Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Eva JelinkovaSpecifika a aktivity ceskych biosferickych rezervaci E. Jelinkova: Specific Features and Activities of the Czech Biosphere Reserves. Zivot. Prostr., Vol. 32, No. 1.... , 1998. In the period 1977--1996, six biosphere reserves in the Czech Republic were selected with regard to different pattern of ecosystems and according to various level of human interference. Research activities are conducted in order to cover urgent issues of both nature protection and sustainable land use. Each of the biosphere reserves meets specific challenges derived from economic constraint, pressure of tourism and ecosystems destabilized due to pollution. Four of the Czech biosphere reserves are located along the state boundary and thus rely on close co-operation with the neighbouring countries. Biosferickymi rezervacemi jsou v Ceske republice 4 velkoplosna chranena uzemi se statutem chranene krajinne oblasti (CHKO Krivoklatsko, Trebonsko, Palava a od r. 1996 Bile Karpaty) a 2 narodni parky (bilateralni NP Krkonose a NP Sumava). Do Svetove site biosferickych rezervaci byla tato uzemi vybrana pro svou ruznorodost ekosystemu a krajinnych typu a take proto, ze reprezentuji uzemi s ruznym stupnem a typem civilizacniho zatizeni. Tyto biosfericke rezervace s ruznymi prirodnimi podminkami a charakterem spojuje skutecnost, ze maji odborny potencial pro ekologicky vyzkum a realizovany ochranarska opatreni a ze maji odborniky, kteri jsou schopni prinosne participovat na aktivitach mezinarodniho spolecenstvi manazeru, vedeckych pracovniku, koordinatoru, ochrancu prirody a dobrovolniku cinnych v biosferickych rezervacich a chranenych uzemich po celem svete. Ceska republika se prostrednictvim narodniho komitetu MaB prihlasila do mezinarodniho programu pro dlouhodoby vyzkum ekosystemu (LTER), jenz byl iniciovan americkou nadaci pro vedu a postupne se do nej zapojuji dalsi zeme. V CR jsou k dispozici dlouhodobe rady dat o imisich, bioklimatologii, chemismu vod a podobne; dlouhodobe jsou sledovany trvale plochy v biosferickych rezervacich z hlediska zmen struktury spolecenstev a populacni dynamiky pritomnych organismu. Zapojeni biosferickych rezervaci do programu LTER ma tu vyhodu, ze se zde vyzkumna cinnost a jeji aplikace mohou vzajemne vhodne stimulovat a doplnovat. Kazde uzemi je specificke svou geografickou polohou, reliefem ci historickym vyvojem osidlovani krajiny. Ma take sve "prednosti" i problemy, ze kterych je nutno pri jeho sprave ci manazmentu vychazet. Zakladni funkce biosferickych rezervaci (ochrana prirody, udrzitelny hospodarsky a demograficky rozvoj a vychova a vyzkum) jsou naplnovany pestrou skalou prostredku, nebot jak bohata a rozmanita je priroda chranena v techto uzemich, tak rozmanite jsou socioekonomicke podminky. V prehledu biosferickych rezervaci v Ceske republice se proto zminim o nekterych zvlastnostech ci aktivitach, jimiz se jednotlive oblasti vyznacuji. Biosfericka rezervace Sumava Biosfericka rezervace byla vyhlasena r. 1990 a zahrnuje Narodni park a CHKO Sumava, dohromady o rozloze 1671 km2. Jako celek Sumava vynika ve stredni Evrope svymi nejmene narusenymi a nejlepe zachovanymi horskymi ekosystemy. Navzdory narustajicim lidskym aktivitam, zvlaste vlivu sklarstvi a drevarstvi, datujicim se od stredoveku, zustala tato oblast uzemim s nejsouvislejsimi lesy a raselinisti. Proto zde mohla v druhe polovine 20. stoleti na ceske i