Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Ivan VoloscukMinska a Sevillska strategia biosferickych rezervacii
I. Voloscuk: Minsk and Sevilla Strategies for Biosphere Reserves.
(Application of the Sevilla Strategy in the Biosphere Reserve
Tatra Mts.). Zivot. Prostr., Vol. 32, No. 1, 1998.
Biosphere reserves are areas of terrestrial ecosystems which are
internationally recognized within UNESCO programme Man and the
Biosphere (MaB) for promoting and demostrating a balanced
relationship between people and nature. Biosphere reserves serve
to combine the three following functions: conservation of
landscapes, ecosystems, species and genetic variation,
development -- fostering economic development which is
ecologically and culturally sustainable, logistic support --
research, monitoring, training and education related to local,
regional, national and global conservation and sustainable
development issues. Each reserve is divided into zones defined by
various activities corresponding to these three functions: core
area, buffer zone and transition area. A national park may be
divided into three management zones and landscape protected area
into four zones. The principle of zonation in biosphere reserve
and in national park is different.
Myslienku ustanovit biosfericke rezervacie ako prvy vyslovil
francuzsky ochranca prirody prof. Michel Batisse r. 1968 na
konferencii UNESCO Racionalne vyuzivanie a ochrana zdrojov
biosfery (1968). Na tejto konferencii sa zrodil aj medzinarodny
program Clovek a biosfera (Man and the Biosphere -- MaB),
ktory potom prijalo Valne zhromazdenie UNESCO (197O). Koncepcia
biosferickych rezervacii (BR) vznikla az r. 1974 a ako jedna
z prvych sa snazila specifikovat co je to trvalo udrzatelny
rozvoj a ktore zdroje biosfery moze clovek trvalo udrzatelne
uzivat. (Koncepcia trvalo udrzatelneho rozvoja sa v globalnom
meradle zacala presadzovat az po Summite Zeme v Riu r. 1992 prave
Brmedlantovej komisie r. 19.. - poznamka redakcie). MaB nie je
programom technickej pomoci, ale sirokej medzinarodnej vedeckej
spoluprace pri studiu vztahu cloveka a prirody.
Vlada SR pristupila k tomuto medzivladnemu programu v januari
1993 a v tom istom roku schvalila Statut Slovenskej komisie pre
UNESCO, zriadenej pri Ministerstve zahranicnych veci SR. Dalsim
uznesenim (c. 338 z aprila 1994) schvalila navrh na zabezpecenie
medzinarodnych programov UNESCO v SR a ulozila ministrom
zivotneho prostredia, skolstva a vedy, ako aj ministrovi
podohospodarstva vytvarat podmienky na realizaciu programu MaB.
Slovenska komisia pre UNESCO zriadila r. 1993 Slovensky narodny
komitet pre program UNESCO MaB, ktory nadviazal na tradicie
byvaleho Ceskoslovenskeho narodneho komitetu (zriadeneho r.
1971).
Minska strategia biosferickych rezervacii
Organizacia OSN pre vychovu, vedu a kulturu (UNESCO), Program OSN
pre zivotne prostredie (UNEP), Organizacia OSN pre vyzivu
a polnohospodarstvo (FAO) a Svetova unia ochrany prirody (IUCN)
r. 1983 usporiadali prvy narodny kongres biosferickych rezervacii
v Minsku, na ktorom prijali Akcny plan biosferickych
rezervacii, ktory obsahoval 9 cielov:
. Budovanie medzinarodnej siete BR,
. Podpora manazmentu v existujucich BR,
. Ochrana druhov a ekosystemov v BR "in situ",
. Koordinacia vyskumu v BR s cielom vyuzit vysledky vyskumu na
vedecku ochranu ekosystemov BR,
. Monitoring aktivit v BR s cielom ziskat podklady na
usmernovanie cinnosti v konkretnych podmienkach,
. Podpora poslania BR v regionalnom planovani a rozvoji,
. Podpora ucasti miestnych samosprav a obyvatelstva na
starostlivosti o BR,
. Vyuzivanie BR na environmentalnu vychovu a skolenia,
. Zavedenie informacneho systemu o ochrane a starostlivosti v
BR.
Na dosiahnutie tychto cielov kongres v Minsku odporucil
manazmentu BR 35 aktivit (cinnosti), ktore by mal obsahovat Akcny
plan BR na patrocne obdobie. Niektore z nich boli velmi narocne,
ine sa z rozlicnych pricin nerealizovali vobec, alebo iba
neuplne.
