Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Jozef KramarikDva nove narodne parky v SR J. Kramarik: The Two New National Parks in the Slovak Republic. Zivot. Prostr., Vol. 32, No. 1, 1998. Five national parks had been established in the Slovak Republic until recently. The Nature Conservation Act enables the government to establish national parks in greater territories with prevailing ecosystems not dramaticaly changed by human activities or in unique natural landscape that is recognised as a biocentre of over-regional significance or represents the most important natural heritage. On September 23, 1997 the two new national parks were established -- National Park Poloniny and National Park Muranska planina. A brief description of the natural conditions in these new national parks is presented with focus to their peculiarities and unique flora and fauna. Many species are protected or threatend and some of them are of over-regional to over-national importance. Na Slovensku bolo donedavna 5 narodnych parkov. Podla zakona o ochrane prirody a krajiny moze vlada Slovenskej republiky vyhlasit rozsiahlejsie uzemia, prevazne s ekosystemami podstatne nezmenenymi ludskou cinnostou alebo v jedinecnej a prirodnej krajinnej strukture tvoriace nadregionalne biocentra a najvyznamnejsie prirodne dedicstvo za narodny park. 23. septembra 1997 boli v SR vyhlasene dva nove narodne parky -- Narodny park Poloniny a Narodny park Muranska planina. Narodny park Poloniny Uzemie Polonin a mensie casti Nizkych Beskyd splnaju kriteria na vyhlasenie za narodny park najma tym, ze maju celostatny vyznam, plnia integrujucu funkciu viacerych ekosystemov, nesluzia na intenzivny hospodarsky rozvoj, ale urcujuce su duchovne, vedecke, vzdelavacie a rekreacno-turisticke ciele. Uzemie Narodneho parku Poloniny bolo od r. 1977 sucastou Chranenej krajinnej oblasti Vychodne Karpaty. Koncentracia prirodnych hodnot a rozsah zachovanych prirodnych ekosystemov najma v.jej vychodnej casti, prisudila tomuto uzemiu provincionalny vyznam, pre ochranu prirody ma teda nadnarodny vyznam. Roku 1992 sa stala spolu s.prilahlymi castami krajiny v.Polsku a Ukrajiny sucastou medzinarodnej (trilateralnej) biosferickej rezervacie UNESCO. Narodny park Poloniny ako jediny narodny park na Slovensku patri k.horskej sustave vonkajsich Vychodnych Karpat, reprezentovanej samostatnym orografickym celkom -- Bukovske vrchy. Vymera NP je 29 805 ha (z toho polnohospodarska poda tvori 1896 ha, lesna poda 26 996 ha, vodne plochy 415 ha, zastavane plochy 48 ha a ostatne plochy 450 ha) v 25 katastralnych uzemiach. Ochranne pasmo narodneho parku ma vymeru 10 973 ha. Na uzemi narodneho parku ma absolutnu prevahu lesny podny fond, ktory zabera 90,6 % z jeho celkovej vymery. Podla kategorii zaberaju hospodarske lesy 14 411 ha, ochranne lesy 1823 ha a lesy osobitneho urcenia 7636 ha. Plochy urcene na zalesnenie predstavuju 2299 ha. Na lesy osobitneho urcenia vyhlasene z.dovodu ochrany prirody a krajiny pripada len 1700 ha (22,3 %). Najvyssi podiel, 5 935 ha (77,73 %), zaujimaju lesy tejto kategorie vyhlasene z.dovodu ochrany kvality a mnozstva vod v.pasmach hygienickej ochrany vodarenskej nadrze Starina. Polnohospodarsky podny fond sa nachadza v podhorskej oblasti. Uzemie sa vyznacuje vysokou eroznou ohrozenostou pod. Vyrazne ohrozenych je az 65 % vsetkych pod. Pody narodneho parku maju nizku produkcnu schopnost a nepriaznive fyzikalnochemicke vlastnosti, vysoka svahovitost obmedzuje pouzitie velkovyrobnej mechanizacie. Velka cast pozemkov je z dovodu menej intenzivneho vyuzivania zarastena prirodzenym naletom drevin. Limitujucim faktorom vyuzivania podneho fondu su i hygienicke podmienky ochrany vodneho zdroja vodarenskej nadrze Starina. Na uzemi Narodneho parku Poloniny sa nachadza sest narodnych prirodnych