Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Miroslav BuralRegionalne aspekty biosferickej rezervacie Vychodne Karpaty
M. Bural: Regional Aspects of the Biosphere Reserve Vychodne
Karpaty. Zivot. Prostr., Vol. 32, No. 1, 1998.
The Biosphere Reserve (BR) Vychodne Karpaty, which is a part of
trilateral BR spreading partly in Poland and Ukraine was
established in 1993 and it was also included to the UNESCO
programme Man and the Biosphere. In conformity with the three
basic claims of the programme -- nature conservation, regional
development and logistics -- in the five years of its existence
the main emphasis was put to nature conservation, i.e. to rescue
the most valuable ecosystems and selected taxons of flora and
fauna. In this field the biggest progress was achieved: in autumn
1997 National Park Poloniny was established in the most valuable
part of BR. In less extent there were studied problems of man and
his activities in BR from the first trace until the present. Less
attention was paid to proposal for conservation of his positive
impacts in the landscape from the viewpoint of diversity and
cultural values. An approach and some conclusions of the research
of human impact on nature is presented.
Organizacia Spojenych narodov pre vychovu, vedu a kulturu UNESCO
vyhlasila r. 1968 na konferencii o racionalnom vyuzivani biosfery
Program Clovek a biosfera (MaB). Program je zamerany na tri
hlavne ciele:
-- ochranu genetickych zdrojov a ekosystemov,
-- vyskum, monitoring, skolenie a vychovu,
-- ekonomicky a socialny rozvoj.
Tento program sa realizuje v celosvetovej sieti biosferickych
rezervacii, a na zabezpecenie plnenia jeho troch zakladnych
funkcii (1. ochrany prirody, 2. rozvojovej, 3. logistickej) je
nevyhnutne "skumat vztahy medzi clovekom a prirodou".
Clovek z hladiska funkcii BR Vychodne Karpaty
Biosfericka rezervacia (BR) Vychodne Karpaty bola vyhlasena r.
1993 a je sucastou trilaterarnej BR s prilahlymi uzemiami
v Polsku a na Ukrajine. Z hladiska plnenia jednotlivych funkcii
BR sa dosiahol najvacsi pokrok v ochrane prirody tym, ze r.
1997 boli nejcennejsie casti uzemia vyhlasene za Narodny park
Poloniny na vymere 29 805 ha s ochrannym pasmom 10 973 ha. I ked
model narodneho parku na Slovensku nie je v sulade s kategoriami
chranenych uzemi podla kriterii Svetovej organizacie ochrany
prirody (IUCN), vyhlasenim NP Poloniny sa polozil zakladny kamen
systematickeho zabezpecovania ochrany prirody v BR Vychodne
Karpaty. Dalsou etapou je skumanie postavenia cloveka v BR, analyza jeho
cinnosti od prvych stop po sucasnost a navrh sposobov zachovania
(ochrany) jeho pozitivnych zasahov do krajiny BR z hladiska
biodiverzity a kulturno-duchovnych hodnot.
Vychodiskom riesenia tejto problematiky je zhromazdovanie
mnozstva historicko-etnografickeho a prirodoochraneho
dokladoveho materialu. Okrajova poloha uzemia BR Vychodne
Karpaty, vzdialenost od priemyselnych a kulturnych centier,
prispela k pretrvaniu archaickych foriem v sposobe zivota
a kulture miestneho obyvatelstva az do polovice 20. storocia.
Tato skutocnost podnietila zvyseny zaujem poprednych
slovenskych, ukrajinskych, ceskych a polskych etnografov
a historikov o vyskum v tomto regione. V suvislosti s vystavbou
vodneho diela Starina sa uskutocnil v celom uzemi dnesnej BR
rozsiahly zachranny vyskum povodneho etnika v takom rozhsahu, ze
dnes patri tato oblast medzi azda najlepsie zdokumentovane casti
Slovenska. Vacsim problemom je dokumentovat vplyv cloveka na
prirodne prostredie BR. Pomerne zaujimave informacie o sposobe
a rozsahu vyuzivania krajiny poskytuju stredoveke urbare
z jednotlivych obci a suborne mapove diela z obdobia 1. a 2.
rakusko-uhorskeho vojenskeho mapovania. Tieto podklady
umoznili sledovat rozsah vplyvu cloveka v BR z hladiska
zabezpecovania maximalneho rozsahu nelesnej pody a jej struktury.