Pocas platnosti Minskej strategie BR prijali r. 1992 v Riu de
Janeiro dokument zasadneho vyznamu Dohovor o biologickej
diverzite, ktory nadobudol platnost 29. decembra 1993. Dohovor
ma tri ciele :
-- ochrana biodiverzity na genovej, druhovej a ekosystemovej
urovni,
-- trvalo udrzatelne uzivanie komponentov biodiverzity,
-- spravodlive rozdelovanie uzitkov plynucich z uzivania
genetickych zdrojov.
Z toho vyplynulo, ze klucovym momentom uspesneho manazmentu
biosferickych rezervacii je spojenie ochrany biodiverzity
s trvalo udrzatelnym rozvojom miestnych komunit. Zdoraznovalo sa
to v novych dokumentoch IUCN, UNESCO, FAO a UNEP, preto bolo
treba v tomto duchu Minsku strategiu BR z r. 1983
"novelizovat".
Sevillska strategia biosferickych rezervacii
Na medzinarodnej konferencii o biosferickych rezervaciach
v Seville (Spanielsko) v dnoch 2O.--25. marca 1995 sa prijala
nova strategia, tzv. Sevillska biosferickych rezervacii. Pri
jej kocipovani sa vychadzalo z analyzy Minskej strategie,
pripadovych studii, z materialu "Biosfericke rezervacie
v 21. storoci" a pripomienok pracovnych komisii, ktore formulovali
novu strategiu.
Pocas prvych rokov realizacie Dohovoru o biodiverzite v sa
ukazalo, ze taziskova funkcia biosferickych rezervacii, t. j.
poziadavka trvalo udrzatelneho rozvoja miestnych komunit sa
stava podmienkou uspesneho manazmentu kazdeho narodneho parku na
svete. Na tuto klucovu ulohu narodnych parkov poukazal aj IV.
svetovy kongres narodnych parkov a chranenych uzemi v Caracase
(Venezuela) vo februari 1992 v prijatom hlavnom dokumente Parky
pre zivot.
Oba vyznamne medzinarodne dokumenty -- Parky pre zivot, cinnosti
v chranenych uzemiach (IUCN) a Sevillska strategia (UNESCO) --
organicky a vo vzajomnej vazbe nacrtavaju strategiu zachrany
a ochrany biodiverzity jednak na urovni krajiny, ekosystemov,
druhov a populacii, ale aj na urovni etnickej (kulturnej).
Sevillska strategia obsahuje 4 ciele:
I. Vyuzivat BR na ochranu biodiverzity.
Rozsirovat siet BR a zapajat ich do krajinneho planovania.
II. Vyuzivat BR na trvalo udrzatelne uzivanie
prirodnych zdrojov. Podporovat zapojenie miestneho
obyvatelstva do starostlivosti a rozvoja regionu.
III. Vyuzivat BR na vyskum, vychovu, vzdelavanie a
monitoring. Prehlbit poznatky o vztahoch cloveka k
biosfere. Venovat sa vychove specialistov a manazerov a
zlepsit informovanost verejnosti o BR. Vyuzit BR na rozvoj
indikatorov trvalej udrzatelnosti pre rozlicne
aktivity v ekologickom, ekonomickom, socialnom a
institucionalnom zmysle. Zapajat BR do medzinarodnej
spoluprace, podporovat cinnost bilateralnych a
trilaterarnych BR.
IV. Koncepciu BR aplikovat na narodnej i globalnej
urovni. Zabezpecit primerane financne a materialne vybavenie
aby sa tato strategia mohla uplatnit v praxi. Vytvorit
uzku spolupracu vedcov, manazerov, vykonnych organov, samosprav
a domaceho obyvatelstva. Propagovat BR
prostrednictvom informacnych materialov. Podporovat podnikanie
environmentalne setrne a v sulade s koncepciou trvalej
udrzatelnosti v prechodnom (rozvojovom) uzemi (zone).
V naraznikovej zone dovolit iba take cinnosti, ktore su v sulade
s cielmi BR. Vypracovat navod na riesenie konfliktov a inych
problemov starostlivosti o BR. Prepojit databazy na narodnej,
regionalnej a medzinarodnej urovni.
Alikacia Sevillskej strtegie v BR Tatry
Bilateralna slovensko-polska Biosfericka rezervacia Tatry bola
zapisana do svetovej siete BR 15. februara 1993. Celkova rozloha
BR Tatry je 113 221 ha. Jadrove uzemie (core area) ma rozlohu 49
633 ha (44 %) a rozprestiera sa od nadmorskej vysky 125O m do
2655 m (najvyssi vrch Tatier a celeho Karpatskeho obluka). Zabera
horsky lesny stupen, kosodrevinovy, alpinsky a na malej vymere aj
subnivalny vyskovy stupen.
