Navrat - Zivotne prostredie - cislo 2/1997
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1997, Cislo: 2 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava Peter SpisiakHorna Suca -- kopaniciarska obec P. Spisiak: Horna Suca -- a Kopanitse Village. Zivot. Prostr., Vol. 31, No. 2, 1997.
The settlement system in Slovakia has got certain pecularities.
One of the most interesting ones is the dispersed settlement. In
Slovakia, one of the largest villages with dispersed settlement
is the village of Horna Suca situated in the geomorphological
complex of the Biele Karpaty Mts. The whole cadastre of the
village lies in the Protected Landscape Area Biele Karpaty Mts.
Within the frame of administrative division it belongs to the
district of Trencin and in 1993 it became a border village with
the Czech Republic.
Horna Suca has 3,574 inhabitants (1991), from which 46 per cent
live in the centre and in 54 per cent in the kopanitse. In the
centre there is a continuous increase in population. The village
consists of the centre of Horna Suca and 5 main kopanitse
settlements -- Krasny Dub, Trnavka, Vlci vrch, Zavrska (Horna
a Dolna Zavrska) and Dubrava. Recently there has been
a significant decrease of inhabitants in them, either as the
consequence of moving to the central village or to other
settlements, or as a result of the natural death of the
inhabitants.
Besides the natural phenomena in the Protected Landscape Area, in
the village there have been certain specific features of the
kopanitse culture conserved (architectonic, agricultural, crafts,
folklore), especially in the kopanitse settlements.
Jednou z najvacsich obci s rozptylenym osidlenim na Slovensku je
Horna Suca. Nachadza sa v zapadnej casti Slovenska,
v geomorfologickom celku Biele Karpaty. Administrativne patri
do Trencianskeho kraja a okresu Trencin. Obec ma niekolko
zvlastnosti, pre ktore je dolezite si ju blizsie vsimat. Okrem
spomenuteho zvlastneho systemu osidlenia (casto sa pouziva aj
pojem kopaniciarske), ma zvlastnu polohu, je to po rozdeleni
Ceskoslovenska hranicna obec. Z celkovej dlzky katastralnej
hranice (35 km) tvori hranica s CR 14 km. Stredna odlesnena
kotlinova cast obce ma pahorkovity charakter, jej zalesnenu
vrchovitu obrubu tvoria druhohorne tvrdose a masivne tretohorne
pieskovce. Uzemim preteka potok Sucianka, ktory odvodnuje takmer
cele uzemie. Severna cast obce patri do chladnej klimatickej
oblasti s priemernymi teplotami v juli 12--16 oC. Ostatne uzemie
je charakteristicke mierne teplou klimou s priemernymi julovymi
teplotami 16 oC. Rocny uhrn zrazok v horskej oblasti dosahuje
800--1000 mm a udolnej casti 600--800 mm.
Horna Suca patri k charakteristickemu kopaniciarskemu osidleniu
myjavskeho typu, vyskytujucemu sa na moravsko-slovenskom pomedzi.
Obec sa sklada zo sustredeneho jadra Horna Suca a piatich pomerne
kompaktnych kopanic -- Krasny Dub, Trnavka, Vlci Vrch, Zavrska
(Horna a Dolna) a Dubrava. Kazdu kopanicu este obklopuje sustava
rozptylenych usadlosti a malych osad. Stred obce lezi na 17o 57
vychodnej geografickej dlzky a 48o 59 severnej geografickej
sirky. Najnizsie je polozene sustredene jadro -- Horna Suca --
315 m n. m, najvyssie hranicne kopanice Vlci Vrch 550 m n. m.
