Z d r o j:
Nazov casopisu:
Zivotne prostredie
Rocnik: 1998, Cislo: 1
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Region strednej casti Slovenska
(Hont, Novohrad, Gemer)
H. Hilbert et al.: The Central Part of Slovakia (Hont, Novohrad,
Gemer). Zivot. Prostr., Vol. 32, No. 1, 1998.
The contribution deals with the region of the southern part of
Central Slovakia including the area Hont, Novohrad and Gemer.
This area corresponds with the borders of counties formed in
Slovakia in the period of feudalism, today it includes the
districts of Krupina, Levice, Velky Krtis, Lucenec, a part of the
district Zvolen and the districts of Rimavska Sobota, Revuca and
Poltar. This area has a historical-cultural connection since the
Middle Age and many common phenomena. The authors follow the
natural, economic potential of the area, its utilization nowadays
as well as from historical viewpoint. They deal also with the
influences of antropic activities on landscape structure, state
of the environment and on health state of inhabitants. It is not
the complex geographical study of the region, it gives an
illustration of this area as a permanently changing dynamic
system.
Uzemie Slovenska oplyva prirodnymi hodnotami i atraktivnymi
fenomenmi kulturno-spolocenskeho dedicstva. Ekonomicky zaujimave
oblasti boli a su stredobodom pozornosti odbornikov aj
verejnosti. Juzna cast stredneho Slovenska zostavala na okraji
tohto zaujmu, s vynimkou hospodarsky vyznamnejsich oblasti,
v poslednom obdobi aj oblasti zaujmu ochrany prirody a krajiny.
Toto uzemie bolo mimoriadne dynamicke z hladiska hranic --
statnych, vnutrostatnych i administrativnych ci z hladiska
historickeho, socioekomomickeho, vazieb regionov na
makroekonomiku a postaveni v systemoch vyssieho radu.
Region juznej casti stredneho Slovenska sme si zvoli o. i. aj
preto, ze donho len okrajovo zasahuje jedna z biosferickych
rezervacii, ktore su predmetom monotemy tohto cisla.
Z hladiska rozdelenia platneho do r. 1996 zahrnuje tento
region priblizne okresy: Krupina, Levice (cast), Velky Krtis
(cast) tvoriace Hont, Velky Krtis (cast), Lucenec, male uzemie
Zvolenskeho okresu -- tvoriace Novohrad a okresy Rimavska Sobota,
Revuca, Poltar tvoriace Gemer.
Vyber hodnotiacich kriterii regionu ovplyvnili nasledujuce
skutocnosti: mimoriadna dynamika hospodarskeho vyvoja
a socioekonomickych vazieb, orientacia vyroby, vyuzitie zeme
a nove vlastnicke pomery vo vyrobnych sferach. Zameriavame sa na
zakladne otazky:
-- Aky je prirodny potencial krajiny?
-- Ako sa vyuziva (z hladiska historickeho a dnes),
-- Aky mal takto historicky pojaty sposob vyuzivania dosledky,
viditelne dodnes, v akom stave je region z hladiska zivotneho
prostredia?
-- Ake su dosledky tohto stavu na zdravie obyvatelstva
v sucasnosti?
Vo vyvoji regionov Hontu, Novohradu a Gemera je vela spolocnych
prvkov:
-- historicko-kulturne prepojenie uz od stredoveku,
-- pomerne nizky pocet obyvatelstva, az na osove komunikacie
slabo vyvinutu siet komunikacii,
-- kazda z uvedenych oblasti predstavuje paradynamicky krajinny
system prechadzajuci z horskych oblasti k juhu do podhori az
kotlin, oddelenych viac-menej zretelnou brazdou. Z toho dovodu
ich hranice su do istej miery prirodzene, cim vznikaju problemy,
napr. zivotneho prostredia pre region autochtonne,
-- v celom uzemi je malo vyraznych sidelnych aglomeracii
(centier),
-- v dosledku heterogenneho fyzickogeografickeho komplexu
s viac-menej vyraznym zonovanim je diverzifikovane hospodarske
vyuzivanie (relief, klima),
-- prevlada monofunkcne az trifunkcne vyuzivanie uzemia,
polnohospodarstvo, lesnictvo, tazba, priemyselna vyroba
regionalneho, resp. lokalneho charakteru, s extenzivnou dopravou,
ako aj rekreacne vyuzivanie. Su to predovsetkym oblasti
s dominantnou intenzivnou polnohospodarskou vyrobou dotknutou
socializaciou polnohospodarstva.