Naraznikova zona ma rozlohu 23 744 ha (21 %) v nadmorskych
vyskach 8OO--125O m, prevazuje tu podhorsky vyskovy stupen
a zasahuju do nej intravilany tatranskych osad (zastavane
plochy). Prechodne uzemie ma vymeru 39 844 ha (35 %)
v nadmorskej vyske do 8OO m. Znacnu cast z neho tvori
polnohospodarska krajina s historickymi podtatranskymi obcami
(ide o ochranne pasmo TANAP-u).
I. -- Ochrana biodiverzity
Ohranu biodiverzity kazdy stat zabezpecuje prislusnou
legislativou. V sulade so svetovym trendom sa v jednotlivych
statoch vyhlasuju chranene uzemia v zasade podla kategorii IUCN:
.Rezervacie -- plati v nich najprisnejsi stupen ochrany
biodiverzity. Tieto uzemia sluzia vylucne na vedecky vyskum
ekologickych procesov v prirodnych ekosystemoch. Ine cinnosti, ak
tu tradicne existovali pred zriadenim prirodnej rezervacie, musia
sa alebo odstranit, alebo regulovat tak, aby nenarusali zakladnu
vedecku funkciu prirodnej rezervacie. Tieto uzemia spravidla
tvoria v biosferickej rezervacii jadrovu cast (core area).
.Narodne parky -- prednostne su zamerane na ochranu prirody
(vratane ochrany biodiverzity). Turistika, resp.
rekreacia je pripustna iba v takom rozsahu a v takych krajinnych
priestoroch, kde sa nenarusia prirodzene ekologicke procesy
a ekologicka stabilita prirodnych ekosystemov.
Narodne parky sa spravidla clenia na zony podla odstupnovanych
podmienok ochrany v nadvaznosti na zachovanost prirodnych
systemov. Zabezpecuju teda ochranu biodiverzity diferencovane.
.Chranene arealy -- ide o uzemia s povodnymi alebo
sekundarnymi ekosystemami, kde sa vyzaduje cielavedoma
intervencia na udrzanie ich niektorych zloziek, napriklad
kosenim, regulovanou pastvou, usmernenou rekonstrukciou lesnych
ekosystemov a podobne. Aj tieto uzemia prispievaju k ochrane
biodiverzity.
.Chranene pamiatky -- maju sice osobitne funkcie, avsak
zabezpecuju sucasne aj ochranu biodiverzity.
V sulade s platnou slovenskou legislativou v oblasti ochrany
prirody sa biosfericke rezervacie nepovazuju za osobitnu
kategoriu chraneneho uzemia. Podmienkou uchadzania sa niektoreho
uzemia o vyhlasenie za BR a jeho zapojenie do svetovej siete
biosferickych rezervacii je to, ze je podla narodnej legislativy
zaradene do niektorej kategorie chranenych uzemi a ze gesciu nad
vyskumnym programom prevezme niektora vedecka institucia.
Na Slovensku patria do siete svetovych biosferickych rezervacii
3 chranene krajinne oblasti a 1 narodny park. V BR Slovensky
kras, Polana, Tatry a Vychodne Karpaty sa nachadzaju aj
maloplosne chranene uzemia (prirodne rezervacie, chranene arealy
a chranene pamiatky). Terajsia siet biosferickych rezervacii v SR
je pomerne reprezentativna. V BR Slovensky kras sa chrani
jedinecna biodiverzita stredoeuropskeho krasu, a to spolocne aj
s madarskou castou (v Narodnom parku Aggtelek). Tieto unikatne
krasove systemy boli r. 1996 zapisane do zoznamu Svetoveho
kulturneho a prirodneho dedicstva UNESCO. V BR Polana je chranena
jedinecna biodiverzita vulkanitov, co nema v Europe obdobu. V BR
Vychodne Karpaty sa chrani charakteristicka biodiverzita so
zachovanymi pralesmi dubovo-bukoveho, bukoveho, jedlovo-bukoveho
a smrekovo-bukovo-jedloveho vegetacneho stupna na flysovom
podlozi. V BR Tatry sa chrani jedinecna biodiverzita
vysokohorskych ekosystemov charakteristickych pre najvyssie
pohoria Karpat. Siet biosferickych rezervacii na Slovensku by sa
ziadalo doplnit o subor ekosystemov nizinnych krajinnych typov,
zastupenych napriklad v CHKO Latorica alebo CHKO Zahorie.