rezervacii (Havesova, Plasa, Riaba skala, Rozok, Stinska, Stuzica -- vsetky na ochranu prirodnych lesov) na vymere 1561 ha, co predstavuje 5,24 % z celkovej vymery narodneho parku. Trinast prirodnych rezervacii (Borsuciny, Hlboke, Hrunok, Stinska slatina, Struznicka dolina, Sipkova, Udava, Ulicska Ostra -- na ochranu prirodnych lesov, Bahno, Bzana, Gazdoran, Pod Ruskym, Ruske - na ochranu lucnych spolocenstiev) na vymere 337 ha, co tvori 1,26 % z.celkovej plochy narodneho parku. Tychto 19 chranenych uzemi, vyhlasenych podla osobitnych predpisov, pokryva len 6,5 % uzemia narodneho parku, co je dost malo v porovnani s ostatnymi narodnymi parkmi na Slovensku. V ochrannom pasme narodneho parku je jedna prirodna pamiatka (Ulicka) na vymere 7,25 ha. Oproti ostatnym narodnym parkom Slovenska, pre ktore je priznacny skalny relief jadrovych a karbonatovych hornin, je orograficky celok Bukovske vrchy budovany menej napadnymi flysovymi horninami. Prislusnost uzemia Narodneho parku Poloniny k inej horskej sustave sa najvyraznejsie prejavuje vyskytom inych taxonov rastlin, zivocichov a ich spolocenstiev. Viacere z nich su endemitmi tohto chraneneho uzemia. V podmienkach Slovenskej republiky, ale i strednej Europy, je tu neobvykla i mimoriadna koncentracia pralesov. Stupen zachovanosti prirody a biologicku diverzitu uzemia dokumentuje aj vyskyt 1010 druhov vyssich rastlin, 342 druhov machorastov, 210 druhov lisajnikov a 1207 druhov hub. Z.tohto poctu je 64 druhov zaradenych do Cervenej knihy Slovenskej republiky, 89 druhov je chranenych a 325 je kriticky ohrozenych, ohrozenych a vzacnych. Vysokou biologickou roznorodostou sa vyznacuje i fauna narodneho parku. Vyskumom je tu potvrdeny vyskyt 4488 druhov bezstavovcov, z toho 2254 druhov dvojkridlovcov, 746 druhov motylov, 1163 druhov chrobakov a 325 druhov pavukovcov. Zo stavovcov tu zije 293 druhov, z.toho 19 druhov ryb, 13 druhov obojzivelnikov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtakov a 55 druhov cicavcov. Kriticky ohrozenych druhov je 17, ohrozenych je 74, vzacnych 21, 25 druhov vyzaduje dalsiu pozornost a migrujucich ohrozenych druhov je 6. Na uzemi NP Poloniny zije 37 endemitov Vychodnych Karpat. Vyskyt pocetnych druhov fauny, viazanych najma na rozsiahlejsie komplexy povodnych bukovych a jedlobukovych ekosystemov, ma velky medzinarodny vyznam. Predstavuje prirodny geneticky potencial pre spontannu, ale i umelu rekonstrukciu povodnych ekosystemov statov strednej Europy. Sucasny stav prirodneho prostredia a krajiny Narodneho parku Poloniny je vysledkom dlhodobeho vyvoja, ale aj i spoluposobiaceho vplyvu cloveka. Oblast Polonin patri k najneskor trvale osidlenym uzemiam na Slovensku. Kolonizaciou uzemia na valasskom prave a neskorsou cinnostou miestneho obyvatelstva vznikla razovita polnohospodarskolesnicka karpatska krajina, ktora spolu s kulturnohistorickymi pamiatkami, ako napriklad drevenymi kostolikmi vychodneho obradu zo 17. a 18. storocia, predstavuje vyznamne narodne kulturne dedicstvo. V sucasnosti sa na uzemi ochranneho pasma Narodneho parku Poloniny nachadza desat obci s 3800 obyvatelmi. Osidlenie sa vyznacne znizilo v osemdesiatych rokoch v dosledku vystavby vodarenskej nadrze Starina a hygienickej ochrany vod. V hornom povodi rieky Cirocha bolo z tohto dovodu vystahovanych a potom zrusenych sedem obci. Vyhlasenim Narodneho parku Poloniny, vymedzenim jeho uzemia a ochranneho pasma, sa vlastne prekategorizovala cast Chranenej krajinnej oblasti Vychodne Karpaty na vyssi stupen uzemnej ochrany a vytvorili sa podmienky na zabezpecenie potrebnej diferenciacie uzemnej ochrany Vychodnych Karpat v.zavislosti od koncentracie a vyznamu prirodnych a krajinnych hodnot v.tejto oblasti. Tymto pravnym aktom sa zvysil vyznam a atraktivnost uzemia nielen pre navstevnikov, ale aj pre