Z d r o j:
Nazov casopisu:
Zivotne prostredie
Rocnik: 1997, Cislo: 1
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rudolf Steis
Zivotne prostredie, komunikacie a informacie
R. Steis: Environment, Communications and Information. Zivot.
Prostr., Vol. 31, No. 1, 1997.
Human contacts and human activities in settlements and landscape
are conditioned by the character of the environment that
developes also the mood of communicaton and manifestation of
information. Communication processes (according to different
species of traffic systems) and manifestation of information
(according to different species of communications) always
conditioned the development of civilizations, social and economic
integration, style of life level, mobility and environment, too.
It does not happen by occasion, but according to the author it
depends on changes of production and mood of life. In order to
show qualitative changes occuring in these spheres the author
evalutes the up-to-date transformations of four sectors
(according to Fourastie, Toffler, Masuda and others) and he pays
heed especially to expected start of quartery sector and changes
and influences on the character and problems of the environment,
communications and information following from it.
Komunikacie
Styky aktivit v sidlach sa prejavuju pohybom, priblizovanim
a vzdalovanim sa, preskupovanim, presunmi, premiestnovanim
a prenasanim. Komunikacne procesy vzdy podmienovali existenciu
a rozvoj nasej civilizacie. Podmienuju socialnu a ekonomicku
integraciu spolocnosti, vyznamne ovplyvnuju zivotny styl, zivotnu
uroven, zivotne prostredie a zivotne tempo cloveka. Pomahaju
vyrovnavat odlisnosti, ktore vznikaju vdaka rozlicnej dynamike
rozvoja spolocnosti. Su podmienkou socialnej mobility a vplyvaju
aj na zotavenie tela i ducha.
Prekrocenie povodnych priestorovych barier v case umoznilo
rozsirit zivotnu sferu ludstva, a tym aj jeho zivotne prostredie.
Tieto procesy umoznili vymanit sa z obmedzenych hranic primarneho
sektora. Vyraznym sposobom vplyvaju na rozvoj sekundarneho
a stavaju sa podpornym elementom terciarneho sektora. Doprava
umoznila, ze sa zakladne zivotne procesy uskutocnuju v najsirsich
dimenziach, vo vacsich intenzitach a rychlostiach. Podmienky na
zivot sa takto stavaju dynamickejsie. Doprava je prostriedok,
pomocou ktoreho sa da riesit problematika urbanizacie a celkove
problematika osidlenia.
Komunikacie sa stavaju jednym z rozhodujucich cinitelov
vytvarajucich nove sidelne usporiadanie a nove sidelne utvary.
V tomto sirokom vyzname ide o komunikacie spolocenske, ekonomicke
i technicke. Su to podmienky sveta vztahov, vytvaraju ramec,
v ktorom je clovek zabezpecovany mnozstvom ludskych kontaktov na
realizaciu socialnych a politickych vplyvov, obklopeny
prislusnymi informaciami a vzdelanim.
Komunikacie, ktore podmienuju fungovanie roznych dopravnych
systemov a informacie su vytvarane na to, aby umoznovali
a spajali prejavy ludskych aktivit v krajine a sidelnych
utvaroch. Musia mat tiez vlastnosti a prejavy, ktore budu v prvom
rade respektovat tieto humanne mierky a kriteria. Od nepamati
komunikacne a informacne prostriedky prinasali popri nespornych
kladoch aj mnohe zapory, ktore sa casto nepodarilo zvladnut. Uz
v starom Rime bolo treba vydat pravidla na regulovanie dopravy po
cestach v noci (od zapadu slnka po jeho vychod). Takmer kazdy
prostriedok dopravy a spojov prinasa problemy.
Cestna doprava v mestach rozdeluje uzemie mesta na izolovane
casti, do ktorych sa vlastne vstupuje iba na vyhradenych miestach
(stredoveke mesta boli obohnane opevneniami, sucasne su
"obohnane" dopravou). Dialnice pretinaju a rozdeluju krajinu,
prerusuju pohyb zvierat, obmedzuju pohyb cloveka po prirode.
