Z d r o j:
Nazov casopisu:
Zivotne prostredie
Rocnik: 1999, Cislo: 4
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Nove trendy v posudzovani vplyvov na zivotne prostredie v Europskej unii
Maria Kozova, Bozena Gasparikova, Stefan Uradnicek, Rastislav Vrbensky, Ingrid Belcakova
M. Kozova, B. Gasparikova, S. Uradnicek, R. Vrbensky, I. Belcakova: New Trends in Environmental Impact Assessment in the European Union. Zivot. Prostr., Vol. 33, No. 4, 1999.
We analyse new amendments passed or prepared within the European Union since introducing the Council Directive No. 85/337/EEC on Environmental Impact Assessment (EIA) of some public and private projects. The paper does not set an exhaustive rendering of all these questions as a goal. We analyse more in detail three directives of the European Communities passed or prepared after 1994 (i. e. since the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 127/1994 on Environmental Impact Assessment has pas
sed) because we consider them crucial in respect to EIA. Moreover, an information on further significant international activities bringing a new dimension into EIA is also presented. We briefly characterise the global worldwide trends in the EIA development as they are presented by world experts. We comment the relevance of these new directions and trends in relation to the Act No. 127/1994.
Od r. 1985, teda od prijatia smernice Rady c. 85/337/EHK o posudzovani vplyvov niektorych verejnych a sukromnych projektov na zivotne prostredie (smernice EIA), nastal v ramci Europskej unie vyrazny kvalitativny posun v tejto problematike. Najvyznamnejsie je prijatie smernice Rady c. 97/11/ES z 3. 3. 1997, doplnujucej smernicu EIA. V sucasnosti sa pripravuje smernica Rady o posudzovani vplyvov niektorych programov a planov (smernica SEA), ktora rozsiri posobnost posudzovania vplyvov aj na plany a program
y. Rozvoj problematiky posudzovania vplyvov na zivotne prostredie vyznamne ovplyvnili a rozsirili:
- medzinarodne dohovory, najma Dohovor EHK OSN o hodnoteni vplyvov na zivotne prostredie presahujucich statne hranice, z Espoo r. 1991, vstupil do platnosti r. 1997 (podrobnejsie na s. ), ale tiez Dohovor EHK OSN o pristupe k informaciam, ucasti verejnosti v rozhodovacom procese a prave na spravodlivost v zalezitostiach zivotneho prostredia, podpisany v Aarhuse r. 1998, ktory zatial nenadobudol platnost,
- nove smernice Rady (napr. smernica Rady c. 90/313/EHK o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi, smernica Rady c. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znecistovania,
- programy Europskej unie (napr. program Smerom k trvalej udrzatelnosti, prijaty r. 1993, revidovany v roku 1998),
- nariadenia Rady (napr. nariadenie Rady EHK c. 2081/93, navrh nariadenia Rady ES c. 98/00/90 a dalsie predpisy tykajuce sa uplatnovania strukturalnych fondov),
- medzinarodne dokumenty, prijate najma v ramci OSN (napr. Integrovanie zivotneho prostredia a rozvoja do rozhodovacich procesov),
- vyznamne dokumenty zamerane na system priestoroveho planovania s cielom zabezpecenia trvalo udrzatelneho rozvoja (napr. CEMAT a EUREK).