Kulturnohistoricke aspekty obce
V r. 1993 si obec pripomenula 785. vyrocie prvej pisomnej
zmienky. Bolo to na donacnej listine z r. 1208, ktorou nitriansky
zupan Tomas daroval cast chotara Skala nitranskemu biskupovi. Pri
popise hranicnych medzi tejto pody sa zmienuje aj o hraniciach
"de Sucsa", t. j. Suca. V historickom vyvoji patrilo uzemie
k sucianskemu, neskor k trencianskemu hradnemu panstvu. R. 1439
patrili k hradu Suca obce Nemsova, Hrabovka, Srnie, Kolacin,
Podhradie, Velka Suca a Pusta Suca. V r. 1548 patrilo k panstvu
hradu Suca: Zucha Maior -- Suca Velka, Zucha Minor -- Suca Mala
a Puszta Zucha, ktora lezala asi v okoli hradu.
Horna Suca vznikla v obdobi 1350--1400, ked sa v horach zacali
usadzovat prvi kolonisti. Hrad Suca bol zburany r. 1550. Uz r.
1582 ho Rudolfska zalozna zmluva spomina ako pusty a zrucany
hrad. Dnes ho uz nemozno ani presne identifikovat.
Podla urbara z r. 1549 bolo v Hornej Suci (Puszta Zucha, Zucha
Deserte) 7 sedliakov a 6 zeliarov. Urbar z r. 1608 uz hovori
o Kis Szucsa (Malej Suci). V tomto obdobi bolo v obci okrem
richtarovej usadlosti 7 dalsich sedliackych usadlosti, zeliarov
s vlastnymi domami bolo 23, v cudzich domoch 14. Spomina sa mlyn,
patriaci richtarovi. V r. 1649 bolo v obci 5 sedliackych
usadlosti a 49 zeliarov. V r. 1720 mala obec 44 danovnikov,
z toho 40 zeliarov. V r. 1897 bolo v Hornej Suci 482
hospodarstiev. Celkova vymera obce bola okolo 5173 ha, z toho
ornej pody bolo 26 %, lesov 41 %, luk 12 % a pasienkov 18 %. Obec
bola vyznamna chovom hospodarskych zvierat. V r. 1895 tu bolo
427 chovatelov zvierat a chovalo sa 1283 ks hovadzieho dobytka,
37 koni, 41 koz, 404 osipanych a 2099 oviec.
K hospodarskej zakladni obce patrili mlyny, pivovar a palenica.
Nezachovalo sa z nich nic, pripominaju ich len miestne nazvy.
Pred druhou svetovou vojnou boli v obci 3 sukromne obchody so
zmiesanym tovarom, 3 trafiky, 1 masiar, 6 hostinskych a vycapnych
licencii a 3 mlyny. Z remesiel boli zastupeni obuvnici, stolari,
kovaci, kolari a kozusnici, ako aj tkaci a vyrobcovia papuc. Do r.
1945 bol v obci okrem notariatu este postovy urad, zandarska
stanica, lesna sprava a rim. kat. farsky urad. Pocas Slovenskeho
statu bola v aprili 1939 zriadena pohranicna vojenska straz.
Hlavnym zdrojom obzivy obyvatelov obce bolo polnohospodarstvo,
pestovanie ovocia, vcelarstvo a tazba dreva. Za feudalizmu bola
hlavnym obchodnym artiklom sol, za Slovenskeho statu dobytok,
tabak a cukor. Za feudalizmu a neskor za Slovenskeho statu sa
velka cast obyvatelstva venovala typickemu pohranicnemu "remeslu"
-- pasovaniu.
Horna Suca sa postupne rozrastla z malej osady na jednu
z najvacsich obci na strednom Povazi.
