Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Aktualne problemy trvalo udrzatelneho rozvoja biosferickych rezervacii Slovenska
Od konferencie UNESCO r. 1968 zameranej na racionalne vyuzivanie
a ochranu zdrojov biosfery sa pocet biosferickych rezervacii (BR)
na celom svete rozrastol na 352 (ku koncu r. 1997). Slovensko
v ramci CSSR sa prihlasilo k programu UNESCO Clovek a biosfera
MaB r. 1975 a uz r. 1977 bola Chranena krajinna oblast Slovensky
kras zapisana do svetoveho zoznamu biosferickych rezervacii. Az
r. 199O bola do tohto zoznamu zapisana CHKO Polana a r. 1993
pribudli CHKO Vychodne Karpaty a Tatransky narodny park (TANAP).
Koncom sedemdesiatych rokov sa poslanie BR chapalo v sulade
s Minskou strategiou z r. 1968 (Minskej a Sevillskej strategii
BR sa podrobnejsie venujeme v clanku na str. ...- poznamka
redakcie). U nas to znamenalo zapojenie velkoplosnych chranenych
uzemi do vedeckeho programu skumania vztahu cloveka k prirode
(biosfere), v prvom rade ako posilnenie stupna ochrany tychto
uzemi. Hoci BR nie je novou0 kategoriou chraneneho uzemia, predsa
len zapojenie sa do medzinarodneho programu znamenalo v domacich
pomeroch posunutie urovne chraneneho uzemia aspon o jeden
stupienok vyssie.
Efektivnost ochrany prirody a krajiny vyhlasenych chranenych
uzemi nezavisi ani tak od intenzity medzinarodnej spoluprace, ako
od financnych prostriedkov a odbornikov schopnych nielen
koordinovat vyskumne aktivity, ale predovsetkym zabezpecit
prakticku starostlivost o ekosystemy a krajinu.
Zapisanie CHKO Slovensky kras do siete BR posilnilo hlavne
vyskumne aktivity v tomto uzemi. V obdobi 198O--1989 sa tu
vykonal komplexny prirodovedny a ciastocne aj
ekonomicko-sociologicky vyskum. Vysledky boli publikovane
a odovzdane na realizaciu ani nie desatclennemu kolektivu
profesionalnych ochrancov prirody. Z dovodu ziskania statutu BR
sa vsak Sprave CHKO Slovensky kras nevytvorili lepsie pracovne
podmienky. Podobny osud postihol aj CHKO BR Polana, v ktorej je
dodnes rovnaky pocet odbornych pracovnikov ako v case zapisania
do svetovej siete BR. Vztahuje sa to aj na CHKO BR Vychodne
Karpaty. Azda jedinou vynimkou v pocte odbornych pracovnikov bola
byvala Sprava TANAP-u, ked UNESCO r. 1993 udelilo statut BR Tatry
spolocne polskej a slovenskej casti, bol systemizovany stav
technicko-hospodarskych pracovnikov asi 24O, z toho na useku
ochrany prirody ca 11O pracovnikov. Sucasna situacia v TANAP-e je
ina v dosledku roznych organizacnych zmien suvisiacich
s delimitaciou a rozdelenim kompetencii aj v ochrane prirody na
uzemi BR Tatry. Nedocenila sa vsak skutocnost, ze BR Tatry je
zamerana predovsetkym na ochranu prirody, a nie na program
lesneho hospodarstva, a Sprava TANAP-u sa stala sucastou podniku
Statne lesy v Tatranskej Lomnici.
Nova koncepcia BR a nove problemy
Sevillska strategia (1995) priniesla novu koncepciu BR v chapani
ochrany prirody a predovsetkym trvalo udrzatelneho rozvoja. Tato
koncepcia jasne formulovala tri funkcie BR: --ochranarsku,
spocivajucu v ochrane krajiny, ekosystemov, druhov a genetickej
variabilnosti (co vlastne uz zabezpecuje sprava CHKO ci narodneho
parku),
--rozvojovu, podporujucu nielen rozvoj hospodarenia zalozeneho
na principoch trvalej udrzatelnosti, ale aj rozvoj kvality zivota
cloveka,
--logisticku, ktora spociva v podpore vyskumu, monitoringu,
vycviku a vychovy primeranej lokalnym, regionalnym a globalnym
moznostiam a potrebam ochrany a trvalo udrzatelneho rozvoja.
V tomto pripade nejde vsak o novu funkciu, pretoze ju musia
plnit vsetky spravy CHKO a narodnych parkov bez ohladu na to,
ci tieto uzemia su, alebo nie su zapisane do svetoveho zoznamu BR.