Hont a Novohrad spaja aj podobna geologicko-litologicka stavba.
Gemer je najviac odlisny (najma geologicky), nedostatkom vodnych
zdrojov na priepustnych tufoch, tufitoch, vacsim spriemyselnenim,
intenzivnejsimi dosledkami ludskych aktivit na prirodne a zivotne
prostredie.
Zaujimavym fenomenom vo vsetkych oblastiach je silna ohrozenost
obyvatelstva zavaznymi chorobami (obehove systemu a nadorovymi
ochoreniami) v pomerne malo kancerogennymi latkami ohrozenom
prostredi, co pravdepodobne suvisi so sposobom zivota, navykmi,
dostatkom domacich, spravidla nevhodne konzervovanych (udenych)
potravin, alkoholu a pod. Napriek mnohym spolocnym znakom su
tieto uzemia diferencovane najma z hladiska dostatku vodnych
zdrojov, surovin viazucich remeselnu vyrobu, neskorsie
priemyselne odvetvia.
Kotliny a cast predhoria v juznych castiach vycleneho regionu sa
hospodarsky vyvijali v sulade s prirodnym potencialom uzemia.
Hornate uzemia na severe regionu sa skoro odlisili, najma od 13.
storocia sa tam vdaka nemeckym kolonistom rozvinula banska
a hutnicka vyroba. S tym suvisela exploatacia lesov
a sekundarnych travnych porastov v dalsom obdobi. Najma cast
Slovenskeho rudohoria sa rozvijala v 18.--19. storoci ako
tazobno-priemyselny region. V nadvaznosti na to vznikol
drevospracujuci priemysel, tazba a spracovanie magnezitu,
v urodnych kotlinach spracovanie polnohospodarskych produktov.
20. storocie prinieslo priemyselny upadok s obmedzenou tazbou,
z dovodu blokovaneho vystahovalectva sa zvysil pocet
obyvatelstva. Zo strategickych dovodov sa zacalo dalsie
spriemyselnovanie tejto oblasti (budovanie najma tazkeho a
strojarskeho priemyslu) pokracujuce vyznamne i po druhej svetovej
vojne. V historii i v sucasnosti vsak bola dolezita integracia
priemyslu a tazby s polnohospodarstvom. Surovinova zakladna
i polnohospodarsky potencial boli v sulade s technickymi
moznostami a tradiciami obyvatelstva. Tato skutocnost sposobuje
individualne znaky jednotlivych regionov -- Hontu, Novohradu
a Gemera.
Jednotlive krajinne typy a ich vyuzitie (na evalvaciu sa pouzili
interpretovane komplexne socioekonomicke struktury, podla Mazura
a kol., 1980) znazornuje mapa.
Vyuzitie a intenzita hospodarskeho potencialu v jednotlivych
oblastiach
. Hont
Uzemie je pomerne hornate. Severnu cast vyplnaju Stiavnicke vrchy
a Krupinska planina, ktora na juhu klesa do Ipelskej kotliny.
Pozdlz zapadnych hranic sa tiahne Ipelska pahorkatina.
Hydrologickou osou uzemia je Ipel.
Vyvoj hontianskeho komitatu (feudalneho uzemnospravneho celku,
neskor stolice, resp. zupy) sa viaze na 11. storocie, ked sa
vyclenil zo starsieho Novohradskeho komitat. Povodne bol
prepojeny s uzemim pri hornom toku Rimavy (neskor Malohont),
ktore sa az v 18. storoci pripojilo ku Gemerskej stolici.
