Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Preco vo svete prosperuje a na Slovensku zanika vyskum vysokych pohori?
V poslednych dvadsiatich rokoch vzrastol zaujem o buducnost
vysokych pohori. Zabezpecenie ich trvalo udrzatelneho rozvoja
znamena v najblizsej buducnosti respektovat tri nevyhnutne
zasady (Stone, 1992):
1. Studovat a podporovat mnozstvo snah miestnych obyvatelov
zastavit sucasne trendy destrukcie,
2. V celosvetovom meradle dostat do povedomia crtajucu sa hrozivu
buducnost vysokych pohori, na vsetkych kontinentoch podporovat
ucinnu a efektivnu vazbu ludi k vysokym pohoriam,
3. Vybudovat ucinne kooperujucu siet narodnych, regionalnych
a medzinarodnych institucii zaoberajucich sa udrzatelnym
vyvojom vo vysokych pohoriach.
Efektivne budovanie institucie, ktora by sa o. i. zaoberala aj
problematikou udrzatelneho rozvoja v slovenskych vysokych
pohoriach, je vzdy odvodene od financnych moznosti. Sanca sa
naskytla pri kompilovani tematickych navrhov uloh Projektu na
ochranu biodiverzity (GEF). Okrem projektov vyskumu
a trvalo udrzatelneho rozvoja GEF predpokladal aj budovanie
Tatranskeho vyskumneho centra. Zariadenia, ktore boli do Tatier
dodane, maju =sa spolupodielat na ulohe centra, ako isteho
medzinarodneho vyskumneho centra, ktore by ... rozsirovalo
najnovsie vysledky vyskumu, kupovalo databazy dostupne len na
objednavku a distribuovalo vysledky slovenskeho projektu GEF do
inych krajin...== (The World Bank, 1993). Projekty GEF pre TANAP
(zostavoval ich prvy z autorov tohto clanku) prevzali pracovnici
Svetovej banky v takmer plnom rozsahu. Hoci bolo Centrum
vyskumu v Tatranskej Lomnici takto ciastocne investicne vybavene,
formalny kompetencny spor o jeho zaclenenie v systeme statnej
spravy viedol k znizovaniu efektivnosti vyskumu, co rezonovalo
hlavne v oblasti vyuzitia GIS-u (The World Bank, 1995). Pochopit
zmysel tohto kompetencneho sporu, znamena vratit sa k medznikom
viac ako 45-rocnej existencie Vyskumnej stanice v Tatrach.
. Idea Vyskumnej stanice v Tatrach vznikla v obdobi prvej
CSR. Jednym z hlavnych protagonistov Projektu prirodniho parku
tatranskeho bol Karol Domin, profesor na Karlovej univerzite
v Prahe. Vtedajsi projekt nemal zabezpecit len ochranu, ale aj
urobit toto uzemie =...priestorom pre vseobecne vedecke badania
zo vsetkych vednych odborov prirodnych a zemepisnych vied==
(Bohus, 1994). Po 2. svetovej vojne rezonovala idea Tatranskeho
vyskumneho ustavu v myslienkach vyznamneho slovenskeho botanika
J. Futaka, lesnika J. Somoru a muzejnika I. Bohusa.
. Roky 1952--1970. Centrum vysokohorskeho biologickeho
vyskumu Slovenska vzniklo Nariadenim Zboru poverenikov c. 5 z r.
1952 podla ustanoveni Zakona o TANAP-e c. 11/1949. Nariadenie o.
