Navrat - Zivotne prostredie - cislo 6/1999

Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1999, Cislo: 6 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Starostlivost o zivotne prostredie podla DAPHNE Jan Seffer O ochranu zivotneho prostredia sa aktivne staraju tri skupiny ludi: 1. vladou (ne)plateni ochranari, ktori to maju v popise prace, 2. vedci-experti, ktori zbieraju a analyzuju informacie a 3. mimovladni ochranari, ktori to robia bud ako dobrovolnici, alebo si zhanaju prostriedky z roznych (mimovladnych) zdrojov. Pravdaze, nemozno urobit jasnu deliacu ciaru medzi nimi, pretoze sa do urcitej (malej) miery prekryvaju. Kazda z tychto skupin sa usiluje robit to najlepsie, co sa za danych okolnost i da, co vsak nie je vela. Prva skupina - statni ochranari ma kompetencie a zodpovednost, ale casto jej chybaju prostriedky a dostatok informacii pre kvalifikovane zasahy. Informacie by mala dostat od vedeckej sfery, ktora ich vsak nema dostatok pre nedostatok prostriedkov, alebo pre nespravne zamerany vyskum. Obom skupinam casto chyba dostatok entuziazmu na to, aby skusili nevyjazdene kolaje. Entuziazmom naopak, oplyvaju mimovladni ochranari, ktori su casto schopni ziskat prostriedky a urobit nieco, ale nemaju na to kompetencie , ani dostatok informacii, a tak sa casto stava, ze vysledky takychto akcii diskredituju cele usilie (cesta do pekla je dlazdena dobrymi umyslami). Tento kratky a znacne nedokonaly pokus o analyzu vyznieva na prvy pohlad dost pesimisticky, ale medzi riadkami mozno najst vychodisko - tym je spolupraca a koordinacia vsetkych zaujmovych skupin pri aktivitach zameranych na ochranu a zlepsenie zivotneho prostredia. Toto tvrdenie je z tych, ktore sa uz velakrat vyslovili a pomaly sa zaraduju do skupiny otrepanych sloganov bez konkretneho obsahu. A aj z tohto dovodu by som chcel kratko opisat pribeh, ktory zacal pred viac ako piatimi rokmi ako "donkichot ska snaha malej skupinky ludi a pokracuje v sucasnosti ako najvacsi projekt na obnovu mokradi v strednej Europe. V r. 1994 ziskala Nadacia DAPHNE (dnes DAPHNE Centrum pre aplikovanu ekologiu) grant od Ministerstva zivotneho prostredia (v ramci projektu Globalneho fondu pre zivotne prostredie - GEF) na vyskum obnovy a manazmentu zaplavovanych luk v nive rieky Morava. Predchadzalo tomuto vsak niekolko dolezitych udalosti... Prvou z nich bolo otvorenie uzemia pre verejnost r. 1990. Odbornici tu s prekvapenim objavili velke uzemie s malo narusenou prirodou - ekosystemy zaplavovanych druhovo bohatych luk, luznych lesov, starych ramien a piesocnych dun. Objavili sa vsak aj problemy - a to predovsetkym v strednej casti aluvia Moravy - viac ako 400 ha opustenych a aktivnych poli. Tieto casti boli z hladiska ochrany prirody najvacsim problemom tohto uzemia, onedlho vyhlaseneho za ramsarsku lokalitu. Statna ochrana prirody, z astupena Spravou CHKO Zahorie, zacala konat: rokovania s polnohospodarmi vyustili do ciastkovych snah o zatravnenie poli. Tu sa ale vyskytol problem - zauzivane metodiky zacali zlyhavat - namiesto trvalych travnych porastov vznikali ruderalne spolocenstva s agresivnymi invaznymi druhmi. Dovod bol jednoduchy - pouzivane zmesi prevazne hybridnych druhov trav dlho nevydrzali v dynamickom zaplavovanom prostredi. Tato situacia opat iniciovala Spravu CHKO k akcii a k zahrnutiu riesenia tohto problemu do pripravovaneho projektu pre GEF. Zdalo sa, ze vypisanie tendra na tento projekt vzbudi velky zaujem vyskumnych institucii, ze budu chciet ukazat svoje schopnosti v prospech konkretneho riesenia skutocneho problemu. Nestalo sa tak a nebudem teraz hadat, ci to bola snaha chodit iba po vychodenych chodnikoch, alebo nechut ist so svojou kozou na trh, pretoze neuspech sa tu dal preukazat velmi lahko. Z toho vzplyva dolezity poznatok - nie vzdy je problemom nedostatok penazi, ako to velmi casto pocut z ust mnohych ochranarov. Casto je to aj odvaha zobrat zodpovednost na svoje plecia a ist do nevyskusanej veci s neistym koncom. V r. 1994 sme zalozili trvale plochy na dva typy experimentov. Prvy z nich nam mal priniest poznatky o ekologii dobre zachovanych lucnych spolocenstiev, pretoze sme o nich vedeli velmi malo a standardny fytocenologicky prieskum tu nestacil. Kazdy rok v zavislosti od zaplav je tu iny a rastliny na to velmi rychlo reaguju zmenou druhoveho zlozenia. Dalsim vyznamnym faktor je tu manazment, resp. jeho