Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000

Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Europska dimenzia priestoroveho a environmentalneho planovania Maros Finka, Maria Kozova M. Finka, M. Kozova: European Dimension of Spatial and Environmental Planning. Zivot. Prostr., Vol. 34, No. 3, 2000. The states of the European Union agreed upon the necessity to create common documents of spatial significance. These activities have also been supported by the Council of Europe that is promoting many other activities aimed at the co-ordination of spatial development on the European continent. The co-ordination of the tasks in this effort is ensured through the Conference of the Ministers for Spatial and Regional Development of the particular countries. For instance, there have been elaborated t he bases for spatial development called Europe 2000 and later Europe 2000 +, which relate to and outline some tendencies towards the transforming countries, i.e. towards the countries of Central and South-Eastern Europe and Baltic republics too. Slovakia as a member of the Council of Europe (since 1993) as well as other relevant organisations and working committees operating in the European context (e.g. the European Economic Commission, international working group "The environment for Europe", Committee of environmental policy within the UN European economic policy in Geneva etc.) is actively participating in the process of European spatial integration, which has a marked environmental dimension. The Slovak Republic takes part in all important activities. It is a member of the Congress of Local and Regional Self-Governments in Europe, has ratified the European Charter of Local Self-Governments, regularly participates in the ministerial conferences "The environment for Europe", and the country has also acceded to the significant conventions pertaining to spatial planning, protection and formation of the environment, science, research, culture and education within Europe. Staty Europskej unie sa dohodli na potrebe vytvorenia spolocnych dokumentov priestoroveho vyznamu. Tieto aktivity podporila aj Rada Europy, ktora vyvija vela dalsich iniciatit smerujucich ku koordinacii priestoroveho rozvoja na europskom kontinente. Koordinaciu uloh v tomto snazeni zabezpecuje Konferencia ministrov pre priestorovy a uzemny rozvoj jednotlivych statov. Spracovali sa napriklad zakladne ramce priestoroveho rozvoja, nazvane Europa 2000 a neskor Europa 2000 + , ktore zohladnu ju a naznacuju niektore tendencie smerom k transformujucim sa statom, t. j. krajinam strednej a juhovychodnej Europy a pobaltskym republikam. Slovensko ako clen Rady Europy od r. 1993, ako aj dalsich vyznamnych organizacii a pracovnych vyborov posobiacich v europskom priestore (Europskej hospodarskej komisie, medzinarodnej pracovnej skupiny Zivotne prostredie pre Europu, Vyboru environmentalnej politiky Europskej hospodarskej politiky OSN v Zeneve a dalsich), sa aktivne zapaja do procesu europskej priestorovej integracie, ktora ma vyraznu environmentalnu dimenziu. Zucastnuje sa na vsetkych aktivitach, je clenom Kongresu miestnych a regionalnych samosprav Europy, ratifikovalo Europsku chartu miestnej samospravy, pravidelne sa zucastnuje na ministerskych konferenciach Zivotne prostredie pre Europu, pristupilo k vyznamnym dohovorom tykajucim sa priestoroveho planovania, ochrany a tvorby zivotneho prostredia, vedy, vyskumu, kultury a vzdelavania v ramci Europy. Nadnarodne programy v oblasti priestoroveho planovania Od r. 1970 sa pod zastitou Rady Europy pravidelne uskutocnuju Europske konferencie ministrov uzemneho/priestoroveho planovania (znama pod francuzskou skratkou CEMAT). Ministri pre uzemne planovanie europskych krajin na svojom 6. zasadnuti r. 1983 prijali Europsku chartu uzemneho (regionalneho) planovania, ktora sa stala vyznamnym dokumentom pre priestorovu organizaciu a ochranu