Problematickejsie je sledovat miery zasahu cloveka do lesnych
spolocenstiev BR Vychodne Karpaty od konca 19. storocia, hoci uz
vtedy vznikali prve elaboraty o stave a sposobe obhospodarovania
lesov. Tieto archivne materialy su bud nekompletne, alebo pre
Spravu NP nedostupne (ako z pozicie statnych organizacii, tak
i jednotlivcov, ktori vlastnia materialy vyhotovene statnymi
organizaciami!). Vyznamnou pomockou je fotodokumentacia z uzemia
BR.
Na zaklade takto sustredeneho a spracovaneho materialu mozeme
cloveka a jeho cinnost v BR Vychodne Karpaty sledovat z dvoch
aspektoov: 1. kulturnohistorickeho a 2
etnograficko-architektonickeho.
Kulturnohistoricke aspekty BR Vychodne Karpaty
Do kulturnohistorickych aspektov zahrnujeme vsetky dolezite
obdobia a cinnosti, ktore suvisia s osidlovanim, jednotlivymi
historickymi etapami a zasahmi, ktore sa odzrkadlili vo vyuzivani
uzemia BR (tab. 1).
Tab. 1 Prehlad kulturnohistorickych aspektov BR Vychodne
Karpaty
P. c.? Aspekt? Casove rozpatie? Vyznam obdobia?
Historicko-priestorove doklady? Sposob ochrany (zachovania)
1.? Predhistoricke obdobie? Doba bronzova? . Doklady o prvej
existencii cloveka v BR ?Archeologicke nalezy v Ulici, Stakcine
a Ruskej Volovej? Prezentacie prostrednictvom
kulturnohistorickeho naucneho chodnika
2.? Valasska kolonizacia?15.--17. storocie?. Zaciatok trvaleho
osidlovania uzemia BR; . Zaciatok premeny povodnej lesnej krajiny
na nelesnu; . 10 existujucich a 8 zaniknutych obci v. BR; .
Existencia horskych luk -- polonin mimo arealu svojho typickeho
vyskytu ? . Prezentacia zakladnych historickych udajov o obciach
v informacno-propagacnom programe NP; . Zachovanie
reprezentativneho rozsahu poloninskych luk z hladiska vedeckeho,
krajinarskeho a estetickeho
3.? Zbojnicke hnutie? 1492--1648?. Prve pisomne zmienky
o existencii niektorych obci v BR; . Existencia zbojnickych
druzin, ktorych vyznam prerastol hranice Slovenska (zboj. druzina
Fedora Hlavateho z.Ruskej Volovej, zboj. druzina Fakasa
z Ruskeho); . Vyhrazny list Fedora Hlavateho mestu Bardejov
(archiv mesta Bardejov); . Pomenovanie geografickych bodov --
lokalit v uzemi BR (oblast Nastazu, Stinskej...)? .Prezentacia
v tvorbe regionalnych suvenirov; . Prezentacia prostrednictvom
kulturnohistorickeho naucneho chodnika
4.? Sposoby hospodarskeho vyuzivania uzemia:? 15.--20. storocie ?
- ? -
-? A Pastierstvo (hlavny sposob vyuzivania uzemia povodnymi
obyvatelmi)?-? . Vytvorenie extenzivnej kulturnej polnohospodarskej
krajiny? . Existencia rozsiahlych luk a pasienkov (dnes zvacsa
delimitovanych do LPF); . Existencia tzv. pasienkovych lesov
s typickymi hlavovymi bukmi; . Pomenovanie lokalit
v uzemi BR;. Existencia 3 salasisk v BR? . Prezentacia
prostrednictvom kulturnohistorickych naucnych chodnikov; . Uzemna
ochrana vybranej casti uzemia pasienkovych lesov; . Vyuzitie
konstrukcnych stavieb salasov na noclaharne pre turistov
- ?B Rolnictvo (doplnkovy sposob vyuzivania uzemia popri
pastierstve)?-? . Vytvorenie tzv. casti uzemi s terasovitou
strukturou; . Archaicke sposoby pestovania polnohospodarskych
plodin? . Existencia terasovitych poli v k. u. obci v BR; .
Lokalne nazvy v uzemi BR? . Zachovanie a starostlivost o vytypovane
casti terasovitych poli formou CHA
-? C Tkacstvo (pre osobnu potrebu)?-? . Pestovanie a vyuzivanie
tradicnych technickych plodin? . Tradicny etnograficky dolozeny
odev povodneho obyvatelstva; . Exisencia stavieb na spracovanie
technickych plodin (tzv. stup)? . Mozna obnova historicky
zdokumentovanej stupy z Novej Sedlice
-? D Mlynarstvo?-? . Sposob zuzitkovania polnohospodarskych plodin?