bavorske strane vzniknout velkoplosna chranena uzemi -- narodni parky a biosfericke rezervace. Kvuli pritomnym geomorfologickym zvlastnostem a prevazne glacialnim reliktum je Sumava uvedena v Cervene knize ekosystemu IUCN, uzemi sumavskych mokradu byla zarazena do seznamu Ramsarske konvence jako Sumavska raseliniste. Krome mnohych "silnych stranek" uzemi (mimoradne rozlohy pomerne malo dotcene prirody, nizkeho imisni zatizeni s perspektivou dalsiho poklesu, prizniveho hydrologickeho rezimu aj.) setkava se soucasna sprava BR i s mnohymi "slabymi strankami": v minulosti se ustoupilo od lucne pastevniho vyuziti horskych nelesnich enklav a intenzivni zemedelske technologie narusily a ochudily lucni ekosystemy; velka cast lesnich porostu je nepuvodni a stejnoveka, jejich stabilita a odolnost vuci nepriznivym vlivum (polomum, imisim aj.) je narusena. Nasledkem toho je i premnozeni kurovce v posledni dobe vyzadujici velike usili a naklady na likvidaci skudce, ktere prineslo tolik diskusi o tom, jak nejlepe by melo postupovat vedeni narodniho parku biosfericke rezervace pri reseni kalamity. Vetsina druhu zivocichu vazanych na les se zde udrzela do dnesni doby, s vyjimkou velkych dravcu, jako medved, vlk a kocka divoka. Rys byl zde v 80. letech s uspechem znovu vysazen, odhad velikosti jeho populace cini dnes asi 70 jedincu. Predacni pusobeni rysa ma prokazatelny vliv na kvalitu srnci zvere, jejiz lov byl na uzemi NP Sumava zastaven. Areal rysa je ovsem rozsahly, jednotlive exemplare migruji do oblasti prilehlych k narodnimu parku (do Ceskeho lesa, Novohradskych hor aj.), kde nalezaji priznive podminky a mohou konkurovat tradicnimu vyuziti srnci zvere v honitbach. Cilem spravy BR je zachovani vyjimecneho prirodniho a krajinneho potencialu oblasti. Vyzkum zde provadeji vedecke tymy nekolika vyzkumnych i skolskych instituci. Vysledky vedeckych vyzkumu se vyuzivaji jako podklady pro stanoveni optimalniho manazmentu, jenz by mel vest k uchovani biodiverzity uzemi a sladeni ochrany prirody se zajmem trvale udrzitelneho rozvoje socioekonomickych a technickych funkci. Sumava se otevrela vymene informaci mezi odborniky pusobicimi na uzemich podobneho charakteru, biosfericka rezervace je jednou ze tri BR v Ceske republice, ve kterych se realizovala serie projektu podporovanych Svetovym fondem pro zivotni prostredi (GEF) v Programu na ochranu biodiverzity. Biosfericka rezervace Trebonsko Jako biosfericka rezervace bylo toto uzemi schvaleno r. 1977, dva roky pred vyhlasenim CHKO. Plocha 700 km2 odvodnene jezerni panve zahrnuje mozaiku ruznorodych mokradnich i suchych biotopu s vysokou diverzitou zivocisnych i rostlinnych druhu. Dominantnim krajinnym fenomenem je zdejsich 465 rybniku, vice nez 500 zvodnelych tuni a starych meandru rek Luznice a Nezarky. Toto uzemi bylo zhruba od 12. stoleti intenzivne pretvareno ve prospech potreb cloveka, dosahlo vsak druhotne biologicke rovnovahy, a tak celkem blizko vedle sebe mohou existovat mokrady mezinarodniho vyznamu, chranene podle Ramsarske konvence (Trebonske rybniky a Trebonska raseliniste), a typicky chov tradicniho kapra a jine hospodarske aktivity (tezba surovin, zemedelstvi, vystavba). Velmi rozsireny intenzivni chov ryb poskytuje bohatou potravni zakladnu rozlicnym dravcum, mimo jine i prosperujici populaci vyder. To se odrazi ve dvou zasadne odlisnich ocekavanich: mistni chranari i ochranari v okolnich zemich se tesi, ze rostouci mistni populace bude