zivotneho prostredia. Zasadzuje sa za globalnu, funkcnu dlhodobu politiku regionalneho a uzemneho planovania, ktora ma vi est k: vyvazenemu socialno-hospodarskemu rozvoju regionov, zlepseniu podmienok kazdodenneho zivota, zodpovednemu vyuzivaniu prirodnych zdrojov, ochrane zivotneho prostredia a racionalnemu vyuzivaniu uzemia. Vybor ministrov Rady Europy schvalil r. 1992 Europsku chartu miest. Na zasadnuti CEMAT r. 1994 v dokumente Smerom k novemu europskemu priestoru sa posudili nove priestorove vztahy v Europe a perspektivy priestoroveho/uzemneho planovania po zaniku tzv. zeleznej opony. R. 1998 bola prijata sprava o Hlavnych principoch pre udrzatelny priestorovy rozvoj europskeho kontinentu, ktora vyplynula zo spoluprace clenskych statov Rady Europy. Medzi hlavne ciele dokumentu CEMAT patri aj koncepcia priestoroveho planovania a jeho vyznam pre socialnu sudrznost a udrzatelny rozvoj. Z hladiska krajin strednej a vychodnej Europy sa najdolezitejsie vyjadrenia tykaju (Finka a kol., 1999): vytvorenia ucinnej regionalnej roviny v politicko-administrativnej strukture tychto krajin s cielom uspesneho riesenia problemov a otazok regionalneho rozvoja a priestoroveho/uzemneho planovania, vyznamu cezhranicnej a medzinarodnej spoluprace na poli priestoroveho/uzemneho rozvoja pre hospodarsky rozvoj regionov, spoluprace medzi vychodom a zapadom a technickej podpory zapadu pri vybudovani efektivnych uzemno/priestorovo planovacich struktur v strednej a vychodnej Europe. Podla Hlavnych principov moznostou ako podporit celoeuropsku integraciu a dosiahnut socialnu sudrznost je zabezpecenie priestorovej rovnovahy a konkurencieschopnosti. EU povazuje v poslednych rokoch problematiku priestoroveho rozvoja za jednu z priorit vzhladom na udrzatelny rozvoj. Na zaklade dohovoru ministrov statov EU zodpovednych za priestorove/uzemne planovanie a Europskej komisie bola r. 1997 - 1999 spracovana Europska koncepcia priestoroveho rozvoja (EUREK alebo ESDP), ktora ma tri hlavne ciele (ESDP, 1999; Finka a kol., 1999): hospodarsku a socialnu sudrznost, udrzatelny rozvoj, vyrovnanu konkurencieschopnost v europskom priestore. Operacionalizaciu EUREK-u by mali podporit v sucasnosti realizovane programy TERRA, PHARE, TACIT, MEDA a INTERREG II, ale i dalsie aktivity, ako su INTERREG III, projekt VISION PLANET, ISPA a SAPARD. Regionalne planovanie v kontexte regionalnej politiky Europskej unie Europska unia (EU) priklada velky vyznam otazke regionalnych rozvojovych disparit, pretoze existuje obava z prehlbenia rozdelenia spolocenstva na centralnu a okrajovu Europu, pripadne na Europu roznych rychlosti, teda obava z procesu, ktory by dlhodobo ohrozil sudrznost EU. Prave na vyrovnanie tychto disparit boli vytvorene strukturalne fondy, z ktorych komisia prideluje podporne prostriedky. Vyvazeny rast vo vsetkych regionoch EU je zakotveny uz v preambule Rimskej zmluvy, konkretne opatrenia sa vsak podnikli az po vstupe Velkej Britanie a Irska v sedemdesiatych rokoch zriadenim regionalneho fondu. Rozvoj regionov dostal novy rozmer v osemdesiatych rokoch, najma rozsirenim EU smerom na juh, za cim nasledovalo zintenzivnenie aktivit pokryvanych strukturalnymi fondmi. Regionalna politika EU, v poslednych rokoch mimoriadne flexibilna a prisposobiva, sa zmenila na integrovane programove planovan ie. Iniciativy spolocenstva maju prispievat k rieseniu zavaznych problemov, podporovat realizaciu politiky spolocenstva na regionalnej urovni a prispievat k rieseniu spolocnych problemov urcitych typov regionov. Ide o nadnarodne programy. Priestorove planovanie a zivotne prostredie je predmetom viacerych iniciativ spolocenstva, (Maier, Todtling, 1998), napriklad: INTERREG II - je zamerany na podporu pohranicnych oblasti. Ide o najrozsiahlejsiu iniciativu a dolezite je najma vytvorenie spolocneho operativneho programu regionov leziacich na vnutornych hraniciach EU. Na vonkajsich hraniciach existuje