Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Dagmar Slavikova, Dusan SlavikAkcny plan Biosferickej rezervacie Polana z hladiska rozvoja regionu
D. Slavikova, D. Slavik: The Action Plan of the Biosphere Reserve
Polana from the Viewpoint of Regional Development. Zivot.
Prostr., Vol. 32, No 1, 1998.
The biosphere reserves (BR) accomplish several activities within
so called "Action Plan". The Biosphere Reserve Polana has 8 areas
and 36 activities destined to the nature conservation which also
enable developement and not stagnation of region. The goals of
regional developement of Polana and Podpolanie regions are based
on "Strategy of Territorial Developement of Slovakia". The
developement priorites in the region are: to increase the
social--economic importance and prosperity of region and to
protect natural and cultural heritage of region. The trends of
regional developement are not in discrepancy with management of
nature conservation. The possibilities of the Action Plan must be
used as effective management tool. The authority of BR secure and
manage the protection by legislative measures, exercise
conservation principles "in situ", coordinate the scientific
activities and contribute to gathering usefull information for
monitoring and regional planning. An emphasis is laid upon
co-laboration with local people. Here the main tool is
disseminating information by means of newsletters, information
bureaus and personal contacts with local inhabitants.
Chranena krajinna oblast biosfericka rezervacia Polana ma znacne
vyskove rozpatie, prevazna cast prislucha k nadmorskych vyskam
nad 800 m, uzemie teda mozeme zaradit medzi horske oblasti.
V zmysle "Agendy 21" patri k pohoriam, ktore su dolezitym zdrojom
vody, energie a biologickej diverzity. Su aj zdrojom nerastnych
latok, lesnych a polnohospodarskych produktov a rekreacnych
moznosti. Ako dominujuci ekosystem predstavuju komplexnu
integralnu sucast nasej planety. Zivotne prostredie pohori je
nenahraditelne a ekosystemy horskych oblasti podliehaju rychlym
zmenam. Su zvacsa ohrozene eroziou, nachylne na zosuvy, najviac
ohrozovane imisiami, rychlym ubytkom prirodzeneho prostredia
a genetickej roznorodosti. Medzi obyvatelmi horskych oblasti sa
siri chudoba a upadok ich tradicnych zrucnosti (remesiel), casto
sa objavuje environmentalna degradacia. Preto treba co najskor
zintenzivnit starostlivost o zdroje v pohoriach a zabezpecit
socialno-ekonomicky rozvoj obyvatelov tohto uzemia.
Akcny plan biosferickej rezervacie Polana
Rozhodnutim Byra Medzinarodnej koordinacnej rady programu MaB
(Clovek a biosfera) z 27. 3. 1990 bola Chranena krajinna oblast
Polana zaradena do medzinarodnej siete biosferickych rezervacii.
Z tohoto prestizneho ocenenia vyplyva vsak aj vela kratkodobych
i dlhodobych uloh. Tieto ulohy obsahuje Akcny plan BR Polana,
ktory ma definovanych 8 oblasti a 36 konkretnych cinnosti.
.Legislativa, organizacia a riadenie
Legislativne je uzemie zabezpecene Vyhlaskou MK SSR c. 97/1981
Zb., ochranu osobitne chranenych casti prirody upravuje Zakon NR
SR c. 287/1994 Z. z. (stvrty a piaty stupen ochrany).
O koordinaciu vyuzivania uzemia a zabezpecovanie jeho ochrany sa
stara Sprava CHKO BR Polana, ktora zaroven poskytuje podklady
a vypracuva stanoviska pre cinnost organov statnej spravy.
Poznatky, ziskane permanentnou ochranarskou cinnostou, uplatnuje
pri aktualizacii uzemneho priemetu ochrany prirody, ktory mozno
povazovat za odvetvovy generel ochrany prirody. Zaroven je
podkladom uzemnoplanovacej dokumentacie a usmernovania vyuzivania
uzemia BR.
.Ochrana "in situ"
Ochrana "in situ" spociva v zachovani rastlinnych a zivocisnych
druhov a ich biotopov. BR vytvara vhodny ramec aj na zachovanie
tradicnych odrod kulturnych plodin a plemien hospodarskych
zvierat. Preto treba doplnit siet osobitne chranenych casti
prirody tak, aby bola reprezentativna a zabezpecila ochranu
biodiverzity a nosnych prvkov uzemneho systemu ekologickej
stability, spracovat inventarizaciu tradicnych odrod kulturnych
plodin a plemien hospodarskych zvierat, ako aj zriadit genove
zakladne v lesnych porastoch BR.