zdrojem novych jedincu migrujicich do oblasti z nichz vydra vymizela, avsak rybari na Trebonsku narokuji nahradu skod, jez "rybozrout" pusobi bez ohledu na majetnicka prava a predpokladany ekonomicky zisk. Intenzifikace hospodarskych cinnosti prinasi i cetne negativni faktory a Sprava CHKO Trebonsko usiluje o regulaci jejich pusobeni ve smyslu schvaleneho Planu pece o CHKO, ve kterem jsou diky kvalifikovane provedene zonaci uzemi harmonizovany funkce konzervacni i rozvojova. Reseni nekterych problemu je nicmene znacne narocne a vyzaduje mnoho pozornosti, napriklad dohoda o zpusobech hospodareni a jejich dodrzovani na rybnicich, ktere byly privatizovany i pres to, ze jsou soucasti narodni prirodni rezervace. Vzhledem k tomu, ze ma Trebonsko siroke odborne zazemi dvou ustavu Akademie ved CR a univerzit v Praze, Brne a Ceskych Budejovicich, probihaji zde vyzkumne a skolici aktivity. Pro terenni kurzy hydrobiologie, botaniky a ornitologie vysokych i stredni skol, pro kurzy UNESCO a dalsi je vyuzivaji k tomu urcena terenni zarizeni. Biosfericka rezervace Krivoklatstvo Krivoklatsko bylo pojmenovano podle kralovskeho hradu Krivoklat, jenz vevodi udoli nad rekou Berounkou. Diky tomu, ze oblast az do 17. stoleti patrila ceske korune a byla vyuzivana prevazne k lovu vysoke a cerne zvere, zachovaly se zde rozsahle, prevazne listnate a smisene lesy. S novodobou historii je zase spojen zamek s oborou v Lanech, sidlo prezidenta republiky. Strme strane hlubokeho udoli Berounky, formovaneho po tisicileti ricnim tokem, jsou kryty prirozenou vegetaci rozmanitych spolecenstev, misty prostoupene skalnimi vychozy s xerotermni faunou a florou. Na mnoha lokalitach jsou zachovany krasne typy luk, jez vznikly na miste puvodnich lesu a svou druhovou pestrosti predstavuji nedilnou soucast harmonicke krajiny. Lesy pokryvaji 64 % uzemi, jejich skladba byla ovsem samoucelnym zavadenim smrkovych monokultur v minulosti nepriznive ovlivnena ve prospech jehlicnanu. Soucasna hospodarska opatreni, v navaznosti na decenalni lesni hospodarske plany, smeruji lesy k puvodni, pro tuto oblast prirozene druhove skladbe. Zaroven se dari snizovat nadpocetni a nepuvodni stavy zvere na mnozstvi odpovidajici uzivnosti uzemi. V biosfericke rezervaci je nekolik stredne velkych a mensich vesnickych sidel, v blizkem sousedstvi jsou mesta Beroun a Nizbor i hlavni mesto Praha. Oblast je oblibenym vyletnim mistem, proto se rozviji regionalni spoluprace s cilem koordinovat a spojovat jednotlive programy a cinnosti v uzemi, zejmena na poli turistickeho a cestovniho ruchu (napr. kazdorocne se konaji setkani provozovatelu verejnych taborist), vznikaji sezonni pracovni prilezitosti ve spojitosti s kulturnim bohatstvim kraje (stredoveke hrady, hudebni festival Leto na Berounce atd.). Nadace Krivoklatsko, zalozena r. 1994, podporuje nektere projekty, prispiva na vydavani informacnich materialu. Osnova rizeni turistickeho ruchu v biosfericke rezervaci byla vypracovana spolu s programem MaB Jizniho Appalacskeho pohori v USA. Informacni stredisko v Krivoklate umoznuje poradat seminare a konference, o.vybranych problemech ochrany prirody a manazmentu uzemi jsou zde informovani i starostove obci. Sprava CHKO BR dobre spolupracuje s vyzkumnymi a pedagogickymi institucemi (Ustavem pro zivotni prostredi Univerzity Karlovy, Prirodovedeckou fakultou UK, Zemedelskou univerzitou v Praze a dalsimi). Probiha zde rada vyzkumnych aktivit od zakladnich inventarizacnich