ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000


Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Vysledky skriningu pre oblast zivotneho prostredia a preberanie prava zivotneho prostredia EU do pravneho systemu SR a CR

Bozena Gasparikova, Jan Dusik

B. Gasparikova, J. Dusik: Results of the Screening in the Field of the Environment and Taking Over of the European Union Environmental Legislation to the Legal System of the Slovak and Czech Republics. Zivot. Prostr., Vol. 34, No. 3, 2000.

In the sense of the Luxembourg summit resolution in April 1998 the analytical investigation of the European legislation has started in Brussels (so called process of screening interviews). The analytical investigation of the acquis has proceeded in two stages till present. The first stage consisted of the introduction the whole European union legislation, including the environment, to all candidate countries. The second stage of the screening was organised on a bilateral level with individual as sociated countries. The screening in the Slovak and Czech Republics revealed that a degree of harmonisation of the Slovak law with the European one is different in particular areas.

The European union considers environmental law as much wider sphere than it is in the Slovak and Czech Republics. It includes horizontal legislative, air quality, waste management, water quality, nature conservation, industrial pollution control and risk management, chemical materials and genetically modified organisms, noise from cars and machines, nuclear safety and radiation protection. Results from the screening for law transposition were reflected to the legislative plans of the Slovak and Czech Min istries of Environment and the legislative plans of the Governments as well.

    V zmysle zaverov luxemburskeho summitu v aprili 1998 v Bruseli za ucasti predstavitelov Europskej komisie a 11 asociovanych statov strednej a vychodnej Europy a Cypru odstartovalo analyticke skumanie legislativy EU (tzv. proces skriningovych rozhovorov). Proces analytickeho skumania acquis prebiehal dosial v dvoch fazach. V prvej (v maji a juni 1998) bolo kandidatskym krajinam vysvetlene cele pravo EU vratane oblasti zivotneho prostredia.

    Na jar a v lete 1999 prebehla druha faza (druhe kolo) skriningu, ktore sa uskutocnilo bilateralne s jednotlivymi asociovanymi krajinami. V dnoch 21. az 25. juna 1999 sa uskutocnil skrining v oblasti zivotneho prostredia so Slovenskom. Pravo zivotneho prostredia je tretou najvacsou oblastou prava EU (po oblasti vnutorneho trhu a polnohospodarstva), obsahuje asi 300 nariadeni, smernic a rozhodnuti. Tomu zodpovedala aj doba trvania skriningu (cely tyzden) i pocet slovenskych expertov, ktori sa na skriningu zucastnili (47), a to nielen za rezort MZP SR, ale aj za 7 dalsich rezortov, do ktorych posobnosti dnes spada preberanie prava EU v oblasti zivotneho prostredia (Ministerstvo priemyslu SR, Ministerstvo hospodarstva SR, UBP, Ministerstvo zdravotnictva SR, Ministerstvo vnutra SR, Urad jadroveho dozoru, UNMS).

    Druhe kolo skriningu bola vlastne akasi "skuska", na ktorej malo Slovensko presvedcit Europsku komisiu, ze nielenze pozna celu pravnu upravu EU v oblasti zivotneho prostredia, ale ze aj vykonava konkretne kroky na jej transpoziciu (prevzatie) do slovenskeho prava, na zabezpecenie implementacie (realneho uplatnovania) novej pravnej upravy, t. j., ze sa zriadi dostatok uradov s potrebnym poctom pracovnikov a dalsie institucie a investuju sa potrebne financne prostriedky a napokon, ze zabezpec i realny vykon prava, tzv. enforcement za pomoci dostatocnych monitorovacich a kontrolnych postupov (inspekcia, sankcie, monitoring). Takymto sposobom sa v priebehu tyzdna prerokovalo vsetkych 75 hlavnych okruhov europskeho prava zivotneho prostredia.

    Priebeh a zavery skriningu ukazali, ze stav suladu slovenskeho prava zivotneho prostredia s europskym je v jednotlivych oblastiach rozny.