. Existencia stavieb na spracovanie polnohospodarskych plodin? . Prezentacia
prostrednictvom kulturnohistorickeho NCH
-?E Piliarstvo, sindliarstvo, miliarstvo?-? . Sposob zuzitkovania
drevnej hmoty v BR;. Poznanie prvotneho rozsirenia drevin v BR?.
Existencia vodnych a parnych pil; . Urbare jednotlivych obci
v BR? . Prezentacia prostrednictvom kulturnohistorickeho NCH; .
Obnova arealu parnej pily na Krivci v.Runine ako sucast NCH
-? F Metliarstvo?-? . Vznik tzv. "krivolakych brezin"? Existenia
rozsiahlych brezovych netvarnych porastov? Uzemna ochrana
brezovych porastov a ich zamerna regulacia
-? G Pytliactvo?-? . Dokumentacia rozsirenia povodnych druhov zveri
v BR; . Archaicke sposoby lovu zveri? . Pamatnik Mergenca
v Ulici; . Kriz -- pamatnik v Kolodniku v k. u. Topola; .
Zachovane trofeje zveri z uzemia BR? . Obnova pamatnika Mergenca
v Ulici ako sucast NCH M. Poliscuka; . Obnova pamatnika -- kriza
v Kolbasove
-? H Polovnictvo?-? Dokumentacia o zamernom chove polovnej zveri
v BR? Archivne doklady o polovnych reviroch -- oborach (Klenova,
Runina, Zboj)? . Zachovane trofeje zveri z uzemia BR? . Prezentacia
prostrednictvom kulturnohistorickeho NCH
-?I Vcelarstvo?-? . Archaicke sposoby vcelarenia? . Archivne pisomne
a materialne doklady v muzeach? . Prezentacia prostrednictvom
kulturnohistorickeho NCH; . Obnova vcelarskeho domceka "Medovej
baby" v Novej Sedlici
5.? Vlastnici a uzivatelia uzemia?15.--20. storocie? . Zavedenie
organizovaneho hospodarenia na lesnom podnom fonde v uzemi BR;.
Introdukcia cudzokrajnych drevin do.uzemia BR? .
Existencia panskych majetkov, kastielov a dalsich sprievodnych
objektov v uzemi BR; . Zvysky parkovych komplexov a stromoradi
v.uzemi BR? . Prezentacia prostrednictvom kulturnohistorickych
NCH; . Obnova parkoveho komplexu v Ulici; . Obnova tzv. grofskej
cesty Thielle-Winklera na Valalstinu v ramci NCH M. Poliscuka
a jej vyhlasenie za Chranene stromy
6.? Vystahovalectvo? 19.--20. storocie? . Znizenie poctu
obyvatelstva; . Prilev novych architektonickych prvkov do uzemia
BR; . Zmena zivotneho stylu povodneho obyvatelstva (zvysovanie
zivotnej urovne) ? . Vystavba tzv. "amerikanskych domov"
v obciach NP? . Zachrana "domu" v obci Zboj
7.? Spristupnovanie uzemia zeleznicami? koniec 19. a polovica
20..storocia? . Zaciatok trvaleho vyuzivania lesov v uzemi NP
? . Siet uzkokolajnych drah v uzemi BR? . Prezentacia prostrednictvom
kulturnohistorickych NCH
8.? Judaica? 16. storocie -- 1946? . Vznik novej spolocenskej
vrstvy v ramci komunit povodneho obyvatelstva v BR; . Rozvoj
novych druhov podnikania v uzemi BR? Zachovane samostatne
cintoriny v BR? . Prezentacia prostrednictvom kulturnohistorickych
NCH; . Postupna obnova najzachovanejsieho cintorina
9.? I. svetova vojna? 1914--1918? . Vplyv na vyvin ludovej
architektury v uzemi BR, masovy zanik najstarsich foriem obydli
-- jednopriestorovych domov? . Existencia rozsiahleho poctu
pamatnikov a cintorinov; . Existencia novych, tzv. "akciovych",
kamennych domov pre vojnou poskodene obyvatelstvo; . Ruiny
murovaneho kostolika vo Velkej Polane;? . Postupna obnova
cintorinov v NP; . Zachrana kamennych ruin murovaneho kostola vo
V. Polane a jeho vyhlasenie za kulturnu pamiatku; . Vyhlasenie
CHA Krasna dolina -- Hodosik; . Prezentacia prostrednictvom
kulturnohistorickeho NCH; . Zachrana vytypovaneho "akcioveho"
domu
10.? II. svetova vojna a madarska okupacia? 1939--1944? . Zvyseny
napor na vyuzivanie lesov v uzemi BR; . Vplyv na vyvin ludovej
architektury na uzemi BR? . Existencia rozsiahlych rovnovekych
lesnych porastov v BR; . Existencia pamatnikov v BR;? .