V polovici 16. storocia sa Hont dostal do mocenskej sfery
Osmanskej (Tureckej) rise. Osidlenie slovenskej casti tohto
uzemia sa datuje od mladsieho paleolitu. V 1. polovici 13.
storocia tu uz bolo az 125 sidel. (Patrila sem i Banska
Stiavnica. Hoci sa toto mesto nachadza na okraji Hontu,
historicky, hospodarsky je neoddelitelnou sucastou inej casti
stredoslovenskeho regionu.) Sidla boli rozlozene na celom uzemi
v Stiavnickych vrchoch i na Krupinskej planine.
Obyvatelia Hontu boli prevazne rolnici. Najlepsie podmienky na
pestovanie plodin nachadzali v juznej casti stolice (Podunajskej
nizine a Ipelskej kotline). Polnohospodarsky potencial tu
vyuzivali na pestovanie psenice, jacmena, menej ovsa. V celom
uzemi, ale najma v horskych castiach, pestovali zemiaky.
Z priemyselnych plodin v najproduktivnejsich oblastiach pestovali
tabak, konope, menej lan. V dalsom obdobi pribudla kukurica,
teplomilne druhy zeleniny a ovocinarstvo.
Priemysel bol od pociatku az dodnes (okrem doznievania banskej
cinnosti na severe uzemia) zamerany na spracovanie
polnohospodarskych produktov (Sahy, Krupina). Priemyselnu vyrobu
celeho Hontu vsak mozno pokladat za slabu, nepresahujucu okresny
(regionalny ramec). Prevazuje strojarska a potravinarska vyroba.
I v sucasnosti je v oblasti Hontu taziskovym odvetvim
polnohospodarska vyroba, rovnako rastlinna, ako aj zivocisna. Je
viazana na rozsiahle plochy luk a pasienkov (chov dobytka
a oviec).
Dalsie vyuzivanie uzemia suvisi s vyskytom mineralnych pramenov
(Dudince, Santovka, Slatina) ako aj vazbou na prirodne a kulturne
zvlastnosti uzemie (meandre Litavy, Bzovik, Cabrad).
K atraktivitam Hontu patria aj chranene uzemia:
-- prirodne pamiatky (Dudinske travertiny, Krupinske bralce, Sixova
stran),
-- narodne prirodne rezervacie (Cabrad, Masiarsky bok, Holy vrch,
Burda).
Zivotne prostredie ovplyvnuje najma intenzivne polnohospodarske
vyuzivanie uzemia, co sposobuje mnozstvo plavenin a splavenin vo
vodnych tokoch. Ine typy znecistenia maju lokalny az regionalny
charakter.
Tab. 1. Merne uzemne emisie v okrese Levice za r. 1996
[t.rok.km-2]
Znecistujuce latky?Okres
-?Levice
Tuhe latky?0,876
NOx?
SO2? 1446
CO? 1,8
Medzi najvacsich znecistovatelov patri LEVITEX, a. s., Levice
a Slovenske energeticke strojarne TUP, spol. s r. o.,
Zeliezovce. Prevazna cast uzemia lezi v strednom radonovom riziku
(v relacii s jeho litologickym podkladom). Z hladiska
kontaminacie pod toxickymi latkami su v kategorii s najnizsou
mierou (mierne rizikova az rizikova kontaminacia) tri katastre
obci. V kategorii pod kontaminovanych vyrazne rizikovymi
stopovymi prvkami su dve obce, v kategorii extremne
kontaminovanych pod su Dolne Semerovce, Hokovce a Hrkovce.
Prirodzeny ubytok obyvatelov podla ukazovatelov natality
a umrtnosti k r. 1996 bol 1,3. Z hladiska vyskytu chorob obehovej
sustavy, podobne i nadorovych ochoreni, patri uzemie k najhorsim
na Slovensku.