pruzkumu az po velky geobotanicky projekt, ktery realizoval tym osmnacti geobotaniku Botanickeho ustavu Akademie ved CR v letech 1985--1993. Bilateralni biosfericka rezervace Krkonose/Karkonosze Dvoustranna cesko-polska biosfericka rezervace, reprezentujici stredoevropske pohori Sudety, byla vyhlasena r. 1992 na uzemi dvou narodnich parku (Krkonosskeho NP a Karkonoskiego Parku Narodowego). Nejvyssi partie Krkonos zasahuji nad horni hranici lesa a jejich alpinske a subalpinske ekosystemy jsou biogeograficky podobne prislusnym spolecenstvum Skandinavie a Britskych ostrovu, vzdalenych pres tisic kilometru. Najdeme zde arkto-alpinskou tundru, ledovcove kary a v submontannim stupni listnate i smisene lesy, ale i kvetnate louky, ktere se vyvinuly v dusledku dlouhodobeho hospodareni. Diky sve vice nez dvousetlete vyzkumne tradici se Krkonose radi mezi nejlepe prozkoumana uzemi Evropy. Nyni sa zde soustreduji monitorovaci a vyzkumne aktivity i v souvislosti s vyraznym imisnim a ekologickym zatizenim celeho uzemi a se snahami o rekonstrukci ekosystemu lesa a luk. Odborne aktivity Spravy KRNAP-u a externich instituci (VULHM Jiloviste, ustavu Akademie ved, Institutu aplikovane ekologie CZU aj.) doplnuje cinnost mezinarodnich programu (MaB, GEF), konvenci a nadaci (holandska FACE financne podporuje rekonstrukci lesnich porostu na uzemi KRNAP-u). Ke zlepseni spoluprace mezi ceskym NP a obcemi na jeho uzemi napomaha bilateralni nadace cesko-polske biosfericke rezervace. Participuji v ni zastupci sprav obou narodnich parku, mistnich samosprav, nevladnich organizaci a turistickych, hospodarskych a kulturnich instituci z uzemi ceskych a polskych Krkonos. Biosfericka rezervace Bile Karpaty Biosfericka rezervace Bile Karpatyse rozklada na plose 715 km2, na Slovensku na ni navazuje CHKO Biele Karpaty. Hornatina Bilych Karpat patri k nejzapadnejsi casti Karpatskeho oblouku a vyznam teto chranene oblasti BR spociva v hodnote a rozloze zachovanych druhove bohatych kvetnatych luk, jez se vyvinuly v navaznosti na cinnost cloveka. Puvodni, clovekem jeste neovlivnenou krajinu tvoril predevsim listnaty les s nejvyznamnejsi drevinou bukem, ktery zustal v relativne velke casti uzemi zachovan. Uzemi Bilych Karpat se sklada ze tri hlavnich casti: na jihozapade je krajina s rozlehlymi kvetnatymi orchidejovymi loukami se soliternimi duby, jejiz spolecenstva patri k nejrozsahlejsim a druhove nejbohatsim ve stredni Evrope. Pro dalsi, hornatou cast zvanou Kopanice, byl typicky salasnicky zpusob chovu dobytka. Mycenim lesa a jeho premenou na pole, louky, pastviny a sady vznikla malebna krajina s rozptylenym osidlenim. Severni cast, nazyvana jizni Valassko, ma historicky vyvoj podobny jako Kopanice. Od ostatnich ji odlisuji shlukove usporadani obci a "horstejsi" raz. Nalehavym problemem teto jedinecne krajiny je udrzeni puvodniho extenzivniho zemedelskeho vyuziti, respektive jeho hospodarskych postupu. V.minulych 40 letech mnohe louky znicilo rozorani a nadmerne hnojeni, ale i to, ze byly ponechany ladem a zarostly naletem drevin. Sprava biosfericke rezervace uzce spolupracuje s mistnimi nevladnimi organizacemi pri zajistovani udrzby nejcennejsich lokalit tak, aby mohly byt zdrojem druhu pri budouci obnove degradovanych ploch. Probiha rada vyzkumnych i ochranarskych projektu (vyzkum Akademie ved CR, zrizeni semenne banky ohrozenych druhu, zachrana krajovych odrud ovocnych drevin, obnova luk). Charakteristicky