moznost financovat cezhranicne rozvojove opatrenia z programu PHARE. URBAN - je zamerany na podporu mestskych centier, pripadne problemovych stvrti. Ide o prvu iniciativu, kde sa regionalna politika zaobera problematikou miest, LEADER - je zamerany na integrovany rozvoj vidieka. Doterajsia regionalna politika EU bola vo velkej miere zamerana na hospodarsky rozvoj cielovych oblasti a relativne malo brala do uvahy aspekty udrzatelneho rozvoja (Maier, Todtling, 1998). Nadnarodne programy a dalsie aktivity Formalne zahrnutie environmentalnej politiky do zakonodarstva europskej hospodarskej komisie sa uskutocnilo Jednotnym Europskym aktom (Single European Act), ktory nadobudol ucinnost r. 1987. Tento akt obsahuje samostatnu cast venovanu zivotnemu prostrediu, v ktorej sa okrem ineho pozaduje: zachovavat, chranit a zlepsovat kvalitu zivotneho prostredia, prispievat k ochrane ludskeho zdravia, zabezpecovat setrne a racionalne vyuzivanie prirodnych zdrojov. Zasadu integracie poziadaviek ochrany zivotneho prostredia do inych strategii EHS mozno povazovat za najdolezitejsie ustanovenie casti o zivotnom prostredi (uhrada za znecistovanie a skody sposobene znecistovatelom, prijimanie a realizacia preventivnych environmentalnych opatreni, vysoky stupen ochrany, subsidiarita v rieseni environmentalnych problemov, integracia environmentalnych poziadaviek a potrieb do vsetkych oblasti politiky). Neskor sa zacali uvadzat aj dalsie principy: predbeznej opatrnosti a t rvalo udrzatelneho rozvoja. Z hladiska environmentalneho planovania su vyznamne environmentalne akcne programy. Prvy environmentalny akcny program prijala Europska rada uz r. 1973. V obdobi 1993 - 2000 je v platnostii uz piaty program, v ktorom sa dosledne vychadza z principov trvalo udrzatelneho rozvoja, na zjednotenie environmentalnych a ekonomickych zaujmov sa uplatnuje pojem trvalo udrzatelny rast (zavedeny v Maastrichtskej zmluve r. 1992). V sucasnosti sa pripravuje siesty akcny program. Vyznamnu ulohu v ramci environmentalneho planovania zohrala aj smernice Rady c. 85/337/EHK .... o posudzovani vplyvov niektorych verejnych a sukromnych projektov na zivotne prostredie. R. 1997 bola prijata smernica Rady c. 97/11/ES, ktora doplna smernicu c. 85/337/EH a v sucasnosti sa pripravuje smernica Rady o posudzovani vplyvov niektorych programov a planov (navrh bol publikovany v Official Journal EC v aprili 1997 a prijatie smernice sa ocakava do konca r. 2000), ktorou sa rozsiri posobnost posudzova nia vplyvov. Smernica o posudzovani vplyvov niektorych programov a planov a nariadenia k strukturalnym fondom udavaju buduci legislativny a metodicky ramec pre environmentalne orientovany rozvoj v priestore (podrobnejsie pozri Kozova a kol., 1999). Rada Europy prijala vela dalsich dokumentov vyznamnych pre environmentalne planovanie - uz r. 1968 prijala Europsku vodnu chartu (1968), Europsku podnu chartu (1972), Europsku chartu pre horske regiony (1976), Europsku chartu miestnej samospravy (1985), Europsku chartu o zivotnom prostredi a zdravi (1989) a dalsie. EU vclenuje environmentalne hodnotenie do viacerych systemov organizovania rozdelenia cinnosti v priestore, do sirsieho systemu priestoroveho planovania, k de je uzemne planovanie jednym z prvkov (popri regionalnej politike a strategickom planovani). Medzi dalsie vyznamne koncepcne materialy EU v poslednych rokoch patri Europska strategia ochrany (1990 - konstatuje sa v nej, ze zivotne prostredie musi byt integrujucou sucastou kazdej rozvojovej politiky) a Environmentalna strategia v Europe (prva sa pripravila pre r. 1994/1995). Transformoval sa aj Vybor Europskej hospodarskej komisie pre ludske sidla a ako novy organ vznikla r. 1996 pra covna skupina pre planovanie trvalej udrzatelnosti ludskych sidel. Vyznamnu ulohu v integrovani zivotneho prostredia do planovacich a rozhodovacich procesov zohravaju paneuropske ministerske konferencie, ktore su sucastou procesu Zivotne prostredie pre Europu (Klinda, 1998): 1. konferencia sa konala r. 1991 v Dobrisi a bola orientovana na aplikaciu Agendy 21 v Europe. Konferencia sa tiez zamerala na rodiaci sa Europsky system ochrany a tvorby zivotneho prostredia. 