. Novohrad
Uzemie Novohradu deli vyrazna introvulkanicka brazda na dve
casti. Severna, slovenska cast, lezi na Krupinskej planine na
ostrozkach a v Slovenskom rudohori, juzna, prevazne madarska
oblast, vyplna Cserhat. Stredom Novohradu sa tiahnu urodne
kotliny Ipelska a Lucenecka.
Novohradsky komitat patri medzi najstarsie v Uhorsku. Predpoklada
sa, ze vznikol v 10. storoci. Osidlenie Novohradu sa sutredovalo
najma do kotlin (naleziska zo starsej, strednej a mladsej doby
kamennej, bronzovej, zeleznej). Neskor sa presuvalo do vyssich
poloh. V prvej polovici 13. storocia bolo v slovenskej casti
Novohradu az 52 sidel, zvacsa v kotlinach a na Cerovej vrchovine.
V stredoveku pokracovalo z kotlin na Krupinsku planinu a do
Slovenskeho stredohoria.
V juznej casti Novohradu sa pestovala psenica, v horskych
oblastiach ovos. Po r. 1816 sa rozsirila produkcia zemiakov.
S rozvojom polnohospodarstva suvisi aj rozvoj remesiel. V prvej
polovici 19. storocia tu boli najpocetnejsi cizmari a garbiari
(Filakovo, Modry Kamen). Stare tradicie ma textilna vyroba (Halic
sukenka), vyroba fajok (Podrecany), vyroba sit (Poltar)
a hrnciarstvo (Velka Ves nad Iplom). Vyroba si vynutila trhove
strediska (Lucenec). Podla tovaru mozno usudzovat i na produkciu
regionu -- tvorilo ju obilie, vino, vlna, sukna, dobytok, vyrobky
z dreva (sudy, kolesa, sindle), ako aj hrnciarske vyrobky.
Nevyhodna doprava a nedostatok surovin boli obmedzujuce faktory
intenzivneho rozvoja priemyselnej vyroby. Vyuzivali sa
predovsetkym miestne suroviny a produkty polnohospodarskeho
potencialu oblasti. Polnohospodarstvo ma veduce postavenie
v zamestnanosti obyvatelstva, v horskych oblastiach spolocne
s lesnictvom. I nadalej sa tu pestovali obilniny, tabak a vinic.
Napriek velkej produkcii luk a pasienkov bola zivocisna produkcia
poddimenzovana. Vyznamna bola tazba dreva, najma
v horskych oblastiach uzemia. Pocas priemyselnej revolucie v 20.
storoci sa v tejto oblasti budovali najma drevospracujuce podniky
(pily, nabytkarstvo, druhovyroba -- Lucenec). Rozvoj zaznamenal
tazobny priemysel (magnezit, hlina, kamen -- rhyolit, mramor,
cadic a andezit) a v nadvaznosti nan sklarsky priemysel,
keramicka vyroba a vyroba ziaruvzdornych materialov (Lucenec,
Lovinobana, Slovenske Darmoty, sklarne v Kokave, Malinci,
Lucenci).
S pestovanim technickych plodin uzko suvisi textilna vyroba
(Opatova). Na polnohospodarske produkty boli viazane
potravinarske zavody: mlyny, konzervarne (Lucenec). V sucasnosti
v oblasti Novohradu prevladaju nasledujuce odvetvia: priemysel
stavebnych hmot, tazba magnezitu a tazba hnedeho uhlia,
potravinarsky, strojarensky, drevospracujuci a textilny
priemysel. Polnohospodarska vyroba je rozsiahla. V kotlinach
prevlada pestovanie jacmena, psenice, cukrovej repy, kukurice,
zeleniny, narocnych krmovin, tabaku, hrozna, teplomilneho ovocia,
ako aj intenzivna zivocisna vyroba (hovadzi dobytok, ovce,
osipane, hydina).
