Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998

Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Prirodovedne motivy na znamkach r. 1996 a 1997 Postove znamky, s ktorymi sa kazdy z nas stretava takmer denne, patria k najmensim dielkam v kategorii uzitkoveho umenia. Pekne stvarnena (ale aj vytlacena) znamka potesi oko, zaujme zberatela, svojim motivom posobi aj vychovne. Ministerstvo dopravy, post a telekomunikacii SR vydava kazdorocne aj niekolko serii znamok s prirodovednymi motivmi. R. 1996 vysla seria 3 znamok v emisii Ochrana prirody, vsetky v nominalnej hodnote 4 Sk, s ktorymi sa stretavame najcastejsie (obr. 1). Autorom vytvarneho navrhu vsetkych troch je akad. mal. Vladimir Machaj. Rytiny znamok podla liniovej rozkresby Martina Cinovskeho vypracovali: Martin Horniak, Martin Cinovsky a Rudolf Ciganik. Na prvej z nich je kamzik vrchovsky tatransky (=Rupicara rupicara tatrica==), vzacny druh zaradeny v Cervenej knihe ohrozenych zivocichov ako endemicka forma s velmi malym arealom rozsirenia vo Vysokych a Nizkych Tatrach (populacia kamzikov ma na tomto uzemi dnes len asi 700 jedincov a poklada sa za ohrozeny druh chraneny zakonom). Na dalsej znamke je vyobrazeny zubor horny (=Bison bonasus==), najvacsi europsky suchozemsky cicavec, ktory bol v stredoveku takmer vyhubeny. Na Slovensku sa presne udaje o vyhynuti zubra asi v 15. storoci nezachovali, reintrodukcia sa uskutocnila r. 1957 zriadenim chovnej zvernice na rozlohe 27 ha pri Topolciankach, kde priemerne rocne zije asi 20--25 zvierat. Zubry su u nas prisne chranene a uvazuje sa o ich vypusteni do volnej prirody v oblasti vodnej nadrze Starina. Pretoze celosvetova populacia zubra uz dosiahla viac ako 2000 jedincov, v Cervenej knihe IUCN sa hodnoti ako zachraneny druh. Jeho zachrana je najvacsim europskym uspechom ochrany zivocichov. Na poslednej znamke v tejto serii je muflon obycajny (=Ovis musimon==), ktory nebol povodnym autochtonnym druhom na nasom uzemi. Bol sem introdukovany z Korziky. Tejto velkej srstnatej polovnej zveri najlepsie vyhovuje clenity skalny teren s teplymi slnecnymi svahmi a redsim porastom v listnanych a zmiesanych, menej ihlicnatych lesoch. Sucasny stav muflonej zvere na Slovensku sa odhaduje na 4000 kusov, rocne sa priemerne ulovi okolo 1000 exemplarov. Na celom svete dosahuje pocet muflonov asi 70 000 kusov (autorom odbornych textov k tymto znamkam je Jozef Jelenciak). V emisii Krasy nasej vlasti vysli r. 1996 tiez tri znamky, zobrazuju najznamejsie plesa Vysokych Tatier (obr. 2). Autorom vytvarneho navrhu vsetkych troch je akad. mal. Karol Felix. Rytiny znamok podla liniovych rozkresieb Martina Cinovskeho vytvorili: Frantisek Horniak, Martin Cinovsky a Rudolf Ciganik. Na znamke s nominalnou hodnotou 4 Sk je =Popradske pleso==, ktore patri k najvacsim a najkrajsie polozenym plesam na slovenskej strane Vysokych Tatier. Lezi v nadmorskej vyske 1500 m a ma rozlohu 6,88 ha. V jeho studenej vode je pomerne chudobna fauna, predstavuju ju predovsetkym nizsie zivocisne druhy. Nedaleko plesa v limbovom haji sa nachadza unikatny Symbolicky cintorin. Na znamke s nominalnou hodnotou 8 Sk je vyobrazene =Skalnate pleso==. Je to morenove pleso v kotline pod Lomnickym stitom. Pri rozlicnych stavebnych pracach