ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 2/1997


Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1997, Cislo: 2
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Peter Spisiak

Horna Suca -- kopaniciarska obec

P. Spisiak: Horna Suca -- a Kopanitse Village. Zivot. Prostr., Vol. 31, No. 2, 1997.

The settlement system in Slovakia has got certain pecularities. 
One of the most interesting ones is the dispersed settlement. In 
Slovakia, one of the largest villages with dispersed settlement 
is the village of Horna Suca situated in the geomorphological 
complex of the Biele Karpaty Mts. The whole cadastre of the 
village lies in the Protected Landscape Area Biele Karpaty Mts. 
Within the frame of administrative division it belongs to the 
district of Trencin and in 1993 it became a border village with 
the Czech Republic.
Horna Suca has 3,574 inhabitants (1991), from which 46 per cent 
live in the centre and in 54 per cent in the kopanitse. In the 
centre there is a continuous increase in population. The village 
consists of the centre of Horna Suca and 5 main kopanitse 
settlements -- Krasny Dub, Trnavka, Vlci vrch, Zavrska (Horna 
a Dolna Zavrska) and Dubrava. Recently there has been 
a significant decrease of inhabitants in them, either as the 
consequence of moving to the central village or to other 
settlements, or as a result of the natural death of the 
inhabitants.
Besides the natural phenomena in the Protected Landscape Area, in 
the village there have been certain specific features of the 
kopanitse culture conserved (architectonic, agricultural, crafts, 

folklore), especially in the kopanitse settlements.

Jednou z najvacsich obci s rozptylenym osidlenim na Slovensku je 
Horna Suca. Nachadza sa v zapadnej casti Slovenska,
v   geomorfologickom celku Biele Karpaty. Administrativne patri 
do Trencianskeho kraja a okresu Trencin. Obec ma niekolko 
zvlastnosti, pre ktore je dolezite si ju blizsie vsimat. Okrem 
spomenuteho zvlastneho systemu osidlenia (casto sa pouziva aj 
pojem kopaniciarske), ma zvlastnu polohu, je to po rozdeleni 
Ceskoslovenska hranicna obec. Z celkovej dlzky katastralnej 
hranice (35 km) tvori hranica s CR 14 km. Stredna odlesnena 
kotlinova cast obce ma pahorkovity charakter, jej zalesnenu 
vrchovitu obrubu tvoria druhohorne tvrdose a masivne tretohorne 
pieskovce. Uzemim preteka potok Sucianka, ktory odvodnuje takmer 
cele uzemie. Severna cast obce patri do chladnej klimatickej 
oblasti s priemernymi teplotami v juli 12--16 oC. Ostatne uzemie 
je charakteristicke mierne teplou klimou s priemernymi julovymi 
teplotami 16 oC. Rocny uhrn zrazok v horskej oblasti dosahuje 
800--1000 mm a udolnej casti 600--800 mm.
Horna Suca patri k charakteristickemu kopaniciarskemu osidleniu 
myjavskeho typu, vyskytujucemu sa na moravsko-slovenskom pomedzi. 
Obec sa sklada zo sustredeneho jadra Horna Suca a piatich pomerne 
kompaktnych kopanic -- Krasny Dub, Trnavka, Vlci Vrch, Zavrska 
(Horna a Dolna) a Dubrava. Kazdu kopanicu este obklopuje sustava 
rozptylenych usadlosti a malych osad. Stred obce lezi na 17o 57  
vychodnej geografickej dlzky a 48o 59  severnej geografickej 
sirky. Najnizsie je polozene sustredene jadro -- Horna Suca -- 
315 m n. m, najvyssie hranicne kopanice Vlci Vrch 550 m n. m.