mozaikovity raz krajiny se vyvinul v Bilych Karpatech v dusledku dlouhodobe cinnosti cloveka a bez teto cinnosti by zanikl. Zkusenosti pracovniku spravy biosfericke rezervace, ziskane pri usili zachovat bohatstvi jeji flory i fauny, budou jiste prinosem pro Svetovou sit biosferickych rezervaci UNESCO, jejiz soucasti se Bile Karpaty staly v lonskem roce. Biosfericka rezervace Palava Pavlovske vrchy a jejich okoli lezi uprostred davne kulturni krajiny, ktera je od konce doby ledove nepretrzite obyvana lidmi (Archeologicky je dolozeno i osidleni mnohem starsi.) Lide zde prirodu ovlivnuji odedavna, ziskavali zde obzivu a svoji cinnosti vytvorili jedinecnou kulturni krajinu, v niz jsou integrovany lidske artefakty s prirodnimi a poloprirodnimi prvky. Nejcennejsi biotopy druhove bohatych skalnich, drnovych a lucnich stepi, lesostepi, teplomilnych doubrav a sutovych lesu se vyvinuly na vapencovych kopcich. Lesni komplex Milovickeho lesa tvori teplomilne doubravy a panonske dubohabriny, v nichz jsou dve obory pro chov zvere. V nive reky Dyje se stridaji luzni lesy s loukami a jinymi mokradnimi nebo vodnimi spolecenstvy. Jednou z poslednich lokalit slanomilne vegetace je Slanisko u Nesytu v jizni casti biosfericke rezervace. Zbyvajici cast uzemi biosfericke rezervace tvori zemedelsky vyuzivana krajina s prevahou vinic a jednotliva sidla s vysadnim postavenim historickeho mesta Mikulov. V biosfericke rezervaci probiha koordinovany prirodovedny biomonitoring a zakladni vyzkum zejmena chranenych casti prirody. Doslo zde k jedinecnemu spojeni specialistu v oboru zoologie bezobratlych, kteri sepsali rozsahle dilo o malo znamych skupinach zivocichu. (Z uzemi Palavy bylo popsano pres 100 novych taxonu bezobratlych.) Nedilnou soucasti cinnosti pracovniku ochrany prirody je systematicka vychovna a vzdelavaci prace s mistnimi obyvateli a.navstevniky BR. V letech 1993--1996 bylo financovano nekolik projektu z programu GEF -- Biodiverzita (obnoveni rezimu kazdorocnich zaplav regulovanym zaplavovanim uzemi, projekt biologicke ochrany vinic a vytvoreni muzejni expozice ochrany prirody v Mikulove). Pro tesnou vazbu ochrany prirody a krajiny a ochrany pamatek je pripraven projekt rozsireni biosfericke rezervace Palava o mezinarodne chraneny sousedni lednicko-valticky areal a komplex unikatnich luznich lesu na soutoku rek Moravy a Dyje. Literatura IUCN, 1996: Vyznam rybniku pro krajinu stredni Evropy. Trvale udrzitelne vyuzivani rybniku v Chranene krajinne oblasti a biosfericke rezervaci Trebonsko. Ceske koordinacni stredisko IUCN Praha a IUCN Gland, Svycarsko a Cambridge, Velka Britanie, 189 pp. Jenik J. a kol., 1996: Biosfericke rezervace Ceske republiky. Priroda a lide pod zastitou UNESCO. Empora Praha, 160 pp. Kolbek J., 1995: Mapa potencialni prirozene vegetace v biosfericke rezervaci Krivoklatsko. Botanicky ustav AV CR, Praha. Sprava Krkonosskeho narodniho parku, Vrchlabi, 1997: Rocenka KRNAP 1996. Rozkosny, R., Vanhara, J. (eds), 1995, 1996: Terrestrial Invertebrates of the Palava Biosphere Reserve of UNESCO, I.--III., Folia Fac. Sci. Nat. Univ. Masarykianae Brunensis, Biologia, p. 92--94, 1--630. Uzemni planovani a urbanismus, Ministerstvo hospodarstvi CR, Terplan, a. s., XX, 1993. Cislo venovane Sumave. ___________________________ RNDr. Eva Jelinkova (rok narodenia), odborna pracovnice sekretariatu MaB, Kancelar AV CR Narodni trida 3, 111 42 Praha 1. Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998