i. ustanovovalo, ze =Podrobne ulohy, pracovnu napln a obsadenie
vyskumnej stanice urci Poverenictvo skolstva, vied a umeni po
dohovore s Poverenictvom lesov a drevarskeho priemyslu
a Slovenskym planovacim uradom==. Tato zakonna norma platila
v zneni neskorsich predpisov do 1. 1. 1995. Dalsou vyznamnou
pravnou upravou bol Organizacny poriadok Spravy TANAP-u,
schvaleny NR SR a platny od 1. 1. 1964. Podrobne definoval
statut, strukturu a predmet cinnosti Vyskumnej stanice. =Hlavnym
poslanim je zakladny a aplikovany vyskum lesnicky, botanicky,
vyskum lavin, tatranskej ochrany prirody, vyskum zoologicky,
pedologicky, mikroklimaticky a hydrologicky a vyskum cestovneho
ruchu...== a dalej: =V zaujme vcasneho splnenia vyskumnych uloh
sa vedecko-vyskumni pracovnici nezatazuju administrativnou a inou
cinnostou, ktora s ich pracou nesuvisi==. Toto pracovisko malo
byt v zmysle uvedenych pravnych noriem riadene vtedajsim
Ministerstvom skolstva a vedy SR. Zda sa, ze 60. roky boli
najvyznamnejsie pre vyvoj a kvalitu vyskumu v Tatrach, co vyplyva
z porovnani so situaciou v inych castiach Europy. Vyskumni
pracovnici v Tatrach (Strnka, Bohus, Somora, Jamnicky a ini)
hovorili a pisali o buducom Tatranskom ustave (Janiga,
Zamecnikova, 1997; Zamecnikova 1997). R. 1967 na zaklade
rozhodnutia Slovenskej komisie pre vedu a techniku priznali VS
charakter vedecko-vyskumneho pracoviska. Zostava redakcnej rady
Zbornika TANAP-u, ktory zacala vydavat VS, indikuje vhodne
pomerne zastupenie trendov vo vysokohorskom vyskume. Novu budovu
Tatranskeho ustavu so strukturou laboratorii, depozitov a muzea
odovzdali Sprave TANAP-u r. 1969. Preco pripominame minulost?
Pretoze o tuto budovu, v ktorej sa doteraz pracuje, a hlavne
o jej ucel dnes ide.
. Roky 1970--1990. Nastalo tazsie obdobie pre vyskum
v Tatrach. Vyrocne pamatniky Spravy TANAP-u dokazuju, ze
z celkoveho poctu pracovnikov stanice sa v tomto obdobi len asi
polovica dlhodobo podielala na vyskume. Okrem toho, na dlhe roky
bolo do novej budovy presunute ekonomicke oddelenie vtedajsej
Spravy TANAP-u. Zabralo takmer polovicu vyskumnych priestorov.
V personalnej politike sa viditelne porusovala Vyhlaska z r.
1982. Od r. 1970 sa podiel lesnickej profesie v redakcnej rade
Zbornika TANAP-u zvysil na 50 % a pretrvaval az do r. 1990. Aj
ked bola Vyskumna stanica vystavena tlakom castych personalnych
zmien, priniesla pre Slovensko ziaduce vysledky v zakladnom
i aplikovanom vyskume (TANAP, 1989). Pamatniky zaroven dokazuju,
ze vyskumni pracovnici boli intenzivne zacleneni do
administrativnych prac.
. Obdobie 1990--1994 mozno charakterizovat ako roky
nesplnenych ocakavani. Uznesenie vlady SR z 20. 6. 1990 c. 300
odst. V. bode 1 ulozilo vtedajsej Slovenskej komisii ZP
a Ministerstvu lesneho a vodneho hospodarstva SR =Vytvorit
technicko-hospodarsku spravu a zvazit moznost vytvorenia
Tatranskeho ustavu vedy a vyskumu.== Myslienka sa nerealizovala.
Redakcnu radu Zbornika TANAP-u uz tvoria vylucne lesnici.
Vyskumni pracovnici riesia administrativne problemy, ktore si ine
spravy narodnych parkov SR musia vyriesit vlastnymi silami. Po r.
1990 impulzom pre dalsi rozvoj vedecko-vyskumnej prace v SR bolo
zavedenie grantoveho systemu (Magdolen, 1997). Vedenie TANAP-u
vsak Vyskumnu stanicu vratilo pred rok 1990, k obhajovaniu
zaverecnych sprav. Napriek tomu mozno povedat, ze vyskum
v Tatrach sa oproti 80. rokom zrekonstruoval, obnovili sa
oddelenia vyskumu fytogenofondu, zoogenofondu, lesnych
ekosystemov a oddelenie dokumentacie a informatiky.
Systematizovany stav stanice bol 17 vedeckych a vyskumnych
pracovnikov a technikov. Zaciatok realizacie projektov GEF
priniesol financne prostriedky.