Nase biosfericke rezervacie vznikli na baze uz existujucich
kategorii velkoplosnych chranenych uzemi, kde starostlivost
o krajinu a prirodu bola zverena prislusnej sprave este pred
zapisanim uzemia do svetovej siete BR. Nova, podstatne rozsirena
napln cinnosti, a hlavne povinnost koordinovat vyskum, tvorivo ho
aplikovat v praxi a rozsirit vychovu, skolit dobrovolnych
spolupracovnikov, zabezpecit monitoring a ziskavanie databazy,
ako aj spolupracu s miestnymi samospravami, podnikatelskou sferou
a rozlicnymi instituciami, nijako neznamenala novu koncepciu pre
spravy CHKO a NP a -- co je podstatne, ale paradoxne -- nijako sa
nepremietla do organizacnej struktury. Takyto nesystemovy pristup
a roztriestenost riadenia sprav NP a sprav CHKO biosferickych
rezervacii s medzinarodnym vyznamom, v podstate skomplikovalo
zivot kazdej sprave CHKO BR a narodneho parku BR Tatry. V pripade
TANAP-u sa od vyhlasenia BR Tatry (1993) z tohto dovodu nezvysila
uroven starostlivosti o ekosystemy a krajinu. Zakladnym
dokumentom ochrany prirody je Program starostlivosti o TANAP do
r. 2OOO. Tento prevzal zonovanie biosferickych rezervacii bez
toho, aby sa vykonala hlbsia analyza rozdielov v cieloch
a poslani uz vyhlasenych CHKO a narodnych parkov a biosferickych
rezervacii. Nase Akcne plany IUCN narodnych parkov sa v prvych
rokoch po vyhlaseni BR v podstate nelisili od Akcnych planov BR.
Je to evidentne nedorozumenie alebo nepochopenie odlisnosti
koncepcie budovania siete narodnych parkov ci CHKO a koncepcie
budovania siete biosferickych rezervacii. V niektorych krajinach,
napriklad na Ukrajine, to pochopili tak, ze biosfericku
rezervaciu uzakonili ako najvyssiu kategoriu velkoplosneho
chraneneho uzemia s medzinarodnym vyznamom. Narodne parky su
potom kategoriou republikoveho vyznamu, kde maju rovnocenne
poslanie ochrana prirody a rekreacia, turistika a sportove
aktivity. Sevillska staregia vyzaduje pre potreby skumania vztahu
cloveka k biosfere rozclenit uzemie biosferickej rezervacie na
tri uzemne casti zodpovedajuce trom spomenutym funkciam BR. Na
vyskum prirodnych procesov v ekosystemoch sa pozaduje vyclenit
v chranenom uzemi tzv. core area -- jadrove uzemie, cize
rezervaciu, do ktorej clovek nebude zasahovat, dokonca sa tu
nebude robit ani taky vyskum, ktory by mohol sposobil akukolvek
destrukciu. Tu je povoleny iba monitoring ekosystemov a krajiny.
Prirodne ekosystemy sa maju ponechat na autoregulacny vyvoj.
Vyskum sa tu sice moze uskutocnovat, ale z jadroveho uzemia sa
nemozu odoberat zivocichy, rastliny, poda ani podlozie, ani na
vedecke a dokumentacne ucely. Mozu sa vykonavat iba pozorovania
a merania v sulade s metodami vyskumu ekosystemov. Tychto
jadrovych uzemi moze byt niekolko a nemusia tvorit spojene pasmo
ci zonu. V anglickom jazyku sa na pomenovanie takychto priestorov
pouziva vyraz "area" a nie "zone".
Okolo tychto jadier sa ma vytvorit ochranne pasmo pre potreby
sociologickeho a prirodovedneho vyskumu, tzv. buffer zone --
naraznikova zona, kde sa moze vykonavat komplexny vyskum,
environmentalna vychova, turistika a mozu tu byt aj ludske sidla.
V tejto zone je priestor hlavne na sociologicky vyskum vztahu
cloveka k prirode. Program MaB neuprednostnuje prirodovedny
vyskum, ale prave sociologicky, s cielom zistit, ci vztah cloveka
k prirode a jej zdrojom je pozitivny alebo negativny.
V sucasnosti vsak pretrvava nazor, ze vyskum vztahu cloveka
k biosfere ma byt zalozeny na vyskume vztahov medzi zlozkami
prirodnych systemov. To je omyl! Ekologicky vyskum ma v tomto
pripade pomoct vypracovat opatrenia na racionalne vyuzivanie
prirodnych zdrojov v sulade s principmi trvalej udrzatelnosti.
V naraznikovej zone totiz plati obmedzenie ludskych aktivit
vyplyvajuce z existencie narodneho parku ci CHKO, kde sa kazda
cinnost musi zosuladit s ochrannymi podmienkami chraneneho
uzemia. Naraznikova zona sa teda ma vyclenit vnutri chraneneho
uzemia okolo jadier.