Kolajova a vodna doprava posobi podobne, i ked dosledky
nebyvaju take nebezpecne (hluk, intenzita, exhalacie atd.).
Vzdusna doprava zatazuje prostredie posobenim hluku.
Povrchove rozvody elektrickeho vedenia (ale aj inych vedeni)
vazne znehodnocuju krajinu, ale aj vnutorne casti miest atd.
Rozne druhy vizualnych komunikacii a informacii prekryli povodnu
tvar ulic i namesti, privodili ine "znecistenie" mesta.
Informacie
Vymena informacii, informacny proces, sa coraz castejsie objavuje
v suvislostiach s rozvojom spolocnosti, jej ekonomiky, s rozvojom
miest, zavodov atd. Pritom informacny proces vo svojej podstate
nie je procesom novym. Vsetky zive formy mozu existovat iba vdaka
svojim "informacnym pristrojom" -- zmyslom. Ich prostrednictvom
zhromazduju, uchovavaju, prehodnocuju a triedia cely rad
informacii zo svojho okolia a pre svoje okolie. Prostrednictvom
informacii urcuju svoje vztahy k prostrediu.
Informacne procesy cloveka a spolocnosti sa vsak odlisuju od
podobnych procesov v ostatnej zivocisnej risi. Clovek uskutocnuje
tento proces vedome, zamerne v mieste a case, pritom v ramci neho
pouziva rec, symboly, technicke prostriedky. Je to velke mnozstvo
verbalnych a neverbalnych jazykov, vizualnych symbolov vysokej
komplexity, manipulacnych kodov, matematickych a inych znakov.
Prostriedky na vymenu informacii pomocou rozlicnych foriem
komunikovania zvacsili mnozstvo a rozsirili okruh stykov medzi
clovekom, prostredim a spolocnostou do takej sirky, ze sa stali
neoddelitelnou sucastou a podmienkou spolocenskej existencie.
Predsa vsak je tu nieco nove. Velke rozsirenie druhov
informacnych procesov a informacnych technologii, komunikacii,
obrovske zrychlovanie procesov, presnost a podstatne zvysenie
kapacity.
Skvalitnovanie a zvacsovanie toku informacii nie je samoucelne.
Suvisi so zmenou sposobu vyroby spolocensko-ekonomickych
formacii, s novymi koncentraciami ludi, zmenou ich profesnej
struktury, hodnotoveho systemu, zaujmov, poziadaviek atd.
Dosledkom tychto prvotnych pricin je potom zvacsovanie mnozstva
a zmena druhov stykov, vzrastajuce naroky na mobilitu
a bezpecnost pohybu atd. Nepremiestnuju sa vsak len informacie,
myslienky alebo rozhodnutia, ale aj osoby a tovary, a tym vznika
cely rad dalsich vazieb, podmienenosti, kombinacii atd.
Symbioza dvoch vyznamnych revolucii -- technologickej
a informacnej -- prinasa obrovske technicke a ekonomicke
moznosti. Prinasa vsak aj mnoho problemov v socialnej oblasti.
Kedysi sme mali dostatok informacii o svojich najblizsich, menej
o susedoch, malo o meste, v ktorom sme zili a velmi malo
o vonkajsom svete. Dnes je to skor naopak. Nemame sice absolutne
menej informacii o svojich najblizsich, ale v celkovych
proporciach je to relativne menej.
Zmenil sa aj charakter a druh informacie. Potrebujeme informaciu
pre nasu dobu specificku -- dobovu. Kedysi informacie sirili
bajkari na agore, kronikari, rozpravaci a spevaci na namestiach
(v stredoveku), radio, roman a kino v novoveku. Potrebujeme novu
"agoru", nove "divadlo", ale vo svetovej dimenzii. Televizia sa
vydala na tuto cestu, ale je iba na zaciatku.