Novelizovana smernica EIA
Novelizovana smernica EIA reaguje nielen na ziskane skusenosti clenskych statov EU, vsetky smernice a dohovory prijate od r. 1985, ale aj na Dohovor o pristupe k informaciam, ucasti verejnosti v rozhodovacich procesoch a prave na spravodlivost v zalezitostiach zivotneho prostredia (Aarhus, 1998). Vzhladom na vyznam tejto zmeny aj pre Slovensku republiku (ako asociovanu krajinu EU), MZP SR r. 1997 zadalo vypracovanie projektu zameraneho na harmonizaciu pravnej upravy posudzovania vplyvov na zivotne prostr
edie v SR so smernicou EIA (Uradnicek, 1997). Ak porovname novelizovanu smernicu s povodnou smernicou EIA, mozeme konstatovat tieto zasadne zmeny (Uradnicek, 1997; Wood, 1997):
- zaclenuje sa novy odsek, podla ktoreho mozno jednoduchym sposobom spojit proces tejto smernice s postupom, resp. poziadavkami smernice o integrovanej prevencii a kontrole znecistovania,
- upravuju a rozsiruju sa Prilohy I. a II. pre obligatorne posudzovanie cinnosti a pre kompetentne organy sa ustanovuje povinnost spristupnenia vysledkov zistovacieho konania,
- pribudla Priloha III., obsahujuca vyberove kriteria pre zistovacie konanie, resp. zoznam cinnosti s fakultativnym posudzovanim,
- podrobnejsie sa upravuje rozsah hodnotenia, a to s vyslovnou poziadavkou na zohladnenie stanovisk dotknutych organov i s moznostou pozadovat dalsie informacie od navrhovatela,
- doplna sa povinnost predkladania zamerov cinnosti vo variantoch, resp. nacrte hlavnych alternativ, ktore navrhovatel predklada, pricom treba uviest hlavne dovody ich vyberu s prihliadnutim na ocakavane vplyvy na zivotne prostredie,
- prislusnym organom sa zavadza povinnost poskytnut navrhovatelovi relevantne informacie,
- vsetkym organom, ktore budu aktivitou dotknute, sa poskytuje prilezitost vyjadrit sa k nej,
- zasadnym sposobom sa prepracovala cast tykajuca sa posudzovania cezhranicnych vplyvov, s prihliadnutim na Dohovor z Espoo,
- zabezpecuje a doplna sa rozsah informovania verejnosti, povinnost spristupnenia uvedenych informacii verejnosti,
- clenskym statom sa uklada povinnost informovat Komisiu o kriteriach a prahovych hodnotach (nie o typoch projektov).
Navrh smernice Rady o posudzovani vplyvov niektorych programov a planov (SEA)
EU pripravuje smernicu SEA od 80. rokov. Vysledny navrh, predlozeny Europskej komisii v marci 1997, sa zuzil iba na hodnotenie vplyvov niektorych planov a programov na zivotne prostredie. Hlavne proceduralne kroky navrhovanej smernice SEA su velmi podobne posudzovaniu vplyvov na urovni projektov podla smernice EIA. Pri komentovani vyznamu smernice SEA sa zdoraznuje, ze uz 5. environmentalny akcny program Europskej komisie Smerovanie k trvalo urzatelnemu rozvoju (1993) potvrdzuje dolezitost hodnote
nia predpokladanych vplyvov planov a programov na zivotne prostredie. Podobne aj Dohovor z Espoo poukazuje na potrebu environmentalneho posudzovania vplyvov koncepcii, planov a programov presahujucich statne hranice (Kozova, Butkovska, Vrbensky, Antalova, 1999).
Navrh smernice SEA presne specifikuje, na ktore typy planov a programov sa vztahuje - zahrna okrem uzemnych planov a programov aj odvetvove plany a programy. Pod environmentalnym hodnotenim sa v smernici SEA chape priprava environmentalnej spravy (stanoviska) - (environmental statement), konzultacie a zabezpecenie uplatnenia vysledkov environmentalnej spravy a vysledkov konzultacii. Environmentalne hodnotenie planov a programov sa musi vykonat pred predlozenim materialu opravnenemu organu na schvalen
ie (prijatie) alebo na legislativne konanie. Kompetentny organ je povinny pripravit environmentalnu spravu (stanovisko), ktora bude obsahovat informacie uvedene v prilohe smernice SEA. Tieto informacie by mali byt take detailne, aby umoznili hodnotit ocakavane priame a nepriame vplyvy implementacie planu alebo programu na obyvatelov, faunu, floru, podu, vodu, ovzdusie, podnebie (klimu), krajinu, majetok a kulturne dedicstvo. Kopia navrhu dokumentacie (planu alebo programu) a spravy o hodnoteni vplyvov na zi
votne prostredie ma byt spristupnena zainteresovanym organom i instituciam zaoberajucim sa ochranou zivotneho prostredia, ako aj dotknutej verejnosti na vyjadrenie nazoru. Clenske staty si urcia procesne podrobnosti, detailny sposob informovania a konzultacii s okruhom organov, institucii a verejnosti. Navrh smernice SEA riesi aj problematiku environmentalneho hodnotenia planov a programov s vyznamnymi cezhranicnymi vplyvmi. Podla neho organ, zodpovedny za prijatie alebo predlozenie planu ci programu, alebo
v sulade s legislativnym postupom, musi vziat do uvahy spravu o hodnoteni, vsetky pripomienky a vysledky konzultacii.