Vyuzitie uzemia Novohradu na cestovny ruch a rekreaciu je
minimalne, hoci sa tu nachadza rusny hranicny prechod do
Madarska, zaujimave vodne plochy (Ruzinna, Lucenec), termalne
kupalisko v Dolnej Strehovej i viacero kulturnohistorickych
pamiatok (Somoska, Divin, kastiel pri Halici). Atraktivne su aj
chranene uzemia: CHKO Cerova vrchovina, prirodne rezervacie
(Belinecke skaly, Cakanovsky profil, Lipovnianske pieskovce, Sovi
hrad), narodne prirodne rezervacie (Pohansky hrad -- Somoska),
prirodne rezervacie (Kercik, Ruzinske jelsiny), chranene arealy
(Budinsky les, Volavcia kolonia).
Tab. 2. Merne uzemne emisie za r. 1996 [t.rok.km-2]
Znecistujuce latky?Okresy
-?Velky Krtis?Lucenec
Tuhe latky?0,803?1258
SO2?0,803?0,957
NOx?0,960?0,477
CO?2244?2392
Medzi najvacsich znecistovatelov zivotneho prostredia v okrese
Velky Krtis patri SPP, s. p., (kde?), Slovtransgas, Velke Zlievce
a Bana Dolina, a. s., Velky Krtis. V okrese Lucenec LUTE, a. s.,
Lucenec -- Opatova a NOVOKES, a. s., Lucenec.
Radonove riziko je v Novohrade nizke v Ipelskej kotline v useku
medzi Vinicou a Velkym Krtisom, v prevaznej casti uzemia prevlada
stredne radonove riziko. Vysoke radonove riziko ma lokalita
Dubrava (severozapadne od obce Dolna Strehova).
V 15 katastroch uzemia Novohradu su registrovane pody v kategorii
s najnizsou mierou kontaminacie.
Povrchove vody s velkym podielom plavenin a splavenin nesu dan
z intenzivnej polnohospodarskej cinnosti v uzemi. Pritoky Ipla --
Krivansky potok a Krtis -- intenzivne prispievaju k zhorseniu jeho
vod. Krivansky potok je recipientom pre masokombinat a verejnu
kanalizaciu v Lucenci a Podrecanoch, Krtis znecistuje verejna
kanalizacia z Velkeho Krtisa, prispieva aj Tesla Preselany.
Prirodzeny prirastok obyvatelstva vo Velkom Krtisi je 1,5
a v Lucenci 1,1. Najcastejsie priciny umrti v okrese Lucenec
i Velky Krtis tvoria choroby obehovej sustavy, nadorove ochorenie
a choroby dychacich ciest. V kategorii chorob obehovej sustavy
a nadorovych patria tieto okresy k najviac ohrozenym
v SR.
. Gemer
Uzemie Gemera je prevazne hornate, vacsiu cast vyplnaju celky
Slovenskeho rudohoria. Juzna oblast lezi v urodnej Rimavskej
kotline a na Cerovej vrchovine. Na severe zasahuje Gemer az do
Helpianskeho podolia, na vychode sa rozprestiera v Slovenskom
krase a Roznavskej kotline. Z vodnych tokov tvori hydrologicku os
rieka Slana.
Gemersky komitat vznikol priblizne zaciatkom 12. storocia. Po
spojeni Gemera s Malohontom r. 1786 sa jeho sidlo premiestnilo do
Rimavskej Soboty. V 13. storoci bolo v slovenskej casti Gemera uz
takmer 132 sidel. Najvyznamnejsie z nich boli mesta Gemer
a Rimavska Sobota. Pomerne husto bola obyvana Cerova vrchovina.
Do slovenskeho uzemia postupovalo osidlovanie z juhu udoliami
riek. Hornate casti Gemera sa kolonizovali najma od zaciatku 14.
storocia. Osidlovala sa Muranska planina, nemecke obyvatelstvo
zakladalo nove banicke osady (Dobsina, Roznava, Vysna a Nizna
Slana). V 15. storoci sem zasiahla valasska kolonizacia.