    EU povazuje za pravo zivotneho prostredia omnoho sirsiu oblast, nez je to dosial v SR. Rozclenuje ho na nasledujuce oblasti, podla ktorych aj prebiehali skriningove rozhovory:

    .Horizontalna legislativa. EU zaraduje do tejto oblasti vseobecne otazky presahujuce jednotlive zlozky zivotneho prostredia. Konkretne sem patria smernice o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie (EIA), o volnom pristupe k informaciam o zivotnom prostredi a smernica o podavani sprav o stave plnenia jednotlivych predpisov EU v praxi (reporting). V tejto oblasti sa konstatoval vysoky sulad v transpozicii. Plny sulad sa dosiahne malou novelou zakona NR SR c. 127/1994 Z. z. o posudzovani vplyvov a jednou drobnou zmenou zakona 171/1998 Z. z. o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi. Ziadne problemy ani prechodne obdobia sa v tejto oblasti neocakavaju.

    .Kvalita ovzdusia. Ide o rozsiahlu cast legislativy EU, ktora zahrna viacere oblasti, ako je kontrola kvality ovzdusia, emisie z vozidiel, emisne limity pre priemyselne zariadenia a ochrana ozonovej vrstvy Zeme.

    Na plnu transpoziciu budu potrebne viacere novelizacie platneho zakona o ovzdusi a jeho vykonavacich predpisov, ako aj zakona o ochrane ozonovej vrstvy Zeme. V tejto oblasti sa pocita aj s uplatnenim prechodneho obdobia pre implementaciu viacerych smernic, ku ktorym patri smernica o znecistovani ovzdusia z priemyselnych zariadeni, smernica o velkych spalovniach, o latkach poskodzujucich ozonovu vrstvu Zeme, o prchavych organickych latkach, o obsahu siry v palivach, o kvalite paliv (benzen a limity pre si ru), o standardoch kvality ovzdusia pre No2 a o spalovani nebezpecnych a komunalnach odpadov.

    .Odpadove hospodarstvo. Zakladom pravnej upravy v tejto oblasti je ramcova smernica o odpadoch, ktora vymedzuje zakladne pojmy, poziadavky na povolovanie, principy a programy. Okrem nej plati cely rad dalsich smernic o nebezpecnych odpadoch, nebezpecnych olejoch, PCB a PCT, o aplikacii kalov na podu, starych akumulatoroch a bateriach a o odpade z vyroby kyslicnika titaniciteho. Osobitna smernica reguluje odpady z obalov a r. 1999 bola prijata nova smernica o skladkovani. V tejto oblasti plati aj jedno nariadenie Rady, ktore upravuje dovoz, vyvoz a tranzit odpadu.

    I ked sucasna slovenska legislativa je v mnohom v sulade s principmi europskej legislativy, skrining potvrdil nevyhnutnost podstatnej zmeny, a najma doplnenia legislativy, co sa premietne do noveho zakona o odpadoch a do zmeny vsetkych doterajsich vykonavacich predpisov. Transpozicia sa bude tykat aj Ministerstva podohospodarstva SR vo vztahu k zneskodnovaniu kalov aplikaciou na podu.

    I ked v transpozicii prava sa nepredpoklada prechodne obdobie, toto bude potrebne v implementacii dvoch smernic - smernice o zneskodnovani odpadu s obsahom PCB a PCT a smernice o obaloch.

    .Kvalita vod. Pravo EU v oblasti vod je rozsiahle a ma dlhu tradiciu. Zahrna smernice o mestskej odpadovej vode, povrchovej vode, podzemnej vode, dusicnanoch, nebezpecnych latkach, o vode na kupanie, pitnej vode, o merani pitnej vody a o kvalite vody pre ryby a makkyse. V najblizsom case sa ocakava prijatie ramcovej smernice o vodach.

    Transpozicia legislativy v tejto oblasti bude narocna a podobne, ako v oblasti odpadoveho hospodarstva, bude znamenat nielen uplne novy zakon o vodach, ale aj zmenu prakticky vsetkych jeho vykonavacich predpisov. Transpozicia sa bude tykat aj predpisov v kompetencii inych rezortov, najma Ministerstva zdravotnictva SR, vo vztahu k pitnej vode.

    V oblasti implementacie sa v priebehu skriningu konstatovalo, ze aj v tu sa pocita s prechodnym obdobim, a to vo vztahu k implementacii smernic o mestskej odpadovej vode, dusicnanoch, o vypustani niektorych latok do vod, ale aj pre niektore ukazovatele smernice o pitnej vode a o kvalite vody na kupanie, a to najma so zretelom na vysoku financnu narocnost implementacie europskej legislativy.

    .Ochrana prirody. Oblast prava EU v ochrane prirody zahrna viacere nariadenia a smernice, ktorych predmetom je ochrana volne zijucich rastlin a zivocichov a obchod s nimi, ochrana prirodzenych stanovist, ochrana volne zijuceho vtactva, zakaz pouzivania nastraznych pasci a dovozu kozi a vyrobkov z takto chytenych zvierat, ochrana lesov pred znecistenim a pred poziarmi.

