Z d r o j:
Nazov casopisu:
Zivotne prostredie
Rocnik: 1999, Cislo: 6
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Vychova prostrednictvom osobnej skusenosti
Oto Makys
Prakticka ochrana kulturnych a prirodnych pamiatok Slovenska uz davno nie je len v rukach statu, ci sukromnych firiem. Dolezitym a neocenitelnym sposobom sa na nej podielaju aj mimovladne organizacie. V poslednom desatroci vzniklo vela novych a progresivnych iniciativ obcanov, na regionalnej i celoslovenskej urovni. Popri nich tu vsak nadalej pracuju aj niektore starsie organizacie, ktore sa dnes mozu pochvalit rokmi odvedenej prace. Specificke miesto medzi nimi patri obcianskemu zdruzeniu S
trom zivota, ktore vzniklo pred dvadsiatimi rokmi oslavi 20 rokov svojej existencie.
Za dve desatrocia existencie Stromu zivota - organizacie, ktora sa ako prva na Slovensku orientovala vyhradne na prakticke zapojenie deti a mladeze do zachrany pamiatok a ochrany prirody - sa zrealizovalo nielen niekolko desiatok aktivit na hodnotnych lokalitach Slovenska i v zahranici, ale sformovali sa aj zasady praktickej vychovy deti a mladeze k ochrane hodnot kulturneho i prirodneho prostredia. Menovatelom vsetkych aktivit Stromu zivota sa stalo sprostredkovanie osobnej skusenosti - osobneho z
azitku z tejto cinnosti, co v ucastnikoch podporilo proces uvedomovania si hodnot, potreby ich ochrany a odhodlania prakticky ich chranit.
Od pociatkov existencie Stromu zivota je jednym z charakteristickych prvkov jeho aktivit manualna praca v prospech kulturnych pamiatok a prirody zivotneho prostredia. Konkretna praca tvori aj dolezity zaklad programu environmentalnej vychovy. Prakticka cinnost bola od pociatku dominantna. Tabory Stromu zivota sa organizovali na zachranu ohrozenych zloziek zivotneho prostredia. Z tohto uhla pohladu sa kladol doraz hlavne na zhromazdenie dostatocneho poctu ludi na urcity pracovny vykon, pricom sa predpokla
dalo, ze vacsina z nich ma na to zakladne znalosti a zrucnosti. Organizacia prace a odborny dozor boli spociatku v rukach jedneho-dvoch ludi, ktori niesli plnu zodpovednost za celu akciu, na ktorej museli byt neustale pritomni. Odborna uroven vykonanych prac a prac, ktore sa vobec mohli zacat rozrobit, bola priamo umerna schopnostiam jednotlivych ucastnikov. Dalsi vyvoj smeroval k zorganizovaniu vacsieho poctu ludi takzvanych palierov, ktori sa priamo podielali na vedeni prac v jednotlivych turnusoch dlhodo
bejsich taborov. Strom zivota dodnes organizuje pre nich odborne skolenia, vedene lektormi zo Stavebnej fakulty STU, Academie Istropolitany Novy, Narodneho trustu Slovenska a stavebnej praxe. Palieri sa okrem technickej stranky skolia aj v problematike organizacie prace, ktorej zakladom je neustale udrziavanie vysokej motivacie ucastnikov pracovat, kombinovane s vyuzivanim vsetkych ich vedomosti, zrucnosti a schopnosti. Pretoze organizovanie je v podmienkach prace s dobrovolnikmi specificke, zmienim sa o to
m podrobnejsie. Aj z toho dovodu, ze popri vychovnych zameroch a ideach nie je bez dobrej organizacie prace vysledok adekvatny vynalozenej energii.
Dobra organizacia prace zacina uz vyberom atraktivneho pracovneho miesta (hradu, zeleznice, kostola, drevenice, cintorina, bane, mokrade, luzneho lesa, kosodreviny alebo jaskyne), pricom je velmi dolezite, ako sa vybrana lokalita prezentuje pri nabore ucastnikov. Jasne deklarovany ciel akcie a atraktivnost miesta uz vopred ovplyvnuju skladbu buducich ucastnikov.