Smernica o integrovanej prevencii a kontrole znecistenia
Na dalsie smerovanie environmentalneho prava EU bude mat zasadny vplyv smernica o integrovanej prevencii a kontrole znecistenia (Integrated Pollution and Prevention Control - IPPC). Tato smernica suvisi aj s uplatnovanim smernice EIA.
V r. 1998 zadalo MZP SR vypracovanie studie, v ramci ktorej bola smernica o IPPC podrobena analyze a spracovali sa namety na postup jej preberania do slovenskeho pravneho poriadku (Hutta, 1998). V nasom prispevku vychadzame najma z tejto studie.
Ucelom smernice o IPPC je dosiahnut integrovanu prevenciu a kontrolu znecistovania zivotneho prostredia pochadzajuceho z cinnosti uvedenych v jej Prilohe I. Ustanovuje opatrenia zamerane na prevenciu, alebo tam, kde to nie je mozne, na znizenie emisii do ovzdusia, vody a pody vratane opatreni tykajucich sa odpadov. Na rozdiel od smernice EIA, ktora sa orientuje na posudenie vplyvu uvazovanych cinnosti na zivotne prostredie pred vydanim rozhodnutia o ich povoleni, smernica o IPPC upravuje integrova
ny postup prislusnych organov pri vydavani rozhodnutia o povoleni danej cinnosti a pri jeho pravidelnej aktualizacii. Napriek tejto odlisnosti vychadzaju obe smernice z mnohych spolocnych principov:
- prevencia znecistovania alebo poskodzovania zivotneho prostredia este pred povolenim cinnosti, resp. pred rozhodnutim o jej podstatnej zmene,
- komplexnost posudzovania - na rozdiel od smernice EIA, je smernica o IPPC zamerana uzsie, pozaduje posudenie vplyvu len na vodu, ovzdusie a podu so zretelom na vznik odpadov, efektivne vyuzivanie energie a opatrenia na prevenciu vzniku a obmedzovanie nasledkov havarii,
- ucast verejnosti,
- poziadavky na monitoring - smernica o IPPC vyzaduje, aby sa v rozhodnuti o povoleni cinnosti alebo jej zmeny ulozila prevadzkovatelovi zariadenia poziadavka na sledovanie emisii vratane metodologie merania a jeho frekvencie, postup hodnotenia a povinnost oznamovat prislusnemu organu udaje pozadovane na kontrolu plnenia podmienok povolenia,
- cezhranicne vplyvy - podla smernice o IPPC, ak by prevadzkovanie zariadenia mohlo mat vyznamny negativny vplyv na zivotne prostredie ineho clenskeho statu, alebo ak o to dotknuty stat poziada, zaslu sa mu potrebne udaje v tom istom case, ako sa spristupnia obcanom v state, v ktorom sa ziada o vydanie povolenia.