Prezentacia prostrednictvom kulturnohistorickych NCH; . Udrzba
existujucich pamatnikov
11.? Vyznamne osobnosti z uzemia BR? 16.--20. storocie?
Zachovanie dokladov o.duchovnej a materialnej kulture povodneho
obyvatelstva BR? . Existenia pamatneho domu a pomnikov; .
Archivne doklady a literalno-historicke diela;? . Prezentacia
prostrednictvom kulturnoohistorickych NCH; . Prezentacia v Muzeu
A. Duchnovica v.Topoli
12.? Kolektivizacia? druha polovica 20..storocia? . Scelovanie
polnohospodarskych pozemkov; . Intenzifikacia vyuzivania krajiny?
Existencia rozsiahlych TTP v uzemi BR? . Zachovanie sucasnej siete
a rozsahu PF z.hladiska potrieb zachovania biodiverzity
13.? Vystavba VN Starina? 70.--80. roky 20. storocia? . Znizenie
poctu obyvatelstva v.BR; . Zmena hospodarskeho vyuzivania uzemia
PHO.VN.Starina; . Nastup samovolnych prirodnych procesov v PHO VN
Starina? Vysidlenie 7 obci v BR? . Prezentacia prostrednictvom
kulturnohistorickeho NCH; . Zachovanie reprezentativnych
ekosystemov vytvorenych clovekom v uzemi PHO VN Starina; .
Zachovanie zvyskov kultury obyvatelov starinskej doliny "in situ"
Etnograficko-architektonicke aspekty BR Vychodne Karpaty
Do etnograficko-architektonickych zaradujeme aspekty,
ktore charakterizuju prislusnost povodneho obyvatelstva BR
k urcitemu etniku a vsetky jeho charakteristicke znaky a prejavy
materialnej a duchovnej kultury dokladovatelne v BR Vychodne
Karpaty (tab. 2).
Tab. 2. Etnograficko-architektonicke aspekty uzemia BR
P. c.? Nazov aspektu? Casove obdobie? Historicko-priestorove
doklady
1.? Valasska kolonizacia? 15.--17. storocie? . Etnicko-nabozenska
orientacia obyvatelstva BR (etnicka skupina Bojkov,
greckokatolicke a pravoslavne vierovyznanie)
2.? Sakralna cirkevna architektura? 17.--20. storocie? . Subor
drevenych kostolikov prechodneho lemkovsko-bojkovskeho typu; .
Subor greckokatolickych murovanych kostolikov tzv.
"terezianskeho" typu; . Subor pravoslavnych murovanych kostolikov
v tzv. "staroruskom" style
3.? Ludova architektura tzv. "bojkovskeho typu"? 16.--20.
storocie? . Subor drevenych obytnych stavieb bojkovskeho typu od
jedno po trojpriestorove; . Drobne stavby na uskladnenie sena --
"oborohy"
4.? Drobna sakralna architekura? 19.--20. storocie? . Subor bozich muk
5.?Ikonopisectvo? 15.--19. storocie? . Subor ikonografickych
pamiatok na uzemi BR i v roznych muzeach
6.? Prepisovanie knih? 15.--20. storocie? . Doklady o prepisovani
knih na uzemi BR; . Subor ikonopisnych knih na uzemi BR
i v roznych muzeach
Strategia zachrany (ochrany)
Na zaklade ziskanych poznatkov o cloveku a jeho vplyve na prirodu BR Vychodne
Karpaty sme urcili strategiu zachrany (ochrany) podla
troch zakladnych funkcii BR:
. Funkcia ochrany prirody -- zahrnuje vsetky zasahy do prirody BR,
potrebne na zachovanie biodiverzity BR
a jej krajinno-estetickych funkcii.
Hlavne ciele:
-- zachovanie reprezentativneho rozsahu poloninskych luk,
-- zachovanie reprezentativneho rozsahu poloprirodzenych lucnych
a pasienkovych spolocenstiev,
-- zachovanie reprezentativnych ploch pasienkovych lesov
s typickymi hlavovymi bukmi a pasienkovych lesov
s charakteristickymi sukcesnymi brezinami so vzacnymi formami
briez,
-- zachovanie charakteristickych lokalit s terasovitymi polickami
a moznostou prezentacie ukazok pestovania tradicnych
polnohospodarskych plodin,
-- zabezpecenie udrzania pomeru rozsahu nelesnej pody k lesnej,
-- zachovanie parkoveho komplexu pri byvalom kastieli v Ulici,
zachrana a obnova historickej aleje tzv. grofskej cesty v Ulici.