miestnych obyvatelov. Predpokladame, ze to nepochybne prispeje k.rozvoju vhodnych ekonomickych aktivit v.sulade s.poslanim narodneho parku. Narodny park Poloniny, tak ako aj ostatnych sest narodnych parkov na Slovensku bude plnit ulohy ochrany prirody a krajiny a prispeje k.zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem zivota, vytvarat podmienky na trvale udrziavanie, obnovovanie a racionalne vyuzivanie prirodnych zdrojov, zachranu prirodneho dedicstva, charakteristickeho vzhladu a na dosiahnutie a udrzanie ekologickej stability. Narodny park Muranska planina Muranska planina predstavuje z hladiska pestrosti, zachovanosti a koncentracie prirodnych hodnot jedno z najcennejsich uzemi Slovenskej republiky a r. 1977 bola vyhlasena za chranenu krajinnu oblast. Vzhladom na jej mimoriadne prirodne hodnoty, v sulade so zakonom o ochrane prirody a krajiny, ako aj s medzinarodnymi kriteriami pre kategorizaciu chranenych uzemi bola r. 1997 vyhlasena za narodny park. Vymedzenie hranic CHKO v suvislosti s prekategorizovanim na narodny park sa upravilo s ohladom na prirodne hodnoty uzemia. Celkova vymera CHKO bola 21 931 ha a nariadenim vlady o narodnom parku bola upravena na 20 318 ha. Vyhlasenim Narodneho parku Muranska planina sa vytvorili podmienky na ucinnejsiu ochranu hodnot tohto cenneho uzemia ako z hladiska ochrany biologickej a krajinnej rozmanitosti, tak aj zasob kvalitnych podzemnych vod. Sucasne s narodnym parkom bolo vyhlasene jeho ochranne pasmo, spolu na ploche 21 698 ha. Na uzemi NP Muranska planina sa nachadza devat narodnych prirodnych rezervacii (Ciganka, Fabova hola, Hrdzava, Javornikova, Kaster, Mala Stozka, Poludnica, Sarkanica, Velka Stozka) a sest prirodnych rezervacii (Certova dolina, Ladova jama na Murani, Masianske skalky, Nad Furmancom, Zlatnianske skalky, Zlatnica). Tychto patnast chranenych uzemi zabera 11 % plochy narodneho parku. Tento podiel sa zvysi vyhlasenim dalsich troch pripravovanych prirodnych rezervacii (Havrania dolina, Mokra polana, Sance) a jedneho chraneneho arealu (Tunel pod Dielikom). V.ostatnych narodnych parkoch na Slovensku je plocha pokryta inymi kategoriami chranenych uzemi velmi rozdielna. Od 51 % v.Tatranskom narodnom parku cez 21 % v.Narodnom parku Mala Fatra, 20 % v.Narodnom parku Slovensky raj, 12 % v.Pieninskom narodnom parku, 6,5 % v.Narodnom parku Poloniny az po 4,3 % v Narodnom parku Nizke Tatry. V ochrannom pasme narodneho parku je vyhlasena jedna narodna prirodna rezervacia (Hradova) a pat prirodnych rezervacii (Bacusska jelsina, Hlboky jarok, Suche doly, Trstie, Zdychavska skalky). Na vyhlasenie za prirodne rezervacie su pripravene dva dalsie lokality (Homola, Rosiarka). Narodny park Muranska planina ma vyraznu krajinnu i biologicku hodnotu. Jeho podstatnu cast tvori Muransky kras, ako mohutna karbonatova doska, s dlzkou okolo 25 km a sirkou nepresahujucou 6 km. V.tejto krasovej oblasti je doteraz zaregistrovanych viac ako 130 verejnosti nespristupnenych jaskyn, 15 priepasti, vyse 50 ponorov a vyvieraciek a mnozstvo povrchovych krasovych javov (skrapov, krasovych jam, zavrtov a tiesnav). Z.podzemnych krasovych javov vynika 2 km dlha jaskyna Bobacka s.bohatou kvaplovou a sintrovou vyzdobou, 105 m hlboka priepast Michnova a Ladova jama, ktorej nazov pravdepodobne suvisi s tym, ze je prevaznu cast roka na dne zaladnena. Pre Narodny park Muranska planina je charakteristicka koncentracia chranenych, zriedkavych a ohrozenych druhov rastlin a zivocichov, zachovanych prirodnych geobiocenoz, ojedinelych vytvorov periglacialneho, krasoveho a fluvialneho reliefu. Rastie tu 97 chranenych druhov rastlin, 35 endemitov a subendemitov a niekolko reliktov. Najvyznamnejsou rastlinou Muranskej planiny z celosvetoveho hladiska je lykovec muransky (Daphne arbuscula). Botanicke hodnoty narodneho parku