Tab. 1. Vyvoj obyvatelov a domov v Hornej Suci
Roky?Pocet domov?Pocet obyvatelov
1784?323?1974
1828?358?2171
1880?335?2140
1890?434?2407
1900?486?2614
1910?537?2920
1921?571?2883
1930?589?3077
1950?619?3355
1961?704?3819
1970?798?4084
1980?874?3999
1991?857?3674
(Retrospektivny lexikon obci CSSR 1850--1970, Statisticky lexikon
obci II., 1982 a Statisticky lexikon obci SR, 1992)
Sucasna Horna Suca
Obec ma charakter radovej zastavby popri potoku. V sucasnosti ma
vyrazne pretiahnuty tvar v smere toku Sucianky. Z hladiska
funkcneho clenenia ploch prevazuju obytne plochy s rodinnymi
domami. V strede obce sa vytvorilo vyrazne centrum, kde sa
sustredila vacsina objektov obcianskej vybavenosti: obecny urad,
obchody, kostol, kulturne stredisko, skola, zdravotne zariadenie,
dopravna infrastruktura.
Na uzemi obce zije 3674 obyvatelov (r. 1991), z toho v jadre 46
% a na kopaniciach 54 %. Podiel obyvatelstva v jadre neustale
stupa, r. 1961 to bolo 35 %, r. 1980 40 %. Priemerny vek
obyvatelov obce je 34 rokov, ale predovsetkym vdaka obyvatelom
jadra. Podiel ekonomicky aktivnych z celkoveho
poctu obyvatelov tvori 49 %, pricom kopanice maju vyssi index.
Aktivne obyvatelstvo pracuje hlavne v priemysle, stavebnictve,
polnohospodarstve, obchode a sluzbach. Tieto aktivity su hlavne
mimo obce. Az 71 % ekonomicky aktivneho obyvatelstva odchadza za
pracou do centier stredneho Povazia -- Trencina, Nemsovej,
pripadne do okolitych obci -- Drietomy, Dolnej Suce, Starej
Turej. Z hladiska odvetvi, najviac pracuje v priemysle (42 %),
stavebnictve (22 %), obchode a sluzbach (15 %). Obec neposkytuje
prilis vela pracovnych prilezitosti (nieco v polnohospodarstve,
lesnom hospodarstve, obchode a sluzbach), za pracou sem
dochadzaju hlavne z Trencina, Dolnej Suce a niektorych susednych
obci.
Takmer vo vsetkych demografickych ukazovateloch ma
rozhodujucu ulohu centralne jadro -- Horna Suca. V ramci
jednotlivych kopanic mozeme najst urcite zvlastnosti.
Geograficka charakteristika jednotlivych casti obce
Na lepsie pochopenie postavenia hlavnych kopanic, ktore su
v obci, sme vybrali mensie uzemne jednotky ako je obec, a to
casti obce a zakladne sidelne jednotky. Casti obce okrem
sustredeneho jadra tvoria hlavne kopanice a zakladne sidelne
jednotky tvoria v ramci hlavnych kopanic ich najvyznamnejsie male
osady.
Obec Horna Suca
Z hladiska byvania preslo jadro vyznamnymi zmenami. Povodnu
zastavbu postupne nahradzali novsie. V 50. rokoch tohto storocia
to boli domy so stvorcovym podorysom, ihlanovymi a manzardovymi
strechami. Neskor ani jadro (a nielen to) neobisla vlna vystavby
"modernych" domov s plochou strechou, v tejto podhorskej oblasti
cudzorodou a nefunkcnou. Rodinne domy sa v poslednom obdobi znova
zastresuju sedlovymi strechami, v ostatnych detailoch vsak
z povodneho miestneho typu necerpaju.
V obci zije 1678 obyvatelov, v predproduktivnom veku 28 %
(najviac zo vsetkych casti obce), v poproduktivnom 17 % (najmenej
zo vsetkych casti obce). Prave z vysokeho podielu
predproduktivnej zlozky obyvatelov vyplyva, ze podiel ekonomicky
aktivnych je relativne nizky oproti ostatnym castiam (48 %
ekonomicky aktivnych z celkoveho poctu obyvatelstva), aj ked zo
vsetkych ekonomicky aktivnych v obci tvoria 45 %. Pomerne malo
odchadza za pracou mimo vlastneho jadra (64 % zo vsetkych
ekonomicky aktivnych), 26 % obyvatelov pracuje
v polnohospodarstve, 27 % v priemysle a najvacsi podiel pracuje
v terciernom sektore.