Pre vzajomnu vazbu oboch smernic je dolezite, ze aplikaciou ustanoveni smernice o IPPC zostavaju nedotknute ustanovenia smernice EIA, dokumentaciu a dalsie udaje ziskane v procese posudzovania podla smernice EIA sa pripusta pouzit ako sucast ziadosti podla smernice o IPPC, ako aj v samotnom rozhodovani o povoleni cinnosti. Smernica o IPPC sa ma do legislativy clenskych statov EU prevziat do 30. 10. 1999, avsak:
- vo Velkej Britanii sa neuvazuje so spojenim oboch proceso pretoze proces EIA je napojeny na uzemne planovanie a zabezpecuju ho ine organy, nez organy, ktore budu prislusne pre proces IPPC,
- v Holandsku sa proces EIA povazuje skor za vedecke predvidanie, posudenie predpokladaneho buduceho stavu, pricom v smernici o IPPC ide o konkretne, prakticke povolovanie, takze povazuju za spravne oddelenie oboch procesov,
- Rakusko zvazovalo prevzatie novely smernice EIA a smernice o IPPC do spolocneho procesu, ale upustilo od toho z nasledujcich dovodov:
a) okruh zariadeni sa sice ciastocne prekryva, ale smernica o IPPC uvadza podstatne nizsie hranicne hodnoty,
b) smernica EIA obsahuje mnohe infrastrukturne zariadenia, ktore smernica o IPPC nezahrna,
c) smernica o IPPC zahrna aj stare zariadenia, ktore nezahrna smernica EIA,
d) hrozilo by nebezpecenstvo redukcie procesu posudzovania vplyvov na zivotne prostredie na rozsah, ktory sa vyzaduje podla smernice o IPPC,
- v Nemecku je rozpracovana verzia zakona, ktory pre urcene zariadenia spaja postup podla smernice EIA s postupom podla smernice o IPPC, pre ostatne zariadenia by zostali zachovane povodne rozne povolovacie procesy. Zastupcovia priemyslu maju udajne zaujem na oddeleni procesu EIA od integrovaneho povolovacieho konania podla smernice o IPPC.
Dohovor z Aarhusu Dohovor EHK OSN o pristupe k informaciam, ucasti verejnosti v rozhodovacom procese a prave na spravodlivost v zalezitostiach zivotneho prostredia (Dohovor z Aarhusu) bol podpisany 25. 6. 1998 predstavitelmi 35 europskych statov a EU. SR zatial k dohovoru nepristupila (je predpoklad, ze sa tak stane r. 2000).
Za osobitne vyznamny vo vztahu k posudzovaniu vplyvov na zivotne prostredie povazujeme clanok 7. Uvadza sa v nom, ze kazda strana Dohovoru musi prijat vhodne prakticke a/alebo ine ustanovenia zabezpecujuce ucast verejnosti pocas pripravy planov a programov suvisiacich so zivotnym prostredim, v transparentnom a spravodlivom ramci, poskytnuc verejnosti potrebne informacie. Verejnost, ktora sa moze procesu zucastnit, musi byt urcena prislusnou verejnou instituciou, beruc do uvahy ciele Dohovoru. Kazda st
rana poskytne v primeranom rozsahu moznosti ucasti verejnosti pri priprave politik (koncepcii) suvisiacich so zivotnym prostredim. V clanku 8 sa uvadza, ze kazda strana sa bude snazit podporovat efektivnu ucast verejnosti na prislusnej urovni, a v case, ked su este moznosti otvorene, pocas pripravy vykonavacich predpisov a inych vseobecne aplikovatelnych, pravne zavaznych pravidiel, ktore mozu mat vyznamny vplyv na zivotne prostredie.
Dalsie vyznamne medzinarodne aktivity
Sadler (1998) uvadza, ze v oblasti posudzovania vplyvov na zivotne prostredie je potrebna zasadna zmena s cielom vyuzit vsetky moznosti, ktore moze tento proces poskytnut ako mechanizmus zabezpecenia trvalej udrzatelnosti. Ide o prechod:
- od posudzovania vplyvov na zivotne prostredie na urovni projektov, ktore predstavuje proces "prvej generacie", orientovany prevazne na minimalizovanie ucinkov velkych projektov,
- cez SEA koncepcii, planov, programov a zakonov, ktore predstavuje proces "druhej generacie" a zameriava sa viac na priciny nez na samotne prejavy environmentalnych skod,
- k postupnemu zabezpeceniu trvalej udrzatelnosti z hladiska poziadaviek zivotneho prostredia, co uz predstavuje proces "nasledujucej generacie", ktoreho cielom je podporovanie zdrojov a oslabujucich funkcii prirodnych systemov,
- k integrovanemu ocenovaniu trvalej udrzatelnosti, co vyzaduje integraciu posudzovania vplyvov na urovni projektov, programov, planov a koncepcii s dalsimi socialnymi a ekonomickymi metodami ocenovania.