.Vyskum
Vyskumna cinnost sa sustreduje predovsetkym na lesne ekosystemy,
vzhladom na 90 % lesnatost uzemia. BR je modelovym uzemim pre
porovnavaci vyskum prirodnych a obhospodarovanych ekosystemov,
ako aj na studium biologie a ekologie rastlinnych a zivocisnych
druhov z hladiska ochrany genofondu. Poskytuje aj prilezitost
skumat vplyv cloveka na krajinu, narusenie stability ekosystemov
a moznosti ich revitalizacie. V sucasnosti sa tu realizuje vyskum
v ramci vedecko-technickeho projektu Racionalne obhospodarovanie
a vyuzivanie uzemia Biosferickej rezervacie Polana
z krajinnoekologickych a lesnickoekologickych aspektov, ktory
zabezpecuje Fakulta ekologie a environmentalistiky, ako aj
Lesnicka fakulta TU vo Zvolene v spolupraci s Ustavom ekologie
lesa SAV a Lesnickym vyskumnym ustavom vo Zvolene. Vyskumne ulohy
na tomto uzemi riesia aj vedeckovyskumne pracoviska zo
zahranicia.
.Monitoring
Cielom monitoringu je sledovat miestne, regionalne, ako aj
globalne zmeny kvality prostredia, vplyv aktivit cloveka so
zamerom pozitivne ovplyvnit fungovanie ekosystemov a ich vzajomne
interakcie. Uzemie je sucastou lesnicky zameraneho monitoringu
s plochami umiestnenymi vo stvorcovej sieti 16 x 16 km. Pre
potreby vyskumu je siet zahustena na 4 x 4 km, resp. 2 x 2 km.
.Uzemny rozvoj
Zabezpecenie optimalneho uzemneho rozvoja predpoklada zosuladenie
rozvojovych zamerov, programov a uzemnych planov s koncepciou
a cielmi BR. Koncepcia BR presadzuje take sposoby vyuzivania
uzemia, ktore zabezpecia jeho trvalo udrzatelny rozvoj bez
narusenia prirodneho prostredia. Sprava BR v zaujme koordinacie
cinnosti v uzemi spolupracuje s prislusnymi organmi,
instituciami, samospravami obci a obcianskymi zdruzeniami.
.Miestne zaujmy
Vyznamnym fenomenom je clovek v biosferickej rezervacii, preto
je nevyhnutne udrziavat kontakt, podporovat vzajomny tok
informacii medzi miestnym obyvatelstvom a Spravou CHKO BR Polana.
Ide o pochopenie miestneho, regionalneho aj medzinarodneho
vyznamu BR a o postupne osvojenie si sposobov racionalneho
vyuzivania krajiny pri respektovani prirodnych hodnot, vazieb
a principov trvalo udrzatelneho zivota.
.Vychova a vzdelavanie k ochrane zvotneho prostredia
Existencia BR ma vyznamnu ulohu v environmentalnej vychove
a vzdelavani verejnosti. Sprava BR uplatnuje viacero foriem
propagacie a vzdelavacich metod priamo v uzemi ako aj v okolitych
sidlach.
.Informacie
BR Polana je sucastou medzinarodnej siete chranenych uzemi.
Distribucia informacii prostrednictvom miestnych regionalnych
i celostatnych medii prispieva nemalou mierou k zvyseniu
vedomosti o tomto uzemi. Zaroven podporuje aj hrdost na nase
prirodne bohatstvo a ochotu prijat urcite obmedzenia v zaujme
jeho zachovania.
. Regionalny rozvoj Polany a Podpolania
Regionalny rozvoj Polany a Podpolania vychadza z Koncepcie
uzemneho rozvoja Slovenska. Strategia rozvoja bystricko-
-zvolenskeho regionu (do ktoreho Polana aj Podpolanie patria) je
vyjadrena v dvoch nosnych, aj ked protichodnych prioritnych
cieloch:
-- zvysovat hospodarsko-spolocensky vyznam a prosperitu regionu,
-- chranit a rozvijat prirodne a kulturne dedicstvo regionu.