    Skriningove rozhovory ukazali, ze v tejto oblasti mame tiez viacere nedostatky a odlisnosti v legislative, najma v oblasti regulacie obchodu s ohrozenymi druhmi a v oblasti vymedzenia prirodzenych stanovist, ktore maju byt napojene na europsku siet Natura 2000. Vysporiadanie sa s pravnymi medzerami bude znamenat podstatne doplnenie zakona o ochrane prirody a krajiny, pripadne vypracovanie noveho zakona o obchode s chranenymi druhmi. V oblasti transpozicie prava sa vsak nepozaduje prechodne obdobie; pozad uje sa vsak pre implementaciu smernice o ochrane prirodzenych stanovist a spociva najma v potrebe posilnenia personalneho a institucionalneho zabezpecenia.

    .Kontrola priemyselneho znecistovania a riadenia rizik. Ide o pomerne roznorodu oblast prava EU, do ktorej sa zahrnaju dve nariadenia, a to o environmentalnom oznacovani (eco-label) a o systeme riadenia a audite podnikov (EMAS), dalej smernice o kontrole emisii z priemyslu, o integrovanej prevencii a kontrole znecistovania (IPPC), a napokon smernica o kontrole rizik z velkych havarii (tzv. Seveso II).

    Tato oblast nie je zatial transponovana do slovenskeho prava a vsetky spominane nariadenia a smernice bude treba prevziat novymi zakonmi a dalsimi pravnymi predpismi. Ako najzlozitejsia sa javi smernica o IPPC, ktora nielenze pozaduje zaviest pre vybrane zariadenia system integrovaneho povolovania a kontroly a povolenie podmienuje pouzitim najlepsich dostupnych technik, ale pozaduje, aby sa po urcitom case podla poziadaviek tejto smernice prehodnotili aj vsetky povolenia zariadeni, ktore boli vydane pred zavedenim smernice. Prave tato spatna inventarizacia "starych" zariadeni sa pocas skriningu ukazala ako oblast vyzadujuca prechodne obdobie v implementacii.

    .Chemicke latky a geneticky modifikovane organizmy. Oblast chemickych latok zahrna nariadenia a smernice o testovani a ohlasovani chemickych latok, o kontrole rizik jestvujucich chemickych latok, o klasifikacii, baleni a oznacovani nebezpecnych latok a nebezpecnych pripravkov, o pokusoch na zvieratach a o dodrziavani poziadaviek dobrej laboratornej praxe (GLP).

    Smernice o geneticky modifikovanych organizmoch sa tykaju pouzivania geneticky modifikovanych mikroorganizmov (tzv. pouzivanie v uzavretych systemoch) a uvolnovania geneticky modifikovanych organizmov do zivotneho prostredia vratane ich uvadzania do obehu ako vyrobkov.

    Do tejto oblasti zahrna EU aj upravu znecistovania zivotneho prostredia azbestom, biologicku odburatelnost pracich prostriedkov a niektore otazky prepravy nebezpecnych nakladov na cestach.

    V ramci skriningu sa ukazalo, ze prakticky cela tato oblast predstavuje medzeru v slovenskom prave a transpozicia vyzaduje najma novy zakon o chemickych latkach a novy zakon o geneticky modifikovanych organizmoch. Transpozicia sa popri Ministerstve zivotneho prostredia SR tyka najma Ministerstva hospodarstva SR a Ministerstva podohospodarstva SR. Pocas skriningu sa neuvadzali poziadavky na prechodne obdobie.

    .Hluk z vozidiel a strojov. V tejto oblasti platia viacere smernice upravujuce hluk z motorovych vozidiel, motocyklov, stavebnych strojov a zariadeni, lietadiel, kompresorov, vezovych zeriavov, zvaracich agregatov, silnoprudovych generatorov, rucnych elektrickych zbijaciek a zbijacich kladiv, kosaciek na travu, rypadlovych nakladacov a domacich spotrebicov.

    Pocas skriningu sa preukazalo, ze cast tejto problematiky je v slovenskom prave riesena, ale je potrebne doplnenie jej transpozicie. Vzhladom na ocakavanie prijatia novej ramcovej smernice EU pre tuto oblast neboli predmetom skriningu podrobnosti transpozicie. Cast tejto problematiky je v kompetencii Slovenskeho metrologickeho ustavu a cast v kompetencii Ministerstva hospodarstva SR. Neocakavaju sa vyznamnejsie tazkosti.