Komisia OSN pre trvalo udrzatelny rozvoj (TUR) na piatom zasadani v aprili 1997 prijala material Integrovanie zivotneho prostredia a rozvoja do rozhodovacich procesov, ktory vychadza z kapitoly 8 Agendy 21. V piatej casti, Buduce priority, je okrem formulovania narodnych strategii TUR uvedeny ako druhy dolezity nastroj uplatnovania TUR v rozhodovacich procesoch aj SEA. SEA sa povazuje za dolezity mechanizmus na zabezpecenie ucasti verejnosti v diskusiach na vyssej strategickej urovni.
Dalsou velmi dolezitou aktivitou OSN je proces Zivotne prostredie pre Europu, koordinovany EHK OSN v Zeneve. V ramci neho sa v juni 1998 uskutocnila v Aarhuse paneuropska konferencia ministrov zivotneho prostredia. Medzi prijate dokumenty patri predovsetkym jedna z tzv. "sofijskych iniciativ" otvorenych na paneuropskej konferencii ministrov zivotneho prostredia v Sofii r. 1995. Tato iniciativa bola specificky venovana SEA v transformujucich sa krajinach (Kozova, Belcakova, 1998).
V poslednom obdobi sa aj v ramci EU ako jedna z priorit presadzuje integracia poziadaviek zivotneho prostredia do rozvojovych koncepcii. V environmentalnom programe EU Smerom k trvalej udrzatelnosti sa v kapitole 9 uvadza, ze v sulade a principmi TUR bude environmentalna dimenzia v plnej miere premietnuta do ostatnych koncepcii Unie. V tejto suvislosti je velmi dolezite aj rozhodnutie Europskeho parlamentu a Rady EU z 24. 9. 1998 o revizii programu EU Smerom k trvalej udrzatelnosti. Program
by sa mal modifikovat tak, aby splnal poziadavky TUR. V sekcii 1 su v casti Hlavne priority, v clanku 2, opisane sposoby, ako by mali byt environmentalne poziadavky integrovane do rozvojovych koncepcii polnohospodarstva, dopravy, energetiky, priemyslu a cestovneho ruchu. Tym sa aj v krajinach EU, ktore mali doteraz obavy zo sily tohto nastroja, stava SEA nosnym nastrojom environmentalnej integracie a TUR (Kozova, Butkovska, Vrbensky, Antalova, 1999).
EU vclenuje environmentalne hodnotenie do sirsieho systemu priestoroveho planovania, kde je uzemne planovanie popri regionalnej politike a strategickom planovani jednym z vyznamnych prvkov. Navrh Smernice SEA a nariadenia k strukturalnym fondom udavaju buduci legislativny a metodicky ramec pre environmentalne orientovany rozvoj v priestore.
Okrem novych trendov SEA uzemnych, resp. priestorovych planov v oblasti legislativy su dalsou hybnou pakou aj dva vyznamne dokumenty v europskom meradle - Hlavne principy pre udrzatelny priestorovy rozvoj europskeho kontinentu (CEMAT), ktory vyplynul zo spoluprace 40 clenskych statov Rady Europy, a Europska koncepcie priestoroveho rozvoja (EUREK). Medzi hlavne ciele dokumentu CEMAT patria aj otazky koncepcie priestoroveho planovania a jeho vyznamu pre socialnu sudrznost a udrzatelny rozvo
j (Finka, 1999):
- dalsia velka uloha priestoroveho planovania spociva tiez v podpore udrzatelneho rozvoja,
- udrzatelnost nie je vyslovne environmentalnou koncepciou, dotyka sa vsetkych ludskych aktivit vratane hospodarskeho rozvoja.
Udrzatelny ekonomicky rozvoj obsahuje vytvorenie predpokladov na dlhodobu priestorovu rovnovahu napriek rychlemu starnutiu a obnove hospodarskych aktivit. Aj ked konflikty medzi hospodarstvom a ekologiou predbezne zostanu, bude kvalita prostredia stale viac predpokladom ekonomickeho rozvoja, kedze uz dnes predstavuje jeden z dolezitych lokalizacnych faktorov pre investorov. Udrzatelne priestorove planovanie prispeje k vytvoreniu uzemnych aktiv pre konkurencieschopnost a stimulaciu zamestnanosti, v sulade
s Europskou chartou musi byt priestorove planovanie orientovane na dlhodobe ciele: musi analyzovat a zohladnovat dlhodobe trendy a vyvoj hospodarskych, socialnych, kulturnych, ekologickych a environmentalnych fenomenov a vplyvov.