. Dubrava tvori jednu z kopanic obce. Lezi juhozapadne od
jadra pri katastralnej hranici s obcou Drietoma. Centrum kopanice
je od jadra obce vzdialene asi 3 km. Z urbanistickeho hladiska je
Dubrava charakterizovana ulicovou zastavbou. Ku kopanici patria
male osady U Palusnych, Dolinka, U Cechov, U Hatinov, Bradne,
U Stetinov, Blahus, Machura, Vranaci, Sviniarky atd. Osady su
vacsinou zhlukovym typom osidlenia. Niektore z nich, napr.
Sviniarky, Bradne, U Hatinov tvoria rodinne usadlosti s 1 az 4
domami. Niektore osady postupne chatraju a vymieraju (U Stetinov,
Lipovec, U Hatinov, U Cechov).
Z hladiska funkcneho vyuzivania ploch patri Dubrava jednoznacne
k monofunkcnemu typu osidlenia -- s rydzo obytnou funkciou.
Obcianska vybavenost je tu zastupena minimalnou mierou (skola,
predajna rozlicneho tovaru, kulturny dom). Zastavba pozostava
vylucne z rodinnych domov, pri starsich su ciastocne zachovane
i hospodarske budovy (stodoly, mastale).
Z charakteristickych objektov ludovej architektury sa v Dubrave
zachovali: stodola c. 45, obytny dom c. 494 (v dezolatnom stave)
a velka polnohospodarska usadlost c. 509 (obytny dom s vyskou,
mastal, prestavana stodola).
V Dubrave zije 610 obyvatelov, z toho v predproduktivnom
a poproduktivnom veku po 22 %. Podiel predproduktivnej zlozky je
najvacsi zo vsetkych kopanic. Ekonomicky aktivneho obyvatelstva
je pomerne malo (47 %) a z kopanice odchadza za pracou 78 % ekon.
aktivnych obyvatelov. V polnohospodarstve pracuje 16 %,
v priemysle 36 %, vacsinou mimo kopanice a mimo jadra obce.
. Zavrska ma dve casti -- Hornu a Dolnu Zavrsku. Tieto
kopanice lezia priblizne 1,5 km zapadne od jadra obce.
Z urbanistiskeho hladiska ide o typ ulicovy, v dlzke priblizne
3 km. Zastavba obojstranne lemuje komunikaciu. K Zavrskej patri
aj osada Vceliny, ktora je zhlukovym typom osidlenia. Ma podobnu
funkcnost zastavanych ploch ako kopanica Dubrava -- obytnu.
Zastavbu tvoria vylucne rodinne domy a rolnicke usadlosti.
Obcianska vybavenost pozostava z dvoch budov, v ktorych je
umiestnena materska skola, kulturny dom a predajna potravin.
Zavrska patri medzi kopanice s najlepsie zachovanou tradicnou
urbanistickou a architektonickou strukturou. Domy su vsak v zlom
technickom stave. Napriek tomu stoja za zachovanie
a revitalizaciu, nakolko nejde o solitery, ale o kompaktne celky.
Na kopanici zije 346 obyvatelov, z toho v Hornej Zavrskej 205
a Dolnej Zavrskej 141. V Dolnej Zavrskej zije starsie
obyvatelstvo ako v Hornej Zavrskej. Vceliny maju najstarsie
obyvatelstvo zo vsetkych kopanic a osad. Ekonomicka aktivita
obyvatelstva je relativne vysoka (57 %) a vyse 80 % odchadza za
pracou, predovsetkym do priemyselnych podnikov (37 %, zo Vcelina
az 60 %). Vdaka dobrej dopravnej polohe voci jadru obce maju
tieto kopanice perpspektivu rast.