. 1995 -- doteraz. Po zruseni Nariadenia Zboru poverenikov
z r. 1952 novym Zakonom NR SR c. 287/1994 Z. z. o ochrane prirody
a krajiny sa Vyskumna stanica i jej budova prezentuje ako predmet
sporu medzi Ministerstvom zivotneho prostredia SR a Ministerstvom
podohospodarstva SR. Kompetencie byvaleho Ministerstva skolstva
a vedy zostavaju nejasne. V zriadovacej listine Statnych lesov
TANAP-u, v majetku ktorych je VS sa uvadza, ze podnik ma byt
vyskumne orientovany na lesne ekosystemy a vylucuju sa, resp.
predpoklada sa neumerna redukcia nelesnickych vednych oborov. Od
februara 1995 boli oddelenia vyskumu fytogenofondu, zoogenofondu
i dokumentacie a informatiky zlucene do odboru vyskumu prirodneho
prostredia, oddelenie lesnickeho vyskumu bolo povysene na odbor.
Kontrola vyskumu VS, ktoru v polovici r. 1995 urobilo
Ministerstvo podohospodarstva SR, o. i. konstatovala, ze mnohe
prace maju charakter zakladneho vyskumu, cim sa vyskumne centrum
v Tatrach dostalo do povedomia europskeho i svetoveho
ekologickeho vyskumu. V zahranici su pozitivne prijimane vysledky
stanice v systematike machov, cievnatych rastlin, kamzikov, vo
vyskume ontogenezy vtacat a podobne. Po zriadeni SL TANAP-u je
teraz VS sucastou jedneho z podnikov prispevkovej organizacie
Statne lesy na Slovensku. Vyskumne pracovisko pod spravou
lokalneho podniku je jav nezvykly nielen na Slovensku, ale aj
v Europe. Podla zakona NR SR (?...c. zakona) z 12. decembra 1995
o rozpoctovych pravidlach, 38 taketo prispevkove organizacie
nemozu financovat zo statneho prispevku ulohy v oblasti vedy
a vyskumu. Biologicky vyskum v prispevkovej organizacii Statne
lesy straca zmysel, pokial sa nema stat ucelovym zariadenim tohto
podniku. Na prelome r. 1996 a 1997 Predsednictvo SAV a pracovnici
VS prejavili snahu o akreditaciu pracoviska VS. Predbezne
vysledky akreditacie naznacovali, ze zoologicky a botanicky
vyskum je vo Vyskumnej stanici na vyssej kvalitativnej urovni ako
lesnicky. Po vypracovani akreditacnych dotaznikov cely proces
skoncil znovu MP SR. Namiesto zapojenia sa do grantoveho systemu,
znovu sa r. 1997 obhajovali zaverecne spravy, opat musi byt
oponentom kazdej spravy aj uradnik Statnych lesov.
Svetova a europska realita
V krajinach Europskej unie, vo Svajciarsku, USA, ale aj na Ukrajine
ci v Polsku, vyskum vysokych pohori institucionalne zabezpecuju
centra na univerzitach alebo akademiach vied. Napriklad na
Univerzite vo Wyomingu existuje National Park Service Research
Center, ktore sluzi pre vsetky NP a chranene uzemia v siestich
statoch (Montana, Sev. a Juz. Dakota, Wyoming, Utah, Colorado).
Ide hlavne o vyskum vo vysokohorskych a horskych ekosystemoch
vratane NP Yellowstone. Centrum zabezpecuje administrativu pre
biologicky, prirodovedny a spolocenskovedny vyskum,
v narodnych parkoch (Harlow a Harlow, 1994). V Spanielsku sa
vysokohorsky vyskum robi v Instituto Pirenaico de Ecologia, ktory
je zariadenim Consejo Superior de Investigationes Cientificas
(institucie podobnej SAV). Ustav trvalo zamestnava 12 pracovnikov
a 24 aspirantov. Podobne ako Centrum v Tatrach ma laboratoria,
kniznicu, herbar, naviac i siet meteorologickych stanic (CSIC,
1994). Podobnym sposobom su institucionalizovene centra vysokohorskeho
univerzitneho ci akademickeho vyskumu v Rakusku (Insbruck),
Nemecku (Garmisch Partenkirchen), Svajciarsku (Bern, Bazilej),
Taliansku (Centro di Ecologia Alpina, Trento, CNR, dalej Torino,
Pavia, Parma), Francuzsku (Lyon, Grenoble), Polsku (Krakow),
Ukrajine (Lvov). Mnohi pracovnici tychto centier su v redakcnej
rade vedeckeho periodika Oecologia Montana, ktore sme zalozili
a uspesne vychadza v Tatrach.