Len racionalne sklbenie a naplnanie tychto cielov prinasa
dynamicky a progresivny efekt harmonickeho rozvoja uzemia.
Konkretizacia cielov v hodnotenej casti regionu sa zameriava
predovsetkym na: znizenie negativnych vysledkov cinnosti v uzemi,
regeneraciu narusenych a ohrozenych lokalit regionu, ozivenie
jeho okrajovych a strategickych poloh. Prirodny potencial uzemia
umoznuje kvalitne hospodarenie na pode a v lesoch, su tu vhodne
podmienky na rekreaciu a cestovny ruch. V polnohospodarstve by sa
ziadalo preorientovat na povodnu skladbu potravinarskych vyrobkov
a vo zvysenej miere dbat na zdravotnu nezavadnost
polnohospodarskych produktov. Specializacia vyroby drevnej hmoty
bude profitovat z ekologickych kvalit suroviny. Neustale vsak
treba zvysovat ucinnost ochrany lesnych porastov s ohladom na ich
mimoprodukcne funkcie. Su nielen zdrojom regeneracie psychickych
aj fyzickych sil cloveka, ale aj vzacnym zdrojom pitnej
a uzitkovej vody.
Vyuzitie uzemia BR a rozvoj ciastkovych priestorov upravuju jasne
zasady. V obvode Detva sa nachadza urbanizovany priestor Detva --
Hrinova a prirodna struktura Polana, v obvode Banska Bystrica
cast krajinnosidelnej struktury Lom nad Rimavicou -- Drabsko. Na
urbanizovanom priestore Detva -- Hrinova sa predpokladaju
nasledujuce smery rozvoja: obnova identity a regionalnych
zvlastnosti historickej zastavby vratane laznickeho osidlenia,
dobudovanie nastupneho centra rekreacie a cestovneho ruchu,
vytvorenie ubytovacich rekreacnych kapacit z volneho fondu
laznickeho osidlenia, prepojenie laznickych osad
cykloturistickymi, turistickymi aj miestnymi komunikaciami,
stabilizacia obyvatelstva rozvojom rodinnych fariem v laznickych
usadlostiach, podporenie a vytvorenie netradicnych foriem
vykurovania a nevyhnutnej infrastruktury, rozvijanie rekreacie
v sulade so zachovanim povodnej formy hospodarenia na pode, chov
koni s uplatnenim v polnohospodarstve, lesnom hospodarstve aj
rekreacii.
Pre prirodnu strukturu Polany i krajinosidelnu strukturu Lom nad
Rimavicou -- Drabsko mozno odporucat rozvojove aktivity
limitovane stupnom ochrany BR: turistiku, rekreaciu a zimne
sporty rozvijat v zmysle stanovenych regulativov, na lazoch
(Snohy, Vrch -- slatina, Iviny a pod.) chranit a podporovat
zachovanie urbanisticko-architektonickych znakov osidlenia a tiez
povodny sposob obhospodarovania krajiny, rozvinut pestovanie
bylin, korenin a liecivych rastlin, umoznit organizovanie
regeneracnych pobytov, vyucbu jazykov, remesiel, podnikania.
Sucasny stav a predpoklad zosuladenia rozvojovych tendencii
s ochranou uzemia
Sevillska strategia (1995) deklaruje inovacie v manazmente
biosferickych rezervacii. Formuluje novym sposobom zapojenie
uzivatelov uzemia do procesov rozhodovania a riesenia konfliktov
a venuje pozornost aj potrebe vyuzivania regionalnych pristupov.
Specifikuje nove typy BR, ako su skupinkove a cezhranicne
rezervacie. Vela BR prosperuje vdaka vzrastajucej dobrej
spolupraci uzivatelov prostrednictvom vyraznejsieho spojenia
ochrany s rozvojom. Z praktickych poznatkov a skusenosti
pracovnikov Spravy BR Polana vyplyva, ze regionalne rozvojove
tendencie nie su v rozpore so zaujmami a tendenciami
starostlivosti o chranene uzemie, len treba cinnosti akcneho
planu vyuzit ako ucinny nastroj riadenia. Legislativna ochrana
uzemia je dostatocna, riadenie cinnosti a zosuladenie vyuzivania
uzemia s diferencovanymi stupnami ochrany si vyzaduje posilnit
pracovisko Spravy BR Polana personalne aj materialne. V takom
pripade by sa mohlo hovorit o manazmente a riadeni cinnosti na
primeranej urovni.