. Vlci Vrch lezi asi 4 km severozapadne od jadra obce, smerom
k statnej hranici s CR. Povodne ulicovo zalozene osidlenie sa
postupne novou vystavbou (po vybudovani novej cesty, ktora obisla
povodnu kopanicu) zmenilo ciastocne na zhlukove.
Vyuzitie ploch je monofunkcne -- obytne. Jedinym druhom obytnej
zastavby su rodinne domy a povodne rolnicke usadlosti. Obcianska
vybavenost je zastupena minimalne (materska skola, kulturny dom,
predajna potravin). K Vlciemu Vrchu patria osady Dolne Lazy
(lezia pri povodnej ceste z Hornej Suce na Vlci Vrch),
U Stehlikov a Paseky, ktore lezia pri statnej hranici s CR.
Osady U Stehlikov a Paseky patria k naproblematickejsim v celej
Hornej Suci. Predovsetkym z dopravneho hladiska, dalej z hladiska
zasobovania, napojenia na rozvod elektriny a pod. V sucasnosti sa
niektore opustene domy U Stehlikov premienaju na rekreacne
chalupy.
Na kopanici Vlci Vrch zije 324 obyvatelov, priamo v jadre 284,
v Pasekach 22 a U Stehlikov 18. V jadre ziju relativne mladi
obyvateia, ale v prilahlych osadach je vyrazny podiel
prestarnuteho obyvatelstva. Pomerne vysoka je ekonomicka aktivita
obyvatelstva, ale i nedostatok pracovnych prilezitosti.
Do r. 1993 odchadzali za pracou i do CR. Obyvatelstvo pracuje
hlavne v polnohospodarstve, ciastocne v priemysle a stavebnictve.
Ak sa nedoriesia niektore zakladne zivotne potreby
obyvatelstva,znamena to trvaly upadok tejto kopanice.
. Trnavka je najblizsou kopanicou k jadru obce. Lezi
severozapadne, asi 1 km od jadra obce pozdlz statnej cesty.
Z urbanistickeho hladiska je to typicka radova zastavba
s prevladajucou obytnou funkciou, ciastocne je tu zastupena
rekreacna a sportova chatova zastavba. Obciansku vybavenost
predstavuje zakladna skola, kulturne stredisko, predajna
potravin a poziarna zbrojnica. K Trnavke patria osady Predny
Bzovik, Prostredny Bzovik a Zadny Bzovik, U Drhov, U Panakov,
U Jurinov, U Kuciakov, U Polackov, U Zackov, U Borotov,
U Barincov, U Stefankov a Depsinska Dubrava. Nova vystavba sa
sustreduje okolo statnej cesty. Niektore osady zaznamenali upadok
(U Borotov, U Jurinov, U Kuciakov, U Polackov) a z niektorych
vznikaju chatove (Depsinska Dubrava). Kvalitu byvania na
kopaniciach znizuje zla dopravna dostupnost v zimnom obdobi a nie
prilis vhodne umiestnene skladky odpadov z rodinnych
polnohospodarskych fariem.
V Trnavke zije 541 obyvatelov, po Dubrave najviac. S narastanim
vzdialenosti osad od hlavnej cesty narasta aj priemerny vek
obyvatelov. Za pracou odchadzaju hlavne do polnohospodarstva
a priemyselnych podnikov. V Trnavke je najviac rekreacnych chat
nevyclenenych z bytoveho fondu zo vsetkych kopanic v obci.
. Krasny Dub lezi priblizne 2,5 km od jadra obce
severovychodnym smerom. Sklada sa z dvoch casti -- Krasny Dub
Predny a Krasny Dub u Cverenkarov. Okolo nich je niekolko mensich
osad U Jurcov, Macharaci v Ziaroch, Dedinska, U Mikusov,
Kuceraci, Kroviniaci. Obe hlavne casti maju zhlukovy charakter
osidlenia. Funkcne plochy su vylucne obytne. Z obcianskej
vybavenosti je tu len osvetova beseda a poziarna zbrojnica.