Moderna civilizovanost, ktora spestruje a obohacuje ludsky zivot
a pomaha rozvijat sidla, zavisi od informacii. Nekontrolovatelne
a nadmerne informacie mozu vyvolat neorganicky vzrast, stagnaciu
a upadok miest, ale aj cloveka. Kedysi sme volali po maxime
informacii. To treba poopravit. Lepsie by bolo mat optimum
informacii. Spolocnost prikrocila k likvidacii exhalatov,
produktov doteraz nedokonale zvladnutych vyrobnych technologii.
Sotva sme zvladli toto znecistenie prostredia, vznika ine, ovela
zlozitejsie -- znecistovanie informaciami. Clovek a spolocnost su
schopni prijat, zatriedit a uschovat iba iste mnozstvo
informacii. Informacie mimo tohto ramca nevyhnutne musia posobit
proti povodnemu zameru. Aj struktura informacii je velmi
dolezita.
Hlavne prostriedky ludskych a sidelnych spojeni nevystupuju voci
sebe v izolovanych podobach. Zmeny v informacnych procesoch
ovplyvnuju sposob komunikovania. Nove formy komunikacii poskytuju
alternativne moznosti riesenia dopravnych zariadeni.
Zdokonalovanie dopravnych sieti spatne umoznuje intenzivnejsie
medziludske komunikovanie. Zlepsenia komunikacii a dopravnych
zariadeni umoznuju zlepsit informacny proces. Rychle spracovane
informacie poskytuju analyzy pre opatovne zlepsenie dopravy atd.
Ale ani informacne siete ako celok nie su odtrhnute od
spolocenskeho diania a hospodarskych cinnosti. Napr.
radioelektronika ovplyvnuje zivot ludi v mnohych smeroch. Rozhlas
a televizia ich spaja s najvzdialenejsimi mestami na Zemi
a umoznuje bez prekazok vyuzivat "poklady vedy a umenia".
Informacny proces a komunikacie su podmienkou vsetkych ludskych
cinnosti, sucastou zivotneho prostredia cloveka.
Buducnost
Aby som len nekritizoval a nehladal vinnikov tam, kde nie su,
alebo nevinil z nedostatkov inych a sam sa neprejavil, pokusim sa
nacrtnut iste predstavy o buducnosti zivotneho prostredia,
komunikacii, informacii a dopravy, ako sme ich formulovali na
Fakulte architektury STU v Bratislave. Su to zlozite problemove
okruhy. Pri ich posudzovani zistime u jednotlivcov ale i skol
casto krajne, protirecive nazory a polohy. Niektore isty jav,
priebeh, velebia, ini zatracuju. Buducnost sa vyjadruje nevedecky
v lubovolnych casovych horizontoch (najsmelsi ho vidia az do r.
2035), zivotne prostredie je na mnohych kategoriach prevazne
biologicke (clovek najma ako biologicky jedinec -- dynamika
ludskych cinnosti sa neda vysvetlit clovekom ako biologickym
jedincom) a dopravu mnohi povazuju za rozhodujucu determinantu
rozvoja sidla (ake sidlo?, aka doprava?). Buducnost ako taka sa
zvykne demonstrovat aj pomocou roznych nazvov ako napr. vizie,
prognozy, scenare, perspektivy atd. Tie su vsak zvycajne taktiez
casto prezentovane podla individualnych nazorov autorov. V tychto
"vodach" sa casto pohybujeme od exaktnych pristupov (menej)
k postupom intuitivnym (castejsie).
Co v tejto situacii?