Kulturnohistoricke aspekty obce

V r. 1993 si obec pripomenula 785. vyrocie prvej pisomnej 
zmienky. Bolo to na donacnej listine z r. 1208, ktorou nitriansky 
zupan Tomas daroval cast chotara Skala nitranskemu biskupovi. Pri 
popise hranicnych medzi tejto pody sa zmienuje aj o hraniciach 
"de Sucsa", t. j. Suca. V historickom vyvoji patrilo uzemie 
k sucianskemu, neskor k trencianskemu hradnemu panstvu. R. 1439 
patrili k hradu Suca obce Nemsova, Hrabovka, Srnie, Kolacin, 
Podhradie, Velka Suca a Pusta Suca. V r. 1548 patrilo k panstvu 
hradu Suca: Zucha Maior -- Suca Velka, Zucha Minor -- Suca Mala 
a Puszta Zucha, ktora lezala asi v okoli hradu.
Horna Suca vznikla v obdobi 1350--1400, ked sa v horach zacali 
usadzovat prvi kolonisti. Hrad Suca bol zburany r. 1550. Uz r. 
1582 ho Rudolfska zalozna zmluva spomina ako pusty a zrucany 
hrad. Dnes ho uz nemozno ani presne identifikovat.
Podla urbara z r. 1549 bolo v Hornej Suci (Puszta Zucha, Zucha 
Deserte) 7 sedliakov a 6 zeliarov. Urbar z r. 1608 uz hovori 
o Kis Szucsa (Malej Suci). V tomto obdobi bolo v obci okrem 
richtarovej usadlosti 7 dalsich sedliackych usadlosti, zeliarov 
s vlastnymi domami bolo 23, v cudzich domoch 14. Spomina sa mlyn, 
patriaci richtarovi. V r. 1649 bolo v obci 5 sedliackych 
usadlosti a 49 zeliarov. V r. 1720 mala obec 44 danovnikov, 
z toho 40 zeliarov. V r. 1897 bolo v Hornej Suci 482 
hospodarstiev. Celkova vymera obce bola okolo 5173 ha, z toho 
ornej pody bolo 26 %, lesov 41 %, luk 12 % a pasienkov 18 %. Obec 
bola vyznamna chovom hospodarskych zvierat. V r. 1895 tu bolo 
427 chovatelov zvierat a chovalo sa 1283 ks hovadzieho dobytka, 
37 koni, 41 koz, 404 osipanych a 2099 oviec.
K  hospodarskej zakladni obce patrili mlyny, pivovar a palenica. 
Nezachovalo sa z nich nic, pripominaju ich len miestne nazvy. 
Pred druhou svetovou vojnou boli v obci 3 sukromne obchody so 
zmiesanym tovarom, 3 trafiky, 1 masiar, 6 hostinskych a vycapnych 
licencii a 3 mlyny. Z remesiel boli zastupeni obuvnici, stolari, 
kovaci, kolari a kozusnici, ako aj tkaci a vyrobcovia papuc. Do r. 
1945 bol v obci okrem notariatu este postovy urad, zandarska 
stanica, lesna sprava a rim. kat. farsky urad. Pocas Slovenskeho 
statu bola v aprili 1939 zriadena pohranicna vojenska straz.
Hlavnym zdrojom obzivy obyvatelov obce bolo polnohospodarstvo, 
pestovanie ovocia, vcelarstvo a tazba dreva. Za feudalizmu bola 
hlavnym obchodnym artiklom sol, za Slovenskeho statu dobytok, 
tabak a cukor. Za feudalizmu a neskor za Slovenskeho statu sa 
velka cast obyvatelstva venovala typickemu pohranicnemu "remeslu" 
-- pasovaniu.
Horna Suca sa postupne rozrastla z malej osady na jednu 
z najvacsich obci na strednom Povazi.