  • Jadrova bezpecnost a radiacna ochrana. Smernice zaradene do tejto oblasti upravuju zakladne normy bezpecnosti, ochranu zdravia pri pouziti ionizujuceho ziarenia v medicine, sposob informovania obyvatelstva o opatreniach na ochranu zdravia pri radioaktivnomlogickom nebezpecenstve, ochranu externych pracovnikov pred ziarenim, prepravu radioaktivnych latok, maximalne povolenu hladinu radioaktivnej kontaminacie potravin a krmovin po jadrovej nehode, dovoz polnohospodarskych vyrobkov po havarii v C ernobyle.

    V tejto oblasti sa preukazal pomerne vysoky stupen transpozicie. Treba vsak doplnit zakon o ochrane zdravia ludi, zakon o radioaktivnom odpade a niektore vykonavacie predpisy, najma v kompetencii Ministerstva zdravotnictva SR a Uradu jadroveho dozoru. Neuvadzali sa poziadavky na prechodne obdobie.

    Na zaver skriningovych rozhovorov Europska komisia konstatovala, ze:

  • rozsah potrebnych legislativnych prac za ucelom plnej transpozicie je velky a Slovensko si postavilo velmi ambiciozny ciel,

  • najvacsiu vyzvu predstavuje oblast vody, odpadov a oblast prava zivotneho prostredia tykajuca sa priemyslu,

  • hoci v ochrane ovzdusia sa uz vela vykonalo, zostava este mnoho dalsich uloh,

  • ako jeden z najvacsich problemov sa javia nedostatky v kvalite a mnozstve potrebneho personalneho zabezpecenia a potreba posilnenia environmentalnych institucii na urovniach, kde sa planuju, koordinuju a implementuju opatrenia potrebne na vstup do EU,

  • ako jedna z priorit sa uvadza nevyhnutnost vypracovat aproximacnu strategiu vo vztahu k preberaniu jednotlivych smernic vratane potrebnych nakladov a investicii, pravnej transpozicie a institucionalneho zabezpecenia implementacie.

    Ulohy, ktore vyplynuli zo skriningu pre transpoziciu prava boli premietnute do planu legislativnych uloh MZP SR, ako aj do planu legislativnych uloh vlady. Celkovo pojde o vyse 40 novych vseobecne zavaznych pravnych predpisov, pripadne o ich (casto velmi rozsiahle) novelizacie.

    Bozena Gasparikova

  • JUDr. Bozena Gasparikova, CSc. (1955), veduca odboru environmentalneho prava MZP SR, Nam. L. Stura, 812 35 Bratislava. E-mail: gasparik.bozena@flora.lifeenv.gov.sk


Vysledky screeningu v Ceske republice

    Bez velke nadsazky lze rici, ze seriozni a komplexni uvahy o zpusobu prejimani rozsahleho souboru tzv. environmentalniho acquis zacaly az screeningem, ktery probehl v lednu a unoru 1999 (tedy o 5 mesicu drive nez pro Slovenskou republiku), a ktery do znacne miry teprve odhalil rozsah a slozitost komunitarni environmentalni legislativy. Pro tuto skutecnost svedci i fakt, ze samostatny odbor evropske integrace byl na Ministerstvu zivotniho CR prostredi vytvoren az po screeningu, v breznu 1999.

    Pripravy na screening se zacali jiz na jare 1998, kdy byl vladou jmenovan prof. Bedrich Moldan zmocnencem ministra zivotniho prostredi pro prijeti do Evropske unie. Puvodne se ocekavalo, ze screening bude probihat v zari 1998, doslo vsak (a to bylo nakonec vyhodou) k posunu o nekolik mesicu.

    Zakladnim problemem pri pripravach na screening byl nedostatek provazanosti cinnosti jednotlivych akteru smerem k aproximaci - odbornych utvaru, legislativcu a ekonomickych expertu, vcetne velmi omezene komunikace mezi jednotlivymi resorty, coz je v kapitole Zivotni prostredi vec zcela klicova.