Ochrana "in situ" sa realizuje priebezne, spracuvaju sa navrhy na
osobitne chranene casti prirody (prirodne rezervacie, prirodne
pamiatky a chranene arealy), ktore mozu byt vyhlasene len so
suhlasom majitela a uzivatela pozemku. V pripade, ze by sa
nedohodli, uzemie nemoze byt vyhlasene za chranene. Ochrana "in
situ" si vyzaduje ucinnu spolupracu s vedeckou zakladnou, ale aj
s uzivatelmi, ktorymi su hlavne lesni hospodari (90 % uzemia)
a polnohospodari. Niektore problemy by pomohli vyriesit statne
dotacie.
Vyskumna cinnost, ktorej podmienkou je vedecky a odborny
potencial, ako aj financne prostriedky, moze byt len prinosom pre
rozvoj regionu. Cim vyssia bude miera poznania a hlbky vedomosti
o stave a fungovani ekosystemov v krajine, tym spravnejsie
a zodpovednejsie budu argumenty pre rozhodnutia o racionalnom
vyuzivani prirodnych zdrojov. Vysoka lesnatost uzemia podmienuje
potrebu vyskumu lesnych ekosystemov. Primeranu pozornost treba
venovat aj trvalym travnym porastom, ktore z viacerych pricin
(extenzivneho vyuzivania alebo naopak absencie vyuzivania) menia
svoj charakter, a tym aj funkciu v krajine.
Monitoring ako prostriedok na sledovanie zmien kvality prostredia
je zatial orientovany hlavne na zdravotny stav lesnych
ekosystemov a v malej miere na vodne ekosystemy. Nevyhnutne sa
musi rozsirit klimaticky monitoring doplnenim siete
meteorologickych stanic a skaly pozorovanych prvkov.
Regionalne planovanie ma rozvoj uzemia vo svojej naplni.
V sucasnosti su spracovane uzemne a hospodarske zasady rozvoja
okresov Banska Bystrica a Zvolen (1996), do ktorych podla
nedavneho spravneho clenenia uzemie BR Polana patrilo. Dostupne
podklady o chranenom uzemi boli vyuzite, avsak osobnymi
konzultaciami by bolo vhodne skvalitnit materialy
uzemnoplanovacej dokumentacie.
Ucast obyvatelstva tejto oblasti ma mimoriadny vyznam pri
realizacii akcneho planu, racionalnom vyuzivani prirodnych
zdrojov, aj pri vytvarani podmienok trvalo udrzatelneho zivota.
Clovek v chranenom uzemi nesmie mat pocit, ze uzemie je chranene
pred nim. Preto je nevyhnutne zvysit informovanost a zapojit do
rozhodovacieho procesu o buducnosti a rozvoji uzemia BR aj jeho
obyvatelov. Obyvatelov, ktori ziju a pracuju vo vnutri BR, ale aj
tych, ktori ziju v kontaktnej zone smerom k spadovym sidlam.
Situaciu v informovanosti mozno ozrejmit vysledkami ankety, ktora
sa uskutocnila v lete 1995 s obyvatelmi lokalit Iviny, Chrapkova,
Snohy a Vrchslatina. Z odpovedi na problematiku ochrany prirody
sa zistilo, ze 3/4 obyvatelstva ma vseobecnu predstavu o tom, co
je zivotne prostredie, kym 14 % si tento pojem zuzilo na miesto
kde zije a pracuje. Spravnu predstavu o ochrane prirody ma 78 %
opytanych, 9 % ma k ochranarom negativny postoj. Najcastejsim
zdrojom informacii su media (77 %), ale uroven informovanosti je
slaba. Pozitivne sa moze hodnotit fakt, ze 80 % respondentov
vedelo, ze zije v chranenom uzemi, 57 % uviedlo spravny nazov,
ale len 6 % vedelo o existencii Spravy BR Polana. Vyskyt druhov
a prirodnych pamiatok pozna priblizne polovica opytanych, co moze
suvisiet s dlzkou zivota v uzemi.