Popritom vsak do tabora Stromu zivota tak pride vacsina ludi, pre ktorych praca nie je rozhodujucim kriteriom ucasti. Obycajne vacsina z nich nie su ani ziadni odbornici v oblasti, ktora s taborovou pracou suvisi a este k tomu vela z nich nikdy podobnu pracu nerobilo. Zakladom motivacie sa preto, popri vynikajucej taborovej skupinovej atmosfere, stava vysvetlenie zmysluplnosti prace, k comu patri najma objasnenie konkretneho ciela akcie. Dolezite pritom je vysvetlenie podlozit praktickymi a realistickymi
argumentmi v odpovediach na otazky:
- preco robime prave toto - odpoved by mala objasnit hodnoty danej prirodnej, alebo kulturnej pamiatky, jej zhodnotenie v sirsich suvislostiach a pod.
- preco to robime prave my a prave teraz - odpoved by mala objasnit postavenie mimovladnych organizacii v spolocnosti, vlastnicke pomery pamiatky, akutnu potrebu jej zachrany a pod.
- preco to robime prave takto - odpoved by mala obhajit zvoleny pracovny postup ci pouzite technologie, podopriet ich pripadnou ucastou odbornych garantov a pod.
Z najznamejsich praktickych aktivit by som chcel spomenut aspon niektore - prace na zachrane Ciernohronskej lesnej zeleznice v Ciernom Balogu, renovacii tajchov v okoli Banskej Stiavnice, revitalizacii Surskej NPR, podpore manazmentu v CHKO Mala Fatra, Male Karpaty, Biele Karpaty, rekonstrukcii Frantiskovej huty v Podbieli, ochrane opalovych bani na Dubniku pri Presove, vycisteni a zabezpeceni hradov napriklad v Beckove, Trencine, Vinnom, Tematine, Jasenove, Slovenskej Lupci, Viglasi, Stitniku, archeol
ogickych vykopavkach v Modre-Harmonii, Bebrave pri Krupine, revitalizacii historickych parkov v Spisskom Hrhove, Spisskom Stiavniku, Arborete v Mlynanoch, oprave gotickych kostolikov v Rusovciach, Ksinnej, objektov ludovej architektury v Kvacianskej doline, mestianskych domov v Banskej Stiavnici, kastielov a kurii v Holici, Cachticiach, cisteni velkomoravskych valov v Bini, zveladeni muzei-skanzenov v Pribyline, Hnojnom, ci Martine a podobne. Za 20 rokov sa na tychto aktivitach zucastnilo viac ako 20 tisic
mladych ludi.
Dalsim dolezitym prvkom motivacie je vedomie zvladnutelnosti prace. Ucastnici musia vediet, ze prace nie su nad ich telesne ani dusevne sily. Tu uz je dolezite pamatat na to, ze nie vsetci su schopni rovnakeho vykonu a podla toho ucastnikom individualne pridelovat pracu, sledovat priebezne ich pocinanie a podla potreby pracovne zaradenie korigovat. Velmi dobre posobi, ak veduci prace je sam prikladom toho, ze dana praca je naozaj telesne i dusevne zvladnutelna.
Plynulo som presiel k dalsiemu bodu, ktorym je samoorganizacia kolektivu. Kazdy druh prace si vyzaduje inu skladbu odbornosti a je velmi zaujimave sledovat, ako si kolektiv sam riesi vzniknute situacie. Na veduceho pritom zostava vytvarat take prostredie, aby sa mohlo prejavit co najviac schopnosti ucastnikov.