. Rozvojova funkcia musi v prvom rade zabezpecit obnovu
a udrzbu vsetkych dokladov o pritomnosti povodneho etnika a ich
vyuzitie v dalsich fazach.
Hlavne ciele:
-- zachrana vsetkych zvyskov povodnej kultury obyvatelstva BR "in
situ" (na povodnych miestach),
-- obnova obci a dalsia vystavba v duchu tradicii povodnej
ludovej architektury,
-- zachovanie duchovnych a kulturnych hodnot miestneho etnika
a ich prezentacia na miestnej urovni (folklorne festivaly
v Ulici, Topoli, Runine a Ruskom),
-- obnova niektorych historicky velmi cennych stavieb
nadregionalneho vyznamu (dreveneho kostolika zo Zboja,
jednopriestoroveho domu z Novej Sedlice, dvojpriestoroveho
domu
z Ulicskeho Kriveho),
-- vyuzitie tradicnych architektonickych prvkov v drobnej
architekture pre cestovny ruch a turistiku (typu oborohov,
salasov, lesnych zrubov),
-- rekonstrukcia domu A. Duchnovica a jeho dalsie vyuzitie ako
etnograficko-historickeho muzea povodneho obyvatelstva BR,
-- obnova najvyznamnejsich cintorinov v BR a ich udrzba (z
obdobia 1. a 2. svetovej vojny, zidovskych atd.),
-- zachrana sakralnych stavieb v uzemi BR (dreveneho kostolika
v Jalovej, murovaneho kostola v Dare, ruin murovaneho kostola vo
Velkej Polane, bozich muk atd.),
-- obnova arealov byvalych slachtickych dvorov (Ulic, Topola),
-- obnova a rozvoj regionalnej umeleckej tvorby (ikonopisectva,
rezbarstva, drobnych remesiel), vyuzitie vo vidieckej turistike.
. Logisticka funkcia je zamerana na demonstrovanie
pozitivnych i negativnych zasahov cloveka v uzemi BR Vychodne
Karpaty a vsetkych duchovnych a materialnych hodnot v ramci
environmentalneho vzdelavania a vychovy, demostracnych projektov,
skoleni, vyskumu na urovni miestnej i nadregionalnej.
Hlavne ciele:
-- prezentacia cloveka v edicnom a environmentalnom programe
Spravy BR Vychodne Karpaty a dasich miestnych spolocenskych
organizacii,
-- prezentacia cloveka v navrhovanych naucnych chodnikoch:
kulturnohistorickom "Rusinskou cestou" a prirodoochrannom
"Miroslava Poliscuka",
-- prezentacia cloveka v specializovanych expoziciach v IS Nova
Sedlica a Muzeu A. Duchnovica v Topoli,
-- spristupnenie najvyznamnejsich lokalit posobenia a kultury
povodneho obyvatelstva a dalsich narodov a narodnosti v uzemi
BR, vhodne trasovanou sietou turistickych chodnikov podporit
rozvoj miestnych komunit,
-- podporovanie udrzania miestnych tradicii a ich prezentacie na
regionalnej urovni (Poloninska vatra v Runine, Festival A.
Duchnovica v Topoli, Festival kultury v Ulici, Stretnutie
rodakov v Ruskom).
* * *
Tieto poznatky bude treba zohladnovat pri priprave
najdolezitejsich koncepcnych uzemnoplanovacich dokumentov, ktore
maju priamy vztah k uzemiu BR Vychodne Karpaty (UPN, VUC, MUSES,
Akcny plan BR Vychodne Karpaty, Program starostlivosti o NP
Poloniny) a realizovat ich v uzkej spolupraci so statnou
spravou, samospravami, roznymi organizaciami, ale najma
s miestnym obyvatelstvom. Na cinnost cloveka
v chranenych uzemiach sa nepozerame len z hladiska ochrany
prirody ako na degradacny prvok. Vazime si ho aj ako cloveka --
tvorcu, ktory v BR Vychodne Karpaty prispel ku vzniku vzacnych
ekosystemov a zanechal tu kulturne a historicke dedicstvo
nesmiernej hodnoty tvoriace s prirodnymi hodnotami jednoliaty
celok.
------------------------------------------
Ing. Miroslav Bural (1967), riaditel BR Vychodne Karpaty. Sprava
narodnych parkov SR, Sprava Narodneho parku Poloniny -- BR Vychodne
Karpaty, Lipova 19, 066 01 Humenne.
E-mail: seaprv@ke.sanet.sk
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 1 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 1/1998