Tab. 1. Vyvoj obyvatelov a domov v Hornej Suci

Roky?Pocet domov?Pocet obyvatelov
1784?323?1974
1828?358?2171
1880?335?2140
1890?434?2407
1900?486?2614
1910?537?2920
1921?571?2883
1930?589?3077
1950?619?3355
1961?704?3819
1970?798?4084
1980?874?3999
1991?857?3674
 
(Retrospektivny lexikon obci CSSR 1850--1970, Statisticky lexikon 
obci II., 1982 a Statisticky lexikon obci SR, 1992)

Sucasna Horna Suca

Obec ma charakter radovej zastavby popri potoku. V sucasnosti ma 
vyrazne pretiahnuty tvar v smere toku Sucianky. Z hladiska 
funkcneho clenenia ploch prevazuju obytne plochy s rodinnymi 
domami. V strede obce sa vytvorilo vyrazne centrum, kde sa 
sustredila vacsina objektov obcianskej vybavenosti: obecny urad, 
obchody, kostol, kulturne stredisko, skola, zdravotne zariadenie, 
dopravna infrastruktura.
Na uzemi obce zije 3674 obyvatelov (r. 1991), z toho v jadre 46 
% a na kopaniciach 54 %. Podiel obyvatelstva v jadre neustale 
stupa, r. 1961 to bolo 35 %, r. 1980 40 %. Priemerny vek 
obyvatelov obce je 34 rokov, ale predovsetkym vdaka obyvatelom 
jadra. Podiel ekonomicky aktivnych z celkoveho 
poctu obyvatelov tvori 49 %, pricom kopanice maju vyssi index. 
Aktivne obyvatelstvo pracuje hlavne v priemysle, stavebnictve, 
polnohospodarstve, obchode a sluzbach. Tieto aktivity su hlavne 
mimo obce. Az 71 % ekonomicky aktivneho obyvatelstva odchadza za 
pracou do centier stredneho Povazia -- Trencina, Nemsovej, 
pripadne do okolitych obci -- Drietomy, Dolnej Suce, Starej 
Turej. Z hladiska odvetvi, najviac pracuje v priemysle (42 %), 
stavebnictve (22 %), obchode a sluzbach (15 %). Obec neposkytuje 
prilis vela pracovnych prilezitosti (nieco v polnohospodarstve, 
lesnom hospodarstve, obchode a sluzbach), za pracou sem 
dochadzaju hlavne z Trencina, Dolnej Suce a niektorych susednych 
obci.
Takmer vo vsetkych demografickych ukazovateloch ma 
rozhodujucu ulohu  centralne jadro -- Horna Suca. V ramci 
jednotlivych kopanic mozeme najst urcite zvlastnosti.

 Geograficka charakteristika jednotlivych casti obce

Na lepsie pochopenie postavenia hlavnych kopanic, ktore su 
v obci, sme vybrali mensie uzemne jednotky ako je obec, a to 
casti obce a zakladne sidelne jednotky. Casti obce okrem 
sustredeneho jadra tvoria hlavne kopanice a zakladne sidelne 
jednotky tvoria v ramci hlavnych kopanic ich najvyznamnejsie male 
osady.

Obec Horna Suca

Z hladiska byvania preslo jadro vyznamnymi zmenami. Povodnu 
zastavbu postupne nahradzali novsie. V 50. rokoch tohto storocia 
to boli domy so stvorcovym podorysom, ihlanovymi a manzardovymi 
strechami. Neskor ani jadro (a nielen to) neobisla vlna vystavby 
"modernych" domov s plochou strechou, v tejto podhorskej oblasti 
cudzorodou a nefunkcnou. Rodinne domy sa v poslednom obdobi znova 
zastresuju sedlovymi strechami, v ostatnych detailoch vsak 
z povodneho miestneho typu necerpaju.
V obci zije 1678 obyvatelov, v predproduktivnom veku 28 % 
(najviac zo vsetkych casti obce), v poproduktivnom 17 % (najmenej 
zo vsetkych casti obce). Prave z vysokeho podielu 
predproduktivnej zlozky obyvatelov vyplyva, ze podiel ekonomicky 
aktivnych je relativne nizky oproti ostatnym castiam (48 % 
ekonomicky aktivnych z celkoveho poctu obyvatelstva), aj ked zo 
vsetkych ekonomicky aktivnych v obci tvoria 45 %. Pomerne malo 
odchadza za pracou mimo vlastneho jadra (64 % zo vsetkych 
ekonomicky aktivnych), 26 % obyvatelov pracuje 
v polnohospodarstve, 27 % v priemysle a najvacsi podiel pracuje 
v terciernom sektore.