Niektore prace si vyzaduju malo energie a efekt je obrovsky, ine zasa naopak. V poznani, ktora cast prace co vyzaduje, co poskytuje a kedy ju mozno zaradit, sa skryva tajomstvo uspechu dlhodobej akcie. Dolezite je, aby ucastnici za sebou videli vysledky svojej prace. A tak logicka postupnost, napriklad pri oprave drevenice, nie je od otlcenia, rozobratia, ocistenia, cez opravu zakladov, nosnej konstrukcie, krovu ku krytine, podlaham, omietkam, az k zaverecnemu natretiu, ale vo vhodnom striedani prac naro
cnych a malo efektnych s pracami menej narocnymi a velmi efektnymi. Vacsina ucastnikov je v tabore na urcitu kratku dobu a pre ich dobry pocit dolezite, aby videli, ake dielo tu zanechali.
Rozoberiem este jednu motivaciu - tuzbu vratit sa. Zavisi najma od vztahov vytvorenych v kolektive rovesnikov, od vztahu k akcii, prostrediu, ci k objektu. Tento vztah sa utuzuje pocas akcie a od jeho hlbky potom zavisi aj dalsia spolupraca s ucastnikmi tabora. Je preto dobre hovorit s nimi o buducich planoch, o casovo, financne a personalne realnych perspektivach, vypestovat v nich pocit osobnej zodpovednosti za rozrobenu vec. Motivacia k navratu, prirodzene, po akcii zvacsa casom klesa, preto je dole
zite priebezne sa pripominat, dat vediet ako prace pokrocili, zorganizovat dalsie pracovne stretnutie, napojit ucastnikov na strukturu organizacie.
V Strome zivota sa v priebehu 20 rokov vyformovali dva zakladne typy pracovnych akcii, zavisle priamo od realnych moznosti a schopnosti dobrovolnych kolektivov:
- zachranne - v kratkom casovom a malom vecnom rozsahu, zasadnym sposobom predlzujuce zivotnost ohrozeneho objektu (napr. Rusovce, Viniansky hrad, Sur),
- obnovovacie - v dlhodobe rekonstrukcie objektov, casto aj s ich uvedenim do prevadzky (napr. Cierny Balog, Cachtice, Dubnik, Spissky Stiavnik).
Spominal som uz, ze praca sa na akciach Stromu zivota chape aj ako sucast environmentalnej vychovy. Vedu nas k tomu tieto dovody:
- konkretna manualna praca prinasa vysledky, ktore su lahko demonstrovatelne, su konkretne a popri tom, ze skutocne pomahaju zivotnemu prostrediu, robia zo vsetkych nasich idealov hodnovernu realitu,
- vysledok prace dokazuje, ze problemy mozno riesit, cim sa podporuje pozitivny pohlad na svet,
- pracovny vysledok, alebo niekedy aj samotny pracovny proces je casto natolko atraktivny, ze motivuje k dalsej cinnosti a pritahuje dalsich ludi k dalsej praci pre pamiatky a prirodu,
- praca samotna je (popri hrach) vybornym katalyzatorom myslienok a vybornym konkretnym prikladom na pochopenie roznych suvislosti,
- osobny kontakt so zachranovanym objektom, resp. jeho castami (stavebnymi prvkami), vytvara casto silny nezabudnutelny zazitok, ktory formuje osobny vztah k objeku.
Cielom prace obcianskeho zdruzenia Strom zivota je zmena spravania sa deti a mladeze (napokon za 20 rokoch prace su z nich dnes uz i ludia v strednom veku) ku kulturnym a prirodnym pamiatkam. Ak sa to podari, byvali ucastnici casto dalej vyhladavaju podobne akcie. Casom sa z niektorych z nich stali a stanu nove osobnosti, ktore si najdu svoje nove akcie. A tak sa pocet pamiatok zachranenych vdaka clenom i sympatizantom Stromu zivota z roka na rok zvysuje.
Oto Makys
Ing. Otto Makys, PhD. (1954), predseda OI Strom zivota, STF STU, katedra technologickych stavieb, Radlinskeho 11, 811 06 Bratislava
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Rocnik: 1999, Cislo: 6
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
|