Klucom k naplneniu programu MaB je vlastne treti krajinny
priestor. Ide o "transition zone" -- prechodne uzemie, ktore
vobec nemusi byt prechodne, a vlastne ani by nemalo byt vo vnutri
chraneneho uzemia. V niektorych krajinach, napr. v USA a Nemecku,
pochopili tuto cast BR ako miesto spoluprace (cooperation).
V tomto priestore su totiz ludske sidla, ktore by nemali byt
v chranenom uzemi prirody. Prevazuju tu polnohospodarske
aktivity, ktore by nemali byt ani v narodnom parku, ani v CHKO.
Podla Sevillskej strategie je v tomto krajinnom priestore zmyslom
a cielom dlhodoba spolupraca s miestnym obyvatelstvom,
podnikatelskou sferou a verejnou spravou tak, aby sa zabezpecila
starostlivost o rozvoj regionalnych zdrojov na zaklade trvalej
udrzatelnosti.
Zonovanie BR podla programu MaB nie je totozne so zonovanim podla
zakona NR SR c. 287/1994 Z. z. o ochrane prirody a krajiny.
Zmyslom zonovania BR je poznat a monitorovat prirodne procesy
v jadrovom uzemi, v naraznikovej zone vykonavat len take
aktivity, ktore su v sulade (kompatibilne) s podmienkami ochrany
narodneho parku alebo CHKO. Rozvojovu funkciu BR treba realizovat
mimo uzemia CHKO a NP. V tomto krajinnom priestore s mestami,
urbanizovanymi priestormi, polnohospodarskou a lesnou krajinou
a ekonomickymi aktivitami sa ma rozvijat spolupraca ochrancov
prirody so sirokou podnikatelskou sferou i miestnymi komunitami,
mimovladnymi organizaciami a obcianskymi zdruzeniami tak, aby sa
region v bezprostrednej blizkosti narodneho parku a CHKO rozvijal
podla koncepcie trvalej udrzatelnosti.
Biosfericka rezervacia Tatry
Roku 1993 (vyhlasenie BR Tatry) platil pre TANAP na Slovensku
vladou schvaleny Program starostlivosti z r. 1991. V obdobi jeho
spracovania neboli este ujasnene nazory na zonovanie BR. Pretoze
aj na polskej strane Tatier sa pracovalo na priprave navrhu BR
Tatry, zvolila sa spolu s polskymi kolegami metoda zonovania
biosferickych rezervacii podla vtedajsieho chapania ich cielov.
Jadrovu zonu tvoria uz vyhlasene prirodne rezervacie
s najprisnejsim stupnom ochrany. Do naraznikovej zony bolo
zaradene ostatane uzemie TANAP-u a do rozvojovej alebo
prechodnej zony patrilo ochranne pasmo TANAP-u.
Vnutri tychto troch "zon", ktore predstavovali priestor pre
dlhodobe ramcove planovanie starostlivosti o ekosystemy
a krajinu, boli vyspecifikovane ekologicko-funkcne arealy, ktore
su zakladnymi priestorovymi jednotkami pre podrobne kratkodobe
planovanie starostlivosti o ekosystemy a krajinu.
Problemy zacali vznikat o niekolko rokov. Medzinarodne
ochranarske spolocenstvo a UNESCO zacali preferovat rozvojovu
funkciu BR. Po Summite Zeme v Riu de Janeiro r. 1992 sa vo
vseobecnosti zacali vo zvysenej miere aplikovat principy trvalo
udrzatelneho rozvoja. Bolo jasne, ze zasady rozvojovej funkcie
v zmysle BR sa nemozu naplno aplikovat v ochrannom pasme
TANAP-u, kde plati druhy stupen uzemnej ochrany. Vychodiskom bola
novelizacia Programu starostlivosti o TANAP na obdobie
1998--2OO7, ktory by mala vlada SR schvalit zaciatkom r. 1998.
V tomto Programe sa uzemie TANAP-u diferencuje na krajinny
priestor s autoregulacnymi ekosystemami, kde sa treba venovat
iba preventivnej ochranarskej cinnosti, dalsi krajinny priestor
predstavuju ekosystemy, do ktorych treba zasahovat metodou
regulacie, cize usmernovanim prirodnych procesov, ako aj poctu
navstevnikov v sulade s unosnostou prirodneho prostredia. Cielom
tohto pristupu je obnovit ekologicku stabilitu ciastocne
oslabenych ekosystemov. Treti krajinny priestor predstavuju
podstatnejsie narusene alebo zmenene ekosystemy, do ktorych
treba zasahovat metodami rekonstrukcie a revitalizacie. Tieto
opatrenia si vyzaduju dlhodobu starostlivost s pomerne velkymi
financnymi nakladmi. Samostatne su vyclenene intravilany
tatranskych osad, ktorych hranice by sa v zasade nemali
rozsirovat na ukor prirodnej krajiny. V kazdom krajinnom
priestore su vyspecifikovane ekologicko-funkcne priestory
s osobitnymi dlhodobymi i kratkodobymi programami starostlivosti.