2. konferencia sa uskutocnila r. 1993 v Lucerne a jeden z jej hlavnych vystupov bol Environmentalny akcny program pre strednu a vychodnu Europu (EAPSVE). 3. konferencia bola r. 1995 v Sofii a venovala sa problematike implementacie EAPSVE. Prijala aj Paneuropsku strategiu biologickej a krajinnej diverzity, ktora sa rozpracovala do Akcneho planu na r. 1996 - 2000, cleneneho na 12 oblasti. Strategia predstavuje inovacny a aktivny pristup k odvrateniu narusenia biologickej a krajinnej rozmanitosti Europy a ma za ciel integrovat ekologicke zaujmy do socialnych a hospodarskych sektorov. Na tejto konferencii bola tiez prijata Sofijska iniciativa , ktora podporila spolupracu a vymenu skusenosti v implementacii strategickeho environmentalneho hodnotenia medzi krajinami strednej svychodnej Europy. Iniciativa bola vedena Chorvatskom a jej sekretariat bol v Regionalnom environmentalnom centre pre krajiny strednej a vychodnej Europy v Szentendre. Dokument obsahuje 8 pripadovych studii (vratane pripadovej studie zo Slovenskej republiky) a odporucania pre dalsie smerovanie SEA v krajinach strednej a vychodnej Europy a spolocenstva nezavislych statov. 4 . konferencia sa konala v Aarhuse r. 1998. Venovala sa najma otazkam environmentalnych prav a povinnosti (za klucovy vystup sa povazuje podpisanie Dohovoru o pristupe k informaciam, ucasti verejnosti na rozhodovacom procese a pristupe k spravodlivosti v zalezitostiach zivotneho prostredia). Tato konferencia sa o. i. zaoberala aj integraciou environmentalnej politiky a polnohospodarskej politiky. Dolezitou odbornou organizaciou je je Europska environmentalna agentura so sidlom v Kodani, ktora vznikla r. 1990. Ulohou agentury je zabezpecenie environmentalneho monitoringu a informatiky, pripravy a vyhodnocovania ucinnosti environmentalnych koncepcii a prava EU, zostavovanie sprav o stave zivotneho prostredie a jeho zloziek, koordinacia cinnosti roznych organizacii s environmentalnym zameranim. Aktivity Europskej environmentalnej agentury nie su obmedzene len na clenske staty EU, ale prostrerdnictvo m Phare Topic Link posobia aj v dalsich 13 krajinach strednej a vychodnej Europy. V sucasnosti tato agentura pripravuje aj v spolupraci s Ustavom krajinnej ekologie SAV, ktory je hlavnym koordinacnym pracoviskom pre ochranu prirody pre projekt Phare, Spravu o biodiverzite v Europe. Okrem vyznamnych medzinarodnych konvencii s environmentalnym zameranim, ktore maju celosvetovu platnost (napr. Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetoveho kulturneho a prirodneho dedicstva a dalsie), boli prijate dohovory, tykajuce sa specialne europskeho priestoru, napriklad: .Dohovor o spolupraci pri ochrane a trvalom vyuzivani Dunaja (prijaty r. 1994, SR pristupila k nemu r. 1994), .Dohovor o rybolove vo vodach Dunaja (prijaty r. 1958, nadobudol ucinnost r. 1972, dohovor ratifikovala este byvala CSSR r. 1982, Slovenska republika sukcesiou), .Dohovor o ochrane europskych volne zijucich organizmov a prirodnych stanovist (prijaty r. 1979, nadobudol ucinnost r. 1982) - vlada SR suhlasila s pristupenim k dohovoru r. 1994). Z dalsich europskych a regionalnych environmentalnych aktivit s dorazom na ochranu prirody a krajiny mozno spomenut Europsku ekologicku siet, Europsku siet biogenetickych rezervacii, Europsky diplom chranenych uzemi, iniciativu Ekologicke kamene pre nas spolocny europsky dom, ministerske konferencie o ochrane lesov v Europe a dalsie. Spolupraca EU a SR v oblasti priestoroveho a environmentalneho planovania Vztah Slovenskej republiky k EU upravila Europska dohoda o pridruzeni (1993), nazyvana aj Asociacna dohoda, ktora nadobudla platnost r. 1995. Dohoda zahrna