 . Dubrava tvori jednu z kopanic obce. Lezi juhozapadne od 
jadra pri katastralnej hranici s obcou Drietoma. Centrum kopanice 
je od jadra obce vzdialene asi 3 km. Z urbanistickeho hladiska je 
Dubrava charakterizovana ulicovou zastavbou. Ku kopanici patria 
male osady U Palusnych, Dolinka, U Cechov, U Hatinov, Bradne, 
U Stetinov, Blahus, Machura, Vranaci, Sviniarky atd. Osady su 
vacsinou zhlukovym typom osidlenia. Niektore z nich, napr. 
Sviniarky, Bradne, U Hatinov tvoria rodinne usadlosti s 1 az 4 
domami. Niektore osady postupne chatraju a vymieraju (U Stetinov, 
Lipovec, U Hatinov, U Cechov).
Z  hladiska funkcneho vyuzivania ploch patri Dubrava jednoznacne 
k monofunkcnemu typu osidlenia -- s rydzo obytnou funkciou. 
Obcianska vybavenost je tu zastupena minimalnou mierou (skola, 
predajna rozlicneho tovaru, kulturny dom). Zastavba pozostava 
vylucne z rodinnych domov, pri starsich su ciastocne zachovane 
i hospodarske budovy (stodoly, mastale).
Z charakteristickych objektov ludovej architektury sa v Dubrave 
zachovali: stodola c. 45, obytny dom c. 494 (v dezolatnom stave) 
a velka polnohospodarska usadlost c. 509 (obytny dom s vyskou, 
mastal, prestavana stodola).
V  Dubrave zije 610 obyvatelov, z toho v predproduktivnom 
a poproduktivnom veku po 22 %. Podiel predproduktivnej zlozky je 
najvacsi zo vsetkych kopanic. Ekonomicky aktivneho obyvatelstva 
je pomerne malo (47 %) a z kopanice odchadza za pracou 78 % ekon. 
aktivnych obyvatelov. V polnohospodarstve pracuje 16 %, 
v priemysle 36 %, vacsinou mimo kopanice a mimo jadra obce.

 . Zavrska ma dve casti -- Hornu a Dolnu Zavrsku. Tieto 
kopanice lezia priblizne 1,5 km zapadne od jadra obce.
Z urbanistiskeho hladiska ide o typ ulicovy, v dlzke priblizne 
3 km. Zastavba obojstranne lemuje komunikaciu. K Zavrskej patri 
aj osada Vceliny, ktora je zhlukovym typom osidlenia. Ma podobnu 
funkcnost zastavanych ploch ako kopanica Dubrava -- obytnu. 
Zastavbu tvoria vylucne rodinne domy a rolnicke usadlosti. 
Obcianska vybavenost pozostava z dvoch budov, v ktorych je 
umiestnena materska skola, kulturny dom a predajna potravin.
Zavrska patri medzi kopanice s najlepsie zachovanou tradicnou 
urbanistickou a architektonickou strukturou. Domy su vsak v zlom 
technickom stave. Napriek tomu stoja za zachovanie 
a revitalizaciu, nakolko nejde o solitery, ale o kompaktne celky.
Na kopanici zije 346 obyvatelov, z toho v Hornej Zavrskej 205 
a Dolnej Zavrskej 141. V Dolnej Zavrskej zije starsie 
obyvatelstvo ako v Hornej Zavrskej. Vceliny maju najstarsie 
obyvatelstvo zo vsetkych kopanic a osad. Ekonomicka aktivita 
obyvatelstva je relativne vysoka (57 %) a vyse 80 % odchadza za 
pracou, predovsetkym do priemyselnych podnikov (37 %, zo Vcelina 
az 60 %). Vdaka dobrej dopravnej polohe voci jadru obce maju 
tieto kopanice perpspektivu rast.

