcie zivotneho prostredia (SIZP), ktore v sucasnosti nie su schopne dosledne p lnit poziadavky na vykon statnej spravy. Ake su naklady na vstup do EU v oblasti zivotneho prostredia? Studie a vyskumy EK naznacuju, ze naklady na vstup len v oblasti environmentalnej infrastruktury by mohli byt okolo 120 mld. ecu. Nedavne a podrobnejsie odhady nakladov realizovane niektorymi kandidujucimi krajinami naznacuju, ze tento odhad je radovo spravny. Na porovnanie, nedavna studia nakladov na zosuladenie so Smernicou o spalovani vo velkom rozsahu v clenskych statoch EU odhadla, ze naklady boli 30 - 60 mld. ecu - desat rokov po nadob udnuti platnosti smernice. Odhady nakladov na infrastrukturalne investicie nezahrnaju mozne zvysenia prevadzkovych nakladov. Podla strategie stanovenej v Agende 2000 a Partnerstve pre vstup by malo byt absolutnou prioritou zosuladenie s environmentalnou legislativou EU. V priebehu 3. stvrtroku 2000 predlozi MZP SR v spolupraci s Ministerstvom financii SR do vlady material tykajuci sa Koncepcie noveho sposobu financovania ochrany zivotneho prostredia a casovy a vecny harmonogram konkretnych opatreni v sulade s poziadavkami EU na kvalitu zivotneho prostredia, ako aj na vysledky skriningu sektoru zivotneho prostredia, ktory by mal prispiet k rieseniu tohto nesmierne zloziteho problemu. * * * Slovensko pripravuje revidovanu verziu svojho Narodneho programu pre prijatie acquis 2000. Je to uz v poradi tretia verzia. Uvadza v nom harmonogram plnenia priorit a postupnych cielov, vychadzajuc z Partnerstva pre vstup 99, ako aj potrebne administrativne struktury a financne zdroje. MZP SR odovzdalo aktualizovanu verziu za zivotne prostredie na Urad vlady este v marci 2000. Zaroven MZP SR odovzdalo aktualizaciu tzv. Spravy o pokroku z bilateralneho skriningu, v ktorej su zachytene vsetky zmeny, ktore sa uskutocnili v transpozicii a implementacii environmentalneho acquis od konania skriningu (jun 1999). V sucasnosti MZP SR zacina pracovat na Sprave o pripravenosti Slovenska na vstup do EU, ktora sa tiez pripravuje kazdorocne a je podkladom na napisanie Pravidelnych sprav o pokroku kandidatskych krajin, ktore Europska komisia planuje na november 2000 pred decembrovym summitom. Autori RNDr. Andrea Hlavata (1961), veduca oddelenia europskej integracie MZP SR, Nam. L. Stura 1, 812 35 Bratislava. E-mail: hlavata.andrea@flora.lifeenv.gov.sk Ing. Jozef Skultety (1960), riaditel odboru europskej integracie a medzinarodnej spoluprace MZP SR, MZP SR, Nam. L. Stura 1, 812 35 Bratislava. E-mail: skultety.jozef@floralifeenv.gov.sk Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000