samostatny clanok 81 - Zivotne prostredie, v ramci ktoreho su pre oblast priestoroveho a environmentalneho planovania vyznamne najma tieto body: vplyv polnohospodarstva na zivotne prostredie, erozia pody, ochrana lesov, flory a fauny, obnovovanie ekologickej stability vidieka, oblast planovania vratane stavebneho a urbanistickeho. V clanku 87 sa tiez uvadza, ze "zmluvne strany sa dohodli, ze budu posilnovat vzajomnu spolupracu aj v oblasti regionalneho rozvoja a uzemneho planovania. Osobitne dolezity je aj clanok 72, odsek 2: Opatrenia hospodarskej politiky a ine opatrenia budu urcene na to, aby viedli k hospodarskemu a socialnemu rozvoju Slovenskej republiky a budu sa riadit zasadou trvalo udrzatelneho rozvoja. Tieto opatrenia by mali zabezpecit, aby sa od sameho zaci atku brali plne do uvahy aj aspekty zivotneho prostredia a aby boli prepojene na poziadavky harmonickeho socialneho rozvoja". Priemet europskej dimenzie v narodnych dokumentoch priestoroveho a environmentalneho rozvoja Vyznamnu ulohu pri uplatnovani europskej dimenzie v priestorovom rozvoji Slovenska by mala zohrat pripravovana aktualizacia dokumentu Koncepcia uzemneho rozvoja Slovenska v r. 2001. Koncepcia predstavuje v systeme prac MZP SR periodicky material tykajuci sa celostatneho rozvoja. V sulade s platnou legislativou - zakonom c. 50/1976 Zb. o uzemnom planovani a stavebnom poriadku (stavebnom zakone) v zneni neskorsich predpisov vytvara zakladne predpoklady na usmernovanie rozvoja vsetkych aktivit s uz emno-priestorovymi prejavmi na celostatnej urovni. Priebezne spracuvanie uzemneho rozvoja statu sa vykonava v ramci projektu Strategia uzemneho rozvoja a usporiadania Slovenska, ktory zabezpecovala Slovenska agentura zivotneho prostredia. V jej navrhoch sa vyznamnou mierou uplatnili Charta uzemneho/priestoroveho planovania, Zasady politiky rozvoja europskeho priestoru, Europa 2000+ a dalsie dokumenty. Vlada SR 8. septembra 1999 schvalila prognosticku ulohu, ktora urcuje zakladne vstupne podmienky a poziadavky na vypracovanie Koncepcie uzemneho rozvoja Slovenska 2001 (KURS) s dorazom na vyvazeny priestorovy rozvoj uzemia Slovenska. Cielom KURS 2001 je zabezpecenie trvalo udrzatelneho rozvoja prostrednictvom vymedzenia priestoroveho a funkcneho ramca na uplatnenie socialnych, ekonomickych a environmentalnych potrieb jednotlivych regionov Slovenska, specifikacie opatreni na vyuzitie potencialov a limitov rozvoja uzemia a definovanie verejnoprospesnych stavieb celostatneho vyznamu (vyjadrene v zavaznej casti). Popri sledovani vlastnych priorit a cielov priestoroveho rozvoja statu, bude sa v KURS 2001 sledovat mozna aplikacia principov, zasad a cielov medzinarodne prijatych dokumentov vo vsetkych urovniach jeho spracovania - medzinarodnej, prihranicnej, celostatnej a interregionalnej. Prave do tohto dokumentu by sa mali efektivne premietnut vsetky doterajsie vystupy z nadnarodneho priestoroveho planovania. Pojde o aplikaciu a vyuzitie vysledkov Europskej koncepcie priestoroveho planovania (i napriek to mu, ze tato koncepcia je dokumentom spracovanym len pre priestor EU), ale predovsetkym materialu CEMAT - Hlavne principy pre udrzatelny priestorovy rozvoj europskeho kontinentu, projektu VISION PLANET spracovaneho Pracovnym spolocenstvom podunajskych krajin (ARGE Donaulander), ako aj ciastkove vysledky medzinarodnych pracovnych skupin pre uzemne planovanie a regionalny rozvoj slovensko-polskej a slovensko-madarskej komisie. Medzi programovymi dokumentmi na narodnej urovni ma dolezite postavenie Integrovany plan regionalneho a socialneho rozvoja. Jeho vypracovanie je zakladnou podmienkou na ziskanie predvstupovej pomoci EU a tiez vyznamnou skuskou pripravenosti Slovenskej republiky na realizaciu hospodarskej a socialnej sudrznosti. Europska dimenzia, a to vztah Slovenska k stredoeuropskemu regionu i k Europskej unii sa vyznamnou mierou premietla aj do Narodneho environmentalneho