Dohovor Europskej hospodarskej komisie OSN E/ECE/1250 o hodnoteni vplyvov na zivotne prostredie presahujucich statne hranice (Dohovor z Espoo) bol prijaty 25. februara 1991 vo finskom Espoo. Upravuje proces posudzovania cinnosti, ktorych nepriaznive vplyvy by mohli zasahovat aj uzemie susednych statov. Jeho cielom je tiez zavedenie procesu posudzovania vplyvov na zivotne prostredie do legislativy jednotlivych statov a umoznenie inym statom zasiahnut presne ustanovenym sposobom do pripravy cinnosti, ktore
by sa mali vykonavat mimo ich uzemia, ale mohli by mat neziaduce vplyvy na ich zivotne prostredie.
Dohovor z Espoo ma 20 clankov a 7 dodatkov. V jednotlivych clankoch sa ustanovuje:
strana povodu, t. j. zmluvna strana Dohovoru, ktora moze byt dotknuta vplyvom navrhovanej cinnosti umozni, aby sa verejnost v oblastiach, ktore by mohli byt dotknute navrhovanou cinnostou, mohla zucastnit prislusnych procedur posudzovania jej vplyvu na zivotne prostredie.
V Dohovore z Espoo sa dalej ustanovuje sposob oznamenia navrhovanej cinnosti, spracovania dokumentacie o hodnoteni vplyvu na zivotne prostredie, sposob a rozsah konzultacii o moznom vplyve navrhovanej cinnosti, sposob vypracovania a oznamenia konecneho rozhodnutia, rozsah poprojektovej analyzy, moznost uzatvarania dvojstrannej a mnohostrannej spoluprace v oblasti posudzovania vplyvov na zivotne prostredie, moznost rozvijania specifickych vyskumnych programov a proceduralne otazky tykajuce sa stretnuti zm
luvnych stran vratane arbitraze.
Dodatky Dohovoru z Espoo obsahuju:
I. Zoznam cinnosti,
II. Obsah dokumentacie o hodnoteni vplyvu na zivotne prostredie,
III. Vseobecne kriteria napomahajuce urceniu environmentalneho vyznamu druhov cinnosti nezahrnutych do Dodatku I.,
IV. Proceduralne otazky,
V. Poprojektova analyza,
VI. Zaklady pre dvojstrannu a mnohostrannu spolupracu,
VII. Arbitraz.
Dohovor z Espoo bol po prijati vystaveny na podpis clenskym statom Europskej hospodarskej komisie (EHK) i statom, ktore maju statut poradcov pri EHK v sidle OSN v New Yorku a vstupil do platnosti 10. 9. 1997. Do 31. 12. 1998 ho podpisalo 29 statov a EU ako celok a ratifikovalo 23 statov a EU ako celok. Byvala CSFR podpisala Dohovor z Espoo po predchadzajucom suhlase obidvoch republik 20. 8. 1991 s vyhradou ratifikacie, nakolko v tom case neboli na plnenie z neho vyplyvajucich zavazkov vytvorene podmienky
.
S uplatnovanim procesu posudzovania vplyvov presahujucich statne hranice bolo malo skusenosti, i tie velmi roznorode. Preto sa zacali na stretnutiach zastupcov statov, ktore podpisali Dohovor z Espoo, vratane Slovenskej republiky, formulovat odporucania na jeho aplikaciu v oblasti legislativy, metodologie, informatiky, ucasti verejnosti a pod. Tieto odporucania predstavuju otvoreny material, ktory sa postupne doplna. Slovenska republika, zastupena MZP SR, sa pravidelne zucastnuje na zasadnutiach signatar
ov Dohovoru z Espoo a na vsetkych sprievodnych podujatiach. Na 4. stretnuti signatarov, ktore sa konalo 14. - 17. marca 1995 v Zeneve, zastupcovia nasej delegacie informovali, ze 1. septembra 1994 nadobudol v SR ucinnost zakon NR SR c. 127/1994 Z. z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie, ktory je v plnom sulade s Dohovorom z Espoo. Zaroven odovzdali spravu o aktivitach SR v oblasti posudzovania vplyvov na zivotne prostredie.
Velku pozornost vzbudil model bilateralnej zmluvy na uplatnovanie Dohovoru z Espoo, ktory pripravilo MZP SR v spolupraci s MZP Rakuska v r. 1994 - 1995. V dnoch 18. - 20. maja 1998 sa v norskom Oslo konalo 1. stretnutie stran Dohovoru z Espoo za ucasti zastupcov MZP SR ako pozorovatelov.
Tab. l. Uplatnovanie Dohovoru z Espoo v krajinach susediacich so SR
Stat - Datum podpisania - Datum ratifikacie
Ceska republika - 30. 9. 1993 - -
Madarska republika - 26. 2. 1991 - 11. 7. 1997
Polsko - 26. 2. 1991 - 12. 6. 1997
Rakusko - 26. 2. 1991 - 27. 7. 1994
Ukrajina - 26. 2. 1991 - -
Ratifikacia Dohovoru z Espoo v SR i v CR sa predpoklada v druhom polroku 1999.
Podmienky na uplatnovanie Dohovoru z Espoo v Slovenskej republike
Legislativne zabezpecenie - posudzovanie vplyvov cinnosti presahujucich statne hranice tvori samostatnu - tretiu cast zakona EIA. V pripade posudzovania cezhranicnych vplyvov funkciu koordinujuceho organu za Slovensku republiku bude podla zakona plnit MZP SR. Postup a rozsah hodnotenia vplyvov v cezhranicnom kontexte uvedeny v zakone je plne v sulade s Dohovorom z Espoo.
Institucionalne zabezpecenie - na MZP SR je zriadeny Odbor posudzovania vplyvov na zivotne prostredie, ktory od nadobudnutia ucinnosti zakona riadi a organizuje proces posudzovania vplyvov na zivotne prostredie. Po ratifikacii Dohovoru z Espoo bude tento odbor vykonavat funkciu povereneho (koordinujuceho) organu pri posudzovani vplyvov presahujucich statne hranice. V dokumentaciach predkladanych na posudenie podla zakona sa uz i v sucasnosti hodnoti mozny vplyv cinnosti presahujucich statne
hranice. Odbor posudzovania vplyvov na zivotne prostredie v sucasnosti pripravuje navrhy bilateralnych zmluv so vsetkymi susednymi statmi. Ich podpisanie sa predpoklada po ratifikacii Dohovoru z Espoo vsetkymi stranami. Zmluvy budu upravovat jednotlive kroky posudzovania vplyvov presahujucich statne hranice v zmysle Dohovoru z Espoo aj s moznymi odchylkami zodpovedajucimi specifikam jednotlivych statov. V sucasnosti je v najvyssom stadiu rozpracovania navrh dvojstrannej zmluvy pre uplatnovanie Dohovoru z E
spoo medzi Slovenskom a Polskom, Slovenskom a Rakuskom.
Mozne dosledky ratifikacie na statny rozpocet a podnikatelske subjekty - ratifikacia Dohovoru z Espoo nebude mat vplyv na statny rozpocet Slovenskej republiky. Podla 40 zakona EIA naklady spojene s posudzovanim vplyvov cinnosti vratane nakladov na posudzovanie vplyvov cinnosti presahujucich statne hranice znasa navrhovatel, okrem nakladov spojenych s ucastou jednotlivych subjektov procesu posudzovania, ktore znasaju tieto subjekty. Naklady vyplyvajuce z plnenia zavazkov Dohovoru z Espoo pr
edstavuju zanedbatelne zvysenie doterajsich nakladov vynakladanych na posudzovanie vplyvov na zivotne prostredie podla zakona a obycajne su spojene s prekladom casti vypracovanych dokumentacii do jazyka dotknutej krajiny.
V Slovenskej republike su v sucasnosti vytvorene legislativne i institucionalne predpoklady na plnenie zavazkov vyplyvajucich z Dohovoru z Espoo. Navrh ratifikacie prechadza v sucasnosti medzirezortnym pripomienkovanim. V najblizsom obdobi ma byt predlozeny na rokovanie vlady SR a potom na rokovanie Narodnej rady SR. Dalsie stretnutie zmluvnych stran Dohovoru z Espoo sa bude konat 9. - 11. oktobra 1999 v bulharskej Sofii. V pripade, ze dovtedy bude ratifikacia schvalena, Slovensko by sa mohlo zucastnit n
a tomto stretnuti uz ako riadna zmluvna strana.
Viera Huskova