Obyvatelstvo Gemera tvorili vtedy predovsetkym rolnici
a pastieri. Najlepsie podmienky na pestovanie polnohospodarskych
plodin boli v Rimavskej kotline. V 19. storoci sa tu pestovala
psenica, malo kukurice, v horskych oblastiach raz a pohanka.
Dolezitym zdrojom potravy sa postupne stavali zemiaky. V horskych
oblastiach sa pestoval lan. Gemer vynikal ovocinarstom,
v horskych oblastiach (Malohont) bol hlavnym hospodarskym odvetvim
chov oviec.
Stare tradicie tu ma banictvo a hutnictvo. Najvyznamnejsia bola
tazba a spracovanie zeleznej rudy. Hamre a ine hutne zariadenia
sa spominaju uz v 14. storoci (Stitnik, Dobsina), zlato,
striebro, med sa dolovali v Dobsinej, Roznave a Rimavskej doline.
Gemer bol najvyznamnejsim strediskom zeleziarskeho priemyslu na
Slovensku, nachadzali sa tu bohate loziska limonitu a sigeritu pri
Zelezniku a Hradku. V 18. a zaciatkom 19. storocia bolo v Gemeri
10 vysokych peci (prve v Uhorsku boli v Dobsinej r. 1680) a 81
tzv. slovenskych peci. Rimavsko-muranska zeleziarska spolocnost
patrila k najvacsim vyrobcom suroveho zeleza a zeleziarskych
vyrobkov v Uhorsku. Remesla boli orientovane na spracovanie kovov
(kovacstvo, meciarstvo, zamocnictvo, vyrobu koze a sukna).
V Jelsave prevladalo tkacstvo, garbiarstvo, cizmarstvo,
sevcovstvo, v horskych oblastiach bola rozsirena vyroba platna.
S rozvojom remesiel suvisel aj vznik trhov (v 18. storoci
v Roznave, Dobsinej, Jelsave, Rimavskej Sobote a Tisovci).
Priemysel vyuzival prevazne miestne suroviny a vychadzal
z miestnych tradicii. Opat teda prevladalo hutnictvo a tazba,
ktore sa rozsirovali a modernizovali, pribudli zavody na vyrobu
skla a keramiky (Hnusta, Hacava, Poltar, Zlatno, Katarinska
huta), rozvijala sa tazba a spracovanie magnezitu (Jelsava).
V sucasnosti je v tejto oblasti aj polnohospodarstvo vyznamnym
hospodarskym odvetvim. V hornatych oblastiach sa pestuje raz,
jacmen, lan, zemiaky, datelina, v juznych castiach, najma juzne
od Rimavskej Soboty, cukrova repa, psenica, zelenina, tabak,
vinic a kukurica.
Sucasny priemysel ma tazisko (najma v juznej casti)
v potravinarstve (cukrovary, pivovary, vyroba nealkoholickych
napojov), dalej sa rozvija strojarsky, chemicky, sklarsky,
tazobny priemysel, ako aj tazba a spracovanie magnezitu
a textilny priemysel.
Gemer ma z celeho regionu najpriaznivejsie podmienky na cestovny
ruch. Pritazliva je najma cast Muranskej planiny, Tornale
(termalne kupalisko), Slovenske rudohorie, vodne nadrze, kupele
Ciz a pocetne kulturnohistoricke pamiatky (napr. kastiel
v Ozdanoch a Velkom Blhu), dobre podmienky na zimnu i letnu
rekreaciu su v horskych oblastiach Kokavy nad Rimavicou.
Atraktivnost oblasti zvysuju aj chranene uzemia: zasahuje sem
dnes uz narodny park Muranska planina a CHKO Cerova vrchovina.