akcneho programu II - NEAP II (MZP SR, 1999). Prihranicne a euroregionalne aktivity v oblasti priestoroveho a environmentalneho rozvoja Slovenskej republiky Priamej podpory regionalneho rozvoja sa tyka aj program rozvoja prihranicnych regionov PHARE - CBC (Cross Border Cooperation), na ktorom sa Slovensko zucastnuje od r. 1995. Tento program umoznil napr. podporu slovensko-rakuskej cezhranicnej spoluprace. Jeho priority v obdobi 1995 - 1999 boli: technicka infrastruktura, zivotne prostredie, ekonomicky rozvoj a turizmus. Do programu su zahrnute kraje Bratislava a Trnava (Maier, Todtling, 1998). V ramci cezhranicnej spoluprace financuje EU aj prostriedky na trojstrannu spolupracu Slovenska republika - Ceska republika - Rakusko a Slovenska republika - Madarsko - Rakusko, najma na spolupracu v regionalnom trojuholniku Bratislava - Vieden - Gyor. Program PHARE sa vyznamne podielal aj na mnohych regionalnych aktivitach v ramci dalsich regionov Slovenska (Maier, Todtling, 1998). Slovensko je riadnym clenom Pracovneho spolocenstva podunajskych krajin (ARGE Donaulander) od r. 1991 a v ramci pracovneho okruhu Usporiadanie uzemia a ochrana zivotneho prostredia" prevzalo r. 1992 predsednictvo Pracovnej skupiny pre usporiadanie uzemia. Nove impulzy na zabezpecenie realizacie projektu vznikli vdaka iniciative Komisie EU zalozenim programu INTERREG II C podporujuceho medzinarodnu spolupracu clenskych krajin EU a asociovanych statov orientovanu na planovanie usporiadania uzemia v stredoeuropskom, podunajskom a adriatickom regione. Z dalsich environmentalnych aktivit v prihranicnych regionoch, ktore sa realizuju, resp. realizovali v ramci Phare CBC, mozno ako priklad uviest projekt Obnova a manazment luk v inundacnom uzemi rieky Morava. Slovensko aktivne spolupracovalo v obdobi 1995 - 1999 na programoch regionalneho charakteru aj s Europskou environmentalnou agenturou, napr. v ramci viacnarodneho programu pre zivotne prostredie Phare MCPE. Viacere regionalne orientovane projekty s environmentalnym zameranim sa riesili bilate ralnou spolupracou s krajinami EU. Napr. na zaklade pomoci Velkej Britanie sa riesi plan udrzatelneho cestovneho ruchu pre NP Pieniny. Pocetne literarne projekty su zamerane na vyuzivanie obnovitelnych zdrojov energie, (v spolupraci s Danskom, Rakuskom a Nemeckom). V najblizsich rokoch mozno ocakavat velke posilnovanie euroregionalnych aktivit SR. V sucasnosti uz vlada schvalila podporu institucionalizovania aktivit na podporu spoluprace formou vytvarania euroregionov v SR. Literatura ESDP - European Spatial Development Perspective, Towards Balanced and Sustainable Development of the Territory of the European Union, European Communities, 1999, 86 pp. Finka, M. a kol., 1999: Europska politika v regionalnom a miestnom planovani. TEMPUS Phare CME, FA STU Bratislava, 136 pp. Klinda, J., 1998: Environmentalistika a pravo, kratky vyvoj environmentalistiky a environmentalneho prava. Ministerstvo zivotneho prostredia SR, 1197 pp. Koncepcia uzemneho rozvoja Slovenska II, Zasady pre realizaciu uzemneho rozvoja Slovenska, MZP SR Bratislava, 1998, 346 pp. Kozova, M., Gasparikova, B., Uradnicek, S., Vrbensky, R., Belcakova, I., 1999: Nove trendy v posudzovani vplyvov na zivotne prostredie v Europskej unii. Zivot. Prostr., 33, 4, p. 181 - 185. Maier, G., Todtling, F., 1998: Regionalna a urbanisticka ekonomika 2, Regionalny rozvoj a regionalna politika, Vyd. Elita, 320 pp. Autori Doc. Ing. arch. Maros Finka, CSc. (1963) veduci Katedry krajinnej a parkovej architektury Fakulty architektury STU, Nam. slobody 19, 812 45 Bratislava. E-mail: finka@fastu.fa.stuba.sk Doc. RNDr. Maria Kozova, CSc. (1948), veduca Katedry krajinnej ekologie Prirodovedeckej fakulty UK, Mlynska dolina B-2, 842 15 Bratislava. E-mail: kozova@nic.fns.uniba.sk Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 2000, Cislo: 3 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 3/2000