Ako dalej?
Na tuto otazku nie je lahke odpovedat. Siet biosferickych
rezervacii ma a bude mat svoje opodstatnenie v meniacich sa
ekologickych podmienkach, k comu negativne prispela aj ludska
cinnost. Aj nadalej bude aktualne skumat a monitorovat vztah
cloveka a prirody. Avsak najdolezitejsie bude rozpracovat zasady
cinnosti v rozvojovom krajinnom priestore. To si vyziada korekciu
doterajsieho zonovania BR Tatry tak, aby jadrove uzemie
predstavovali vyhlasene narodne prirodne rezervacie a prirodne
rezervacie. Naraznikovu zonu ma tvorit vlastne uzemie TANAP-u
obklopujuce prirodne rezervacie (jadrove uzemia). Do rozvojoveho
uzemia treba zahrnut nielen ochranne pasmo TANAP-u, ale aj cely
podtatransky region na Spisi, Liptove a Orave. Tento region ma
vsetky predpoklady uspesneho rozvoja s vyuzitim tradicnych
sposobov uzivania prirodnych zdrojov, obnovy remesiel
a spracovania prirodnych materialov (ovciarstvo, rezbarstvo,
kovacstvo a pod.).
Pre navstevnikov tohto regionu budu okrem kulturnohistorickych
pamiatok pritazlive aj zachovane prirodne priestory vo vlastnom
uzemi narodneho parku, ktore poskytuju moznosti relaxacie
a oddychu. V rozvojovom alebo prechodnom uzemi su vsetky
potencialne predpoklady na rozvoj eko-, agro-, etnoturistiky
a obnovu tradicneho sposobu zivota obci, vratane tradicnych
remesiel. Trvalo udrzatelny rozvoj podtatranskeho regionu by sa
nemal zakladat na aplikacii cudzich, napriklad zamorskych ci
neeuropskych, foriem vyuzivania struktury krajiny alebo
netradicneho sposobu zivota. Nekriticke preberanie cudzich prvkov
a sposobov zivota nikdy neviedlo k uspesnemu rozvoju akehokolvek
regionu. Kazdy region ma vlastnu identitu, historiu a tradicie.
Tie nemozno v rozvojovych programoch negovat, alebo lubovolne
a nasilu menit, pretoze by to znamenalo stratu istoty vlastneho
domova. Preto je velmi naliehavou ulohou aj obnova plnohodnotneho
zivota obci s razovitou duchovnou kulturou a tradiciami.
* * *
Trvalo udrzatelny zivot a trvalo udrzatelny rozvoj regionov
s konkretnymi zdedenymi krajinnymi strukturami treba podporovat
nielen verbalne, ale predovsetkym systemovymi legislativnymi
opatreniami v oblasti ekonomiky, zivotneho prostredia,
spolocenskych aktivit a socialnej politiky. Biosfericke
rezervacie by mali byt ukazkou takehoto pristupu.
Manazment CHKO a NP by sa mal prednostne venovat starostlivosti
o chranene uzemia a prirodu podla schvalenych odbornych
dokumentov. Nove strategicke ulohy biosferickych rezervacii,
hlavne rozvojovu funkciu, by mal zabezpecovat samostatny kolektiv
odbornikov, zlozeny zo zastupcov ochrany prirody, miestnych
samosprav, vlastnikov a uzivatelov prirodnych zdrojov,
podnikatelskych kruhov, mimovladnych organizacii, kulturnych
i vedeckych spolocnosti a podobne. Vlastne uzemia CHKO a NP by
mali plnit funkciu jadra, t.j. ochranu ekosystemov a krajiny, ako
aj funkciu naraznikovej zony s environmentalnou vychovou,
monitoringom, komunikaciou a interpretaciou cielov ochrany
prirody a zabezpecovania zachrany kriticky ohrozenych druhov
organizmov a ochrany biodiverzity.
Spravy NP BR a CHKO BR nemaju pri sucasnom stave odbornych
pracovnikov realne moznosti v plnom rozsahu rozvinut cinnosti,
ktore sa pozaduju od rozvojoveho uzemia. Prechodne uzemie je pre
ludi zijucich v regione klucovym krajinnym priestorom na
realizaciu plnohodnotneho zivota v sulade s principmi trvalej
udrzatelnosti. Vzhladom na Sevillsku strategiu biosferickych
rezervacii treba urychlene vykonat nevyhnutne systemove
opatrenia, aby sa aj nase biosfericke rezervacie mohli stat
ukazkovymi.
Ivan Voloscuk
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998