Z hladiska ochrany biodiverzity je CHKO Zahorie jednym z troch
beneficnych uzemi programu GEF. Vyhlasenie CHKO Dunaj nie je
v blizkej buducnosti realne, preto za najvhodnejsie povazujeme
zabezpecenie vedeckej gescie a navrh na zaradenie do svetovej
siete BR uz vyhlasenu CHKO Latorica. Toto uzemie je vhodne aj na
studium vplyvu cloveka a jeho vztahu k prirode v prevazne
polnohospodarsky vyuzivanej krajine v okoli CHKO, teda idealne
pre program MaB.
II. -- Trvalo udrzatelne vyuzivanie prirodnych zdrojov
Zapojenie Biosferickej rezervacie Tatry do procesu trvalo
udrzatelneho vyuzivania prirodnych zdrojov a trvalo udrzatelneho
rozvoja podtatranskej oblasti (rozvojovej ci prechodnej zony)
naraza na niekolko problemov.
Predovsetkym ide o to, aby miestne obyvatelstvo spravne pochopilo
vyznam pojmov trvalo udrzatelne vyuzivanie prirodnych zdrojov
a trvalo udrzatelny rozvoj. Pod "rozvojom" sa dnes spravidla
mysli vystavba infrastruktury pre cestovny ruch a sportove
aktivity v Tatrach a ubytovacich kapacit v podtatranskych
obciach.
Vaznym problemom pri zabezpecovani aspon minimalnych predpokladov
trvalo udrzatelneho vyuzivania prirodnych zdrojov (lesov, vodnych
zdrojov a krajiny s diverzifikovanou strukturou krajinnych
prvkov) su casto este neusporiadane vlastnicke a uzivacie vztahz
na uzemi TANAP-u a podtatranskej oblasti.
Napriek tomu, ze vlada SR r. 1996 schvalila Velky uzemny celok
Vysoke Tatry s prilahlym regionom, v tomto zavaznom
uzemnoplanovacom dokumente sa neriesia jeho dosledky na
podtratranske obce, ktore sa maju "trvalo udrzatelne" rozvijat.
V spolupraci so Zdruzenim potratranskych obci a miest sa bude
musiet vyriesit rozmiestnenie infrastruktury potrebnej na
zabezpecenie cestovneho ruchu, turistiky vratane agroturistiky
a inych specialnych aktivit vhodnych pre tento vyznamny
medzinarodny region. Doteraz sa nepodarilo uspokojivo vysporiadat
s klucovym aspektom biosferickych rezervacii, t.j. riesenim
konfliktov medzi chranenym uzemim a domacim obyvatelstvom.
V tatranskych podmienkach je to osobitne citlivy problem. Okrem
povodnych podtatranskych obci, ktore by mali mat vyhodu (benefit)
z existencie narodneho parku a biosferickej rezervacie, na uzemi
TANAP-u sa nachadza Stary Smokovec, (nazyva sa aj mesto Vysoke
Tatry), ktory nema kontinuitu povodneho obyvatelstva adekvatnu
s podtatranskymi obcami. Asi 5500 obyvatelov mesta Stary Smokovec
je tu usidlenych iba jednu, najviac dve generacie. Ich vztah
k narodnemu parku bol povodne zalozeny na sluzbach poskytovanych
navstevnikom ubytovanym v statnych podnikoch a v podnikovych
zariadeniach. V sucasnosti sa mnohe z tychto zariadeni
privatizuju, co prinasa nove problemy. Ich riesenie si vyzaduje
aj od organizacii ochrany prirody casto netradicne pristupy.
BR Tatry ma vsetky predpoklady na plnenie druheho ciela
Sevillskej strategie, od manazmentu to vsak vyzaduje vela
narocnej a casto netradicnej prace s verejnostou i nove financne
zdroje. Preciznejsie sa bude musiet charakterizovat funkcia
rozvojovej (prechodnej) zony, ktora v sucasnosti zabera iba
ochranne pasmo narodneho parku s druhym stupnom uzemnej ochrany.