pri vystavbe lanovky, observatoria a hotela sa narusila morena, tym sa porusilo tesnenie dna plesa a nastal unik vody z neho. Dnes sa pre nedostatok vody pleso meni na mociar. Jeho povodna rozloha bola 1,23 ha a hlbka 4,2 m, lezi v nadmorskej vyske 1751 m. V sucasnosti prebiehaju intenzivne vyskumne prace na jeho zachranu. Na znamke s nominalnou hodnotou 12 Sk je =Strbske pleso==, druhe najvacsie pleso v slovenskej casti Vysokych Tatier. Lezi v nadmorskej vyske 1355 m, ma rozlohu 19,76 ha a najvacsiu hlbku 20 m. Jazero je morenove s bohatou vlastnou fanou, do ktorej v minulych desatrociach pribudli aj niektore rody a druhy ryb, ktore nie su povodne. Okolo Strbskeho plesa zacali uz v 18. storoci vyrastat prve liecebne a turisticke objekty, neskor sa osada prostrednictvom znamej ozubnicovej zeleznice spojila s Kosicko-bohuminskou zeleznicou a znacne rozrastla. V areali je zvyraznena ochrana prirody, o com svedcia prisne vyznacene turisticke cesty a lyziarske trate. Ministerstvo dopravy, post a telekomunikacii SR r. 1997 vydalo dve prilezitostne znamky v emisii Krasy nasej vlasti s nametom jaskyn (obr. 3). Autorom vytvarneho navrhu i rytcom oboch znamok je akademicky maliar Martin Cinovsky, odborne texty spracoval Marcel Lelkovic. Na znamke s nominalnou hodnotou 6 Sk je jaskyna Domica. Patri medzi najkrajsie a najznamejsie jaskyne CHKO BR Slovensky kras, nachadza sa na juznom okraji Silickej planiny v blizkosti statnych hranic s Madarskom. Spolu s madarskou Baradlou predstavuju jeden geneticky sysem dlzky 21 km. Vynika bohatstvom kvaplovych utvarov, kvaplove stity a bubny i kaskadovite jazierka su pren typicke. Jaskyna Domica je cenna aj nalezmi hlinenych crepov a nadob bukovohorskej kultury, kamennych nastrojov, kostennych predmetov a ohnisk neolitickeho cloveka, ktory ju obyval pred 5000 rokmi. Od r. 1975 je zapisana na Zozname svetoveho kulturneho a prirodneho deicstva UNESCO. Znamka s nominalnou hodnotou 8 Sk zobrazuje Ochtinsku aragonitovu jaskynu, ktora sa nachadza medzi Jelsavou a Stitnikom v katastri obce Ochtina. Objavili ju r. 1954 banici pri razeni stolne. Jaskyna dlzky 300 m vznikla chemickou cinnostou atmosferickych vod, rozsirenim puklin a medzivrstvovych skar v prvohornych krystalickych vapencoch v blizkosti kontaktu s ankeritovym telesom. Jaskynu charakterizuje unikatna krystalova vyzdoba reprezentovana aragonitom. Vyskytuje sa vo forme snehobielych krystalickych tvarov a zelezneho kvetu, cize roznych spletitych bielych utvarov vytvarajucich stocene, prepletene a mnohonasobne rozvetvene krickovite formy. Od r. 1972 je pristupna verejnosti a od r. 1995 je tiez sucastou svetoveho kulturneho a prirodneho dedicstva. V emisii Ochrana prirody vysli r. 1997 tri prilezitostne postove znamky v nominalnej hodnote 9 Sk vytlacene na spolocnom harceku s nametom hub (obr. 4). Na znamkach je vyobrazeny hrib bronzovy, smrcok jedly a naramovka cisarska, na medzipoli a okrajoch tlacoveho listu mnohokrcka dierkovana, kyjak useknuty, rosolovec cerveny, kozak osikovy a kucierka velka. Autorom vytvarnych navrhov emisie je akad. mal. Dusan Kallay, rytcom je Vaclav Fajt. Vsetky znamky vytlacila Postovni tiskarna cenin, a. s., Praha. Marta Ciranova Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998