    Screening kapitoly Zivotni prostredi probehl relativne uspesne i diky ruznym legislativnim, ekonomickym a odbornym analyzam, at jiz v ramci programu Phare (zde byla velmi cenna studie Phare DISAE CR - 106, ktera poskytla pro screening kompletni soubor tabulek shody mezi pravem ES a CR), z jinych zahranicnich zdroju (napr. rozsahla studie Svetove banky ke splneni predvstupnich pozadavku v oblasti kvality vody) i z prostredku MZP CR.

    Analyzy ukazaly, ze na konci r. 1998 byla v Ceske republice plna slucitelnost pravnich predpisu ochrany zivotniho prostredi s pravem ES jen vyjimecna (konkretne v oblasti prava na informace o zivotnim prostredi a v oblasti nakladani s chemickymi latkami), cela rada predpisu byla slucitelna jen castecne (do jiste miry prekvapive zjisteni to bylo napr. u zakona o odpadech, prijateho r. 1997) a pro nektere oblasti uprava zcela chybela (napr. nakladani s geneticky modifikovanymi organismy, prevence prumyslov ych havarii).

    Bezprostredne po screeningu byly zintenzivneny pripravy na prevzeti legislativy Evropskych spolecenstvi a jeji uplatnovani v Ceske republice. Legislativni ukoly byly formulovany v tzv. "Aproximacni strategii pro oblast zivotniho prostredi" a predstavuji komplexni revizi celeho prava zivotniho prostredi Ceske republiky. Transpozice klicovych predpisu Evropskych spolecenstvi by tedy k 1. 1. 2003, stanovenemu jako referencni datum vstupu CR do EU, mela byt zajistena nasledujicimi narodnimi predpisy:

  • zakon o posuzovani vlivu na zivotni prostredi (nahradi stavajici zakon c. 244/1992 Sb.),

  • zakon o pravu na informace o zivotnim prostredi (c. 123/1998 Sb.),

  • zakon o ochrane ovzdusi a o ochrane ozonove vrstvy Zeme (nahradi stavajici zakony c. 309/1991 Sb., 389/1991 Sb. a 96/1995 Sb.),

  • zakon o odpadech (nahradi stavajici zakon c. 125/1997 Sb.),

  • zakon o obalech a obalovych odpadech,

  • zakon o vodach (nahradi stavajici zakon c. 138/1973 Sb.)

  • zakon o vodovodech a kanalizacich,

  • zakon o verejnem zdravi (nahradi stavajici zakon c. 20/1966 Sb.),

  • novela zakona c. 114/1992 Sb. o ochrane prirody a krajiny,

  • novela zakona c. 16/1997 Sb. o podminkach dovozu a vyvozu ohrozenych druhu,

  • zakon o integrovane prevenci a omezovani znecisteni a o integrovanem registru znecistovani,

  • zakon o prevenci zavaznych havarii zpusobenych vybranymi nebezpecnymi chemickymi latkami a chemickymi pripravky (c. 353/1999 Sb.),

  • zakon o geneticky modifikovanych organismech,

  • zakon o chemickych latkach a chemickych pripravcich (c. 157/1998 Sb.),

  • zakon o biocidech,

  • narizeni vlady, kterym se stanovi technicke pozadavky na stanovene vyrobky a domaci spotrebice z hlediska ochrany pred hlukem,

  • novela zakona c. 18/1997 Sb., o mirovem vyuziti jaderne energie a ionizujiciho zareni.

    Vedle techto sedmnacti zakladnich predpisu vsak bude nutno vice ci mene upravit zhruba stejne mnozstvi zakonu a cetne dalsi podzakonne predpisy. Vsechny navrhy predpisu a novelizaci predpisu byly zapracovany do Planu legislativnich praci vlady, ktery je prubezne aktualizovan a kontroluje se jeho plneni.

    Z uvedeneho seznamu je patrny znacny rozsah legislativnich praci, ktere bude muset Ministerstvo zivotniho prostredi CR a dalsi dotcene resorty uskutecnit. Vedle potreby zavest zcela novou legislativu plne kompatibilni s predpisy ES, ktere byly predmetem screeningu, vsak zustavaji i dalsi priority, ktere je nutno pri teto "legislativni smrsti vlady" mit na pameti.

    Predne je nutno co nejpruzneji reagovat na nove prijimane predpisy v Evropske unii (jen r. 1999 jich bylo v oblasti Zivotni prostredi 41) a zahrnovat je do navrhu predpisu tak, aby bezprostredne po jejich schvaleni jiz nevyzadovaly novelizace. Je nutne se venovat i navrhum noveho acquis a tam, kde se jiz da predpokladat jejich relativni stabilita (tj. po schvaleni tzv. spolecne pozice v Evropske rade, popr. po 1. cteni v Evropskem parlamentu) jiz i tyto navrhy do narodnich predpisu prejimat.