absencia. Ako reaguju jednotlive druhove populacie na roznu intenzitu a kombinacie faktorov prostredia sa ne da zistit jednoduchym pozorovanim alebo monitoringom. Bolo nevyhnutne vyuzit metody numerickej a statistickej ekologie, ktore dokazu odlisit vplyv jednotlivych faktorov pri spravnom dizajne experimentu. Dalsim problemom bola kratkost casu - co nas viedlo k velkemu nasadeniu pri zbere dat. Na nasich trvalych plochach pracovalo v priemere 15 ludi pocas styroch tyzdnov, dlhsie sa zvycajne nedalo, kvoli zaplavam. Podrobny zaznam musel vynahradit chybajuci cas - mali sme iba tri vegetacne sezony. Druhy experiment sme zamerali na obnovu druhovo bohatych luk z ornice. Padlo rozhodnutie zacat v tych najhorsich moznych podmienkach: viac ako 20-rocne pole uz tri roky opustene so zacinajucou invaziou astry novobelgickej. Hlavnym cielom, okrem skusky obnovy vysiatim (ale povodnych druhov), bolo otestovat zaujimavu metodu, ktora pochadzala z Anglicka. Spocivala v prenose a rozprestreti malych kusov maciny z povodnej druhovo bohatej luky. Anglicania to skusili s mezofilnou lukou a rozprestierali macinu na dvakrat a styrikrat vacsiu plochu - uspesne. My sme odstartovali od stvornasobneho zriedenia a skusili sme osemnasobne - uspesne. Podarilo sa nam vytvorit ostrovceky s vysokou diverzitou aj s niekolkymi ohrozenymi druhmi, ktore pretrvali a rozsirovali sa. Uz po prvom roku vyskumov sme zacali mysliet na to, ako postupovat dalej, pretoze sme si spolu so Spravou CHKO vytycili ciel - implementovat vysledky vo velkoplosnej obnove. Museli sme vyriesit dva velke problemy: 1. presvedcit polnohospodarov o tom, ze je to potrebne a uskutocnitelne metodikou, ktoru vypracujeme; 2. ziskat na obnovu dostatok financnych prostriedkov. Tak sme zacali r. 1995 dva vyskumy. Sociologicky bol zamerany na zistovanie nazorov, vedomosti a postojov verejnosti k tomuto uzem iu a druhy zaostril na podmienky polnohospodarstva v nasom uzemi. Sociologicky vyskum nam pomohol pri dizajnovani dvoch edukacnych a informacnych kampani - "Luky pre ludi" (1995-1996), "Mokrade pre zivot" (1996-1997) a pri priprave naucneho chodnika v nive Moravy (1996). Morava, ako hranicny tok priam vyzyva k rozvoju cezhranicnej kooperacie. Uz r. 1995 sme v spolupraci s mimovladnymi organizaciami z Rakuska a Ciech (Distelverein a Unie pro reku Moravu) pod egidou Svetoveho fondu pre ochranu prirody (WWF International) organizovali prvu trilateralnu konferenciu (tohto roku sa uskutocnila uz stvrta). Otazka dnesnych dni - ako ziskat peniaze na zivotne prostredie? Velmi skoro nam bolo jasne, ze ziskat prostriedky - radovo v milionoch a z domacich zdrojov - bude prakticky nemozne. Prvy vyznamny pokus bol s pomocou Spravy CHKO a Ministerstva zivotneho prostredia SR zamerany na ziskanie prostriedkov z programu Phare CBC, silnu podporu sme mali aj od partnerov z Rakuska - nepomohlo. Navrh projektu zapadal prachom v neprehladnom sukoli byrokratickej masinerie - nasej i europskej. Druhy pokus bol nadejnejsi - nas partner WWF zaloboval a prezentoval navrh nasho projektu na zasadani medzivladneho Dunajskeho environmentalneho programu. Ukazalo sa, ze navrh bol dobre pripraveny a dostal zelenu - ako demonstracny projekt na obnovu mokradi pre povodie Dunaja. V r. 1997 sme zacali velkoplosnu obnovu druhovo bohatych zaplavovanych luk. V prvej faze sa obnovuje 130 ha ornice v zaplavovom uzemi. Okrem toho sme zacali pripravovat podklady pre plan manazmentu celeho uzemia s vynimkou lesov. Dve sezony trvalo podrobne zmapovanie uzemia, priprava a plnenie databazy digitalizovanie vrstiev GIS-u. Opatovne zohrala vyznamnu ulohu nasa uzka spolupraca so Spravou CHKO Zahorie. Tento pribeh nema koniec, pretoze ho stale zijeme. Obnova pokracuje, borime sa s dalsimi problemami, ktore sme si na zaciatku nevedeli ani predstavit. Ale situacia je dnes celkom ina, ako pred piatimi rokmi. Mame partnerov, na ktorych sa mozeme spolahnut - nie je to len Sprava CHKO Zahorie, ale aj polnohospodari, s ktorymi obnovujeme luky, vodohospodari, miestne samospravy, zahranicni partneri, ludia z ministerstva zivotneho prostredia a mnohi ini... Jan Seffer RNDr. Jan Seffer (1954), riaditel DAPHNE, centra pre aplikovanu ekologiu, Hanulova 5 D 844 40 Bratislava. E-mail: daphne@changenet.sk Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1999, Cislo: 6 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 6/1999