 . Vlci Vrch lezi asi 4 km severozapadne od jadra obce, smerom 
k statnej hranici s CR. Povodne ulicovo zalozene osidlenie sa 
postupne novou vystavbou (po vybudovani novej cesty, ktora obisla 
povodnu kopanicu) zmenilo ciastocne na zhlukove.
Vyuzitie ploch je monofunkcne -- obytne. Jedinym druhom obytnej 
zastavby su rodinne domy a povodne rolnicke usadlosti. Obcianska 
vybavenost je zastupena minimalne (materska skola, kulturny dom, 
predajna potravin). K Vlciemu Vrchu patria osady Dolne Lazy 
(lezia pri povodnej ceste z Hornej Suce na Vlci Vrch), 
U Stehlikov a Paseky, ktore lezia pri statnej hranici s CR.
Osady U Stehlikov a Paseky patria k naproblematickejsim v celej 
Hornej Suci. Predovsetkym z dopravneho hladiska, dalej z hladiska 
zasobovania, napojenia na rozvod elektriny a pod. V sucasnosti sa 
niektore opustene domy U Stehlikov premienaju na rekreacne 
chalupy.
Na kopanici Vlci Vrch zije 324 obyvatelov, priamo v jadre 284, 
v Pasekach 22 a U Stehlikov 18. V jadre ziju relativne mladi 
obyvateia, ale v prilahlych osadach je vyrazny podiel 
prestarnuteho obyvatelstva. Pomerne vysoka je ekonomicka aktivita 
obyvatelstva, ale i nedostatok pracovnych prilezitosti. 
Do r. 1993 odchadzali za pracou i do CR. Obyvatelstvo pracuje 
hlavne v polnohospodarstve, ciastocne v priemysle a stavebnictve. 
Ak sa nedoriesia niektore zakladne zivotne potreby 
obyvatelstva,znamena to trvaly upadok tejto kopanice.

 . Trnavka je najblizsou kopanicou k jadru obce. Lezi 
severozapadne, asi 1 km od jadra obce pozdlz statnej cesty. 
Z urbanistickeho hladiska je to typicka radova zastavba 
s prevladajucou obytnou funkciou, ciastocne je tu zastupena 
rekreacna a sportova chatova zastavba. Obciansku vybavenost 
predstavuje zakladna skola, kulturne stredisko, predajna 
potravin a poziarna zbrojnica. K Trnavke patria osady Predny 
Bzovik, Prostredny Bzovik a Zadny Bzovik, U Drhov, U Panakov, 
U Jurinov, U Kuciakov, U Polackov, U Zackov, U Borotov, 
U Barincov, U Stefankov a Depsinska Dubrava. Nova vystavba sa 
sustreduje okolo statnej cesty. Niektore osady zaznamenali upadok 
(U Borotov, U Jurinov, U Kuciakov, U Polackov) a z niektorych 
vznikaju chatove (Depsinska Dubrava). Kvalitu byvania na 
kopaniciach znizuje zla dopravna dostupnost v zimnom obdobi a nie 
prilis vhodne umiestnene skladky odpadov z rodinnych 
polnohospodarskych fariem.
V  Trnavke zije 541 obyvatelov, po Dubrave najviac. S narastanim 
vzdialenosti osad od hlavnej cesty narasta aj priemerny vek 
obyvatelov. Za pracou odchadzaju hlavne do polnohospodarstva 
a priemyselnych podnikov. V Trnavke je najviac rekreacnych chat 
nevyclenenych z bytoveho fondu zo vsetkych kopanic v obci.