K maloplosnym chranenym uzemiam patria narodne prirodne
rezervacie: Kostna dolina, Hradova, Klastor, Klenovsky vepor,
Kurinecka dolina, Pohansky hrad, Ragac a viacere prirodne
rezervacie: Jalovske vrstvy, Certova dolina, Hajnacky hradny
vrch, Hlboky jarok, Nad Furmanom, Pokoradske pasienky, Suche
doly, Svetlikovska cerina, Trstie, Veres, ako aj dva chranene
arealy -- aluvium Blhu a Martinovska nadrz.
Tab. 3. Merne uzemne emisie za r. 1996 na uzemi Gemera
[t.rok.km-2]
Znecistujuce latky?Okresy
-?Rimavska Sobota?Poltar?Revuca
Tuhe latky?1175?0,747?0,829
SO2?0,814?0,606?0,927
NOx?0,246?0,458?1,285
CO?0,993?1943?2532
Medzi najvacsich znesistovatelov zivotneho prostredia patria:
Gemercukor, a. s., Rimavska Sobota, Slovenske lucebne zavody, a.
s., Hnusta a Vapenka v Tisovci.
Podla Zakona NR SR c. ... Z. z, vyhlasky c. 112/93, patri oblast
Hnusta -- Tisovec s katastralnym uzemim Brodno, Hacava, Hnusta,
Likier, Polom, Rimavska Pila, Rimavske Brezovo, Tisovec k mierne
zatazenym uzemiam a podla indexu znecistenia IH (rocne
znecistenie) a IHa (denne znecistenie) 1,7 sa zaraduje medzi
oblasti so strednou zatazou s velkou produkciou polietaveho
prachu. Medzi najvacsich znecistovatelov patria Sklarne Poltar,
a. s., Slovglas Poltar, Slovenske magnezitove zavody, a. s.,
Jelsava, Lubenik, RETES, spol. s r. o., Revuca -- centralna
kotolna. Nizke radonove riziko bolo zistene v najvychodnejsich
castiaich okresu v oblasti Tornale, v ostatnej casti prevlada
stredne radonove riziko. Povrchove vody su znecistene plaveninami
a splaveninami v dosledku intenzivnej polnohospodarskej vyroby.
Vody v pritoku Sucha znecistuje Kovosmalt, a. s., nabytkarsky
podnik Novana, a. s., ako aj verejna kanalizacia z Filakova.
K znecisteniu uzemia prispieva tiez sklarska vyroba, uprava rud
(Zlatno, Poltar, Katarinska huta). Tok Rimavy je znecisteny najma
odpadovou vodou a prienikom z polnohospodarskej vyroby.
V uzemi sa vyskytuju kontaminovane pody s najnizsou mierou
kontaminacie v 27 obciach.
Prirastok obyvatelstva v okrese Rimavska Sobota z hladiska
ukazovatelov natality a mortality je 1,5. V chorobach obehovej
sustavy a nadorovych ochoreniach patri k oblastiam s najvyssim
vyskytom v Slovenskej republike. Podobne je to aj v okresoch
Poltar a Revuca.
Zdravotny stav obyvatelstva vo vsetkych troch oblastiach (Hont,
Novohrad, Gemer) nekoresponduje s pomerne nizkymi hodnotami
skodlivin v jednotlivych zlozkach zivotneho prostredia, na
vysokom vyskyte zavaznych ochoreni sa podielaju faktory, ktore
sme spominali v uvodnej casti.
Znecistovanie zivotneho prostredia nie je jedinym dosledkom
dlhodobeho vyuzivaneho uzemia. Antropicky tlak v procese
exploatacie krajiny produkcneho typu meni prvotnu strukturu
krajiny na druhotnu. V pripade antropickeho tlaku produkcneho
typu priamo vyzaduje zamernu zmenu ekosystemov, urcitu hranicu
intenzity exploatacie. V opacnom pripade sa zapoji mechanizmus
druhotnej sukcesie a klesa produktivita viazana na typ
ekosystemov. Stupen premeny krajiny, najma vsak bioty, znamena
tiez cely rad dosledkov. Komplexne ich vyjadrujeme
synantropizaciou krajiny. Kriteriami su pritom: zodpovedanie
dominantnej zivotnej formy geografickemu prostrediu, typ
ekosystemu, potreba dodatkovej energie na udrzanie pozadovaneho
typu ekosystemu, cas potrebny na navrat k potencialnej vegetacii
(biomu), stupen rezistencie a resiliencie ako atributov
stability.