    V teto souvislosti je dulezita podpora Parlamentu CR "aproximujicim predpisum". Mezi vladou a Parlamentem CR byl dohodnut postup konzultaci navrhu predpisu, ktere maji za cil priblizeni prava CR pravu ES. Podle tohoto mechanismu nebude Parlament blokovat prijimani transpozicnich predpisu za predpokladu, ze jejich pozadavky nepujdou nad ramec komunitarni upravy. Dokladovani shodnosti navrhovane narodni upravy s upravou ve smernicich ma byt zajisteno velmi podrobnymi tabulkami shody a podtrzenim transpozic nich ustanoveni v navrzich zakonu. Toto opatreni zatim nebylo uvedeno do praxe a je otazkou, zda bude realizovatelne (smernice ES totiz zpravidla urcuji pouze cile, jichz ma byt dosazeno, zatimco o postupu musi rozhodnout kazdy clensky stat sam).

    Dalsim, a mozna jeste dulezitejsim aspektem vytvareni nove, s Evropskou unii slucitelne legislativy, je potreba jeji provazanosti, proveditelnosti a prosaditelnosti. Jakkoliv totiz budou vsechna ustanoveni vsech smernic do ceskeho prava zaclenena, jeste to nemusi znamenat, ze je bude mozno (ucinne) aplikovat. Potreba provazanosti souvisi mimo jine se smernici o integrovane prevenci a omezovani znecisteni (IPPC - 96/61/ES), ktera je specialnim predpisem k predpisum slozkovym (voda, ovzdusi, odpady atd.) , a ktera pro sve provadeni vyzaduje bud sjednoceni povolovacich cinnosti ve vztahu ke slozkam, nebo jejich dobrou koordinaci. Proto je vice nez zadouci, aby veskere kompetence - horizontalni i vertikalni - byly integrovany v ramci jednoho uradu, at jiz bude centralni, s uzemnimi jednotkami nebo ciste regionalniho charakteru (v CR kraje). Dnes, kdy se dokoncuje proces priprav na reformu verejne spravy (od 1. 1. 2000 bylo v CR zrizeno 14 kraju, jejich organy maji byt ustaveny na podzim 2000), jsou uvahy o sjednoceni institucionalniho zabezpeceni ochrany zivotniho prostredi nanejvys pripadne.

    Ministerstvo zivotniho prostredi CR je si vedomo potreby integrovat instituce ochrany zivotniho prostredi a cini tak pri predkladani legislativnich predloh vlade a Parlamentu CR. Vedle soucasnych aktivit transpozice environmentalniho acquis byla vsak zahajena i priprava noveho kodexu zivotniho prostredi, ktery by mohl pravo zivotniho prostredi sloucit do jednoho predpisu. V soucasne dobe vsak neni realne opirat uspesnou transpozici prava ES o tento pomerne revolucni navrh, a tak jeho pripravy probihaji s pise oddelene, je vsak nutne provazani budouci obecne casti kodexu zivotniho prostredi zejmena s upravou vykonu verejne spravy podle jednotlivych pripravovanych navrhu zakonu.

    Vedle potreby behem nasledujicich necelych tri let prijmout v Ceske republice z 90 % novou pravni upravu ochrany zivotniho prostredi tak, aby byla kompatibilni s pravem ES, je tedy nutne dbat na to, aby se jednalo o upravu kvalitni, moderni, proveditelnou a berouci ohled na narodni priority ochrany zivotniho prostredi, v komunitarni legislative neupravene nebo upravene mirneji. Jde o ukol vskutku nelehky, jeho spravne uchopeni bude urcujici pro vyvoj ochrany zivotniho prostredi v Ceske republice.

    Jan Dusik

    Autori

  • JUDr. Bozena Gasparikova, CSc. (1955), veduca odboru environmentalneho prava MZP SR, Nam. L. Stura, 812 35 Bratislava. E-mail: gasparik.bozena@flora.lifeenv.gov.sk

  • Mgr. Jan Dusik (1975), zastupce reditele odboru evropske integrace a zmocnence ministra pro prijeti do EU, vedouci oddeleni pro vyjednavani s EU, MZP CR, Vrsovicka 65, 100 10 Praha 10. E-mail: Jan_Dusik@env.cz

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa