Navrat - Zivotne prostredie - cislo 4/1999

Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1999, Cislo: 4 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava EIA ocami spracovatela a posudzovatela dokumentacie Sona Antalova Procesu hodnotenia podla zakona NR SR c. 127/1994 Z. z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie (dalej zakona) som sa mala moznost zucastnit ako spracovatel dokumentacie, spracovatel posudku i ako obcan (verejnost). V kazdom postaveni bolo nevyhnutne, ale velmi prinosne, vysporiadat sa s problemami, ktore prinasa aplikacia zakona do praxe. Najviac si cenim skusenosti, ktore som ziskala ako spracovatel dokumentacie. Poznatky z Bratislavskeho kraja svedcia o tvrdej kritike odbornej stranky dokumentacie , predovsetkym na verejnom prerokovani Spravy o hodnoteni ale aj v pisomnych stanoviskach dotknutych organov, obci, mimovladnych organizacii a obcianskych iniciativ alebo zdruzeni. Vypracovanie dokumentacie - Zameru a Spravy o hodnoteni - predstavuje pre riesitelsky kolektiv problem najma z hladiska rozsahu odbornej naplne. Casto je limitovany predstavou navrhovatela (investora) o rozsahu a ucelnosti financneho zabezpecenia. Pre riesitela je velmi neprijemne obhajovat na verejnom prerokovani predkladany obsah Spravy o hodnoteni v pripade, ze uznava potrebu sirsieho rozsahu posudzovaneho predmetu, ale nemohol tak postupovat, pretoze mu to nedovoloval financny rozpocet. Navrhovat el si casto vybera najlacnejsieho spracovatela dokumentacie, co sa vsak zvacsa odraza na jej obsahovej naplni. Verejnost vsak nezaujima problem financnych prostriedkov, ale obsah dokumentacie. Kvalita sa potom casto nahradza kvantitou a dokumentacia obsahuje obsiahly text, v ktorom sa kazdemu, najma vsak laickej verejnosti, tazko orientuje a hlada podstatne. Dalsou skusenostou z oblasti vypracovania dokumentacie su rozne specificke poziadavky dotknutych organov, ktore casto oznamia az po vypracovani Spravy o hodnoteni a jej verejnom prerokovani. V mnohych pripadoch su to poziadavky na dalsie prieskumy, resp. doplnenie alebo dopracovanie tejto spravy. V niektorych pripadoch tieto poziadavky v predprojektovej faze nemaju opodstatnenie a ich vznesenie patri skor ku stavebnemu konaniu. Velmi dobrou skusenostou je zacat komunikaciu medzi spracovatelom dokumentacie (v spolupraci s navrhovatelom) a dotknutou obcou hned v zaciatkoch procesu EIA. Vtedy sa velmi jasne identifikuju najcitlivejsie okruhy problemov a sposoby ich riesenia, napr. kompenzacnymi opatreniami. Zda sa, ze je to uplne logicky postup, avsak v praxi sa malo pouziva. Komunikacia sa obmedzuje len na pisomny styk a predkladanie hotovej dokumentacie, co k rieseniu problemov velmi neprispieva. Specifickou poziadavkou v dvoch pripadoch v Bratislave bolo urcit ochranne pasmo priemyselneho podniku. Najvaznejsim konfliktom v oboch pripadoch boli diametralne odlisne sposoby vyuzitia uzemia v blizkom susedstve - na priemyselnu vyrobu a na byvanie. V minulosti ochranne pasma priemyselnych podnikov neexistovali a bytova vystavba sa casto priblizila az k uzemiu priemyselneho podniku. Negativne dosledky netreba vymenuvat. Zrusit obytnu funkciu? Zastavit existujucu vyrobu alebo obmedzovat jej rozvoj? J e to velmi zlozite, az nemozne vyriesit. Avsak v pripadoch, ked v okoli priemyselneho podniku obytna zastavba este neexistuje bolo by urcite pre obidve strany prinosne zabranit jej. Toto su hlavne dovody, preco povolujuce organy, hygienici, miestna samosprava, ale aj samotne podniky ziadaju o stanovenie ochranneho pasma. V ramci EIA jednej aktivity z celkovej cinnosti priemyselneho podniku je nemozne poskytnut dostatocne podklady o dosahu a druhu vplyvov celej priemyselnej cinnosti v priestore. Okrem toho n a vyhlasenie ochranneho pasma priemyselneho podniku neexistuje u nas nijaka pravna uprava ani metodicky pokyn. Poziadavky stanovenia ochranneho pasma podniku pravdepodobne preto vystupuju do popredia v suvislosti s procesom posudzovania vplyvov novych cinnosti v ramci existujucich priemyselnych podnikov. Problem stanovenia ochranneho pasma priemyselneho podniku by sa mal riesit na inej urovni (teda nie v ramci posudzovania konkretnej cinnosti podla zakona). Moje skusenosti ako spracovatela posudku sa tykaju najma kvality Spravy o hodnoteni, priebehu jej verejneho prerokovania, postojov navrhovatela a spracovatela dokumentacie i stanovisk dotknutych organov. Za prinos pre spracovatela posudku povazujem ucast na verejnom prerokovani Spravy o hodnoteni. V niektorych pripadoch to nebolo mozne, pretoze Ministerstvo zivotneho prostredia SR urcilo posudzovatela az po verejnom prerokovani. Velmi citlivym problemom je postoj navrhovatela k zaverom posudku. Prevlada predstava, ze ked navrhovatel plati za vypracovanie posudku, ocakava kladny vysledok a za negativny predsa nebude platit. V kontroverznych pripadoch, najma takych, ktore maju velku publicitu, su na spraco vatela posudku vyvijane priame i nepriame tlaky zo stran, ktore castokrat nemaju s odbornostou nic spolocne. Komunikacia spracovatela posudku so spracovatelom Spravy o hodnoteni je vacsinou dobra, bezkonfliktna a zalozena predovsetkym na odbornej a vecnej diskusii. Stretla som sa vsak aj s pripadom, ked spracovatel Spravy o hodnoteni ci uz zamerne alebo neumyselne, poskytol spracovatelovi posudku zavadzajuce a nepravdive informacie, ktore potom bolo treba konfrontovat s informaciami od navrhovatela a dotknutych organov. Vzhladom na mnozstvo komplikacii, ktore sa mozu vyskytnut v priebehu vypracovania posudku, p ovazujem - na rozdiel od mnohych navrhovatelov - zakonom stanovenu lehotu na vypracovanie posudku za zodpovedajucu. Najjednoduchsie bolo vystupovat v ulohe verejnosti, ci uz formou pisomnych stanovisk alebo vystupeni na verejnom prerokovani, pretoze z tejto aktivity nevyplyva ziadna zodpovednost. Niekedy prichadzaju obcania na verejne prerokovanie preto, aby sa nieco dozvedeli, alebo opytali, ale v niektorych pripadoch aj s odhodlanim nevypocut si ani argumenty spracovatela Spravy o hodnoteni, ani navrhovatela. Na snahu moderatora usmernit priebeh prerokovania tato verejnost reaguje odmietavo a o kulture spolocenskeho spravania sa nemozno ani hovorit. Je vsak pozitivnym momentom, ze aj v takychto pripadoch sa najdu jednotlivci, ktori maju odvahu vzniest kritiku do vlastnych radov. V tejto suvislosti velku ulohu zohravaju obcianske iniciativy a zdruzenia. Podla mojej skusenosti moze byt ich posobenie a poslanie diametralne odlisne a vo velkej miere zavisi od odbornikov z roznych oblasti, ktorymi sa obklopuju. Iniciativy verejnosti, a vobec zaujem obyvatelov dotknutej obce o veci verejne, zohravaju v procese EIA dolezitu ulohu, co sa ukazalo na konkretnych pripadoch. Avsak aj tu hrozi moznost zneuzitia a manipulacie s verejnou mienkou v zaujme konkurencneho boja. Je urcite pozitivnym signalom, ze verejnost v procese posudzovania zacina vystupovat aktivnejsie a uvedomuje si moznost ovplyvnovania veci verejnych v ramci zakona, ktory aj do praktickeho zivota vnasa demokraciu. Sona Antalova __________________ RNDr. Sona Antalova, CSc., ECO - AS, spol. s r. o., Bratislava Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1999, Cislo: 4 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 4/1999