Z d r o j:
Nazov casopisu:
Zivotne prostredie
Rocnik: 1997, Cislo: 1
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Pravo na zivotne prostredie
Mezinarodni kolokvium na temu Pravo na zivotne prostredie --
zakladne pravo cloveka se konalo 2. -- 3. 10. 1996
v Bratislave. Jeho poradatelem bylo Slovenske narodni stredisko
pro lidska prava, Ministerstvo zivotniho prostredi SR a zejmena
Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratislave. Zastitu nad
akci prevzala prof. JUDr. Katarina Tothova, DrSc.,
mistopredsedkyne vlady SR a prof. JUDr. Peter Blaho, CSc., dekan
Pravnicke fakulty UK v Bratislave.
Odbornou garantkou kolokvia byla JUDr. Dr. Sona Kosiciarova
z Katedry spravniho a environmentalniho prava PF UK v Bratislave,
ktera predsedala zasedani odbornych sekci po oba dny a velmi
presne formulovala zaverecne vysledky kolokvia a odborna
doporuceni.
Na pocatku rijna se tak v hlavnim meste Slovenska seslo na
ctyricet pravniku i vedcu ostatnich oboru z peti zemi Evropy (SR,
CR, Polska, Rakouska a Lotysska), aby neformalne rokovali o tom,
zda je pravo na zivotni prostredi zakladnim pravem kazdeho
obcana, jaky obsah toto pravo ma, prostrednictvim jakych nastroju
se uplatnuje atd.
Pravo na zivotni prostredi je primo ci zprostredkovane
(prostrednictvim prava na zivot, zdravi ci priznive pracovni
podminky) vyjadreno snad ve vetsine ustavnich systemu evropskych
zemi. Prvni problem nastava s vyjadrenim kvality tohoto zivotniho
prostredi. Zde jednotlive predpisy vetsinou pouzivaji pridavnych
jmen : priznive, zdrave, odpovidajici, primerene, vyhovujici atd.
Jde tedy zpravidla o vyklad techto adjektiv.
Cesky, v podstate stejne i slovensky pravni rad, obsahuje
ustanoveni, z nichz je mozne dovodit, ze priznive je takove
zivotni prostredi, jehoz parametry, popr. parametry jeho slozek
neprekracuji urcite statem stanovene hranice -- miry unosnosti.
Tuto (jiz nepripustnou) miru ohrozovani, poskozovani ci
znecistovani zivotniho prostredi stanovi jednotlive specialni
zakony v podobe napr. ukazatelu pripustneho stupne znecisteni
vod, emisnich limitu pro ovzdusi, ukazatelu pripustne tmavosti
koure, emisnich hlukovych limitu apod. Tyto zvlastni zakony vsak
vyjadreni konkretni vyse pripustneho znecistovani -- tedy
presnych ciselnych hodnot -- ponechavaji na predpisech
podzakonnych (narizeni vlady, vyhlasky ministerstev atd.). Jaka
tedy konkretne "hranice priznivosti" je, to tudiz nezavisi ani
tolik na zakonodarnych sborech, ale spise na moci vykonne. Tato
skutecnost neni prilis prizniva, nebot vlivy ekonomicke, socialni
a politicke na moc vykonnou, jsou podstatne intenzivnejsi nez je
tomu u moci zakonodarne.
Mezni hranice pripustneho znecistovani, a tudiz prizniveho stavu
ma jeste jeden problem. Ten spociva ve skutecnosti, ze ackoliv
jednotlive zdroje mohou legalne "v ramci limitu znecistovat",
muze celkovy stav ovzdusi, vody, pudy atd. silne presahovat
"snesitelnou unosnost". Tento jev synergickeho pusobeni vice
vlivu, z nichz nektere mohou byt i viz major ci prenosem
znecisteni ze zahranici, se snazi postihnout limity imisni.
Snizeni celkove zateze vsak temer vzdy vede pres omezeni zdroju
emisnich. V posledni dobe se tudiz objevuji uvahy o stanovovani
spise jakychsi celkovych rocnich povolenych sum emisi (pro cele
staty, oblasti a jednotlive zdroje). Zavazky z mezinarodnich
umluv tez spise zneji na snizeni celkoveho znecisteni z jedne na
druhou (nizsi) uroven.
Pravo nebude nikdy moci zakazat veskerou zivotnimu prostredi
nepriznivou cinnost (jak z duvodu biologickych, tak
i ekonomickych a socialnich), bude vsak prohlasovat za
protipravni a sankcionovat cinnost nadlimitni, coz v podstate
odpovida omezovaci a zakazovaci funkci prava.
Ucastnici kolokvia se v rade referatu a diskusnich prispevku
zabyvali take otazkami prava na informace o stavu zivotniho
prostredi a mechanismy jeho zajistovani a vynucovani, ucasti
verejnosti a obci na rozhodovani ve vecech ochrany prostredi,
odpovednosti statu za ochranu zivotniho prostredi atd. Nebyly
opomenuty ani otazky soudni ochrany zivotniho prostredi, deliktni
ekologicke odpovednosti, nahrady skody a ekologicke ujmy
a nektere dalsi.
Pres znacnou ruznost nazoru, pristupu, zaveru, ale i delky,
podrobnosti i kvality prezentovanych prispevku lze konstatovat,
ze se ucastnikum seminare podarilo prinest znacny vklad, jak do
obecne teorie prava zivotniho prostredi, tak i do problematiky
aplikacni praxe. Kolokvium bylo prinosne i tim, ze se na nem po
delsi dobe opet sesli zastupci pravnickych fakult obou republik
byvale federace (z Bratislavy, Kosic, Brna i Prahy) a mohli si
nejen vymenit poznatky a zkusenosti, ale namiste je konfrontovat
s nazory odborniku z praxe. Z celkoveho hodnoceni jak pravnich
uprav, tak i miry teoretickeho vyzkumu oboru prava zivotniho
prostredi, nevychazi ani Ceska ani Slovenska republika nikterak
spatne.
Milan Damohorsky
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Rocnik: 1997, Cislo: 1
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
|