Prave na tieto skupiny obyvatelov treba sustredit pozornost
a formou informacnych materialov letakov, naucnych chodnikov,
informacnych tabul, osobnych kontaktov, resp. inymi prostriedkami
zlepsit ich informovanost. Zaroven zviditelnit cinnost a zamery
pracovnikov Spravy BR Polana. V poslednom obdobi sa organizuju
napomahaju aj dni otvorenych dveri v BR Polana. Hospodarske
aktivity obyvatelov su diferencovane podla dlzky ich pobytu
v uzemi. Trvalo zijuci vlastnici intenzivne vyuzivaju podu (80
%), polovica chaluparov sa venuje hospodareniu pocas vikendov. Za
pozitivum mozno povazovat vyraznu prevahu organickeho hnojenia
a minimalne pouzivanie mineralnych hnojiv, k comu samozrejme vedu
aj ekonomicke dovody.
Nazory na turistiku su dvojakeho charakteru. 50 % opytanych
uviedlo nebezpecenstvo znecistovania a poskodzovania chraneneho
uzemia, 20 % zdoraznilo moznost prijmov z turistiky a rekreacie
vobec. Rozvoj uzemia suvisiaci s navratom mladych ludi sa
zameriava zvacsa len na obnovu starych domov, alebo je to len
navrat ciastocny, ako chaluparov. Na dnes casto propagovany
rozvojovy trend -- agroturistiku -- su protichodne nazory.
Vacsina ju povazuje za nerealnu vzhladom na vybavenost osad
a chybajucu motivaciu. V ankete sa prejavila citova zviazanost
s uzemim a uprednostnenie zivota v zdravom prostredi pred
mestskym sposobom zivota, napriek mnohym nevyhodam. Tento
argument umocnuje nadej, ze sa oplati venovat pozornost tejto
komunite. V najblizsej buducnosti by bolo vhodne takuto anketu
uskutocnit aj v kontaktnej zone BR, smerom na Detvu a Hrinovu.
Vychova a vzdelavanie ma sirsiu posobnost ako miestna ucast,
preto treba volit ine nastroje na jej realizaciu. Posobnost je
celostatna a podla skusenosti z poslednych rokov aj medzinarodna.
Z tohto dovodu su spracovane aspon strucne informacne materialy
vo svetovych jazykoch, ktore by boli ucinnejsie v obsaznejsom
a reprezentativnejsom prevedeni. R. 1997 bol otvoreny naucny
chodnik (NCH) na Kalamarku, r. 1998 bude instalovany NCH na trase
Kyslinky -- Zadna Polana -- Kyslinky, ktory by mal byt okrem
informacnych panelov doplneny aj viacjazycnym Sprievodcom.
* * *
Sevillska konferencia deklarovala, ze biosfericke rezervacie
nebudu v 21. storoci sluzit len ako prostriedok na udrziavanie
rovnovahy medzi ludmi a prirodou a len pre ludi zijucich v nich
alebo ich okoli, ale budu prispievat aj k potrebam spolocnosti
ako celku, ukazujuc cestu k udrzatelnej buducnosti. Na zaklade
analyzy sucasneho stavu, tvori zaklad Sevillskej strategie 10
klucovych principov, ktore su dnes uz ciastocne zahrnute v Akcnom
plane BR Polana. Treba len zintenzivnit aktivity riadenia
v prechodnej zone a smerom k nadvazujucemu regionu.
Literatura
Agenda 21 a ukazovatele trvalo udrzatelneho rozvoja MZP SR.
Bratislava 1996, 517 pp.
Demo, M., Stredanska, A., 1997: Principy trvalo udrzatelneho
rozvoja, FZKI SPU v Nitre, 142 pp.
Kolektiv, 1992: Akcny plan pre Biosfericku rezervaciu Polana,
Zvolen 1992, 7 pp.
Kolektiv, ....." UPN -- VUC okresov Banska Bystrica a Zvolen,
Uzemne a hosp. zasady. Urbania, B. Bystrica, 155 pp. mapove
prilohy.
Slavikova, V., 1996: Clovek v biosferickej rezervacii Polana,
(diplomova praca) PRIF UK Bratislava, 80 pp.
Ing. Dusan Slavik (1946), veduci Spravy CHKO BR Polana. SAZP
Centrum ochrany prirody a krajiny Banska Bystrica, Sprava CHKO BR
Polana, J. M. Hurbana 20, 960 01 Zvolen. E-mail: .....
Doc. RNDr. Dagmar Slavikova, CSc. (1946), prodekanka Fakulty
ekologie a environmentalistiky TU vo Zvolene, T. G. Masaryka 24,
960 53 Zvolen.
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998