predstavuju aj zriedkavo sa vyskytujuce raseliniska a raselinne aluvialne luky, ktore su refugiom rosicky okruhlolistej (Drosera rotundifloria), zltohlava obycajneho (Trollius...), vachty trojlistej (Menyathes trifoliata), klukvy mociarnej (Oxycoccus palustris) a dalsich rastlinnych druhov. Vzacny je i vyskyt niektorych druhov drevokaznych hub. Fauna Muranskej planiny sa vyznacuje velkym bohatstvom zapadokarpatskych montannych a submontannych zoocenoz, vratane reliktnych i endemickych foriem zivocichov. Bohatstvo bezstavovcov reprezentuje viac ako 450 zistenych druhov chrobakov, vyse 350 druhov motylov, 286 druhov pavukovcov, 200 druhov dvojkridlovcov, 75 druhov makkysov, 40 druhov mnohonozok a stonozok a ine. Z.rovnokridlovcov sa tu vyskytuje velmi vzacny konik pestry a z.motylov tretohorny relikt -- jason cervenooky. Na uzemi narodneho parku su velmi typicke i biotopy skalnych lesostepi, ktore sa vyznacuju vyskytom xerotermofilnych spolocenstiev bezstavovcov. Velmi zaujimava, vzacna a zo zoogeografickeho hladiska vyznamna fauna bezstavovcov obyva vstupy a interiery jaskyn a zavrtov. Niektore su zapadokarpatskymi endemitmi alebo glacialnymi reliktmi. Stavovce Muranskej planiny predstavuju velmi bohate, ekologicky, vedecky a kulturne cenne spolocenstvo, ktore si zasluhuje doslednu druhovu i uzemnu ochranu. Zije tu napriklad medved hnedy, vlk obycajny, rys ostrovid, vydra riecna, hrbac tatransky (zapadokarpatsky endemit), mysovka vrchovska (relikt), 22 druhov netopierov, sokol raroh, orol skalny, orol kriklavy, jasterica murova, zmijovec hladky, mlok karpatsky (endemit) a rosnicka zelena. K rozmanitosti a zachovanosti prirody Muranskej planiny sa pridruzuje cistota prostredia a vodohospodarsky vyznam uzemia. Uzemie narodneho parku sa vyznacuje vysokou vydatnostou krasovych a krasovo-puklinovych pramenov (v.case topenia snehu presahuje az 1000 l.s-1). Uzemie Narodneho parku Muranska planina predstavuje typ neosidlenej alebo len sporadicky osidlenej krajiny so zachovanou ludovou architekturou v.roztrusenych sidelnych strukturach. Z.hladiska turistiky a rekreacie su ako vstupy do prirodnych oblasti vyznamne sidla Muran a Tisovec, leziace na okraji narodneho parku. Z.kulturno-vychovneho hladiska su dolezite dva naucne chodniky: Velka luka -- Muransky hrad a Stozky. Pripravuje sa geologicka naucna lokalita Piecky pri Murani. Muranska planina bola uz v.minulosti predmetom zaujmu nielen turistov, ale aj mnohych geografov, geologov, botanikov, zoologov, lesnikov, historikov, literatov a dalsich odbornikov a obdivovatelov prirody. S tymto uzemim su spojene mena: Matej Hrebenda, Jan Chalupka, Pavol Dobsinsky, Karol Kuzmany, Stefan Marko Daxner, Jan Francisci, Gustav Kazimir Zechenter Laskomersky, Ludovit Kubany, Terezia Vansova, Gustav Reuss, Vaclav Vrany, Ludwig Greiner, Jozef Dekret-Matejovie, osobnosti, ktore vyznamnou mierou prispeli k.spoznavaniu a sireniu jej prirodnych a kulturnych hodnot. Narodny park Muranska planina, ako aj dalsich sest narodnych parkov Slovenska (Tatransky narodny park, Pieninsky narodny park, Narodny park Nizke Tatry, Narodny park Slovensky raj, Narodny park Mala Fatra, Narodny park Poloniny), su samostatnymi uzemnymi organizacnymi jednotkami, ktore zabezpecuju priamy vykon ochrany prirody a krajiny a starostlivost o ekosystemy. Vsetky su vsak sucastou celoslovenskej odbornej organizacie zameranej na ochranu prirody a krajiny (Sprava narodnych parkov Slovenskej republiky -- so sidlom v.Liptovskom Mikulasi), ktora je priamo riadena Ministerstvom zivotneho prostredia Slovenskej republiky. ---------------------- RNDr. Jozef Kramarik (rok narodenia), riaditel odboru ochrany prirody a krajiny, Ministerstvo zivotneho prostredia SR, Nam. L. Stura 1, 812 35 Bratislava Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998