Riesenie
Ministerstvo podohospodarstva SR ani Ministerstvo zivotneho
prostredia SR nezaraduju vyskumnu stanicu v Tatrach do svojich
vyskumnych struktur, ale do administrativnych podnikov (Statne
lesy TANAP-u, resp. Sprava narodnych parkov). Podniky maju ine
priority i strukturu ako vyskumne ustavy. Navyse, dnes asi
polovica pracovnikov VS nie su lesnici. Domnievame sa, ze
Vyskumna stanica sa dnes dostala do nelahkej pozicie prave preto,
ze pri rieseni kompetencii TANAP-u sa obchadzaju ustredne organy
statnej spravy pre vedu a techniku. Idea, ze v rezorte
podohospodarstva su lepsie ekonomicke moznosti na existenciu VS,
je idea minulosti. Historia vznikania a zanikania slovenskych
ustavov ochrany prirody, sucasna redukcia pracovnikov i pracovisk
SAZP ako nositelov idey prieskumu a vyskumu na MZP SR, ako aj
nevelky rozpocet MZP SR v porovnani s inymi ministerstvami zasa
dokazuju, ze v MZP SR by bola pre kreovanie vyskumu tohto typu
este horsia vychodiskova pozicia. Nase i europske skusenosti
z existencie takychto pracovisk v posobnosti inych rezortov ako
je veda a skolstvo uz poskytli dostatocne skusenosti, ze po case
sa tieto pracoviska zmenia na duplicitnu statnu spravu. Ak chceme
teda zachranit aspon to, co uz na Slovensku mame, je nevyhnutne
zaradit Tatranske vyskumne centrum do systemu akademickych
institucii SR. Domnievame sa, ze je povinnostou zainteresovanych
pracovisk i ministerstiev riesit problem jedineho slovenskeho
vysokohorskeho centra v sucinnosti s ustrednym organom statnej
spravy pre vedu a techniku -- Uradom pre strategiu rozvoja
spolocnosti vedy a techniky SR a z pohladu riadenia tychto
pracovisk v inych statoch EU i mimo nej i s Ministerstvom
skolstva SR. Dakujeme za podporu a dufame v dalsiu od mnohych
clenov akademickej obce Slovenska.
Marian Janiga
Hana Zamecnikova
Literatura
Bohus, I., 1994: Vyvoj ochrany prirody Tatier. In Tatransky
narodny park (Ed. I. Voloscuk) Gradus, Martin, p. 406--417.
CSIC, 1994: Instituto Pirenaico de Ecologia. CSIC -- Ministerio de
Education y Ciencia, Zaragoza, Jaca, 4 pp.
Harlow, H. J., Harlow, M. (eds), 1994: University Wyoming -- National
Park Service Research Center, 18th annual report. University
Wyoming, Laramie, 165 pp.
Janiga, M., Zamecnikova, H., 1997: Obsah a forma (Nejasne
postavenie vyskumu v TANAP-e). Tatransky dvojtyzdennik, 8,
11, p. 5.
Magdolen, P., 1997: Aktualne otazky vedy a vedeckej vychovy na
vysokych skolach v SR. Zbornik zo seminara Riadenia vysokej
skoly, Ruzomberok, p. 24--27.
Stone, P. B. (ed.), 1992: The State of the World Mountains. Zed
Books Ltd, London and New Jersey, 391 pp.
TANAP, 1989: Zbornik prednasok z konferencie k 40. vyrociu
uzakonenia TANAP-u. Tatranska Lomnica, 476 pp.
The World Bank, 1993: Global Environmental Facility, Slovak
Republic Biodiversity Protection Project, Technical Report No.
11738 -- SK, December 1993, Washington, D. C., 35 pp.
The World Bank, 1995: Slovak Republic GEF Biodiversity Protection
Project, Fifth Supervision Mission, Aide -- Memoire, December
1995.
Zamecnikova, H., 1997: Muzeum TANAP-u -- 45. vyrocie. Muzeum 4, v
tlaci.
------------
RNDr. Marian Janiga, CSc. (19..), vedecky pracovnik
Mgr. Hana Zamecnikova (19..), vyskumna pracovnicka
Vyskumna stanica SL TANAP-u, 059 60 Tatranska Lomnica.
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998