Podla prikladu niektorych biosferickych rezervacii v USA a inde
vo svete, do rozvojovej zony by sa mal zapojit sirsi region
vratane podnikatelov, samosprav obci, uzivatelov pozemkov
a lesov, vedeckych, ochranarskych a mimovladnych organizacii. Iba
ich spolocnym usilim mozno dosiahnut trvalo udrzatelny rozvoj
prechodnej zony BR. Hoci je uzemie narodneho parku a biosferickej
rezervacie integrovane do uzemneho systemu ekologickej stability,
to este nezarucuje optimalne plnenie rozvojovej funkcie BR.
Miestne obyvatelstvo a podnikatelske kruhy ocakavaju viac, ako
doteraz mohol poskytnut manazment BR. Nezastupitelne miesto
v tejto oblasti ma medzinarodna spolupraca s polskou castou BR
Tatry.
III. -- Vyskum,vzdelavanie, monitoring
BR Tatry je zapojena do vyskumu, monitoringu, vychovy
a vzdelavania v ramci projektu MONTAN (Monitoring
Tatranskeho narodneho parku), od r. 1993 sa ho vsak nedari plnit
v celom rozsahu prace pre nedostatok financnych prostriedkov.
Naplno sa vsak rozvinul monitoring, vyskum a budovanie databazy
biodiverzity v ramci projektu GEF, ktory financuje Svetova banka.
Ziada sa vsak rozsirit vyskum na vztah cloveka k prirode
a krajine biosferickej rezervacie. Ekologicky vyskum zamerany na
studovanie procesov v ekosystemoch a na funkciu druhov v nich je
metodicky pomerne dobre zvladnuty (chybaju iba financne
prostriedky), doteraz nie je vsak uspokojivo vyrieseny vyskum vztahu
cloveka k prirode (ani na metodickej urovni).
Institucionalne je manazment BR pripraveny zvladnut
environmentalnu a ekologicku vychovu, najma prispiet ku
zvysovaniu urovne ekologickeho vedomia obyvatelov (tu je urcita
vazba na uroven ich pravneho vedomia) prostrednictvom dobre
vybudovanej siete informacnych stredisk a odbornej pripravy
strazcov. Aj tu vsak chybaju potrebne financne prostriedky na
dostatocne mnozstvo informacneho a propagacneho materialu. Za
velmi vyznamnu povazujeme spolupracu s mimovladnymi organizaciami
zameranymi na zvysovanie environmentalneho vedomia miestnych
obcanov i navstevnikov BR Tatry, ako aj na riesenie
alternativnych foriem turistiky s vyuzivanim domacich tradicii
a infrastruktury. Osobitne zdoraznujeme potrebu vychovy
manazerov, odbornych pracovnikov i strazcov k novemu chapaniu
ulohy narodnych parkov a biosferickych rezervacii. V tejto
oblasti nemozno nekritisky kopirovat zahranicne skusenosti,
potrebujeme vlastny metodicky pristup k specifickym problemom
nasich biosferickych rezervacii.
IV. -- Aplikacia koncepcie BR na narodnej urovni
V porovnani so sucasnym stavom vo vyspelych krajinach su nase
biosfericke rezervacie nedostatocne vybavene personalne
i programovo. Zaostavame v elektronickej komunikacii a v budovani
vlastnej databazy s napojenim na svetovu informacnu siet. Vladne
organizacie a organy, ktore prijali zodpovednost za program
UNESCO/MaB na narodnej urovni mu podla nasho nazoru nevenuju
dostatocnu pozornost. Slovensky narodny komitet programu MaB nema
dostatok financnych prostriedkov, ktore by mu umoznili
plnohodnotne koordinovat v biosferickych rezervaciach vsetky
cinnosti, ktore im prinalezia. Tyka sa to vsetkych 4 BR na uzemi
Slovenska.
Ukazkou potvrdzujucou toto konstatovanie je dvojrocna neochota
rezortu podohospodarstva odclenit cinnost ochrany prirody
z posobnosti Statnych lesov a delegovat ju na Spravu narodnych
parkov Slovenskej republiky a Spravu Tatranskeho narodneho parku.
S touto neochotou suvisi aj ignorovanie platnych zakonov
(kompetencneho a zakona o ochrane prirody a krajiny).
Z medzinarodneho hladiska je tato situacia takmer nepochopitelna.
Pri hodnoteni plnenia stvrteho ciela Sevillskej strategie
v nasich 4 BR je v oblasti podpory cinnosti manazmentu
biosferickych rezervacii zo strany narodnych organov este mnoho
rezerv.
Doc. Ing. Ivan Voloscuk, DrSc. (1935), riaditel Spravy BR Tatry,
Sprava TANAP-u, 059 60 Tatranska Lomnica.
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998