Istu pevnu podu pod nohami poskytuju nazory roznych autorov na
zmeny sposobu vyroby a zivota, ktore ale oznacuju roznymi
nazvami, i ked ide casto o tie iste oblasti. V literature sa
najcastejsie stretneme s pojmami: druhy vyroby, sektory
(Fourastiee, ....; Steis, ....; Masuda, ....), vlny(Toffler,
....). Toto triedenie vychadza z diferencovanej naplne
jednotlivych sektorov. Ked ho "prelozime" do problematiky
zivotneho prostredia, komunikacii, informacii a dopravy mozeme
dospiet k nasledujucim poznatkom a vychodiskam, ktore su velmi
dolezite.
Tak, ako sa menili sposoby produkcie a zivota, menili sa aj
okruhy problematiky zivotneho prostredia a druhy a sposoby
komunikacii, informacii a dopravy.
. Primarny sektor (vyroba a distribucia polnohospodarskych
produktov) neprivodil nejake nebezpecne dosledky na zivotne
prostredie, ale ani nevyvinul vyznamne dopravne prostriedky
(i ked cestna siet bola znama v Cine uz 2300 rokov pred n. l.,
v 14. storoci bola uz siet zemskych ciest v Cechach a 1. konska
zeleznica v Anglicku pochadza z r. 1602).
. Sekundarny sektor(produkcia a distribucia tovarov), hlavne
jeho rozsirenie, sposobil ovela rozsiahlejsie skody zivotnemu
prostrediu a stale ich pribuda (tak ako sa menia druhy vyroby
a ich kombinacie). On vyvolal celosvetovu vseobecnu potrebu
ochrany a skumania zivotneho prostredia. Zial, toto skumanie ma
vacsinou ochranarsky charakter a dava odpovede na otazku ako nie,
namiesto odpovedi na otazky ako ano. Dalsia tazkost takehoto
postoja vychadza z mylneho predpokladu, ze problemy suvisiace
s priemyselnou vyrobou su trvaleho charakteru (tak isto mnohi
ekonomovia predpokladaju neprestajny vyvoj priemyselnych
aktivit). Rozhodujucim dopravnym prostriedkom tohto sektora je
zeleznica.
. Terciarny sektor (produkcia a distribucia sluzieb, najma
sluzieb pre vyrobu) sa prejavuje diferencovane podla narastu
aktivit vo vybranych sidlach a ich aglomeraciach. Z hladiska
dopravy tu uz nedominuju zeleznice, nastupuje autoobilova doprava
so vsetkymi negativnymi dosledkami. Sposobuje problemy socialne
i ekonomicke mensim i velkym mestam, ale aj krajine.
. Kvarterny sektor (produkcia a distribucia informacii)
privodi rozsiahle kvalitativne zmeny tak v produkcii, ako aj
v komunikaciach a doprave. Cinnost cloveka prestane byt
rozhodujucim sposobom viazana na lokality i na cas. Clovek sa
oslobodi od tvrdej zavislosti od priestoru a casu. Stare problemy
zivotneho prostredia stratia povodnu dolezitost a trvalost.
Vzniknu vsak iste problemy nove -- v oblasti zivotneho
prostredia, ale aj dopravy. Kedze sa charakter cinnosti premeni
z oblasti produkcie tovarov a sluzieb na produkciu idei,
informacii, budu to iste problemy tykajuce sa dusevnych stranok
cloveka (stresy, presytenost a "znecistenie" informaciami,
dusevne ochorenia atd.).
Komunikacie, informacie a doprava sa zmenia este vyraznejsie.
Komunikovat sa bude prostrednictvom pocitacov, pocitacovych
systemov a koridorov, kounikacia bude globalna. Dosledky takychto
informacnych tokov a komunikacii nie su prebadane. Rozhodne vsak
nebudu podobne tym, na ake sa v sucasnosti sustreduje pozornost
v suvislosti so zivotnym prostredim. Treba sa na ne vcas
pripravit, aby sa nestalo, ze nas zaskoci taky rozsah problemov,
ako pri industrializacii.
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Rocnik: 1997, Cislo: 1
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
|