EU povazuje problematiku priestoroveho rozvoja za jednu z priorit vzhladom na TUR. Europska koncepcia priestoroveho rozvoja ma tri hlavne ciele (EUREK, 1997): hospodarsku a socialnu koheziu, udrzatelny rozvoj a vyrovnanu konkurencieschopnost v europskom priestore.
* * *
Slovenska republika ako asociovana krajina ma pri preberani smernic, nariadeni a dalsich dokumentov EU vyhodu, ze nie je viazana terminom ich legislativneho prevzatia (napr. pre smernicu EIA bol termin 4. 3. 1999 a pre Smernicu o IPPC 30. 10. 1999). Mozeme sa teda poucit sa z rieseni, ktore zvolia clenske krajiny EU. Vazba, resp. suvislost zakona NR SR c. 127/1994 Z. z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie so smernicou EIA, smernicou o IPPC, navrhom smernice o SEA (ako s dalsimi vyznamnymi dohovor
mi a medzinarodnymi dokumentmi) sa vsak budu zvazovat uz r. 2000, kedy ma vlada SR zaradenu v plane legislativnych uloh novelizaciu tohto zakona.
Literatura
- Europaisches Raumentwicklungskonzept (EUREK, Erster offizieller Entwurf, Vorlaufige Uebersetzung, Informelles Treffen der fuer die Raumordnung zustandigen Minister der EU, Noordwijk 1997.
- Finka, M., 1999: CEMAT - Hlavne principy pre udrzatelny priestorovy rozvoj europskeho kontinentu. Zbornik zo seminara Europska politika v regionalnom a miestnom planovani, TEMPUS - PHARE CMENo. 03075-97. Bratislava, p. 5 - 40.
- Hutta, V., 1998: Smernica Rady c. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znecistovania. MZP SR, Bratislava.
- Kozova, M., Belcakobva. I., 1998: Sofijska iniciativa o aplikacii posudzovania vplyvov na zivotne prostredie. Zivot. Prostr., 32, 5, p. 276 - 277.
- Kozova, M., Butkovska, K., Vrbensky, R., Antalova, S., 1999: Environmentalne hodnotenie zasadnych rozvojovych koncepcii ( 35 zakona NR SR c. 127/1994 Z. z.). KKE PRIF UK, MZP SR, 73 pp. a prilohy.
- Sadler, B., 1998: Environmental Assessment: An Overview. Univ. Manchester. EIA Newsletter, EIA Centre, 17, p. 2 - 3.
- Uradnicek, S., 1997: Analyza potreby harmonizacie pravnej upravy posudzovania vplyvov na zivotne prostredie v Slovenskej republike so smernicou Rady 97/11/ES, ktorou sa doplna smernica Rady 85/337/EHS o posudzovani vplyvu niektorych verejnych a sukromnych projektov na zivotne prostredie. Pedohyg, Bratislava, 44 pp. a prilohy.
- Wood Ch., 1997: New European EIA and Draft SEA Directives. University of Manchester EIA Newsletter 14, p. 4 - 6.
______________________________
Autori:
- Doc. RNDr. Maria Kozova, CSc. (1948), katedra krajinnej ekologie, PRIF UK Bratislava
- JUDr. Bozena Gasparikova, CSc. (1955), veduca Odboru legislativy, MZP SR, Nam. L. Stura 1, 812 35 Bratislava.
- JUDr. Stefan Uradnicek (1939), pracovnik Odboru legislativy, MZP SR, Nam. L. Stura 1, 812 35 Bratislava.
- Mgr. Rastislav Vrbensky (1970), pracovnik REC pre krajiny Strednej a Vychodnej Europy, Vysoka 18, 811 06 Bratislava.
- RNDr. Ingrid Belcakova (1963), pracovnicka Centra na posudzovanie vplyvov na ZP, Fakulta architektury STU, Nam. slobody 19, 812 45 Bratislava.
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Rocnik: 1999, Cislo: 4
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
|