Pre Krasny Dub je charakteristicke opustanie vzdialenejsich osad
a koncentracia do osady Repaci, ktora patri do Dolnej Suce. Na
kopanici zije dovedna 175 obyvatelov, tretinu z nich tvori
starsie obyvatelstvo. Ekonomicka aktivita je vcelku dobra, vyse
3/4 odchadza za pracou, predovsetkym do priemyselnych
a polnohospodarskych podnikov.
* * *
Kopaniciarska obec Horna Suca ma z hladiska svojho buduceho
vyvoja slabe aj silne stranky. Pri ich rozlisovani musime urcit
dalsie kriterium, a to ci ide o kopanice alebo o jadro obce.
Medzi slabe stranky kopanic patri predovsetkym neustaly ubytok
obyvatelov, ci uz emigraciou produktivneho obyvatelstva do jadra
obce alebo mimo nej, ci prirodzenym vymieranim.
Slabou strankou kopanic je aj nizka uroven infrastruktury,
dopravne prepojenie len jednym smerom -- do jadra (problem
najma v zime). Nezanedbatelna je aj nizka uroven environmentalneho myslenia
obyvatelstva, co casto prameni z nizkeho ohodnotenia ekonomickeho
priestoru, nizkych dochodkov a nizkych vkladov do infrastruktury.
K silnym strankam kopanic patri hlavne kvalitne prirodne
prostredie a v niektorych pripadoch i kvalitny bytovy fond. Jadro
obce ma skoro vsetky prvky rozvoja, potrebne pre vacsiu vidiecku
obec v podhorskom regione. Jeho prepojenie na kopanice uz nie je
synergicke a casto tu vznikaju urcite rozpory. Slabych stranok ma
jadro relativne malo, iba z hladiska architektonickeho znacna
cast obytnych i neobytnych budov nie je typovo vhodna pre obec
v podhorskom regione so znakmi kopaniciarskej kultury. S urcitymi
obavami sledujeme uchovanie zivota na niektorych kopaniciach,
pripadne osadach. Predovsetkym ide o vzdialenejsie kopanice,
hlavne Vlci Vrch (ako celok) a vzdialenejsie osady v ramci
ostatnych kopanic. Na udrzanie zivota v tychto problemovych
oblastiach treba specifikovat hlavne rozvojove priority obce ako
celku. Zaroven treba zohladnovat prirodne specifika celeho
katastra, t. j., ze lezi cely v CHKO a z toho odvodzovat jeho
rozvojove trajektorie.
Literatura
Chleba, M., Karlik, J., Fojtik., J., 1993: Horna Suca. Obecny
urad H. Suca.
Fekete, S., 1947: Typy vidieckeho osidlenia Slovenska.
Bratislava.
Ivanicka, K., Zelenska, A., Mladek, J.,: Funkcionalne typy
vidieckeho osidlenia. Acta Geol. et Geogr. UC 6, SPN,
Bratislava, p. 51--92.
Kollara, D., Spisiak, P., 1995: Vztah obyvatelstva ku vlastnej
obci a vlastnemu okoliu. STUZ Biele Karpaty, Trencin.
Kol., 1992: CHKO Biele/Bile Karpaty. Ekologia (Bratislava).
Spisiak, P. 1993: Transformacia vidieckej krajiny. STUZ Biele
Karpaty, Zbornik. ref. Nova Bosaca, p. 23--24.
Retrospektivny lexikon obci CSSR 1850--1970. FSU, Praha, 1978.
Statisticky lexikon obci CSSR 1982. FSU, Praha, 1984.
Statisticky lexikon obci SR 1992. SSU, Bratislava, 1994.
Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1997, Cislo: 2 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava |
Navrat - Zivotne prostredie - cislo 2/1997