Hodnotenie regionu nie je komplexnou geograficku studiou,
z priestorovych dovodov sa nemozeme podrobnejsie venovat
jednotlivym stadiam synantropizacie, hoci by to bolo iste
zaujimave. Chceli sme priblizit tento region
z historicko-kauzalneho aspektu, ako neustale sa meniaci
dynamicky system, ktory treba neustale skumat.
Hubert Hilbert a kolektiv
Literatura
4 citacie
text k mape
Sucasne vyuzitie krajiny: A. Mestska priemyselna az
polnohospodarsky zmiesana krajina. B. Lesopolnohospodarska
krajina s prevahou hospodarskych lesov s malou polnohospodarskou
produkciou so zameranim na: l. mliecno-masovo-psenicnu vyrobu,
2. travno-masovo-mliecnu polnohospodarsku vyrobu, 3.
mliecno-psenicovo-masovu vyrobu, 4.
travno-masovo-mliecno-podnohospodarsku vyrobu, 5.
lesopolnohospodarska krajina s prevahou ucelovych lesov s malou
produkciou zameranou na zivocisnu vyrobu, 6. lesopolnohospodarska
az zmiesana krajina s malou produkciou so zameranim na
mliecno-psenicno-masovu vyrobu, 7. lesopolnohospodarska az
zmiesana krajina s malou produkciou so zameranim na
travno-masovo-mliecnu produkciu. C. Polnohospodarska krajina: l.
s malou polnohospodarskou produkciou so zameranimna
mliecno-masovo-psenicnu vyrobu, 2. s malou polnohosporarskou
produkciou so zameranim na travo-masovo-mliecnu vyrobu, 3.
s malou polnohospodarskou produkciou so zameranim na
mliecno-psenicno-masovu vyrobou, 4. s malou polnohospodarskou
produkciou so zameranim na jacmenno-masovu vyrobu, 5. s malou
polnohospodarskou produkciou so zameranim na
zemiakovo-masovo-mliecnu vyrobu, 6. so strednou polnohospodarskou
produkciou so zameranim na mliecno-masovo-psenicnu vyrobu, 7. so
strednou polnohospodarskou produkciou so zameranim na
masovo-mliecnu vyrobu, 8. s velkou polnohospodarskou produkciou
so zameranim na mliecno-masovo-psenicnu vyrobu, 9. s velkou
polnohospodarskou produkciou so zameranim na
zemiakovo-masovo-mliecnu vyrobu, 10. s prevahou rastlinnej vyroby
s velkou polnohospodarskou produkciou so zameranim na
mliecno-masovo-psenicnu vyrobu. D. Lesna krajina: 1. s prevahou
hospodarskych lesov s prirodnou funkciou
s mliecno-masovo-psenicovym polnohospodarskym zameranim, 2.
s prevahou ucelovych lesov.
______________________________
Doc. RNDr., Hubert Hilbert, CSc. (1943), prodekan Fakulty
prirodnych vied UMB, katedry ekologie a environmentalistiky,
Tajovskeho 40, 974 00 Banska Bystrica,
Doc. RNDr. Pavol Michal, CSc. (19..), veduci katedry geografie,
Fakulty prirodnych vied UMB, Tajovskeho 40, 974 00 Banska
Bystrica
RNDr. Juraj Bebej, (1960), veduci oddelenia stavu ZP SAZP
Ing. Zuzana Lieskovska, (1963), Veduca odboru SAZP
Ing. Katarina Paluchova, (1961), veduca pddelenia hodnotiacich
rizik SAZP
Centrum SAZP, Tajovskeho 28, 975 90 Banska Bystrica
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Rocnik: 1998, Cislo: 1
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
|