 . Krasny Dub lezi priblizne 2,5 km od jadra obce 
severovychodnym smerom. Sklada sa z dvoch casti -- Krasny Dub 
Predny a Krasny Dub u Cverenkarov. Okolo nich je niekolko mensich 
osad U Jurcov, Macharaci v Ziaroch, Dedinska, U Mikusov, 
Kuceraci, Kroviniaci. Obe hlavne casti maju zhlukovy charakter 
osidlenia. Funkcne plochy su vylucne obytne. Z obcianskej 
vybavenosti je tu len osvetova beseda a poziarna zbrojnica.
Pre Krasny Dub je charakteristicke opustanie vzdialenejsich osad 
a koncentracia do osady Repaci, ktora patri do Dolnej Suce. Na 
kopanici zije dovedna 175 obyvatelov, tretinu z nich tvori 
starsie obyvatelstvo. Ekonomicka aktivita je vcelku dobra, vyse 
3/4 odchadza za pracou, predovsetkym do priemyselnych 
a polnohospodarskych podnikov.

                       * * *

Kopaniciarska obec Horna Suca ma z hladiska svojho buduceho 
vyvoja slabe aj silne stranky. Pri ich rozlisovani musime urcit 
dalsie kriterium, a to ci ide o kopanice alebo o jadro obce. 
Medzi slabe stranky kopanic patri predovsetkym neustaly ubytok 
obyvatelov, ci uz emigraciou produktivneho obyvatelstva do jadra 
obce alebo mimo nej, ci prirodzenym vymieranim.
Slabou strankou kopanic je aj nizka uroven infrastruktury, 
dopravne prepojenie len jednym smerom -- do jadra (problem 
najma v zime). Nezanedbatelna je aj nizka uroven environmentalneho myslenia 
obyvatelstva, co casto prameni z nizkeho ohodnotenia ekonomickeho 
priestoru, nizkych dochodkov a nizkych vkladov do infrastruktury. 
K silnym strankam kopanic patri hlavne kvalitne prirodne 
prostredie a v niektorych pripadoch i kvalitny bytovy fond. Jadro 
obce ma skoro vsetky prvky rozvoja, potrebne pre vacsiu vidiecku 
obec v podhorskom regione. Jeho prepojenie na kopanice uz nie je 
synergicke a casto tu vznikaju urcite rozpory. Slabych stranok ma 
jadro relativne malo, iba z hladiska architektonickeho znacna 
cast obytnych i neobytnych budov nie je typovo vhodna pre obec 
v podhorskom regione so znakmi kopaniciarskej kultury. S urcitymi 
obavami sledujeme uchovanie zivota na niektorych kopaniciach, 
pripadne osadach. Predovsetkym ide o vzdialenejsie kopanice, 
hlavne Vlci Vrch (ako celok) a vzdialenejsie osady v ramci 
ostatnych kopanic. Na udrzanie zivota v tychto problemovych 
oblastiach treba specifikovat hlavne rozvojove priority obce ako 
celku. Zaroven treba zohladnovat prirodne specifika celeho 
katastra, t. j., ze lezi cely v CHKO a z toho odvodzovat jeho 
rozvojove trajektorie.

Literatura

Chleba, M., Karlik, J., Fojtik., J., 1993: Horna Suca. Obecny 
  urad H. Suca.
Fekete, S., 1947: Typy vidieckeho osidlenia Slovenska. 
  Bratislava.
Ivanicka, K., Zelenska, A., Mladek, J.,: Funkcionalne typy 
  vidieckeho osidlenia. Acta Geol. et Geogr. UC 6, SPN, 
  Bratislava, p. 51--92.
Kollara, D., Spisiak, P., 1995: Vztah obyvatelstva ku vlastnej 
  obci a vlastnemu okoliu. STUZ Biele Karpaty, Trencin.
Kol., 1992: CHKO Biele/Bile Karpaty. Ekologia (Bratislava).
Spisiak, P. 1993: Transformacia vidieckej krajiny. STUZ Biele 
  Karpaty, Zbornik. ref. Nova Bosaca, p. 23--24.
Retrospektivny lexikon obci CSSR 1850--1970. FSU, Praha, 1978.
Statisticky lexikon obci CSSR 1982. FSU, Praha, 1984.
Statisticky lexikon obci SR 1992. SSU, Bratislava, 1994.

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1997, Cislo: 2
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 2/1997


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa